Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Koncentrácia mediálnej moci sabotuje spravodlivé voľby

Koncentrácia mediálnej moci sabotuje spravodlivé voľby

medialna moc„Voliť je tvoja povinnosť a tvoje právo!“ „Zvoľ mňa a budeš sa mať lepšie!“ „Ak nebudeš voliť, nezaslúžiš si mať sa dobre a nemáš právo sťažovať sa.“ Aj takto znejú mottá, ktoré pred voľbami hlásajú médiá.

Realita je však iná. Ľudia sú apatickí a ľahostajní. Neveria už nikomu, ani červeným ani modrým ani ružovostrakatožltým. Voľby ich jednoducho nezaujímajú. Volili už veľakrát, ale jediné čo sa zmenilo je farba vlády a tváre politikov. Hovoria, že nezáleží na červeno-modrom zafarbení vlády, pretože nikto im nepomôže. Pre toto vo voľbách nevidia zmysel a nevolia.

Kameň úrazu vidím v tom, že politické strany sú zakladané a financované vládnucou ekonomickou triedou, triedou bohatých; sú zakladané zhora a nie zdola. Strany potom zastupujú záujmy svojich sponzorov od ktorých sú existenčne závislé a ktoré ich zamestnávajú. Bez ich finančnej podpory by v predvolebnom boji nedokázali zaplatiť veľmi nákladnú kampaň v médiách. Ekonomická moc splynula s mocou politickou a dnes tvoria jednu neoddeliteľnú súčasť. Je preto naivné, ba až smiešne dúfať, že niektorá z politických strán vyrieši problémy nezamestnaných a pracujúcich Slovákov – nižšej, chudobnej spoločenskej vrstvy.

Jedni sľubujú istoty, druhí zase výhody pre podnikateľov. Rozlišovanie medzi červenými a modrými a tendenčné zmýšľanie o politike sa našťastie blíži ku koncu. Ľudia by už najradšej skončili s tradičným pluralitným systémom takzvaných demokratických strán, medzi ktorými nebýva veľký rozdiel. Európa potrebuje novú politickú filozofiu, nie kozmetické úpravy tej súčasnej.

Finančné skupiny pre svoje potreby schválili také zákony, ktoré úplne znemožnili obyčajnému človeku účasť na moci. Obyčajný smrteľník vlastnú stranu ani nezaloží. Potrebuje na to nielen 10 tisíc podpisov, ale podľa zákona aj zaplatiť peňažnú kauciu! Odkiaľ má na to bežný človek vziať? Ako politici zdôvodnili prijatie týchto zákonov? A na čo to vôbec je nutné? Predsa len na to, aby založenie strany radovému občanovi skomplikovali a napokon mu v tom úplne zabránili. Podmienky založenia a zaregistrovania politickej strany sú diskriminačné, reálne splniteľné len pre bohatých jedincov.

Zakladateľ liberálnej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík tvrdil, že jeden hlas ho stál 2 eurá. Je očividné, že obyčajný občan si nemôže dovoliť zaplatiť sumu 20.000 Eur len za samotný zber podpisov! Zber podpisov je ďalšou formou peňažnej kaucie.

Ak by sa to niekomu nebodaj podarilo, prídu voľby a s nimi aj predvolebný boj o voliča. Potrebuje ďalšie desiatky miliónov Eur len na to, aby sa v reklamnej kampani ostatných strán tá jeho nestratila, nehovoriac o tom, že by sa chcela zviditeľniť. Ak by aj tento krok človek zázrakom zvládol, počká si na neho posledný nepriateľ – médiá, ktoré jeho stranu a jeho osobu dostatočne zosmiešnia, pošpinia, onálepkujú a zdiskreditujú, aby v konečnom dôsledku nedostala ani 5% hlasov – čo je ďalšia legislatívna prekážka pre ľudovú stranu.

Médiá svoju diskreditačnú kampaň zorganizujú ako ináč než „slobodne“ a „nezávisle“ a skutočne „korektne“ a „objektívne“. A určite je len „náhoda“, že vždy takto „pomôžu“ sociálne orientovaným stranám a že tie pravicové – čiže kapitálové strany – tejto svojej diskriminácie ušetria. A je tiež celkom iste „náhoda“, že všetky médiá – televízie, časopisy, noviny, internetové blogy, rádiá – sú vo svojom politickom hodnotení politických strán tak neuveriteľne jednotné! Kam sa podeli iné názory?! Alebo máme uveriť, že všetci slobodní a nezávislí žurnalisti, redaktori a moderátori tejto republiky majú na politické dianie úplne rovnaký názor?! Médiá sú poslednou poistkou bohatej oligarchie, ktorá nevhodného politického rivala na ceste k politickému úspechu – a tým aj k úspechu obyčajných ľudí – zastaví.

O úspechu politickej strany rozhoduje finančný rozpočet strany na volebnú kampaň. Platí teda rovnica: väčší rozpočet = väčší úspech. Alebo inak: viac peňazí = viac hlasov. Vyhrá práve tá strana, ktorá do marketingu dá najviac financií. Nie tá, ktorá má konkrétne riešenia a ktorá navrhuje najrozumnejší koncept.

Na Slovensku bola v januári roku 2005 zaregistrovaná ľudová strana, ktorá dokázala zaplatiť kauciu, vyzbierať dostatok podpisov na kandidatúru a zvýrazniť sa. Avšak médiami bola nálepkovaná ako radikálna, neonacistická, fašistická, extrémistická a šovinistická. Nakoniec bola súdom v marci 2006 označená za protiústavnú a zakázaná! Takže keď si rádový občan založí stranu napriek desiatkam právnych prekážok, strana je rozpustená pretože „predstavuje hrozbu pre spoločnosť.“ Demokracia v praxi!

V roku 2013 predseda tejto zakázanej strany kandidoval do VÚC Banskobystrického kraja. V prvom kole skončil druhý, v druhom kole vyhral a stal sa županom. Všetky médiá a všetci žurnalisti, redaktori, moderátori sa opäť „náhodou“ zhodli na úplne rovnakom názore. Niektoré médiá ho démonizovali, robili z neho skazu Európy, tvárili sa akoby plánoval obsadiť Poľsko, vyťahovali 30-te roky minulého storočia. No na druhej strane tvrdili, že nebude mať žiadne právomoci, pretože nemá žiadnych poslancov a preto bude len „figúrkou“, ako informoval denník SME. Nie je toto hlboká schizofrénia? TA3 a Aktuality.sk sa rozhodli, že tohto kandidáta budú ignorovať a že mu nedajú žiaden priestor lebo vlastníkom médií sa nepáči. Priestor v médiách dostane len politik „štandardnej“ politickej strany.

Prečo si nevybrali ktoréhokoľvek iného politika, ktorý nakradol milióny, čím spôsobil desiatky sociálnych samovrážd, znechutil životy celému národu, prinútil mladých Slovákov opustiť rodnú krajinu a rodinu, zabránil mladým párom mať deti, prinútil ženy potratiť, lebo si dieťa nemôžu dovoliť, označil čokoľvek proslovenské ako fašistické, spôsobil, že pracujúci dostane za mesiac 400-500 Eur, že máme masovú nezamestnanosť napriek masovému vysťahovalectvu, atď.?

Takýto politik extrémista nie je?

Prečo si médiá nevyberú takýchto politikov za triednych nepriateľov a nedémonizujú ich?

Prečo žiaden politik, novinár, redaktor, analytik, ekonóm, či politológ nikdy nepoukázal na nespravodlivosť volebného systému? Máme snáď uveriť, že ani jeden z nich nedokázal prísť na to, že volebný systém je podvod na občanoch?

Prečo sa všetci politici okamžite zhodnú, že protestujúci občania sú extrémisti, nehľadiac na ich stranícku príslušnosť?

Prečo žiaden politik nepovie čo vie každý: že volebný systém je neférový? Že obyčajný občan nemá šancu vyhrať?

Prečo žiadna politická strana nenavrhuje zmenu volebného systému? Sú všetky strany zakladané a sponzorované finančnými skupinami?

Kto rozhoduje? Strana, ktorá je pri moci štyri roky alebo finančné skupiny, ktorých moc je stála, nemenná?

Na základe čoho usúdili majitelia médií, že o niektorých stranách sa bude mlčať a o iných hovoriť každý deň?

Toto je realita! Takto funguje demokracia. Toto je dôvod prečo sa dnes nachádzame v katastrofálnej situácii. To je dôvod, prečo je politika rovnaká. Toto je dôvodom, prečo sa v politike angažujú stále viac a viac bezcharakterní darebáci, farizeji, špekulanti a poctivých politikov medzi nimi je stále menej a menej. Toto je dôvod, prečo sa politika slušným ľuďom už dávno hnusí a odmietajú sa ňou zaoberať.

Z uvedených dôvodov je vylúčená akákoľvek šanca, žeby sa situácia začala meniť k lepšiemu, že by plutokrati sami od seba začali súčasný systém moci búrať, že by sa dobrovoľne vzdali svojej pozície v prospech ľudí.

Napokon, realita za posledných 24 rokov nám najlepšie odpovedala na otázku, či volebný systém funguje správne. Jediné, čo v tomto štáte stúpa, je počet miliardárov, počet emigrantov, sociálnych samovrážd, ľudí žijúcich na dlh, na hranici chudoby a štátny dlh.

Autor: Majkl Spiritus, www.protiprudu.org

O oliolijanko

3 komentáre

  1. Teda, kazdy, co pojde volit, prijima pravidla tejto hry na demokraciu.

Pridaj komentár