Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Kultúra | Civilizácia

Kultúra | Civilizácia

Why-We-FightNasledujúci text je z knihy „Prečo bojujeme“

„Kultúra“ celkovo vzaté znamená sumár psychických dispozíc, tradícií, morálky, obyčajov a hodnotových predstáv národov. Civilizácia je viditeľný prejav kultúry, ktorej skutočnú realizáciu predstavuje a symbolizuje.

Národ ako etnicko-kultúrny celok si môže prisvojiť civilizáciu inej etnickej skupiny, napriek tomu sa nikdy nemôže zžiť s jej kultúrou, pretože táto kultúra v poslednom dôsledku spočíva na biologicky dedičnom základe, ktorý odkazuje na celkom jedinečné (biologické) dispozície.

Civilizácia spočíva na spirituálno-kultúrnom základe – a ten zase z veľkej časti na etnických, zdedených vlohách. Jazyk je napríklad znak civilizácie, nie však kultúry – ale s výhradou, že obyvateľstvo, ktorú svoju kultúru takmer úplne stratilo a príjme cudziu reč i civilizáciu (viď napr. americky a francúzsky hovoriaci černosi), upadá do etnicky zafarbenej varianty.

Kultúra je základ, z ktorého povstávajú civilizácie, sama je však založená na geneticky podmienených základných vlastnostiach a schopnostiach etnika, tzn. na biologicko-antropologickom substráte, ktorý sme v tejto knihe nazvali germen. Civilizácia je vonkajšia tvár, materiálna stránka kultúry, tak povediac jej manifestácia a image. Kultúra v žiadnom prípade nie je, napriek ilúziam liberalistického a marxistického svetonázoru, „nadstavba“ určitého technicko-ekonomického stavu, ale mentálna infraštruktúra, ktorá rozhoduje o určitej forme spoločnosti a ekonomiky.

Kultúra ako zložka fyzickej prirodzenosti človeka je „kód“, s ktorého pomocou si človek primerane svojim dedičným vlohám a svojmu prostrediu vykladá svet.

Západ sa so svojím sklonom k uniformite, k materialistickej adorácii ekonomiky, k plutokratickej demokracii a rovnostárskemu humanitárstvu „ľudských práv“ nešťastne pokúsil presadiť ako „globálna civilizácia“. Nezdar je evidentný. Zobudenie islamu rovnako ako iných kultúrnych svetov (India, čierna Afrika, Čína, Latinská Amerika) ukazuje, že pluralita civilizácií ako výsledok kultúrnej a rasovej rozmanitosti je, rovnako ako konflikty medzi nimi, identická s „ľudstvom“- tzn. ľudským bytím.

Ideológia „moderny“ sa zásadne mýli: 21. storočie neprinesie vznik svetovej kultúry alebo zjednoteného ľudstva, ale stret kultúr.

„Západná civilizácia“pritom žiadnou skutočnou civilizáciou nie je, len plytkým životným štýlom, ktorý je založený výlučne na pavlovovskej domestifikácii ľudí materiálnymi návykmi.

Práve z tohto dôvodu nemôže trvať večne, lebo nespočíva na pamäti, na tradícii, na kultúrnom obsahu, ale na povrchných vplyvoch a módach, ktoré sú vlastne prchavé a utekajú ako mraky po oblohe.

Plným právom pranieruje islam západnú civilizáciu, ako kedysi pranieroval komunizmus. Avšak zo svojej strany nám predkladá neúnosné: zastáva totiž len inú formu totalitarizmu. Predovšetkým jeho kultúrna koncepcia je s kultúrnym substrátom Európy jednoznačne nezlučiteľná, pretože jej posolstvo zahrňuje absolútne podrobenie sa (jej totalitne nárokovanému) „božskému“ namiesto predpokladu harmonickej, organicky sa vyvíjajúcej afinity medzi slobodou a poriadkom.

Európske kultúry a veľkoeurópska civilizácia dnes preto stojí proti dvojitému protivníkovi: americko-západnej civilizácii a islamu.

Nič netrvá večne. Všetko môže cez noc zaniknúť. Národ môže vidieť miznúť svoju kultúru buď formou prenárodnenia (tzn., že pôvodný národ je potlačovaný a nahradený cudzími živlami), alebo vnútornou eróziou (dekadencia). Tento úpadok nemožno vysvetliť inak, než psychicko-biologickým ochabnutím životných (vitálnych) síl. Európske národy sú dnes ohrozené eróziou svojej identity a kultúrnej sily (kozmopolitizmus, afrikanizácia, islamizácia, tendencie k folkloristickému a muzeálnemu), ale prazáklad tejto dekadencie je treba hľadať v prvom rade u Európanov samotných, nie v útokoch, ktorým sú vystavení a ktoré sú koniec koncov večným zákonom života. V období úpadku je človek len zriedka nevinnou obeťou, ale veľakrát skôr obeťou spolupracujúcou…

autor: Guillaume Faye
preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

Leave a Reply