Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Liberalizmus starých časov

Liberalizmus starých časov

crusaders_moslemsKeď bieli nacionalisti poukážu na nepopierateľný fakt, že kresťanské cirkvi v belošských krajinách aktívne napomáhajú realizácii rasovej výmeny prostredníctvom nebielej imigrácie a kolonizácie, alebo – v najlepšom prípade – tomu neoponujú, tak štandardnou odpoveďou kresťanských apologétov býva, že by sme dnes nemali kritizovať cirkev, pretože pred stáročiami bojovala proti moslimskej invázii do Európy a začala krížové výpravy s cieľom oslobodiť Svätú zem.

Nazývam to argument v prospech „náboženstva starých časov“ a pre viaceré dôvody mi príde nepresvedčivý:

1. Ide o minulosť, dnes je situácia odlišná.

2. Európu neubránili kňazi, ale bojovníci. Boli to meče, sekery a palcáty v rukách silných mužov, ktoré rozsekali útočníkov, nie kríže, kadidlá a modlitby pedofilov v sukniach. Islam napadol množstvo rozličných národov s rozmanitými náboženstvami. Ale bez ohľadu na to, či ich kňazi boli hinduisti, zoroastriáni alebo kresťania, tak to boli bojovníci, ktorí bránili svoju vlasť. Predkresťanskí európski bojovníci bránili svoju domovinu v bitkách pri Termopylách a Salamíne a to isté môžu dnes robiť i post-kresťanskí Európania.

3. Máme tomu rozumieť tak, že ak si chcú kresťania privlastniť bitku pri Tours, tak si budú chcieť tiež privlastniť všetko čo jej predchádzalo, menovite i stratu kresťanskej severnej Afriky a Španielska v prospech islamu?

4. Ak si chcú kresťania privlastniť krížové výpravy, znamená to, že si chcú tiež privlastniť počiatočnú stratu Svätej zeme, ktorá predtým patrila Byzantíncom? Chcú si privlastniť štvrtú krížovú výpravu a stratu Konštantínopolu? Chcú sa tiež hlásiť ku krížovým výpravám detí? Chcú si privlastniť i konečnú stratu Svätej zeme v prospech moslimov? Netreba zabúdať, že v konečnom dôsledku boli krížové výpravy totálnym fiaskom.

5. Ak si chcú kresťania privlastniť bitku pri Lepante, želajú si tiež privlastniť pád Konštantínopola a každú ďalšiu porážku, ktorá potom nasledovala? Chcú si privlastniť obchody a aliancie kresťanských kniežat s Turkami za účelom ich osobného prospechu a získania výhod oproti ostatným?

Najlepším spôsobom ako porozumieť pochabosti našich nádejí v oživení bojovnej formy kresťanstva – čiže náboženstva, ktorého hegemónia bola v 17-tom storočí v belošských krajinách nahradená a odvtedy postupne chradne – je porovnať kresťanstvo s ďaleko vitálnejším náboženstvom, ktoré ho nahradilo – s dnešným dominantným náboženstvom Západu: liberalizmom.

Rovnako ako kresťanstvo i liberalizmus je univerzálnou vierou. Podobne ako všetci ľudia môžu byť „bratmi v Kristu“, tak i všetci ľudia môžu byť občanmi liberálnej spoločnosti. To však nebránilo liberálom pred menej ako 100 rokmi v tom, aby boli rasovými realistami a postavili sa v etnických konfliktoch na svoju vlastnú stranu. Liberáli a pokrokári boli v týchto časoch obhajcami imigračných reštrikcií a eugeniky. Jedným z projektov mojej webstránky Counter-Currents je dokumentovať existenciu tzv. rasovo uvedomelej ľavice medzi ktorej predstaviteľov patril napr. Jack London a Denis Kearney v Kalifornii a Rex Faiburn na Novom Zélande. Podľa mňa je pre bielych nacionalistov ďaleko rozumnejšie dúfať v revival rasovo-uvedomelej a militantnej formy dnešného dominantného náboženstva Západu, než v obnovu stredovekej formy v súčasnosti umierajúcej viery.

Liberalizmus starých časov je nielen relatívne nedávny, ale je v ďaleko väčšej miere prístupný reforme než kresťanstvo a iné zjavené náboženstvá z Písma. Neexistuje totiž žiadna „biblia“ liberalizmu – s výnimkou zvyškových stôp samotnej Biblie, ktorá je zdrojom mnohých problémov. Takže liberalizmus je relatívne viac otvorený interpretácii a zmene. Predstava, že kresťanstvo zbavené rovnostárstva, univerzalizmu a eschatologických fantázií je nádejou pre budúcnosť je nepredstaviteľná. Ale liberalizmus pozbavený týchto prirodzených stôp kresťanstva si už predstaviť môžeme. Je možné veriť tomu, že liberalizmus je najlepšou spoločenskou formou, ale len v prípade bielych ľudí, pretože rasy sa od seba odlišujú a neexistuje tu nádej, že tieto odlišnosti zaniknú v nejakej budúcej utópii.

1. Bieli liberáli sú v skutočnosti ťažkí rasisti. Každý jeden liberál, ktorého poznám verí, že čierni a mestici sú v priemere intelektuálne podradní a menej atraktívni ako bieli. Rovnako veria, že Aziati sú síce intelektuálne rovnocenní s bielymi, ale v porovnaní s nimi ďaleko menej atraktívni a zaujímaví. Môžete to vycítiť z ich správania, ale mnohí z nich sa k tomu i priznajú, pokiaľ si budú istí, že vám môžu dôverovať.

Ale bieli liberáli nikdy nebudú tieto svoje postoje verejne deklarovať alebo sa podľa nich správať a to pre rovnaký dôvod ako väčšina bielych nacionalistov. Týmto dôvodom je vina kvôli osvojeniu falošných hodnôt a túžba zachovať si peniaze a status v systéme, ktorý odmeňuje komformitu a trestá disent. Boja sa, pretože sú osamotení vo svojom presvedčení. Alebo sa boja, že ak aj nie sú sami, tak nikto by sa ich nezastal, zatiaľ čo by ostatní využili ich upadnutie do nemilosti. Ak by sme raz tieto kontrolné mechanizmy prelomili, tak sa nám otvoria dvere k rozmanitým možnostiam.

2. Bieli liberáli sú v skutočnosti „bieli supremacisti“, a to až do takej miery, že mi to príde trápne a ofenzívne. Liberáli veria, že bieli sú jedinými činiteľmi v dejinách. Tento pohľad vedie k dvom spriazneným myšlienkovým vzorcom: k bielemu velikášstvu a k bielej vine. Biele velikášstvo je pohľad, ktorý naznačuje, že bieli sú zodpovední za všetky dobré veci. Bieli liberáli veria, že nastavujú štandardy civilizovaného života, ku ktorému by mali všetky ostatné národy smerovať, eventuálne by smerovali, ak by vedeli, čo je skutočne pre nich dobré. Odvrátenou stranou bieleho velikášstva je biela vina – viera, že bieli sú v skutočnosti zodpovední za všetko zlo na svete. Ak by sa bieli liberáli vzdali tohto nereálneho pocitu všemohúcnosti a akceptovali by skutočnosť, že i ďalšie rasy sú tvorcami, či už dobra alebo zla, pričom by si ponechali zmysel pre bielu hrdosť a vzdali sa bielej viny, tak by sa nám otvoril nový svet plný možností.

Bieli liberáli a pokrokári vo všeobecnosti preferujú darwinizmus pred kreacionizmom, s výnimkou keď sa jedná o ľudský mozog. Rovnostári sú len liberálnymi kreacionistami. Myšlienka, že rasa je sociálny konštrukt je len metafyzickým postulátom rovnostárskej schémy spoločenského pozdvihnutia. Ak sa jedná o vedu, tak bieli liberáli sú z 99% na ceste k bielemu nacionalizmu. Naproti tomu kresťanskí kreacionisti dosahujú 0%. Preto sú ochotní akceptovať rasové rovnostárstvo bez výhrad. V skutočnosti by boli jedinými ľuďmi v našej spoločnosti, ktorí by v neho reálne verili.

Špecifickou výhodou oživenej rasovo-realistickej a militantnej formy liberalizmu je, že na rozdiel od konzervatívcov, liberáli sú víťazmi: rozumejú moci. Vedia ako ju získať a ako si ju udržať. Bieli nacionalisti sa majú od nich veľa čo učiť.

Je jasné, že ak by liberalizmus postúpil rasovú reformu, tak by to v konečnom dôsledku viedlo k strate jeho intelektuálnej hegemónie v prospech bieleho nacionalizmu, ktorý by ho nahradil ako nové občianske náboženstvo Západu.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Greg Johnson

O Roland Edvardsen

23 komentárov

  1. Ano,kedysi cirkev bojovala proti islamizácii,aj proti zlu.
    Od druhého vatikánskeho koncilu majú kormidlo v rukách slobodomurársky služobníci satana a islamizácia Europy je ich projekt.
    Vatikán už plne slúži ich záujmom a chystajú sa vytvoriť spoločné náboženstvo spojením kresťanského,ktoré sa už len tak nazýva,židovského a moslimského.To je plán,preto RKC nie je proti islamizácii Europy.

    • Plne súhlasím s týmto názorom.RKC je v rukách slobodomurárov a islamizáciou Európy sa snažia zničiť zbytky kresťanstva v Európe.Po zničení viery v pravého Boha chcú nastoliť toto gulášové náboženstvo, ktoré nemá s Bohom nič spoločné.Veľmi dobre vieme komu sa klaňajú tí čo stoja za týmto svinstvom.Takýto tupý článok som na Prop fakt nečakal.

  2. Jeden zásadný postreh k prvému odstavcu. Je pravdou, že kresťania bojovali proti cudzincom – moslimom. Avšak nie preto, že chceli ochrániť svoju rasu, ale za ochranu svojej viery, teda kresťanstva. Akonáhle by moslimovia skonvertovali, kresťanská cirkev by voči nim nemala výhrady. Kresťanstvu je rasa ukradnutá, zaujíma ju výhradne počet vlastných ovečiek – bez ohľadu na farbu pleti, inteligenciu či iné znaky.

  3. “Ano,kedysi cirkev bojovala proti islamizácii,aj proti zlu”.
    Vedel by ste nám objasniť kedy a ako bojovaka cirkev proti islamizácii a zlu? Proti akému zlu? Viete Vy vôbec čo slovo Korán znamená?

  4. Článek je chybný ve svém prvotním předpokladu a to, že Svatou zemi ubránili měče. To je jistě pravda, ale jenom z poloviny. Klíčem k boji je morálka a přesvědčení. Těžko lze předpokládat, že by se bojovníci radostně vydávali bojovat kamsi za moře, když by neměli ono přesvědčení. Takže ať autor chce nebo ne, pro křížové války je církev nepostradatelný prvek.
    Dále by si měl autor položit otázku, proč k promísení ras nedocházelo v dobách středověkých. Může to být vzdáleností, obtížnou dostupností, ale dle mého je to především pevnou morálkou a jasnými pravidly v manželském životě.
    Zmatení jazyků a rozdělení lidi na rasy je Boží záměr, tudíž církev nemohla podporovat míchání ras, naopak s úpadkem vlivu křesťanství se tento negativní jev projevuje s maximální silou. Dá se s jistou nadsázkou říct, čím méně křesťanství, tím více míšení.

    • Najprv tvrdíte, že článok je chybný vo svojom prvotnom predpoklade a hneď v ďalšej vete konštatujete, že tento predpoklad je iste pravda, aj keď nie celá. Tak ako to je? Skúsim to najprv zobecniť. V ľudskom chovaní niečo ako absolútna pravda neexistuje. Vždy sú za ľudskými činmi rôzne motivácie. Preto môžem aj ja oponovať, že mnohí to presvedčenie nemali. Jednoducho boli zlákaní možnosťou lúpenia, dobrodružstva, odpustenia hriechov, útekom pred spravodlivosťou a ďalšími „ľudskými“ motiváciami. O prevahe týchto ľudí a motívov svedčí napríklad dobytie kresťanského (!) Konštantinopolu križiakmi. V dôsledku (aj) tohto vznikli detské križiacke výpravy, kde nemali byť účastníkmi ziskuchtiví dobrodruhovia, ale nevinné deti. Z tohto dôvodu pokladám kresťanskú morálku a presvedčenie v krížových výpravách iba za bájku a túžbu vidieť situáciu inak, ako skutočne bola. Hlavným motívom bola ziskuchtivosť. Žiaden správny panovník nešiel na neistú výpravu kvôli duchovným motívom, ale z túžby za ziskom, naviac posväteným cirkvou. V konečnom dôsledku – cirkev týmto vlastne podporila úpadok mravov, keďže umožnila vraždiť a lúpiť v mene Boha.

      K miešaniu rás. Nemyslím si, že cirkev plánovite podporovala miešanie rás. Ale ani proti tomu nemá žiadne výhrady a vyhovuje jej to. „Pred Bohom sú si všetci rovní.“ „Všetci kresťania sú bratia v Bohu.“ Toto sú hlášky kresťanstva, ktoré dokazujú moje tvrdenie. Zasa netvrdím, že celá cirkev je jednotná v tomto postoji, nájdu sa jednotlivci, ba aj frakcie také aj také. Ale v priemere to smeruje skôr k multikulti ako k rasovej čistote. Preto záverečné tvrdenie – čím méně křesťanství, tím více míšení – považujem za neopodstatnené a nepodložené. Cirkev zabraňuje miešaniu rás iba v jednom, jedinom prípade a týka sa to aj odporu voči bielej rase. A to je sobáš kresťana s inovercom. Kľudne požehnajú sobášu čierneho kresťana s bielou kresťankou. Ale čierny kresťan s bielou moslimkou – to odmietnu. Pokiaľ inoverec neskonvertuje na kresťanstvo…

  5. Aman Againsttime

    Petr, v článku autor jasne napísal, že proti islamu nebojovali len kresťania. Hinduisti a zoroastriáni si s ním tiež čo to užili. A myslíte si, že nekresťanský európsky vládca by islamskej invázii neoponoval? Myslíte si, že polyteistickým bojovníkom by chýbala morálka a presvedčenie?
    K tomu miešaniu: Dôvody prečo nedochádzalo k miešaniu rás v stredoveku boli práve tá izolovanosť a nedostupnosť, ktoré ste spomenuli.Tiež vo všeobecnosti platí, že ľudia majú prirodzenú averziu miešať sa s príslušníkom inej rasy ( existujú výskumy, ktoré potvrdzujú, že xenofóbia je evolučne podmienená a prirodzená vlastnosť). Na druhej strane, ako to spomenul i osmoza, cirkev v stredoveku rasu nijak neriešila ( v tej doby ani koncept rasy, tak ako ho poznáme dnes, neexistoval). Jej výhrady k Židom, či moslimom boli predovšetkým teologického rázu. A to sa bavíme stále o minulosti. Dnes je cirkev voči islamu a Židom natoľko servilná, že to hraničí až s masochizmom.
    Mimochodom, veta „čím menej kresťanstva, tým viac miešania“ rozhodne neplatila pre Latinskú Ameriku, kde mala katolícka cirkev vždy silný vplyv a pritom ide o najviac rasovo zmiešaný región sveta. 🙂

  6. Pýtal som filipa o objasnenie, ako cirkev bojovala proti islamácii a proti zlu. Žiadna odpoveď. On je dobrý zrejme len na prznenie pseudonymov/nickov diskutérov, ako sa o to, nie dávno, pokúsil v mojom prípade.

    * * *
    Ináč čo sa týka ‘kresťanských krusád’, do tzv. svätej zeme, najbližšie k pravde je Osmoza.
    Cirkev nemala s krusádami skoro nič spoločné. Tretím najsvätejším mestom po Mekke a Medine bol Jeruzalem. Po smrti Mohameda, tento bol ovládaný arabskými muslimami a neskoršie, koncom desiateho storočia, muslimami tureckými. Títo tureckí muslimi začali expandovať na západ a toto ohrozenie kresťanskej Európy ako prví pocítili vládci byzantskej rríše. Konštantinopol bol ohrozený. Požiadali o pomoc Rím.
    Pápež Urban II prisľúbil pomoc a obrátil san a mocných rytierov.
    V rokoch 1096- 1099 bola zahájená prvá Krusáda. Viac ako 50 tisíc sedliakov a 7 tiisíc rytierov sa vydalo na 3-ročnú útrpnú cestu, dosiahli Jeruzalem a obkolesili mesto.
    19 júla 1099, kresťania prelomili múry chrániace Jeruzalem a vrútili sa do mesta
    Niet pochybností a história na obidvoch stranách nepochybne zaznamenáva nesmiernu krvežížnivosť krusáderovv, ktorí masakrovali obyvateľov, či arabov, židov, ako aj kresťanov a ich brutalitu, ktorá zotrváva v pamäti arabov dodnes!

    Toľko teda o tom boji týchto “božích bojovníkoch” proti zlu!
    Boli to hrdlorezi a banda raubírov a lupičov, vedených nie kresťanskou vierou, ale túžbou po lúpení a koristi, lebo vedeli, že v arabskom svete sú hromady zlata.

    Druhá krusáda 1145–1149, vyhlásená pápežom Eugenom III, bola druhá väčšia krusáda zahájená z Európy, vedená európskymi králmi Louis VII francúzsky, Konrád III nemecký. a iní európski nóblmani.
    Mala to byť odplata za pád štátu Edessa, porazený silami Zengi, prvý štát ktorý založil prvý jeruzalemský kráľ po prvej krusáde, Baldwin of Boulogne v roku 1098, okolo mesta Edessa.
    Bol to prvý krusáderský štát a ako prvý aj bol porazený.
    Prešlo storočie a Islam nemal žiadne “sväté vojny”, keď sa vynorili dvaja noví vládcovia
    Novým duchovným vodcom sa stal Saladin.
    V roku 1174 Saladin (Salah-al-Din, 1138-1193) sa rozhodol zísakť znovu Jeruzalem.
    Vedel však, že najskôr sa musí stretnúť s kresťanskými nepriateľmi na horúcich, slnkom vyprahnutých pláňach 115 km od Jeruzalema.
    Po pol-dňovej bitve kresťanskí krusadéri boli na hlavu porazní.
    Toto bol rozhodujúci bod kresťanských krusád.
    Po troch mesiacoch Saladin obkľúčil Jeruzalem. Po 12-dennom obkľúčení, kresťanské sily sa vzdali.
    Saladin prijal ich ponuku sa vzdať, nevedel však , čo robiť s tisícami zajatcov.
    Bol presvedčený svojimi poradcam, preukázať v mene Koránu milosť a ukázať superioritu Islamu.
    Saladin uvolnil všetkých zajatcov beztoho aby im bolo ublížené! Tým, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť výkupmé, na návrat domov, zaplatil z vlastnéhomajetku!!!
    Toľko teda o tom zločinnom Isláme!

    Ale žido-Kresťania samozrejme sú nepoučiteľní.
    V roku 1189 organizujú ďalšiu výpravu do Jeruzalemu, pod vedením anglického kraal Richarda, zvaný Lionheart (Lvie srdce).
    Avšak po príchode ku Jeruzalemu, zistil že miesto kde by sa mali armády stretnúť je otvorená plošina, kde nebolo možné efektívne zahájiť útok a tak sa 2-ho septembra 1192 dohodli na prímerí.
    A tak, snahy, trvajúce 100 rokov ostali nerozhodnuté.
    ‘Zlatý vek’ Islamu trval 700 rokov.

    • Aman Againsttime

      SITRA AHRA, celkom by zaujímalo, čo by ste povedali na toto video od Billa Warnera (ide o amerického vedca zaoberajúceho sa islamom a zakladateľa Centra pre štúdium politického islamu): https://www.youtube.com/watch?v=SO5_QQVYlpA
      Warner ponúka veľmi odlišný pohľad na dejiny islamu, než aký sa zvykne prezentovať na školách. Video je dosť informatívne. Celkom ma potešilo, že sa nebál spomenúť fakt, že obchod s otrokmi v Stredomorí bol doménou Židov.

  7. Aman, ďakujem za komentár a za video, ktoré som si pozorne pozrel. V prvom rade, vieme, aj Vy aj ja, že história mnohokrát nie je to, čo nám povedaali.
    Takú ‘biased’ prednášku som azda ešte v živote nepočul. Bill Warner priznáva, že nie je historik, ale ‘scienist’’, teda ‘vedec’. Neviem aký. Áno, je zakladateľ “Central for Study of Political Islam”, teda teleso pre výrobu propagandy. Je zrejmé, že je odporca Obamu, ktorého považuje za muslima, teda pravdepodobne republikán a živí sa propagandou. Vypráva o Koráne, neviem či vie čo to slovo znamená, ak áno, zatajuje. Vypráva o Jihade, o ktorom určite vie tiež pravdu, čo to slovo znamená, ale zatajuje. Vypráva o Mohamedovi a Koráne, ale zatajuje, že Korán bol koncipovaný až 20 rokov po Mohamedovej smrti, ak o tom vôbec vie. Vypráva o vraždení obyvateľov Mekky a ono je to naopak. Títo neustále napádali Medinu, ktorá bola muslimská, ktorých oni zabíjali a keď konečne Medina porazila Mekku, dal všetkým milosť, podľa učenia Koránu a Mekkania vidiac superioriu Islámu, dali sa húfne na Islám.
    To pán Warner zabudol povedať svojmu kresťanskému obecenstvu, pre ktorého uši bola táto prednáška organizovaná.

    Vypráva o nejakej európskej civilizácii a ‘temnej dobe’ Islámu a ono je to naopak. Každý dnes už vie, že civilizácia prišla z východu, kde už bola na nevídanej výške, keď v Európe bola Doba temna. Zrejem nikdy nevidel palác Al Hambru v južnom Španielsku, v Grenade, ani palác v Seville, ktorý španielsky vládca Pedro the Cruel postavil po dohode s islmskymi architektami. Nad tou krásou sa ešte i dnes človeku zastaví dych! To by sme ani dnes nedokázali.
    Na revanš Vám dávam niečo, čo Vám vysvetlí, prečo píšem to, čo píšem. Je to v angličtine, ale to pre Vás nie je problem.
    Video:
    Secrets of rhe Koran
    Decoding The Past
    http://www.youtube.com/watch?v=duEsJof50K0

    Na Googli:
    • The greatest civilization of Eastern World – Islamic Civilization
    • Sciense and Islam – Empire of Reason
    • The Glory of Islamic Art I

    • Aman Againsttime

      Ďakujem za info i odkaz, ktorý si určite pozriem. Warner očividne dosť čerpá od historika Henriho Pirenna ( pripájam odkaz: http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/c/426442/Islamofob-dne-Henri-Pirenne.html). Antiislamisti v zásade tvrdia, že tzv. Zlatý vek tu nebol vďaka islamu, ale napriek islamu, pričom argumentujú, že to boli prevažne kresťania, a iné nearabské skupiny, ktoré prekladali antické spisy do arabštiny, a preto by sa dalo hovoriť skôr o arabskej kultúrnej epoche, nie islamskej. Nie som odborník na túto tému, ale znie to celkom logicky. Každopádne rád sa nechám poučiť od niekoho sčítanejšieho. 🙂

  8. “a iné nearabské skupiny, ktoré prekladali antické spisy do arabštiny, a preto by sa dalo hovoriť skôr o arabskej kultúrnej epoche, nie islamskej”.

    Aman, ľutujem, ale tomuto moc nerozumiem. Nie je mi jasné, ako môžu nearabské skupiny prekladať do arabštiny. Že by som ja, nie Číňan mohol prekladať do čínštiny?
    Ja, osobne, neviem oddeľovať arabov od islámu, je preto ťažko tvrdiť, že niečo je arabské a nie islámské.
    Mauri, ktorí vládli v južnom Španielsku, a vybudovali tie nádherné stavby, neboli ani tak arabi, ako muslimi, veriaci v Islám.

    • Aman Againsttime

      Je to myslené tak, že Arabi (od ktorých pochádza islam) ovládli množstvo iných národov (ďaleko vyspelejších než boli oni sami ako napr. indoeurópskych Peržanov), ktorým vnútili islam (pričom mnohé z týchto národov pôvodne islam nebrali až tak vážne napr. prekrásne perzské maliarstvo nemalo problém zobrazovať ľudí, či zvieratá, pritom to islam zakazuje), rovnako i mnohí veľkí učenci pochádzajúci z oblastí, kde vládol islam, boli častokrát považovaní za heretikov ( napr. perzský vedec a filozof Al-Razi). Mnohé poznatky, ktoré bývajú pripisované islamu (resp. mohamedánskym Arabom) v skutočnosti boli vypožičané z iných kultúr (napr. algebru a koncept nuly si moslimovia vypožičali od hinduistov a pod.). Čiže islam sám o sebe nič prevratné nevymyslel, iba vykradol kultúry, ktoré ovládol, a keď už nemal čo vykrádať, tak sa vyčerpal ( navyše v islame sa postupne presadil doslovný, dogmatický výklad Koránu). Mnohé nearabské skupiny, ktorým Arabi vnútili svoje náboženstvo a jazyk mali jednoducho väčší intelektuálny potenciál a slabšiu tendenciu brať islam až tak vážne, preto nemali problém s prekladom antických autorov a rozvíjaním vedy ( pochopiteľne, že nearabské skupiny mohli prekladať do arabštiny, keďže ju ovládali, arabština bola v islamskom svete to, čím bola latina v kresťanskej Európe).

  9. Ešte malý dodatok. Knižnicu v Alexandrii (cca. 500.000 sväzkov) a vedľajšiu pobočku, knižnicu v Serapis (cca. 50.000 sväzkov) vypálili kresťania, nie arabskí muslimi.

  10. Pozorne som si prečítal text z Katkryprologu, neviem však kdo ho napísal, niet meno autora. To však nemení na skutočnosti, že autor móže mať v niečom pravdu, ale niektoré informácie sa pod drobnohľadom zdajú neopodstatnené.
    Autor napr. popiera akési tvrdenei že:
    “strata Veľkej Knižnice nejakým spôsobom zapríčinila zabrzdenie pokroku ľudstva…”
    Jedno však vieme s istotou; zavedenie Rímskej kresťanskej éry znamenalo začiatok Doby Temna; obdobie západnej histórie, keď zhasli svetlá nad všetkým učením a povery nahradili vedomosti. Trvalo to pokiaľ moc Rímskej Cirkvi bola podkopaná Reformáciou.
    Vždy a všade som sa dočítal len predpoklad, že “o koľko vedomostí a poznatkov sme mohli byť bohatší..”, keby táto Knižnica nebola zničená.
    Zdá sa, že autor pozabudol, že dnešná archeológia už dokázala, že stavitelia Pyramíd už cca. pred 5.000 rokmi poanali číslo 3,141592, teda dnes tzv. Ludolfovo číslo π (Pi). A Sumeri vedeli, že naša sústava má 12 planét (počtali Slnko aj Mesiac za planéty, plus Nibiru, to je tá dvanásta) a tomu je cca. 10.000 rokov! Kdo im to povedal? Nie je možné, že v Knižnici mohli byť skutočne neuveriteľné informácie?
    V texte ďalej pokračuje a viacmenej popiera čo píše predtým:
    “…a tak bolo stratených obrovské množstvo vedecko-technických znalostí”.
    Čo znamená pojem ‘obrovské znalosti’?
    Miestami sa dokonca zdá, že vôbec pochybuje o existencii Knižnice. K tomuto nám stačí poskytnúť len jeden argument; keď vieme a našli sme pozostatky o Knižnici v Nineveh (Irak) a tá bola o 1.000 rokov staršia (Nineveh bol zničený v roku 612 B.C.E.), určite by sme našli aj pozostatky Knižnice v Alexandrii, keby nebola zničená.
    Áno, množstvo skriptov môže byť diskutované, toto je, kde s ním súhlasím, ale aký máme dôkaz pre, alebo proti? A záleží vôbec na tom?

    Autor píše ironicky, že vraj tie svitky obsahovali nesmierne technologické znalosti a že keby sme ich vedeli, už by sme boli na Marsi!
    Píše:
    “Predstava, že strata Veľkej Knižnice v Alexandrii zapríčinila, že rozvoj vedy a technológie spomalil o storočia…”
    To nie jepravda, to nikdo nikdy netvrdil. O žiadnych technologických znalostiach nie je nikde zmienka, čítajme pozorne:
    “…až jedného dňa kresťania, za biskupa Theofiliusa spálili v Alexandrii najväčšiu Knižnicu ľudského poznania na svete. Konštantinopolský patriarch v tom čase, Sv. Ján Chryzostom (jeho meno je iróniou názvu “zlatoústy”, čo vlastne znamená), komentoval tento veľký ‘úspech’ deštrukcie starých vedomostí:
    “Každá stopa starej filozófie a literatúry pravekého sveta vymizla z popvrchu sveta” (T.W. Doane: “Bible Myths and Their Parallels in Other Religions”).
    Strašný komentár, skutočne.
    O akej technológii je tu reč? Je tio filozofia a literatúra, ktorú sme stratili.

    Veľká Knižnica v Alexandrii bola spálená kresťanmi v roku 411 A.D. Posledný veĺký Neo-Platónsky filozof, žena Hypatia, keď sa vracala z prednášky v Knižnici, bola ukameňovaná, zase len kresťanmi, v roku 415 A.D.
    Existujú stále nejasnosti, ohľadne obidvoch incidentov a obviňujú Teofilusa že súcasne zavraždil Hypatiu a zničil Knižnicu, i keď je známe, že Teofilus zomrel nejakú dobu pred Hypatiou.
    Máme teda tri verzie o páchateloch:
    Július Cézar – vysoko pochybné
    Muslim Caliph Omar – ešte pochybnejšie
    Kresťanstvo – najpravdepodobnejšie, obzvlášť podľa výroku Sv. Jána Chryzostoma.
    Archeológia nám je teda ešte mnoho dlžná, musíme im však prepáčiť a uznať, že je to mravečia práca, založená mnohokrát na dohadoch a ktorá taktiež umožňuje mnoho omylov.

  11. Aman Againsttime

    Som rád, že tu osmoza hodil tento odkaz a skôr než sa k nemu bližšie vyjadrím tak, by som chcel povedať, že hoci som ku kresťanstvu veľmi kritický ( inak pomerne dlhú dobu som práveže patril ku kresťanským apologétom, presne k takým akí sa spomínajú i v tomto článku o liberalizme), tak som všetkými desiatimi proti vytváraniu mýtov a falzifikácii. Ide mi o fakty a pravdu. To, že som do tejto diskusie hodil 2 odkazy, ktoré vyznievajú v prospech kresťanstva snáď ukazuje, že mi ide o objektivitu ( mimochodom, pokiaľ ide o porovnanie islamu s kresťanstvom, tak dodnes zastávam názor, že kresťanstvo z toho vychádza predsa len o niečo lepšie).
    Takže k tomu odkazu – autor je očividne kresťan publikujúci na stránke, ktorá je otvorene pro-kresťanská a odkazujúci vo svojom článku na inú (samozrejme) kresťanskú stránku ( takýchto kresťanstvo obraňujúcich stránok nájdete na nete množstvo, pričom by som povedal, že táto ešte patrí skôr k tým lepším, keďže minimálne sú v článkoch odkazy). Zdôrazňujem to preto, aby bolo každému jasné, že u tohto autora, ktorému veľmi vadia liberálno – osvietenské rozprávky a historky (kresťanské historky a rozprávky neexistujú, že?), treba rátať s tým, že bude selektívny.

    Pri hľadaní informácií o Alexandrijskej knižnici som natrafil na tento zaujímavý blog, ktorý sem hodím pre vyváženie toho, čo bolo spomenuté na kresťanskej stránke katkryptolog : http://etb-history-theology.blogspot.sk/2012/03/library-of-alexandria-and-christian.html. Autor argumentuje celkom solídne. Myslím, že celkom zaujímavá je táto pasáž :
    „There is a growing consensus among historians that the Library of Alexandria likely suffered from several destructive events, but that the destruction of Alexandria’s pagan temples in the late 4th century was probably the most severe and final one. The evidence for that destruction is the most definitive and secure. Caesar’s invasion may well have led to the loss of some 40,000-70,000 scrolls in a warehouse adjacent to the port (as Luciano Canfora argues, they were likely copies produced by the Library intended for export), but it is unlikely to have affected the Library or Museum, given that there is ample evidence that both existed later. Civil wars, decreasing investments in maintenance and acquisition of new scrolls and generally declining interest in non-religious pursuits likely contributed to a reduction in the body of material available in the Library, especially in the fourth century. The Serapeum was certainly destroyed by Theophilus in 391, and the Museum and Library may have fallen victim to the same campaign.“ (http://en.wikipedia.org/wiki/User:Peter_Kirby/Library_of_Alexandria)

    Každopádne to či kresťania zničili Alexandrijskú knižnicu, alebo nie, pre mňa až tak smerodajné nie je. Nemám problém pripustiť, že ide o mýtus, a že som sa mýlil. Napriek tomu moja poznámka o nekultúrnych primitívoch platí. Existuje dosť solídnej evidencie o tom, že správanie kresťanov ( samozrejme, že nie všetkých) častokrát nebolo v staroveku nejako veľmi odlišné od správania napr. dnešných islamistov z ISIL. Tu je článok Dorryho Majznera ( autora, ktorý sa zaoberá obdobím antiky, a ktorý mi bol od jedného môjho známeho – ďaleko informovanejšieho pokiaľ ide o toto obdobie – odporučený ako solídny zdroj) : http://spqr.cz/content/libanios-o-k%C5%99es%C5%A5anech

  12. Aman,
    Zrejme moja kritika kresťanstava a jeho histórie je len slabý čajový odvar k tomu čo nám píše Libanios.
    Dobrá odpoveď p. Osmozovi.
    Osobne, vždy som pátral a pátram po pravde, vždy som sa snažil byť nezaujatý a spravodlivý a histórii sa venujem mnoho, mnoho rokov. Odjakživa tvrdím, že keď je v nejakej knihe len jedno klamstvo, taká kniha nemalal byť nikdy vydaná!
    A v kresťanstve je tých klamstiev priveľa. Malý príklad z textu:
    “Do doby císaře Konstantina Velikého, který zrovnoprávnil křesťanské náboženství s pohanským…”
    Nie tak úplne, on zrovnoprávnil všetky viery a náboženstvá, čo bol geniálny politický nápad vzhľadom k tomu, že v jeho armáde boli vojaci všemožných náboženstiev, ale hlavný klam je v tom, že krewsťanstvo tvrdí, že on urobil kresťanstvo štátnym náboženstvom! Ten nezmysel, že videl pred bojom na nebesiach kríž a dokonca slová “v tomto znamení zvíťazíš” a že nariadil, po víťaznom boji, svojim vojakom si vyryť na svoje štíty kríž je nehorázne klamstvo, skutočne hodné len ktrsťanstava.
    Netreba ani zdôrazňovať, že Konantín sa nikdy nestal kresťanom, ani na naliehanie svojej matky, kresťanstvom úplne posadnutej, ale bo vyznávačom náboženstva ‘Sol Invictus’, dokonca ako panovník, jeho najvyšším kňazom.

    Ani nie 100 metrov od Kolisea stojí ‘Konštantínov Oblú’ (Arch of Constantin) v ktorého hornej časti je vyrytú relief Konantína na koni a pod ním jeho vojaci so šttmi. Skoro 2.000 rokov sa nikdo nemohol priblíži k tejto hornej časti. Až jedného dňa v nedávnej minulosti, prišiel židovský archeológ Simcha Jacobovici, vymohol si od úradov povolenie, najal žeriav a spolu s lokálnou archeologičkou sa vyniesli blízko k reloéfu.
    A div sa svete! Ani na jednom štíte – žiadny kríž!

    “Díky křesťanskému běsnění zmizelo navždy mnoho krásných památek, o kterých dnes můžeme jen číst”.
    Jasná odpoveď Katkryptologu.
    To by bolo z mojej strany všetko.

  13. Vsimol som si, ze Katkryptolog ma aj iny pripad vypalenia kniznice, tentoraz krestanskym cisarom Jovianom a malo sa to odohrat v Antiochii a pripusta, ze krestania sa v tomto obdobi tychto cinov naozaj dopustali:
    „Ak sme presvedčení, že vypaľovanie knižníc bolo ten druh zločinov, ktorých sa Jovián a iní kresťania naozaj dopúšťali, môžeme v tomto získať podklad na pre naše presvedčenie o tom že sa to stalo, ale keďže je to jediný príklad nemôže byť braný tak, aby v nás posilňoval naše vlastné predsudky. Keďže to stále zostáva jediným možným historickým dokladom o knižnici zničenej úmyselne, ktorú som dokázal nájsť v historických prameňoch a všetci tí s antikresťanským zápalom by tento prípad mali skôr využívať než prípad údajného vypálenia knižnice v Alexandrii.“
    http://katkryptolog.wordpress.com/2012/06/12/bola-kniznica-v-antiochii-skutocne-vypalena/

  14. Nie, že by som sa zastával autora katkryptolog, ani kresťanstva ako takého, ale čo sa týka liberálov a najmä takých, tých ľavicovo orientovaných, „teóriou genderu“ šmrncnutých, u tých sa dozviete na diskusiách toho veľa, preto písať, že nikto netvrdí, že vypálením Alexandrijskej knižnice sme prišli o mnoho zvitkov pojednávajúcich o vedeckých a technologických objavoch staroveku a tak kresťanstvo spôsobilo zbrzdenie pokroku minimálne o tisíc rokov, je veľmi odvážne a nerozumné.
    Ak sa jedná o hľadanie možných vinníkov tohto zničenia Alexandrijskej knižnice, myslím, že ste pozabudli na minimálne jedného a to pohanského rímskeho cisára Aureliána, pokúšajúceho sa znovudobyť Alexandriu od vzbúrenej palmýrskej kráľovnej Zenobie. Podarilo sa mu pri tom vypáliť celú jednu štvrť Brucheion (Kráľovská štvrť), kde mala byť aj knižnica, atď. O tom, žeby v Serapeu, ktoré naozaj do základu zničili a vydrancovali kresťania na pokyn Teodozia I. a s nadšenou asistenciou alexandrijskeho patriarchu Teofila, o čom nás oboznamuje Sokrates z Konštatnínopolu v r. 440, mala byť nejaká menšia knižnica so zvitkami, ako to bolo plasticky vyobrazené vo filme Agora, tiež neexistujú dobové pramene. Domnievam sa, že s veľkou pravdepodobnosťou bol práve Aurelián pôvodcom jej náhleho stratenia sa z povrchu zemského. Kritické skúmanie treba v každom prípade vždy aplikovať najprv na svoje vlastné presvedčenie, to je podstatou skepticizmu, ku ktorému sa hlásim.

  15. Aman Againsttime

    Sozomena, tvojmu príspevku nemám čo také vytknúť, len dodám, že pre mňa sú kresťanskí fundamentalisti a proti nim stojaci ľudia typu Schlesinger, Fábry, Pietruchová, Poliačik atď.( teda tebou spomenutí ľavicoví, “teóriou genderu” šmrncnutí, liberáli, resp. skôr „liberáli“) dvomi stranami tej istej mince. Obe skupiny sa vyznačujú mesiášskym komplexom a pretláčaním „jedinej pravej viery“, akurát tí skôr menovaní v súčasnosti nemajú takú podporu zo strany establishmentu a médií, pričom ak by ju mali, tak by sa prejavovali ešte agresívnejšie.

    • Určite sa stotožňujem s tým, že fundamentalizmus akehokoľvek druhu, predovšetkým ten náboženský, je so svojím potenciálom prerásť najmä v dnešnom 21. storočí do katakliziem obrovských rozmerov, čo môžeme extrapolovať a môcť dokladať mnohými epizódami malígnej povahy (inkvizície, hony na čarodejnice apod.) aj z histórie militantného kresťanstva či v menšej miere islamu, ale napríklad aj buddhizmu, keďže ostatné ideológie (napr. mnou spomínaní ľavicoví „liberáli“ a gender-maniaci) majú dejiny kratšie a nestihli ešte ovplyvniť nadkritické množstvo ľudí. Netreba však podceniť ani jednu zo strán, či už sa jedná o náboženských alebo „gender“ fanatikov.

Pridaj komentár