Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Kontroverzia homosexuálnych manželstiev

Kontroverzia homosexuálnych manželstiev

Bearded_Drag_Queen_by_Make_A_WishAko zástanci, tak i odporci homosexuálnych manželstiev zdieľajú spoločný mylný predpoklad: že legalizácia homosexuálnych manželstiev zničí „heteronormativitu“ (termín vyjadrujúci názor, že iba heterosexualita je normálna sexuálna orientácia a že každé pohlavie má v živote svoju prirodzenú úlohu).

Avšak myšlienka, že zmena manželského práva môže zmeniť heteronormativitu je jednoducho mylná.

Čo mám na mysli, keď prehlásim, že homosexuálne správanie je nenormálne? Nemyslím tým, že je neprirodzené, pretože sa v prírode vyskytuje. Možno ho dokonca nájsť medzi mnohými živočíšnymi druhmi, nielen u človeka. Nemyslím tým, že to je hriech. Niečo, čo uráža Boha. Predstava hriechu takmer dokonale paralyzuje schopnosť premýšľať racionálne o morálke.

Pre mňa osobne je problém abnormality vo vzťahu k homosexualite redukovaný na skutočnosť, že ide o nereproduktívnu, rekreačnú formu sexu. A pokiaľ budú všetci neustále praktizovať iba nereproduktívny, rekreačný pohlavný styk, tak ľudská rasa vyhynie. Heterosexuálne správanie je normálne, pretože iba heterosexuálny pohlavný styk zachováva náš druh – pod podmienkou, že počatiu nie je zabránené antikoncepciou.

Skutočným problémom preto nie je homosexualita verzus heterosexualita, ale reproduktívny verzus nereproduktívny pohlavný styk.

Homosexuálne správanie a sklony sú staršie než ľudská rasa, avšak myšlienka homosexuality ako identity je celkom súčasný fenomén. Ľudia s výlučne homosexuálnymi sklonmi sú nepatrnou menšinou v každej spoločnosti, bez ohľadu na to, ako tolerantná a dekadentná táto spoločnosť je. Je preto logické, že žiadna spoločnosť nezanikla kvôli nepatrnej homosexuálnej menšine, ktorá sa nereprodukuje. Spoločnosti upadajú demograficky, keď sa heterosexuálna väčšina prestane reprodukovať, predovšetkým kvôli antikoncepcii a kontrole pôrodnosti. Pokiaľ je teda nereproduktívny sex hlavnou príčinou, že ľudská rasa vymiera, väčšina viny padá na sebeckých, hedonistických heterosexuálov.

Obhajcovia homosexuálnych manželstiev si myslia, že heteronormativita je iba sociálnym konštruktom, spoločenským pravidlom, ktoré môže byť zmenené zákonmi, vzdelaním a vytrvalým mediálnym vymývaním mozgov. Heteronormativita je ale zakotvená v prírode a nie v spoločenských konvenciách. Sexuálna reprodukcia existovala predtým, než ľudské bytosti vytvorili jazyk a konvencie. V skutočnosti sexuálna reprodukcia existovala už predtým, než sa vyvinulo ľudstvo. Včely a vtáci to robia tiež. Preto nie je heteronormativita sociálny konštrukt a nemôže byť spoločnosťou zmenená. Môže sa iba zamlčovať, klamať a prehliadať – na úkor spoločnosti.

Je ľahko pochopiteľné, prečo zástanci homosexuálnych manželstiev veria, že prekonávajú heteronormativitu. Už ťažšie je však pochopiť, prečo odporcovia takýchto manželstiev prehlasujú to isté napriek tomu, že pravdepodobne zastávajú názor, že heteronormativita je založená na prírode alebo Božej vôli, z čoho ani jedno nemôže byť zmenené človekom a už vôbec nie Najvyšším súdom Spojených štátov. Napriek tomu však odporcovia homosexuálnych manželstiev prehlasujú, že uzákonenie definície manželstva, ako zväzku muža a ženy je kľúčovým pre zachovanie inštitúcie manželstva a rodinného života.

To nedáva zmysel z dvoch dôvodov:

Za prvé, pokiaľ je heteronormativita založená na prírodných zákonoch alebo Božích prikázaniach a nie v ľudských zákonoch, nemôže byť zmenená ich jednoduchou zmenou. (Ľudské zákony však nesporne môžu posilniť zákony prírody dodatočným pridaním trestov a výhod za účelom ich dodržiavania).

Za druhé, inštitúcia manželstva a rodinného života je i bez toho takmer zničená. Avšak behom celého obdobia úpadku manželstva a rodinného života nebolo homosexuálom dovolené uzatvárať manželstvá a manželstvo bolo definované ako zväzok muža a ženy. Inými slovami, inštitúcia manželstva a rodinný život upadli i napriek tomu, že ich heteronormatívna podstata bola celkom nedotknutá. A preto na úpadku inštitúcie manželstva a rodiny nesú najväčší podiel viny heterosexuáli.

Pokiaľ sú homosexuáli zanedbateľnou menšinou, kde navyše len mizivá menšina tejto menšiny má záujem uzatvárať manželstvá, tak nám odporci homosexuálnych manželstiev dlhujú vysvetlenie, ako presne by táto malá skupina ľudí mala poškodiť inštitúciu manželstva ešte viac, než to urobili heterosexuáli.

Pokiaľ niekto chce skutočne brániť manželstvo a posilniť úlohu rodiny, mal by učiniť nasledujúce:

1. Zakázať rozvody dohodou
2. Kriminalizovať neveru
3. Trestať opustenie rodiny
4. Zastaviť prídavky na deti slobodným matkám
5. Zaviesť prezumpciu, že nevydaté matky nie sú schopné plnohodnotne vychovávať deti a uzákoniť povinnosť dať tieto deti na adopciu
6. Zakázať možnosť adopcie ľuďmi mimo manželský zväzok
7. Zaviesť výhody pre výnimočných jednotlivcov, aby mohli uzavrieť manželstvo a mať deti
8. Zaviesť daňové zvýhodnenie pre manželov/znevýhodnenie pre slobodných jednotlivcov

Tieto zásady by významne posilnili manželské zväzky a rodinný život. Všetka záťaž a úžitok týchto opatrení by padli na heterosexuálnu populáciu, na ktorú by boli zamerané.

Ale žiaden z našich pro-rodinných a morálnych križiakov nejaví sebamenší záujem o uplatnenie týchto zásad. A to je pre mňa dôkazom, že celá kampaň pre uznanie homosexuálnych manželstiev je iba ďalší podvod falošnej pravice:

1) Robí z homosexuálov obetných baránkov za škody, ktoré heterosexuáli spôsobili inštitúcii manželstva a rodiny,
2) Zvádza nespokojnosť, energiu, idealizmus a peniaze istej časti pravice (hoci z môjho pohľadu úplne beznádejnej časti) iba do ďalšej slepej uličky, do bitky, ktorá ak by i bola vyhraná, tak neurobí nič, čo by zastavilo demografický úpadok našej rasy.

Myslel som si, že títo mainstreamoví pravicoví politici sú iba úplne hlúpi a/alebo blázniví. Mnoho radových členov pravice i naozaj je. Celkovo sú však na tom lepšie, než ich vedúci predstavitelia. Tí svoje úsilie trvale zameriavajú zlým smerom a jednajú tak neefektívne, až je ťažké sa ubrániť záveru, že sú vlastne agentmi nepriateľa, pracujúci na zvedení zlým smerom a rozptýlenie pravicového disentu pre prípad, že by sa mohlo podariť iniciovať skutočné ľudové hnutie, ktoré by bolo schopné ohroziť hegemóniu vládnucej koalície Židov a bezrasových, vykorenených plutokratov. Myslím, že účelom ich kampane je viesť ich tak dlho, dokiaľ nebudú bieli menšinou a vo vnútru zostávajúceho systému už nebude žiadna nádej na zmenu.

Jediná politická téma, na ktorej záleží je, či bude biela rasa existovať na tejto planéte i za dvesto rokov. Bieli Američania sú si tohto problému stále viac vedomí a náš demografický úpadok ich znepokojuje. Ale úprimné výzvy na obhajobu našich rasových záujmov sú medzi americkou pravicou stále tabu. Mainstreamová pravica nám namiesto rasových záujmov ponúka iba zástupné, rasovo neutrálne, problémy (napríklad opozíciu k „ilegálnemu“ prisťahovalectvu, libertariánsky individualizmus, a pod.) V najhorších prípadoch zase odvracia pozornosť od skutočných problémov (odpor voči homosexuálnym manželstvám a pálenie vlajky alebo presadzovanie modlitieb na školách) alebo presadzuje priamu demografickú samovraždu (odpor proti potratom). Zastávam teda názor, že biely nacionalizmus sa nikdy nepohne dopredu, dokiaľ nebude mainstreamová pravica totálne porazená a zdiskreditovaná. Iba dúfam, že v tom čase už nebude neskoro na záchranu našej rasy.

Vždy som zastával názor, že homosexuálne manželstvá sú nedôležitým problémom z hľadiska demografického vývoja bielej rasy. Najdôležitejšou výzvou je zvýšenie bielej pôrodnosti a zlepšenie situácie bielych rodín, čo znamená podporu manželstva a zníženie nereproduktívneho sexu medzi heterosexuálmi. Rovnako som vždy tvrdil, že problém homosexuálnych manželstiev je propagovaný falošnou pravicou, aby odvrátil pozornosť od omnoho dôležitejších vecí. Nemienim tu rozvádzať klady a zápory uzákonenia homosexuálnych manželstiev, pretože potrebujem k danej téme prečítať viac zdrojov a zoznámiť sa s ďalšími názormi na túto tému. Každopádne by som chcel zakončiť túto úvahu načrtnutím možnej spoločnosti, ktorá kombinuje heteronormativitu s toleranciou.

Jediným možným spôsobom, ako udržať vysoké štandardy je uznať, že ľudia nejakým spôsobom nesplňujú ich požiadavky. To znamená udržiavať istú mieru voľnosti a tolerancie. Spoločnosť, ktorá netoleruje akékoľvek odchýlenie od svojich noriem bude musieť tieto štandardy znížiť, aby umožnila viac ľuďom dostať sa k týmto štandardom. Na konci tohto procesu je potom úplný nihilizmus. Stručne povedané, každý si bude robiť čo chce kedykoľvek sa mu to zapáči, čo je druh ničím nepodloženého sebauznania, ktoré je morálnou a kultúrnou slepou uličkou, do ktorej nás vedie liberalizmus.

Prečo nemôžeme mať spoločnosť, v ktorej rodičia homosexuálnych detí povedia: „Je nám ľúto, že nám nedáš vnúčatá. Je to smola. Ale máme ťa stále radi, ako vlastného, si naša krv a vieme, že pre nás budeš stále dobrým synom, dobrým bratom pre svojich súrodencov a dobrým strýkom pre svojej netere a synovcov?“ Prečo nemôžeme mať spoločnosť, v ktorej homosexuáli uznajú, že nespĺňajú normy pre uzatváranie manželstiev namiesto toho, aby tieto normy ničili len kvôli tomu, aby sa cítili dobre? Prečo nemôžeme mať spoločnosť, v ktorej sú homosexuáli vďační heterosexuálom za to, že im dali život a za to, že udržiavajú svoje rodiny a svoju rasu ako jeden celok? Verím, že sú tu ľudia, ktorí takto rozmýšľajú. Ale ich hlasy nie je počuť.

autor: Greg Johnson
zdroj: Counter-Currents Publishing
preklad: Aman, protiprudu.org

O Roland Edvardsen

19 komentárov

  1. Asi tak.
    To je iné kafe.

  2. Pozor v prirode neexistuje homosexualita ale bisexualita to je sakra rozdiel uz len preto lebo bisexual nema problem s opacnym pohlavim takze je schopny priridozenej reprodukcie.Som si isty ze ked ma samec v prirode k dispozicii samicu neskoci na samca.Dalej je v prirode normalne aj zrat si navzajom mlade a lizat genitalie v spolocnosti inych zvierat.Mozno casom aj toto od nich obkukame…

    • Aman Againsttime

      V prírode bola pozorovaná jedna výnimka:
      „One species in which exclusive homosexual orientation occurs, however, is that of domesticated sheep (Ovis aries).[8][9] „About 10% of rams (males) refuse to mate with ewes (females) but do readily mate with other rams.“

      The references are:

      Animal Homosexuality: A Biosocial Perspective By Aldo Poiani, A. F. Dixson, Aldo Poiani, A. F. Dixson, p. 179, 2010, Cambridge University Press

      Levay, Simon (2011). Gay, Straight, and The Reason Why The Science of Sexual Orientation. Cambridge, Massachusetts: Oxford University Press. p. 70-71.

      Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexual_behavior_in_animals

  3. Keď som si prečítal body, ktorých dodržanie by malo podľa autora článku skutočne brániť rodinu, tak ma skoro vystrelo. Toto aj niekto myslí naozaj vážne??

  4. Christian Freeman

    Jozef, suhlasim..toto ak niekto myslel vazne, tak musi byt riadne mimo…

    • Ja to beriem skôr ako takú hypotézu. Ale poniektoré body boli uplatňované aj u nás. Pred rokom 1989 napríklad platili v ČSSR body 6 a 8, čiastočne aj 3. Ďalej v ZSSR našli uplatnenie čiastočne aj iné body. To spomínam len preto, aby sme mali jasno, že nie všetko je nezmysel, keďže to existovalo aj u nás.

      • Ja mám problém to brať hoci aj ako hypotézu, pretože toto by celkom zjavne nezastavilo úpadok funkcií rodiny, akurát tak zmenilo spôsob, akým by funkcie rodiny ďalej degenerovali.

        • Ceľkom zjavne?
          No to by si musel skúsiť o niečo konkrétnejšie. Rozpad rodín by to určite zaszavilo alebo pôsobilo preventívne. Zákony nie sú romantika, zákony sú obávam sa úplne niečo iné, ako si ty predstavuješ. Ale samozrejme, že by najlepšie zabránil rozpadom rodiny pánbh – zrejme sa zle modlíte.

          Prakticky všetky tie body už boli niekde uplatňované, ako tendencia či ako odporúčanie (tie eugenické myslím v Singapure). Treba ovšem aj chápať či poznať, čo sa v americkej realite napr. zrejme myslí pod „opustením rodiny“ – hlava rodiny ale aj manželka majú nejakú zodpovednosť Ale na vás je zrejme aj americká realita už privela.

          Takže to celé je hypotéza či téma na pretras tu – tam vonku je to nevyhnutná realita.

          • Aman Againsttime

            Norman, chcel som tiež reagovať na Jozefa, ale predbehol si ma. Tiež sa pozastavujem nad jeho ufrflanosťou. Ako si už napísal – ide o opatrenia, ktoré fungovali a stále fungujú v niektorých krajinách. Uznávam, že body 1,2 a 5 sú veľmi diskutabilné, ale naozaj netuším čo má byť zlé napr. na bodoch 7 a 8 – myslím, že s nimi by nemal mať nikto problém.
            Celkom by ma zaujímalo s akými návrhmi (v stručných bodoch) na posilnenie inštitútu manželstva a rodiny by prišiel Jozef.

          • Eugenické programy – či už chceme alebo nie – dnes fungujú naplno. Zoberte si uvedené body a dajte pred ne negatívne znamienko. Otázkou je, kto má z toho prospech a prečo sa tak deje. Čím iným, ako eugenickým programom sa dá nazvať dnešné zákonodarstvo? A nesie výsledky – masa tupcov a konzumentov sa rozširuje, vysokoškolákov máme síce neúrekom, ale zato mnohí nedosahujú ani úrovne gymnazistu spred roku 1989, jediné mnohodetné rodiny sú rodiny osadníkov a poberačov sociálnych dávok. Otvorte oči, priatelia…

          • Samozrejme, nemôžem si byť istý, čo myslel autor, ale možno dať racionálny dohad
            1. Zakázať rozvody dohodou
            Tu myslím naráža na rozvody v Amerike – u nás a vôbec v Európe sa v podstate nemôžeš rozviesť len tak dohodou, musí ťa rozviesť súd, musí to mať nejakú príčinu. Ergo u nás v určitom zmysle tento bod platil a stále platí, i keď je to relatívne.

            2. Kriminalizovať neveru
            Toto je tiež myslím americká téma, podľa mňa to súvisí s témou peňazí pri dokázanej nevere. odobratie či prisúdenie paňazí pri rozvode podľa dokázanej nevery sa dá nazvať „kriminalizovanie“, prisúdenie majetku druhej strane je potom trestanie za ôzločin“.. Ale možno myslel aj viac – samozrejme, nemalo by zmysel zatvárať otcov rodín priamo za neveru -ale slovo „kriminalizovať“ sa dá chápať volnejšie.

            3. Trestať opustenie rodiny
            Opustená žena s deťmi v tvrdom americkom kapitalizme je na tom dosť zle. Je to podobné ako opustiť dieťa. V princípe je to veľmi rizikové a mao by bať trestné.

            4. Zastaviť prídavky na deti slobodným matkám
            Zastaviť je silné slovo – ale u nás mahú slobodné matky výhody proti vydatým. To je NONSENSE. Slobodné matky by si mali uvedomiť svoju zodpovednsť a to, že z ich detí vyrastie chudobný nevzdelaný outsider. Bodka. Mimochodom, v Izraeli majú oficiálne v súdnictve termín „bastard!, myslím pre deti mimo manželstva. A kedysi ľudia pozerali na mimomanželské deti cez prsty – a mali pravdu, zväčša to boli nevychovaní a amorálni jedinci.

            5. Zaviesť prezumpciu, že nevydaté matky nie sú schopné plnohodnotne vychovávať deti a uzákoniť povinnosť dať tieto deti na adopciu
            Nevydaté matky sú objektívna slabosť – to môže byť v zákonoch. Povinnosť je azda silné slovo, ved nemusím so všetkým súhlasiť, ale adopcia by mala byť ľahká možnosť pre také matky. lepšia, ako ptrat – ani nie pre metafyzické dôvody, ale pre to, že na potrat nejde spodina, tá t nestíha aj keby chcela, ale na potrat žiaľ chodia hlavne vyššie vrstvy. Preto sú svojvoľné neodôvodnené „pohodlné“ potraty objektívne zlo a treba ich znižovať.
            6. Zakázať možnosť adopcie ľuďmi mimo manželský zväzok
            To v podstate platí aj dnes.
            7. Zaviesť výhody pre výnimočných jednotlivcov, aby mohli uzavrieť manželstvo a mať deti
            Singapur – výhody pre vzdelaných a podobne.
            8. Zaviesť daňové zvýhodnenie pre manželov/znevýhodnenie pre slobodných jednotlivcov
            Toto by bolo azda najlahšie zaveditelné. Dosiahnuť, aby ženatý muž stačil sám vyživiť rodinu a slobodný platil dane tak, aby nemal výhody. Samozrejme, dnes, ke´d je polovica slobodných, vrcholne nepopulárne.

            Vedel by som si predstaviť úplne ináč zostavené body – ale podstata je, že je to ceľkom legitímna, seriózna a hlavne NEVYHNUTNA diskusia a téma.
            ŽIaľ, nutná by bola v masmédiach, aby ľuďom popraskali dogmy.

  5. re: Norman a asi väčšina z diskutérov 🙂

    Podobne razené zákony vytvárajú iba ilúzie rôznej úrovne, pretože takto rôzne umelo prefabrikované „Potemkinovské rodiny“ nedržia spolu na základne prirodzených rodinných sociálnych väzieb, to následne vyvoláva negatívne interakcie a negatívnu atmosféru v takto narušenej rodine a to zasa následne negatívne ovplyvňuje potomstvo po stránke osobnostnej, emočnej a vlastne aj intelektuálnej. Samozrejme, každý z horeuvedených bodov má na rodinu iné spektrum aj úroveň negatívneho dopadu, pre krátkosť času a rozsiahlosť témy musím ale písať v skratke a trošku aj zovšeobecňovať. Na druhej strane, k sociológii ale zovšeobecňovanie do istej miery patrí.

    V prvom rade treba povedať, že zastaviť úpadok rodiny neide z vnútra. Nedá sa zastaviť žiadnymi nariadeniami a direktívami a nedá sa zastaviť ani rôznymi inštitúciami na baze psychologických a rodinných poradní, ktoré majú veľmi obmedzené ozdravné možnosti vzhľadom na príliš vysoký stupeň disfunkcií u väčšiny rodín, ktoré hľadajú pomoc.

    Na funkčnosť rodiny vplývajú predovšetkým dve veci – osobnostné črty jedincov, ktoré rodinu zakladajú a vonkajšie okolnosti, ktoré budú rodinu počas jej existencie ovplyvňovať. Z uvedeného by malo byť jasné jednak to, že pokiaľ si jeden alebo obaja jedinci s nevhodnými osobnostnými črtami založia rodinu, bude zaručene adekvátne disfunkčná a taktiež by z uvedeného malo byť jasné aj to, že či sa už nájdu jedinci osobnostne zrelí na založenie funkčnej rodiny alebo nie, vonkajšie okolnosti budú fungovanie rodiny negatívne alebo pozitívne ovplyvňovať.

    Keď chápeme význam týchto dvoch vecí a ich dopad na funkcie rodiny, zákonite sa dopracujeme aj ku konštatovaniu, že pozitívne ovplyvniť rodinu môžeme jedine tak, že v spoločnosti vytvoríme okolnosti priaznivo naklonené pre život rodiny. To jednak umožní osobnostne zrelým jedincom prežiť život v nimi založenej funkčnej harmonickej rodine s minimom ohrození a jednak tieto priaznivé okolnosti aspoň z časti pozitívne ovplyvnia život v rodinách, ktoré si založili jedinci s nie celkom vhodnými osobnostnými predpokladmi pre rodinný harmonický život. To samozrejme následne pozitívne ovplyvní ich potomstvo.

    Doteraz by to malo byť podľa môjho názoru jasné a jednoduché, bude ale následovať zapeklitá časť. Bude totiž v znamení otázky:

    AKO BY MALA VYZERAŤ SPOLOČNOSŤ, KTORÁ VYTVORILA PODMIENKY PRIAZNIVÉ PRE ZACHOVANIE A ROZVOJ SOCIÁLNEHO STATUSU RODINY?

    No, pravdepodobne by sme si mali ako prvé položiť plno iných otázok, ako napríklad:
    Čo spôsobilo tak dramatický rozklad sociálnych väzieb v rodinách modernej spoločnosti? Čím sa tak výrazne líšia podmienky nášho života od života našich predkov, že to spôsobilo taký veľký prepad? Ako je možné, že rodiny s menším zabezpečením žijú väčšinou šťastnejšie a s lepšími rodinnými väzbami než rodiny, v ktorých je nadbytok hmotného zabezpečenia? Ako je možné, že v primitívnych kultúrach s podobným chápaním rodiny ako my majú rodiny jedne z najstabilnejších vzťahov a veľmi mocné rodinné sociálne väzby? Podobných otázok si môžete klásť stovky a myslím si, že čím viac ste na tieto otázky zrelí odpovedať, tým viac zrejmé vám budú odpovede aj na tú hlavnú otázku.

    Pokračování příště, už som zrelý na truhlu 🙂

    • Jozef, nemusíš to preháňať, hlavne kľud.
      Veď sa to dá aj stručne. Tieto veci predsa nie sú nové.

      Samozrejme, že podstatná je zdravá rodina sama o sebe. Ale to platí aj o kradnutí – základ je, aby ľudia nebli zlodeji – ale bez zákonov to nejde, zákony tomu pomáhajú.

      Tvoj postoj je, že —- lepšia žiadna rodina, ako narušená—.
      Ja, a veru mnohí iní, ti jednoznačne po skúsenostiach s touto spoločnosťou, hovorím:
      — Radšej narušená rodina, ako žiadna rodina.—

      Žiaden vzťah a žaidni rodičia nie sú dokonalí. Žiadna romantika nevydrží všetky roky – rodina je o niečo viac, ako len pohoda rodičov- je to aj povinnosť.äa nielen voči deťom, často aj voči partnerovi) Dnes sa nič neopravuje, ale sa preskakuje na nové – kde to končí horšie a a horšie.

      Argument tvojej strany sú prípady, kde muž ženu a deti doslovne terorizuje – ale práve na to treba zostriť trestatelnosť muža v rodine, aj za rodinné násilie, to je samozrejme (ako sa tie body pokúšali zachytiť).

      Nechcem od teba, ani od nikoho, aby toto uznal, aby sa dal presvedčiť. Toto je postoj, buď to vidíš tak, alebo nie, viac na tom moc nenadebatíme. Jasné, že dnes je zavedená pohodlná voľnosť a každý chlap sa jej nerád zrieka – ale toto je proste nepopulárna pravda o zdraví či nezdraví spoločnosti.
      Som rád, že som ti ten článok mohol vysvetliť, že to nie je žaidna blbosť.

  6. re: Norman 13. február 2015 at 10:55

    No, ja som úplne kľudný, takže nemajte obavy, nevystrie ma. Stručný ale nebudem, jednak nemám stručnosť vo vienku a v záujme šetrenia času píšem prvoplánovo, no a taktiež táto téma sama o sebe je tak komplexná, že sa nedá odbiť stručne, hoci by som neviem ako chcel. Ale budem sa snažiť.

    V prvom rade absolútne nechápete fundamentálne princípy sociálnych vzťahov v ľudskej spoločnosti a rôzne dopady ovplyvňujúcich faktorov na tieto vzťahy. Moje argumenty platia pre každú jednu rodinu bez výnimky, pokiaľ ste ich teda pochopili ako argumenty použiteľné iba pri špecifických prípadoch rodín s nejakou dramatickejšou prezentáciou disharmonií v rodine, tak vám niečo naozaj veľmi podstatné uniká.

    Áno, žiadna romantika nevydrží večne a žiadny vzťah či rodičia nie sú dokonalí, rodina taktiež nie je o pohode rodičov. Opak ja ale predsa vôbec netvrdím. Naopak, poukazujem na fakt, že rodiny žijúce v ďaleko ťažších podmienkach v minulosti a vlastne aj dnes vytvárali a vytvárajú stabilné rodinné prostredie s neporovnateľne harmonickejšími sociálnymi väzbami. Tam sa predsa nedá rozprávať o nejakej romantike alebo o pohode rodičov.

    Pokiaľ by spoločnosť reálne chcela, aby nastal priaznivý obrat v doterajšom úpadku rodiny, musela by zmeniť seba v takej miere, aby sociálne prostredie spoločnosti existenciu plnohodnotnejej rodiny umožňovalo. No, na prekvapenie pre mnohých je základným predpokladom akéhokoľvek sociálneho vzťahu obyčajná primitívna potreba – bez romantizovania, bez kudrliniek, jednoducho holý vedecký fakt. Odstráňte potrebu a odstránite sociálnu väzbu. Presne tak isto je to aj v rodine.

    Či už sa to niekomu páči alebo nie, hlavným vinníkom úpadku rodiny je pokrok – presnejšie, jeho negatívny dopad na sociálne prostredie, v ktorom žijeme. Počas vekov sa sociálne vzťahy v ľudskej spoločnosti vytvorili do približného vzorca blízka rodina – vzdialenejšia rodina – susedia a obec či osada, rod – širšie okolie – vzdialenejšie okolie, pričom tieto sociálne väzby boli veľmi silné až po úroveň osady či rodu, nakoľko to bolo pre prežitie prakticky nevyhnutné. Samotné rodiny sa tam, kde to okolnosti umožňovali vyprofilovali do profilu viacgeneračných rodín a v dobe predchádzajúcej tej našej bola viacgeneračná rodina úplnou samozrejmosťou.

    Po väčšinu času tvorili základ pre väzby v rodinách predovšetkým existenciálne potreby a vzťahy v rodinách komplikovali viac-menej len veci, ako napríklad nútené sobáše a podobne, ktoré boli v minulosti bežným javom. Dnes to môže vyzerať dramaticky, vtedy to ale až tak dramatické nebolo, spravila sa svadba z rozumu a na sťažovanie neostal čas, bolo sa treba oháňať, aby rodina prežila. Zakladanie rodín na citových väzbách bolo skôr šťastnou výnimkou. Celospoločenské zakladanie rodín na citových väzbách umožnili až mestské kultúry, čo síce bolo vzhľadom na dnešné vedomosti o komplexnosti človeka pre rodinu ďalší veľmi významný evolučný krok vpred, bohužiaľ to bol ale aj jej posledný evolučný krok vpred.

    Mestské kultúry umožnili zakladanie rodiny na citových väzbách a mestské kultúry aj rodiny začali pomaly ale isto zabíjať.

    Pokračování příště.

  7. Včielky sa smejú

    Kriminalizovať neveru? A čo tak kriminalizovať blbosť?! Ako sorry, ja si zatrtkám s každou peknou ženou rád, a že vy na to nemáte, tak teda sorry. A homosexualita ako rekreačný sex? Asi to dosť vypovedá o pisateľovi článku, buď ho praktizuje, alebo je úplne neschopný pochopiť najväčší problém homosexuality, a to je chorá myseľ a rovnako mnohonásobne vyššie riziko smrteľných a nevyliečiteľných pohlavných chorôb, ako napríklad HIV v neskoršej fáze AIDS, kvoli takýmto pisálkom, sa znehodnocujú noviny.

    • Aman Againsttime

      Niekto má opäť problém s porozumením textu. Autor článku uvádza kriminalizovanie nevery len ako hypotetický príklad a nijak tento návrh neobhajuje. Mimochodom nevera je napr. trestná v 21 štátoch USA ( http://archive.freep.com/article/20140417/FEATURES01/304170139/adultery-illegal-21-states) a to sa bavíme o tzv. civilizovanom svete.

      To, že je medzi mužskými homosexuálmi (ale nie ženskými) vyšší výskyt HIV je samozrejme známy fakt, keďže sú vo všeobecnosti promiskuitnejší (čo je tiež pochopiteľné, keďže muži sú promiskuitnejší ako ženy a zároveň slobodní ľudia sú promiskuitnejší ako zobratí), ale článok sa nevenuje pohlavným chorobám, ale otázke manželstva a reprodukcie.

      Homosexuálne zväzky sú marginálny fenomén, ktorý má v reáli minimálny dopad na demografiu a biologickú kompozíciu Európanov. Dvaja heterosexuáli, ktorí vstúpia do manželstva a pritom sa odmietajú reprodukovať (sám osobne poznám dva takéto sebecké manželské páry) predstavujú väčšiu hrozbu pre inštitút manželstva. Hlavný dôvod prečo má manželstvo taký status aký má je ten, že poskytuje lepší rámec pre reprodukciu ako slobodný zväzok. Ale dvaja heterosexuáli, ktorí vstúpia do manželstva a užívajú jeho status a privilégia a zároveň nemajú žiaden záujem o deti sú jeho najväčšími „znesväcovačmi“. Takže pokiaľ chceme naozaj riešiť problém homosexuálnych manželstiev – čisto racionálne bez akýchkoľvek náboženských či ideologických predsudkov – tak treba najprv vyriešiť otázku významu a statusu manželstva v spoločnosti ako i otázku neplodných a sebeckých heterosexuálnych manželských párov.

      Každopádne, aby ma tu náhodou niekto neobvinil z toho, že podporujem homomanželstvá, tak jasne píšem, že im hovorím jednoznačné NIE. Tradičný imidž, status a význam manželstva ako heterosexuálneho inštitútu by mali predsa len ostať zachované. Problém homomanželstiev je však skôr v symbolickej rovine, ako i v tom, že slúžia ako ideologická zbraň egalitarizmu (pričom táto otázka poslúžila dobre na ďalšie rozoštvávanie spoločnosti a štvania istej skupiny ľudí proti majorite), ale samotnú heteronormativitu nezničia (na čo správne poukazuje i autor článku).

Pridaj komentár