Domov / Hlavná strana / Analýza / Kto financoval národný socializmus v Nemecku?

Kto financoval národný socializmus v Nemecku?

Vedelo sa, že Dr. H. Schacht pomohol Hitlerovi k moci, že urobil Hitlera “sociálne prijateľným” medzi priemyselníkmi a nobilitou.

Čo sa však ani nespomenulo pri Norimberských procesoch bol fakt, že Dr. Schacht bol ústrednou postavou rozsiahlych medzinárodných stykov, vzhľadom ku jeho pozícii ako zakladateľa a člena ‘výboru riaditeľov’ (board of directors of the Bank for International Settlements – BIS) v Bazileji a mohol kontrolovať podstatné zmeny politického ‘ovzdušia’, ktoré pôvodne umožnili národnému socializmu uchopiť moc.

V tom istom čase, keď Nemecko bolo dusené finančne, boli robené prípravy pre Hitlerov príchod.

Tieto prípravy siahajú späť do rokov 1920 a skutočne, Dr. Schacht, už začiatkom roku 1920 nadviazal blízke styky s bratmi Dullesovými, ktorí, ako on sám, boli pri jednaní o Versailských reparáciách.

Jedným z najdôležitejších medzinárodných Schachtových kontaktov bol Montagu Norman, guvernér British Central Bank, ktorý bol otvorený sympatizant s nacistami a od doby, keď obidvaja boli vo výbore direktorov BIS, bol Schachtov priateľ a poradca.

Pred uchopením moci, toto spojenie prebehlo cez “Stein Bank of Cologne”, “London Schroeder Bank” a “Bank of England”, v ktorej predsedníctve bol F. C. Tiarks, riaditeľ “British Schroeder Bank”, ktorý fungoval ako sprostredkovateľ (middle man) a bol taktiež spoločník Stein Bank v Cologne.

Taktiež tu nájdeme bratov Dullesov, lebo Foster reprezentoval legálne záujmy U.S. Schroeder Bank a jeho brat Allen bol v predsedníctve tejto banky.

Príkladom medzinárodných konekcií stojacich za uchopením moci NS, je spojenie Hitlerovho ministra financií Fritz von Thyssena – ktorý cez ‘Kappler Circle’, spolu so Schachtom, presvedčili nemeckých priemyselníkov o Hitlerovej dôvere v US investičnú banku Dillon Read.

Dňa 10. januára 1925 Dillon Read požičala Thyssenovej firme 12 milliónov dolárov, a o rok neskôr požičala Rheine Elbe Union 25 milliónov dolárov; šesť mesiacov neskôr Thyssenova továreň obdržala ďalších 5 milliónov dolárov.

V roku 1926, skupina najväčších nemeckých baní sa spojila do Vereinigte Stahlwerke, A.G., gigantický trust, vedený von Thyssenom.

Dňa 26. júna 1926 obdržal 30 milliónov dolárov od Dillon Read a v júli 1927, ďalších 30 milliónov.

Rok neskoršie Dillon Read investovala 15 milliónov dolárov do Gelsenkirchen Bergwerks A.G., hlavnej továrne oceliarenského trustu a 16 milliónov do Ruhrchemie A.G. a Ruhr Gas A.G., obidva biznisy vo sväzku s Thyssenovou továrňou.

Firma Siemens obdržala nie menej, ako 24 milliónov v rokoch 1925-30 od Dillon Read, zatiaľ čo v septembri 1927, Deutsche Bank obdržala 25 milliónov.

Národne socialistické Nemecko bolo rajom kapitalistov. Expanzia reprezentovala globálne ambície nemeckých kartelov, ktoré začali prípravy na vojnu dávno predtým, ako financovali Hitlera.

Kartely sú definované ako konšpirácia.

Účel je defraudovať verejnosť udržovaním vysokých cien. Robia to kontrolou kompetície (konkurencie), trhov, surovín a novej technológie.

Jedným z prvých kartelov bol J. D. Rockefellerov Standard Oil, ktorý vyradil kompetíciu tajnou manipuláciou cien transportu v rámci železničnej dopravy. Zatiaľ čo hlásal kresťanstvo, Rockefeller je slávny výrokom, že jediný hriech je konkurencia.

Najväčší nemecký kartel bol chemický, filmový a farmaceutický gigant I.G. Farben. Farben produkoval 85 % nemeckých výbušnín v Druhej svetovej vojne. V roku 1926, Farben a Standard Oil sa dohodli na kartelovej dohode, na základe ktorej Farben odstúpil od výroby syntetického benzínu za cenu, že Standard Oil bude reprezentovať Farben v USA. Dôsledok tejto dohody bol, že Standard Oil zásoboval Nemecko petrolejom, napriek jeho nedostatku v USA. Dodával vzácnu olovenú prísadu, bez ktorej Luftwaffe nemohlo lietať. Taktiež bola znížená výroba syntetickej gumy, čo skoro prehralo Spojencom vojnu.

Za odplatu, Rockefeller dostal časť iných biznisov Farbenu, ktoré obsahovali mnoho tovární.

“Holokaust” bol veľmi dobrý biznis. Počas 30-tych rokov, investičné banky Wall Streetu sa podieľali na “arizácii”, čo znamenalo ukoristiť židmi vlastnené pivovary, banky, fabriky, veľkoobchody, atď., za 30 % ich skutočnej hodnoty. Zhabané zlato taktiež skončilo v ich trezoroch.

Nie je prehnané tvrdenie, že vojnové snaženie NS, bolo financované Bank of England (ktorá napríklad premiestnila české zlaté rezervy nacistom). Wall Street (Prescott Bush, starý otec G. W. Busha), bol jedným z vedúcich finančníkov NS a pľundrovania židov.

Po vojne bol bankár z Dillon Read, William Draper, poverený rozkradnutím nemeckého priemyslu a jeho rozdelením medzi spojencov. Netreba však vôbec pochybovať, že toto sa samozrejme nestalo. Jeho ‘kumpáni’ z Wall Street totiž z toho primnoho vlastnili. Nacistickí biznismani ostali v pozíciách moci, mnohí boli odtransportovaní do Južnej Ameriky, alebo odišli pracovať pre CIA.

Zoznam US korporácií, ktoré mali ekvivalent 8 milliárd dolárov investovaných do NS Nemecka zahrňuje Standard Oil, General Motors, IBM, Ford, Chase a National City Banks, ITT a mnoho iných.

Výsledok? Tí muži – “We Were Soldiers” (Boli sme vojaci) – ani nevedeli, že ITT vyrábal lietadlá, ktoré na nich zhadzovali bomby.

Nevedeli, že Ford a General Motors vyrábali pre NS nákladné autá a tanky.

Nevedeli, že guličkové ložská, nutné pre nemecké vojnové úsilie, boli vyrábané vo Filadelfii a v USA ich bol nedostatok.

Toto všetko bolo prevádzané s vedomím a povolením vlády USA.

(Pre detaily o týchto zločinoch sa čitateľ môže podívať do “Trading with the Enemy” (Charles Higham 1983). “The Splendid Blond Beast” (Christopher Simpson 1993) a “Blowback” (1988) sú tiež vhodné.)

Keď elita podporovala NS Nemecko, prečo Nemecko nezvíťazilo? Elita taktiež podporovala Spojencov. Na tom nezáleží, ktorú verziu ‘víťazstva’ elita dosiahne. Skutočné peniaze sú v samej vojne a genocíde. Na dodatok, vojna degraduje a demoralizuje humanitu, aby prijala poddanstvo.

* * *

Kdo bol Dr. H. Schacht?

Nemecký finančník Dr. Hjalmar Horace Greeley Schacht (1877-1970), Deputy Director Dresdner Bank, 1908-1915. Po rozličných privátnych a štátnych bankových pozíciách, zastával v rokoch 1923-1930 pozíciu riaditeľa Ríšskej banky a znovu v rokoch 1933-1939.

Taktiež v rokoch 1934-1937 zastával funkciu Ministra ekonómie. V rokoch 1937-1943 bol Minister bez portfólia (člen kabinetu). S Hitlerovým schválením, začal v januári 1939 v Londýne vyjednávanie ohľadne emigrácie 150 000 nemeckých židov v lehote troch rokov.

Oslobodený Norimberským Tribunálom, pri ktorom ako je známe, svojim vysokým intelektom, vtipom a sarkazmom mnohokrát doslovne zosmiešnil predsedu Tribunálu Jacksona. Po vojne pracoval ako finančný poradca niekoľkým cudzím vládam.

Včasná história H. Schachta a zvlášť jeho úloha v Sovietskom Sväze po bolševickej revolúcii roku 1917, bola opísaná vo “Wall Street and the Bolshevik Revolution”.

Starý Schacht pracoval počiatkom dvadsiateho storočia v Berlíne v úrade Equitable Trust Company of New York. Hjalmar sa narodil v Nemecku len náhodou, namiesto v New Yorku, z dôvodov nemoci jeho matky, čo vyžadovalo návrat rodiny do Nemecka. Jeho brat Wiliam Schacht bol v Amerike narodeným občanom. Na potvrdenie jeho amerického pôvodu, Hjalmarove stredné mená boli zvolené ‘Horace Greeley’ podľa známeho politika – demokrata.

Hjalmar hovoril plynulo anglicky a povojnové vyšetrovanie Schachta menom Project Dustbin bolo vedené v nemčine ako aj v angličtine. Treba podotknúť, že Schachtova rodina mala svoj pôvod v New Yorku, pracovala pre prominentný Wall Street finančný dom Equitable Trust (ktorý bol kontrolovaný firmou Morgan) a počas svojho celého života Hjalmar udržoval tieto Wall Street konexie.

Noviny a súčasné pramene zaznamenávajú opakované návštevy s Owenom Youngom z General Electric; Farishom, predsedom Standard Oil New Jersey; a s ich bankovými spriaznencami.

V kátkosti, Schacht bol členom medzinárodnéj finančnej elity, ktorá rozprestiera svoju moc za scénou, cez politický aparát národov. Bol kľúčovou figúrou medzi Wall Streetom a Hitlerovou vnútornou klikou.

„Schacht veril, že nemeckí Židia by mali byť pozbavení ich práv ako občania…”

Schachtov názor na Židov je vyjadrený v jeho reči na German Eastern Fair, Königsberg, 18 Augusta 1935, kde povedal:

“Židia si musia uvedomiť že ich vplyv je navždy preč. My túžime udržiavať náš národ a našu kultúru čistú a charakteristickú, tak ako Židia toto vždy požadovali od seba-samých, od čias proroka Ezru. Ale riešenie týchto problémov musí bť zaistené pod štátnym vedením a nemôže byť ponechané neregulovaným individuálnym akciám, čo znamená rušivý vpyv na národnú ekonómiu”.

Autor: Sitra Ahra; www.protiprudu.org

O ::prop

4 komentáre

  1. Dobrý článok, len si tam opravte pravopisné chyby, je ich tam aspoň 20.

    • A konkrétne v čom sú to bludy? Nenašiel som nejaké rozpory s textom, na ktorý ste uviedol odkaz. Autor tohto textu sa zameriava na obdobie najmä pred nástupom NS k moci, t.j. na obdobie pred rokom 1933, vy ste dal odkaz na to, čo sa dialo potom. K tomu na prope vyšiel iný článok: https://www.protiprudu.org/ako-sa-hitler-vzoprel-bankarom/

      • V PODSTATE IDE O TO, ZE HITLERA, AKO SA MNOHO LUDI DOMNIEVA FINANCOVALI ZIDIA, RESP. ZIDOVSKE BANKY. TO NIE JE PRAVDA. HITLERA FINANCOVALI NEMECKI PRIEYSELNICI, TU JE REC UZ O ROKOCH 1920….A ZE V TYCH PRIEMYSLOCH, AKO PISEM, MALI MILIONY AMERICKE FIRMY, NIET POCHYB, BOLI TO ICH INVESTICIE ZA UCELOM ZISKOV…

Pridaj komentár