Domov / Hlavná strana / História / Lekcia z minulosti: Pád Ríma – ako bola jeho kultúra zároveň zachovaná aj zničená

Lekcia z minulosti: Pád Ríma – ako bola jeho kultúra zároveň zachovaná aj zničená

Písal sa rok 476, keď Západorímska ríša padla a ostrogótske sily vyplienili mesto Rím. Odoaker bol novým vládcom značne oslabeného Ríma a okolitých území. Máme tu príklad veľkej ríše, ktorá sa zrútila a bola ovládnutá „barbarskými“ hordami (t.j. ľuďmi nepatriacimi ku žiadnej z veľkých civilizácií: gréckej, rímskej, kresťanskej). Potom sa vynára otázka, čo sa stalo so životom v Ríme, keď títo votrelci uchvátili trón?

Úprimne, pre Rimanov sa toho veľa nezmenilo. Rímska ríša mala barbarských cisárov po stáročia. Rím umožnil barbarom vstúpiť do svojej armády, kde mali možnosť postúpiť v hodnostiach a stať sa generálmi. Keď sa barbar stal mocným generálom s oddanou armádou za sebou, bolo pre neho ľahké nárokovať si trón. Rímski cisári všeobecne vládli v krátkych časových obdobiach a nikdy nevznikli dynastie. Odoaker mohol byť korunovaný ako prvý barbarský kráľ v Ríme, ale pred ním bolo mnoho barbarských cisárov.

Avšak kultúrne sa títo cisári, a dokonca i samotný Odoaker, stali viac Rimanmi než barbarmi. Niet pochýb o tom, že existovali vplyvy barbarov, ako nosenie nohavíc, no títo barbari aj tak vzhliadali k Rímu s obrovským úžasom. Rím bol superveľmocou západného sveta a hoci možno nenávideli Rimanov, voči rímskej kultúre prechovávali určitú úctu. Preto sa udržal pri živote systém práva. Je to napokon rímske právo, na ktorom sa zakladá všetko občianske právo. Je to systém práva, ktorý preukazuje spravodlivosť a rovnosť pred zákonom, keďže zákony sú spísané a majú sa uplatňovať rovnako voči komukoľvek, kto je ukrivdený. Odporuje systému práva založenom na náboženstve alebo akomkoľvek súčasnom názore kmeňového náčelníka.

Rím si podmanil germánskych barbarov, no dávno pred svojím pádom bol samotný Rím dobytý zvnútra týmito istými germánskymi barbarmi. Toto sa dá považovať za príklad toho, ako môže kultúra prežiť, hoci je dobytá cudzincami, pokiaľ títo cudzinci túžia prijať hostiteľskú kultúru. Rím prežil, pretože barbari ho obdivovali.

Avšak… Príbeh Východorímskej ríše je iný. Po páde Západorímskej ríše žila ríša na východe ešte ďalších takmer tisíc rokov. Konštantínopol nepadol do roku 1453, len bol raz vyplienený počas 4. križiackej výpravy. Východorímska ríša prijala prevažne podobnú kultúru ako Západorímska. Súčasťou tej kultúry bol kódex rímskeho práva, ktorý bol rozšírený za vlády cisára Justiniána.

No pád Konštantínopolu znamenal koniec rímskej práva v tej oblasti. Nahradila ho verzia práva šaría, ktorú zaviedli Osmania. Osmania sa vo vnímaní Rimanov od Ostrogótov dosť odlišovali. Podľa Osmanov si Rimania nezaslúžili žiadnu úctu. Neprijali pravú vieru islam a boli oslabenou ríšou, ktorá v nich neinšpirovala úžas a verili vo vlastnú nadradenosť.

Dnes je Európa zjednotená dejinami rímskej kultúry, jedným z príkladov ktorej je kódex občianskeho práva prijatý všetkými krajinami. Turecko, na druhej strane, má výrazne odlišnú kultúru, pripomínajúcu viac kultúru islamských štátov na východe.

Aké ponaučenie si z toho môžeme vziať? Kultúry sa tvárou v tvár invázii dajú zachovať len vtedy, keď napádajúca sila vnútorne túži prijať kultúru hostiteľskej krajiny. Keď táto túžba absentuje, kultúra sa vytratí do zabudnutia. Napokon, kultúra môže vo svoje prežitie dúfať len vtedy, keď ju podporujú jej ľudia.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Robert Ossenblok

O ::prop

4 komentáre

  1. Poučné porovnanie dvoch dobytí hlavných miest a ich ríš.
    Ale v dnešných pomeroch si to treba povedať otvorenejšie:
    Tá spomínaná „túžba“ či „obdiv“ k predošlej kultúre je predsa niečím daná – a to je mentálna schopnosťou vnímať kultúru rovnako či podobne. Pokračovanie kultúry je dané dedičnými mentálnymi schopnosťami novej populácie.
    Kým v Európe bola nordická populácia, ktorá sa všeobecne od Rímanov príliš nelíšila, tak Byzanciu obsadili objektívne iné arabské a turkické etniká.

    A ešte treba dodať, že nadalpská Európa nebola ani predtým „barbarská“, to všetko sú len popisy nepriateľských kreasťanských kňazov, ktorí ju potrebovali ovládnuť a zničiť jej minulosť. Opačne je to s Blízkym východom, ktorý mal za sebou nepochybne kultúrne obdobia, ktorých zvyšky vidno dodnes, ale ktoré boli zničené spomínanými arabskými, turkickými a mongolskými nomádmi, skutočnými barbarmi. Nikdy ale neboli schopní to staré udržať, nieto ešte vytvoriť niečo kvalitatívne vyššie.

    Ak by súčasná invázia hnedoidov do Európy pokračovala, skončilo by to ako v Egypte – bieli by boli vyvraždení a vládol by tú úbohý nekultúrny úpadok.

  2. Dalo by sa polemizovať o tom, kedy Rimania padli. Pre nás je dôležitejší pád Republiky ako pád cisárstva. Pád republiky predznamenal už Scipio, potom ako pri páde Kartága predpovedal aj pád Ríma. Rímska ústava a ani ekonomika nebola stavaná na taký silný prílev otrokov, kapitálu z provincií a koristi získane počas dobyvačných vojen. Rímska spoločnosť neudržala svoje proporcie, ľudia prepadli kapitálu, kapitál začal ovládať ľudí do tej miery, že zámožní patriciovia prestávali kontrolovať svoje chovanie, ktoré už bolo viacej božské ako ľudské. Klientelizmus a korupcia sa stali chlebom každodenným. Rozumnejší politici chceli riešiť situáciu podobne ako to má vyriešené Únia teraz – systémom závislých štátov, ktoré by okbklopovali Apeninský polostrov, avšak kapitálotvorní hráči toto nestrpeli a menili všetko na provincie. Problémom bola aj militarizácia spoločnosti, vyvolaná prílevom množstva otrokov a vznikom latifundií, ktorým základ rímskej spoločnosti – rímski roľníci nedokázali konkurovať a zamestnanie títo ľudia našli len v armáde. Spoločnosť sa zmenila na darebácku, pretože dokázala už len expandovať a po prijatí defenzívnej armádnej doktríny za cisárstva len dekadentne hniť.

    • Sľubujem, že sa dva týždne neozvem a budete mať odo mňa pokoj, ale tu je popis ktorý zrejme sedí na dnešnú dobu. Paralela božského chovania je v tom, že teraz na rozdiel od staroveku božskému chovaniu podľahli nie jedinci, ale pre zmenu celé inštitúcie. http://www.zvedavec.org/komentare/2017/10/7414-rozhovor-s-profesorem-franz-hormannem.htm
      Budem asi trochu hňup, ale zopakujem to, že náboženstvo je tým silnejšie, čím je jeho abstrakcia reality vfernejšia. A ak sa k tomu pridá ešte aj technológia závislosti – tak potom vznikne moštrum….

  3. https://svet.sme.sk/c/20679852/v-madarsku-uz-liberalna-demokracia-padla-slovensko-ohrozuje-kotleba.html – práve som sa zamyslel nad tým, či obchod s luďmi je vrcholom liberálneho kapitalizmu, a či to nie je pokus o nahnať spoločnosť nazad do antiky – t.j. o zvyšku zotročenej populácie by rozhodovali cca 2-3 percentá, gro populácie by malo presne definovaný životný štýl a spoločenské možnosti. Chýba už len moment brzdenia voľného pohybu pracovnej sily, čo by malo ísť ruka v ruke spolu s protikladom, a to jej v lokalizovaných trhoviskách a ako bonus tomu treba zastaviť technologický vývoj. Nahrávajú tomu aj spory nadnárodných koncernov o „hlavy, či už riadiace alebo technologické“, v bolševickom prevedení napr. vo variante ako bol napr. strážený a obmedzovaný Koroliov. Bez čínskej konkurencie by sme to tu už dávno asi aj mali a táto teta by nám to najradšej zariadila už traz. https://svet.sme.sk/c/20681112/skoncime-upeceni-uprazeni-a-ugrilovani-varuje-sefka-mmf.html?ref=trz

Pridaj komentár