Domov / Hlavná strana / Komentáre / Kennedy, lobby a bomba

Kennedy, lobby a bomba

KN-C29366Pred 50 rokmi sa odohrala dôležitá epizóda v histórii „Americkej demokracie“; epický boj, ktorého koniec ovplyvnil budúcnosť sveta.

Kennedy a AIPAC

V máji 1963 začal Foreign Relations Committee (Výbor pre zahraničné vzťahy) Senátu Spojených štátov vyšetrovanie tajnej operácie zahraničných agentov na americkej pôde, predovšetkým zameranú na American Zionist Council a na Jewish Agency for Israel [1]. Vyšetrovanie bolo motivované správou predsedu stáleho výboru, Williama Fulbrighta, napísanej v marci 1961 (odtajnenej v roku 2010):

„V posledných rokoch existuje rastúci počet prípadov, pokusov zahraničných vlád, alebo ich zástupcov, ovplyvňovať zahraničnú politiku USA metódami mimo normálnych diplomatických kanálov.“

Spomenul tieto metódy, vrátane „skrytých aktivít v Spojených štátoch a inde“, kde Fulbright narážal na „Lavonovu aféru“ z roku 1953 [2], v ktorej egyptskí, v Izraeli trénovaní židia uskutočnili viaceré bombové útoky proti britským cieľom, ktoré mali ísť na konto Moslimského bratstva, aby zdiskreditovali Nassera v očiach Britov a Američanov. Vyšetrovací výbor Senátu odhalil akciu prania peňazí, pri ktorej Jewish Agency (neodeliteľná organizácia Štátu Izrael, ktorého predchodcom bola) posielala milióny dolárov na účty American Zionist Council, najväčšej izraelskej lobby v USA. Po tomto vyšetrovaní žiadalo Ministerstvo spravodlivosti, pod ministrom spravodlivosti Robertom Kennedym, že na základe jeho finacovania Štátom Izrael sa American Zionist Council má registrovať ako „zahraničný agent“ a musí podliehať povinnostiam Foreign Agents Registration Act z roku 1938, ktoré so sebou prinášajú dôkladné sledovanie jeho aktivít. (Pozri tiež: Putin: Neplánujeme rušiť mimovládne organizácie)

Tento pokus utlmiť rastúce zasahovanie Izraela do politiky USA získalo samozrejme podporu prezidenta. V čase, keď bol ešte mladým novinárom, a zaoberal sa prvou konferenciou Spojených národov, bol John Kennedy znepokojený schopnosťami Izraela kupovať politikov, až hore ku prezidentovi. S uznaním Štátu Izrael 15. mája 1948 (desať minút po jeho oficiálnej proklamácii), proti jednohlasnej rade svojej vlády, získal prezident Harry Truman nielen miesto v biblickej histórii („tento historický čin uznania Trumanom zostane navždy zapísaný zlatými písmenami v štyritisícročnej histórii židovského národa“ [3], vyhlásil izraelský veľvyslanec); Truman zhrabol aj 2 milióny dolárov, aby mohol rozbehnúť svoju kampaň za znovuzvolenie. „To je to, prečo naše uznanie Izraela išlo tak rýchlo“ zdôveril sa Kennedy svojmu priateľovi, románopiscovi a esejistovi Gore Vidalovi [4]. V roku 1960 dostal John Kennedy sám ponuku od izraelskej lobby pre finančnú podporu svojej volebnej kampane. Tento zhrnul tento návrh od filantropa Abrahama Feinberga pred svojim priateľom a novinárom Charlesom Bartlettom takto: „Vieme, že vaša kampaň má ťažkosti. Sme pripravení zaplatiť vaše účty, ak nám prenecháte kontrolu vašej Blízkovýchodnej politiky“. Bartlett si spomína, že Kennedy si sám sľúbil, že „ak by sa niekedy stal prezidentom, urobí niečo pre to, aby sa to zmenilo“. [5] V rokoch 1962/63 podal sedem návrhov zákonov, aby sa reformovalo financovanie volebnej kampane Kongresu; všetky boli úspešne vplyvovými skupinami, proti ktorým boli namierené, vyblokované.

Všetky snahy vlády potlačiť korupciu americkej demokracie agentami Izraela, boli zavraždením Kennedyho a výmenou jeho brata v justícii Nicholasom Katzenbachom náhle skončené. American Zionist Council sa zbavil statusu „zahraničného agenta“, pretože sa rozpustil a premenoval sa na American Israel Public Affairs Committee (AIPAC). Desať rokov neskôr (15. apríla 1973) poznamenal Fulbright na CBS: „Izrael riadi Senát USA. […] Prevažná väčšina Senátu – cca. 80 % – podporuje Izrael úplne. Izrael dostane to čo chce“ [6]. AIPAC praktizuje naďalej tie isté metódy, vyhýba sa akýmkoľvek sankciám, aj vtedy, ak sú jeho členovia prichytení priamo pri čine špionáže, alebo vlastizrade: v roku 2005 boli dvaja členovia AIPAC, Steven Rosen a Keith Weissman, sprostení viny potom, čo od člena Office of Special Plans v Pentagone, Larry Franklina, obdržali tajné obranné dokumenty a tie potom odovzdali vysokým úradníkom Izraela. V roku 2007 ukázali John Mearsheimer a Stephen Walt vo svojej knihe o „Proizraelskej lobby a americkej zahraničnej politike“, že AIPAC a proizraelská lobby boli v podriadenej dôležitosti hlavným dôvodom pre vojnu v Iraku a v ďalšom zmysle rozhodujúcim faktorom zahraničnej politiky USA na Blízkom Východe. Pretože sa nič nezmenilo, nie je žiaden dôvod, že by vláda Benjamina Netanyahua nebola úspešná v snahe získať od Spojených štátov dlho požadované zničenie Iránu.

netanyahu_USA

„My, židovský národ, kontrolujeme Ameriku a Američania to vedia“ [7], povedal predseda vlády Ariel Šaron svojmu ministrovi zahraničia Šimonovi Peresovi 3.októbra 2001, podľa izraelského rádia Kol Israel. Jeho nástupca Benjamin Netanyahu urobil túto demonštráciu 24. mája 2011 pred Kongresom USA, kde bol 29 krát odmenený standing ovation, vrátane všetkých nasledujúcich citátov:
„v Judei a Samárii nie sú židia žiadni zahraniční okupanti“;
„žiadne skresľovanie histórie nemôže ten starý zväzok 4.000 rokov medzi židovským národom a židovskou krajinou zamlčať.“;
„Izrael sa nevráti na neudržateľné hranice z roku 1967“;
„Jeruzalem nesmie byť zasa rozdelený. Jeruzalem musí zostať zjednotené hlavné mesto Izraela“.
[8]

Kennedy, bomba a Dimona

Ak by bol Kennedy žil ďalej, bol by vplyv Izraela istotne zadržiavaný aj na inej fronte – tej, ktorá sa týka atómových zbraní. Už v 50-tych rokoch minulého storočia angažoval David Ben-Gurion, ktorý bol zároveň predsedom vlády a ministrom obrany, svoju krajinu vo výrobe atómových bômb, keď odklonil cieľ programu mierovej spolupráce Atom for Peace, ktorý Eisenhower naivne podporil do života. Okamžite po prevzatí moci v Bielom dome, informovaný CIA o skutočnom účele Dimony, robil Kennedy všetko možné, aby Izrael donútil, aby sa toho vzdal. Požadoval od Ben-Guriona pravidelné kontroly v Dimone, najprv slovne v New Yorku 1961, potom so stále nástojčivejšími oficiálnymi listami. V poslednom, datovanom 15. júna 1963, žiadal Kennedy okamžitú prehliadku, nasledovanú pravidelnými návštevami každých šesť mesiacov, bez ktorých by „angažovanosť a podpora našej vlády mohla nechať Izrael skutočne trpieť“. [9] Príjem tejto správy bol prekvapivý: Ben-Gurion 16. júna odstúpil a zamedzil tak príjmu tohto listu. Akonáhle nastúpil do úradu nový predseda vlády Levi Eshkol, poslal mu Kennedy identický list, datovaný 5. júla 1963.

Kennedymu nešlo o to, zakázať Izraelu moc, ktorá bola vyhradená pre USA a jeho spojencom v NATO. Východzím bodom prezidenta bola časť jedného omnoho ambicióznejšieho projektu, ktorý už 25. septembra 1961, deväť mesiacov po svojom nástupe do úradu, naznačil pred generálnym zhromaždením OSN: „Dnes musí každý obyvateľ tejto planéty zvažovať deň, keď táto planéta možno už nebude viacej obývateľná. Každý muž, každá žena a dieťa, žije pod nukleárnym Damoklovým mečom, ktorý visí na tenkej nitke, ktorá môže byť hocikedy následkom nehody, alebo chyby, poprípade šialenstvom roztrhnutá. Tieto zbrane vojny musia byť odstránené, predtým než odstránia ony nás. […] Preto je náš zámer, zamerať výzvu na Sovietsky zväz, postupovať spolu nie pre preteky v zbrojení, ale pre preteky pre mier – aby sme spoločne vykročili, krok, čo krok, etapa po etape, až po dosiahnutie všeobecného a úplného odzbrojenia“ [10]. Táto správa bola Nikitom Chruščovom dobre prijatá a ktorý dôverným 26 stranovým listom z 29. septembra 1961, doručeným tajným kanálom, bol pozitívne zodpovedaný. Po Kubánskej kríze z októbra 1962 priniesla atómová vojna, ktorú svojou predvídavosťou pomohli zamedziť, oboch šéfov štátov ešte bližšie vo vedomí spoločnej zodpovednosti, oslobodiť ľudstvo od nukleárnej hrozby. Chruščov poslal Kennedymu ďalší súkromný list, v ktorom vyslovil svoju nádej, že v ôsmich rokoch prezidentovania Kennedyho: môžeme vytvoriť dobré predpoklady pre mierové spolužitie na Zemi, a že to bude ocenené národmi našich krajín, ako aj ostatnými národmi.“ [11] Napriek iným krízam pokračovali Kennedy a Chruščov v tejto tajnej, dnes už odtajnenej korešpondencii, ktorá obsahuje celkovo 21 listov, v ktorých projekt odstránenia atómových zbraní hral dôležitú úlohu.

V roku 1963 viedli rokovania k zmluve o prvom obmedzení jadrových pokusov, ktorá zakázala atómové testy v atmosfére a pod vodou, podpísanej Sovietskym zväzom, Spojenými štátmi a Zjednoteného kráľovstva 5. augusta 1963. Šesť týždňov neskôr, 20. septembra 1963 vyjadril Kennedy svoju hrdosť a svoju nádej pred Spojenými národmi:

„Pred dvoma rokmi som povedal na tomto mieste, že Spojené štáty navrhli a boli pripravené podpísať zmluvu o obmedzenom zastavení pre jadrové zbrane. Dnes je táto zmluva podpísaná. Neprinesie koniec vojen. Nezruší zásadné konflikty. Nezabezpečí všetkým slobodu. Ale môže byť pákou, a hovorí sa, keď Archimedes vysvetľoval princíp páky, mal povedať svojim priateľom: „Dajte mi pevný bod a ja pohnem svetom“. Moji milí spolubývajúci na tejto planéte, zaujmime tu na tomto zhromaždení národov stanovisko. A pozrime sa, v našej dobe, či dokážeme svet pohnúť správnym smerom k spravodlivému a trvalému mieru“ [12].

Vo svojom poslednom liste Kennedymu, ktorý odovzdal veľvyslanec USA Roy Kohler, ale nebol postúpený ďalej k adresátovi, ukázal Chruščov tiež svoju hrdosť na túto prvú historickú zmluvu, ktorá „iniciovala čerstvý duch do medzinárodnej atmosféry.“ Pridal k tomu ešte iné návrhy, a použil Kennedyho slová: „jej aplikácia by mohla urovnať cestu smerom všeobecného a úplného odzbrojenia a tým oslobodiť národy od nebezpečia vojny“ [13].

kennedy_childPre Kennedyho bola atómová zbraň negáciou všetkých historických snáh, aby sa vojny scivilizovali a civilisti ochránili. „Ja myslím vždy na deti; nie len na moje deti, alebo tvoje, ale na deti na celom svete,“ povedal svojmu priateľovi a pomocníkovi Kennethovi O’Donnellovi počas svojej kampane za zákaz nukleárnych testov [Test Ban Treaty]. Opakoval to vo svojom prejave 26. júla 1963 v televízii: „táto zmluva je pre nás všetkých a predovšetkým pre naše deti a vnukov, ktoré tu vo Washingtone nemajú žiadnu lobby.“ [14].

V 60-tych rokoch bolo nukleárne odzbrojenie realistickým cieľom. Len štyri krajiny disponovali atómovými zbraňami. Existovala historická šanca a Kennedy bol rozhodnutý ju nevynechať. „Bol som prenasledovaný pocitom, že 1970, v prípade, že neuspejeme, bude možno 10 atómových mocností namiesto štyroch a 1975, pätnásť, alebo dvadsať“ [15], povedal vizionárskym spôsobom pri svojej tlačovej konferencii 21. marca 1963. Zatiaľ čo za USA a Sovietskym zväzom, všetky krajiny NATO a Východného bloku podnikli prvé kroky k nukleárnemu odzbrojeniu, zostal Izrael tajne bokom a Kennedy bol pevne rozhodnutý tomuto zamedziť.

Kennedy zomrel o pár mesiacov neskôr, čo odstránilo tlak na Izrael. Johnson sa rozhodol privrieť oči pred činnosťami v komplexe Dimona. John McCone, Kennedym menovaný riaditeľ CIA, v r. 1965 odstúpil z dôvodov nedostatočného záujmu Johnsona pre túto tému. Izrael získal svoju prvú bombu v roku 1967 bez toho, že by to bol niekedy priznal. Nixon sa nestaral viac ako Johnson, zatiaľ čo jeho poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, súkromne vyjadril svoje uznanie pre myšlienku mať v Izraeli spojenca s atómovou mocou. Nixon, s ktorým tak hovoriac vtiahol do Bieleho domu „hlboký štát“, hral dvojitú hru: hoci verejne podporoval Zmluvu o nešírení z 1968 (ktorá nebola iniciatívou administratívy USA), vydal protichodnú správu jeho byrokracie prostredníctvom prísne tajného National Security Decision Memorandum (NSDM-6), ktoré hovorilo:

„Zo strany Spojených štátov nesmú byť žiadne snahy iné krajiny prinútiť […], [zmluvu] uplatňovať. Táto vláda vo svojom verejnom postoji má odzrkadľovať optimistický tón, ak iné krajiny podpíšu, alebo ratifikujú, ale zdržať sa vystaviť iné krajiny tlaku, aby podpísali, alebo ratifikovali.“ [16]

Podľa údajov SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) v roku 2011 existuje celosvetovo cca 20.000 atómových bômb s priemerne 30-krát väčšou energiou ako tá z Hirošimy, čo zodpovedá celkovo 600 000 krát Hirošima. 1.800 týchto bômb je v pohotovosti, t.j. pripravených v priebehu minút byť vystrelených. S menej ako 8 miliónov obyvateľov je Izrael šiesta globálna atómová mocnosť.

„Ak by sme nechali prezidenta konať, mali by sme každý týždeň atómovú vojnu“ [17], povedal Kissinger. Od 1950-tych rokov odporúčal Nixon Eisenhowerovi použitie atómovej bomby v Indočíne a v Kórei. Museli sme až do roku 1986 čakať na zverejnenie fotografií v Sunday Times od izraelského technika Mordechai Vanunu z vnútra Dimony, aby svet odhalil, že Izrael je tajne vybavený atómovými bombami. Potom čo bol izraelskou tajnou službou unesený, bol Vanunu odsúdený za „zradu štátneho tajomstva“. Strávil 18 rokov vo väzení, z toho 11 úplne izolovaný. Od jeho prepustenia v roku 2004 mu bolo zakázané opustiť krajinu a komunikovať so zahraničím.

Johnson a USS Liberty

damage-USS-LibertyKennedy nezanechal Izraelu spomienku priateľa Izraela. Mimo jeho útokov na neslýchanú izraelskú lobbystickú prácu a jeho jadrové ambície, zasadzoval sa Kennedy za právo na návrat 800.000 palestínskych utečencov vyhnaných v r. 1947/48 z ich susedstva a dedín. 20. novembra 1963 žiadala jeho delegácia pri Spojených národoch realizáciu Rezolúcie č. 194 k tomuto účelu. Kennedy nemal pravdepodobne volný čas, čítať rozhorčené reakcie Izraela v novinách: dva dni neskôr bol mŕtvy. Prevzatie moci Johnsonom bolo v Izraeli privítané s uľahčením: „Je mimo otázku, že nastúpením Johnsona budeme mať viacej možností, prísť k prezidentovi priamo bližšie, ak skonštatujeme, že americká politika ide proti našim vitálnym záujmom“, [18] hodnotil izraelský denník Yediot Ahoronot. Ďaleko vzdialený od toho, pripomenúť Izraelu jeho etnické čistky, Johnson úplne adoptoval mýtus „krajiny bez národa, pre národ bez krajiny“, pričom dokonca jedného dňa pred židovským publikom prirovnal „židovských pionierov, ktorí vybudovali dom v púšti“ so svojimi vlastnými predkami, ktorí kolonizovali Nový svet – čím v podstate podporil rovnocennosť zamlčiavania etnických čistiek Pelestínčanov s odmietaním spomienok Američanov na vlastnú históriu genocídy.

Zatiaľ čo Kennedy pomoc Izraelu znížil, zvýšil ju Johnson zo 40 miliónov na 71 miliónov a na 130 miliónov v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo Kennedyho vláda schválila predaj niekoľkých párov defenzívnych raketových batérií do Izraela, financovala sa za Johnsona viacej ako 70 % pomoci na nákup vojenského vybavenia, vrátane 250 tankov, 48 útočných stíhačiek Skyhawk. Vojenská pomoc Izraelu dosiahla 92 miliónov v roku 1966, viacej ako suma všetkých predošlých rokov. Naopak, potom čo Johnson Egyptu a Alžírsku zastavil finančnú pomoc, prinútil ich obrátiť sa na Sovietsky zväz, aby udržali svoje obranné sily. V júni 1967 dal Johnson Izraelu zelenú pre jeho údajne „preventívnu vojnu“ proti Egyptu, listom z 3.júna, v ktorom ubezpečil izraelského predsedu vlády Levi Eshkola, že chce „chrániť teritoriálnu integritu Štátu Izrael […] a poskytnúť efektívnu americkú podporu pre udržanie mieru a slobody vášho národa a regiónu.“ [19]

Po smrti Kennedyho zavládol hlboký smútok v arabskom svete, kde jeho portrét zdobil mnohé domácnosti. „Odteraz je De Gaulle jediným západným prestaviteľom štátu, s priateľstvom ktorého Arabi môžu rátať“, povedal Abdul Gamal Nasser. Pri súčasnej redukcii pomoci Izraelu, poskytol Kennedy Egyptu veľkoryso k dispozícii obilie v rámci programu Food-for-peace. Krátke prezidentské obdobie Kennedyho bolo pre Egypt len čarovná medzihra, rýchlo zlomený sen. Za Eisenhowera, 1954, bol Egypt cieľom teroristických útokov Izraela pod „falošnou vlajkou“, s cieľom „zlomiť dôveru Západu do existujúceho egyptského režimu [a] zabrániť hospodárskej a vojenskej pomoci zo Západu pre Egypt“ [20], s vlastnými slovami šéfa vojenskej spravodajskej služby (Aman) Benjamina Givliho, v tajnom, teraz odtajnenom telegrame.

Neplánovaná detonácia jednej nálože umožnila odhaliť sprisahanie škandálu „Lavonovej aféry“ (meno zodpovedného ministra obrany Pinhas Lavon), škandálu, ktorý bol v Izraeli a v Spojených štátoch rýchlo udusený. Predseda vlády Moshe Sharett, ktorý obraňoval umiernený, medzinárodné pravidlá rešpektujúci sionizmus, konštatoval vo vtedajšom čase (ale súkromne) nezadržateľný vzostup extrémistov, medzi ktorých patril aj budúci prezident Šimon Peres, „ktorý chce Západ terorizovať, aby ho dostal k podpore cieľov Izraela“ a „terorizmus povzniesť na úroveň posvätného princípu“ [21].

battle-dressing-station-on-uss-libertySmrť Kennedyho uľahčila ďalej tento machiavelistický terorizmus, z ktorého si Izrael spravil špecialitu. Dva dni pred koncom Šesťdňovej vojny štartovala izraelská armáda proti lodi USS Liberty svoju najznámejšiu a najzlovestnejšiu agresiu pod falošnou vlajkou. Jedného slnečného dňa, 8. júna 1967, bombardovali tri bombardéry Mirage bez izraelských poznávacích znakov a tri torpédoborce s izraelskými zástavami ostreľovali a torpédovali počas 75 minút túto neozbrojenú, ľahko identifikovateľnú loď NSA (National Security Agency) v medzinárodných vodách, s jednoznačným zámerom, nikoho nenechať nažive, pretože boli ostreľované aj záchranné člny. Zastavili sa až potom, co sa priblížila jedna sovietská loď, potom čo zabili 34 členov posádky, predovšetkým inžinierov, technikov a prekladateľov. Predpokladá sa, že ak by sa izraelcom podarilo potopiť loď bez svedkov, bol by ich zločin pripísaný Egyptu, aby sa Spojené štáty vtiahli do vojny na strane Izraela. Podľa Petra Hounama, Autora Operation Cyanide: Why the Bombing of the USS Liberty Nearly Caused World War III (2003) [Prečo bombardovanie USS Liberty skoro spôsobilo III. Svetovú vojnu (2003)], bol útok na loď Liberty tajne povolený Bielym domom, v rámci projektu Frontlet 615, „jednej tajnej politickej dohody z 1966 v ktorej sa Izrael a Spojené štáty zaviazali, zničiť Nassera.“ Vtedajšie pokyny Bieleho domu, záchranu o viacero hodín zdržať, pripúšťajú úvahy, že Johnson nielen dodatočne kryl Izraelcov, ale aj s nimi komplotoval. Oliver Kirby, vtedy Deputy Director for Operations [zastupujúci riaditeľ pre operácie] v NSA, informoval novinára Johna Crewdsona z Chicago Tribune (2. októbra 2007), že prepisy komunikácií izraelských lietadiel zachytených NSA a okamžite zaslaných do Washingtonu nedávali žiadne pochybnosti o identite útočníkov a skutočnosť, že svoj cieľ patriaci USA, pred útokom rozpoznali: „Ja som pripravený prisahať na kopec biblií, že sme vedeli, že oni vedeli“ [že loď je americká] [22]. Potom, čo bol Izrael demaskovaný, udával, že urobil chybu, čo sa cieľa týka a ponúkol svoje ospravedlnenie, s ktorým sa Lyndon Johnson uspokojil so zámienkou, „nebudem hnevať našich spojencov“ [23] Keď Johnson v januári 1968 prijal vo Washingtone izraelského predsedu vlády Levi Eshkola a pozval ho na svoj ranč v Texase, boli vzťahy srdečné. Izrael si z toho vyvodil lekciu beztrestnosti, ktorej vplyv na jeho budúce chovanie by nemal byť podceňovaný: cena, ktorú musel zaplatiť pri stroskotaní operácie pod cudzou vlajkou proti Spojeným štátom, je nula. Stroskotanie je v skutočnosti nemožné, pretože Američania sami prevzali riadenie, aby zločin Izraela kryli. Ešte lepšie, Johnson odmenil Izrael zrušením všetkých obmedzení pre vojenskú vyzbrojenie: zbrane a lietadlá tiekli okamžite do Tel Avivu, čo z Izraela čoskoro urobilo prvého zákazníka zbrojárskeho priemyslu USA.

Poznámky:

  • [1] Senátny výbor pre zahraničné vzťahy vyšetruje Izraelskú lobby
  • [2] „V posledných rokoch došlo k rastúcemu počtu násilných incidentov za prispenia cudzích vlád, ktoré mali ovplyvniť smerovanie Americkej zahraničnej politiky inými prostriedkami, ako bežnými diplomatickými cestami (…) existujú prípady, keď zástupcovia iných vlád sa súkromne angažovali v tajných aktivitách priamo v USA, ale aj inde, za účelom ovplyvnenia zahraničnej politiky USA (Lavonova aféra)“
  • [3] „Truman’s historic act of recognition will remain forever inscribed in golden letters in the 4000-year history of the Jewish people.“
  • [4] „That’s why our recognition of Israel was rushed through so fast“ (citát z knihy Gore Vidal: Vorwort zu Israel Shahak’s, Jewish History, Jewish Religion, 1994).
  • [5] „We know your campaign is in trouble. We’re willing to pay your bills if you’ll let us have control of your Middle East policy“ ; „if he ever did get to be President, he was going to do something about it“ (citát z knihy Seymour Hersh: The Samson option).
  • [6] „We, the Jewish people control America, and the Americans know it“
  • [7] „We, the Jewish people control America, and the Americans know it“
  • [8] „in Judea and Samaria, the Jewish people are not foreign occupiers“ ; „No distortion of history could deny the 4,000-year-old bond between the Jewish people and the Jewish land“ ; „Israel will not return to the indefensible boundaries of 1967“ ; „Jerusalem must never again be divided. Jerusalem must remain the united capital of Israel.“
  • [9] „This Government’s commitment to and support of Israel could be seriously jeopardized“ (citát z knihy Seymour Hersh: The Samson option).
  • [10] „Today, every inhabitant of this planet must contemplate the day when this planet may no longer be habitable. Every man, woman and child lives under a nuclear sword of Damocles, hanging by the slenderest of threads, capable of being cut at any moment by accident or miscalculation or by madness. The weapons of war must be abolished before they abolish us. […] It is therefore our intention to challenge the Soviet Union, not to an arms race, but to a peace race — to advance together step by step, stage by stage, until general and complete disarmament has been achieved“ (citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [11] „We could create good conditions for peaceful coexistence on earth and this would be highly appreciated by the peoples of our countries as well as by all other peoples“ (Citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [12] „Two years ago I told this body that the United States had proposed and was willing to sign, a limited test ban treaty. Today that treaty has been signed. It will not put an end to war. It will not remove basic conflicts. It will not secure freedom for all. But it can be a lever, and Archimedes, in explaining the principles of the lever, was said to have declared to his friends: ‘Give me a place where I can stand – and I shall move the world.’ My fellow inhabitants of this planet let us take our stand here in this Assembly of nations. And let us see if we, in our own time, can move the world to a just and lasting peace“ (Citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [13] „Has injected a fresh spirit into the international atmosphere“ ; „Their implementation would clear the road to general and complete disarmament, and, consequently, to the delivering of peoples from the threat of war“ (Citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [14] „I keep thinking of the children, not my kids or yours, but the children all over the world.“ / „This treaty is for all of us. It is particularly for our children and our grandchildren, and they have no lobby here in Washington“ (Citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [15] „I am haunted by the feeling that by 1970, unless we are successful, there may be ten nuclear powers instead of four, and by 1975, fifteen or twenty“ (Citát z James Douglass: JFK and the Unspeakable).
  • [16] „There should be no efforts by the United States government to pressure other nations […] to follow suit. The government, in its public posture, should reflect a tone of optimism that other countries will sign or ratify, while clearly disassociating itself from any plan to bring pressure on these countries to sign or ratify“ (Citát z Seymour Hersh: The Samson Option).
  • [17] „If the President had his way, there would be a nuclear war each week“ (Citát z Anthony Summers: The Arrogance of Power).
  • [18] „There is no doubt that, with the accession of Lyndon Johnson, we shall have more opportunity to approach the President directly if we should feel that U.S. policy militates against our vital interests.“
  • [19] „I want to protect the territorial integrity of Israel […] and will provide as effective American support as possible to preserve the peace and freedom of your nation and of the area.“
  • [20] „[Our goal] is to break the West’s confidence in the existing [Egyptian] regime. The actions should cause arrests, demonstrations, and expressions of revenge. The Israeli origin should be totally covered while attention should be shifted to any other possible factor. The purpose is to prevent economic and military aid from the West to Egypt“ (Citát z Livia Rokach: Israel’s Sacred Terrorism, 1980).
  • [21] „He wants to frighten the West into supporting Israel’s aims“ ; „raises terrorism to the level of a sacred principle“ (Citát z Livia Rokach, Israel’s Sacred Terrorism, 1980).
  • [22] „I’m willing to swear on a stack of Bibles that we knew they knew.“
  • [23] „I will not embarrass our ally.“

 

Preklad: Juraj Borský, ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: voltairenet.org

O ::prop

21 komentárov

  1. Netreba zabudnúť na výnos o štátnych peniazoch. – to bol pravdepodobne ďalší dôvod prečo ho strelili

    Zabudla sa tu spomenúť karibská kríza.

    Kenedy bol pravdepodobne zasvätený zednár. Asi sa im ale nepozdávalo ako riešil veci. Ale zase ho neočierňujú tak ako Stalina.

    Ináč pekný prehľad.

  2. ahojte, chcem vsetkych upozornit na NEFEROVE PRAKTIKY SLOVENSKEJ INFORMACNEJ SLUZBY….tito na statni cecok zaveseni polovzdelani zmrdi pouzivaju peniaze AJ Z VASICH DANI na podplácanie technologickych spolocnosti – google, facebook, microsoft…….zalozil som si novy ucet na facebooku pod ktorym som komentoval udalosti na aktualne.sk. V priebehu par hodin sa mi tieto smradlave spravodajske opice hackli na moj ucet, najskor mi zablokovali publikovanie odkazov na ine stranky a o par hodin neskor sa mi znova hackli do mojho uctu a zablokovali zobrazenie VSETKYCH MOJICH prispevkov pre inych uzivatelov. Bez akehokolvek vysvetlenia alebo dovodu, len na zaklade titulnej fotky na ktorej mi nie je vidno tvar a v rukach mam strelnu zbran. Tak kde je NA SLOVENSKU PLURALITA NAZOROV A SLOBODA VYJADRENIA A SLOVA??? Je toto PRAVNY STAT alebo PRAVNICKY STAT??? Je moj fejsbukovy ucet MAJETKOM SIS ked o nom rozhoduje????

    • Podla mojho nazoru to netreba dramatizovat. Treba si uvedomit, ako pracuje FB. Staci, aby niekolko uzivatelov oznacilo vas komentar za „otravny“ a nasledky su tie, ako ste popisal… Budte si isty, ze takto rychlo nepracuje ani SIS ani CIA, ani KGB (alebo ako sa teraz volaju).

  3. osmoza – blbost, nejedna sa o jeden komentar ale o VSETKY!!! Z tohto je JASNE KOHO NASE TAJNE SLUZBY POVAZUJU ZA HROZBU!!! A tieto polovzdelane smradlave pijavice dostavaju VELMI VYSOKE PLATY aj z NASICH DANI!!! My sami si vlastne platime tento SISKARSKY FASIZMUS!!

    • To nie je blbost. Je to tak ako som napisal. Samozrejme, ze sa to tyka VSETKYCH komentarov. Jeden, alebo niekolko komentarov je oznacenych uzivatelmi ako otravne, a FB zablokuje VSETKY komentare daneho uzivatela, pripadne uplne zablokuje alebo zrusi dany ucet. Ked mi neverite, pohladajte si to v pravidlach FB.

  4. osmoza preco mam ten divny pocit ze aj ty sam si z firmy SIS??

    • darius, ty nie si normálny! osmoza ti písal že to máš v pravidlách FB! A ty namiesto toho, aby si si ich prečítal a ozrejmil si ich, obviníš jeho. Čuduješ sa, že ťa „Priatelia na Facebooku“ mažú??

    • Alebo si fakt myslíš, že si pre niekoho hrozba?? Že je potrebné ťa eliminovať?? Hrdina na fasbooku??

      • oli este zopar krat si precitaj CO SOM NAPISAL a snad pochopis o co sa jedna. Nerob zo seba xuja

        • Mňa dvihla jedna vec. Tam, kde je paranoja rovná podmienkam používania, tam sú ľudia schopní sa rozčuľovať. A pri tom zrejme jasne porušili podmienky používania. Ak využívam ich služby, nemôžem sa čudovať, že musím dodoržiavať ich podmienky. Ale tam, kde by mali byť obozretní a sledovať odtiene, tam sa nik na nič nepýta. Viď „Mlčanie na Vive“. Nik sa nepýta, ako je možné, že Eliot rozpráva jak besný to čo ˇovce chcú počuť. Nik neporovnáva to, že Huďo si nemôže ani prdnúť, lebo by porušil pracovnú zmluvu a prišiel by o zamestnanie. A pri tom Huďo je zamestnanec verejnoprávnej inštitúcie, podčiarkujem časť slova verejno.
          darius si presvedčený, že systém padne da FB?? FB bol vytvorený na profilovanie osôb a zbieranie informácií. Oni ťa z neho nevyhodia, oni ťa tam potrebujú mať.

          • oli ODPOVEDZ UZ KONECNE KDE SI ZOBRAL ZE MA „Priatelia na Facebooku“ MAZU???????????? Bujna fantazia, citanie medzi riadkami alebo nevies citat??? Nerob zo seba xuja

          • darius. Slovné spojenie „Priatelia na facebooku“ musíš chápať ako nie ako tvojich priateľov. Mažú ťa tí, ktorí to majú v popise práce ak nedodržiavaš ich pravidlá.
            Čo čo iné si chcel počuť? Veď som ti to dal aj do zátvorky.

            Dobrá rada. Vyser sa na FB. Priateľov si radšej hľadaj osobne a na piwku.

          • A ver mi, že na pive s vypnutým mobilom budeš pre nich omno nebezpečnejší…

    • Preco ja mam pocit, ze zlodej krici „Chytte zlodeja“? A nie, nie som z SIS, su pod moju uroven. Mossad, to je to prave orechove…

      • mimochodom, ked uz tu nacal tento expert temu SIS, ja sam ju povazujem za potrebnu. Je NUTNE mat takuto sluzbu, ktora bude rozkryvat zaujmy zahranicnych tajnych sluzieb na Slovensku, ich hry, zaujmy velkokapitalu a upozornovat na tieto veci vladu. Druha vec je, ako tieto ulohy plnia. Urcite velmi tazko, kedze prave ti, ktorym by mala SIS podavat hlasenie su namoceni najviac a praca SIS-karov ide do suflikov, ak nie je priamo skartovana a vysetrovatelia vyhodeni. Problemom je to, ze SIS uz neobranuje zaujmy obcanov a statu, ale politikov. A toto je ten problem – spolitizovanie SIS a frustracia.

        • osmoza – idu proti VLASTNYM LUDOM. SPEHUJU TEBA nie ine tajne sluzby. s nimi bohuzial spolupracuju. TY si pre nich najvacsia hrozba. Zobud sa, kup si pistol, dobre si ju uschovaj pretoze raz ta SISka podrazi a ty zistis ze nesluzili tebe ale financnym skupinam a zapadnemu kapitalu. Kauza gorila ich skorumpovanost ukazala. Len pre osviezenie pamati, policiu sme tiez pokladali za garanciu nasej bezpecnosti vsak??? to uz neplati http://www.youtube.com/watch?v=jbBjxXCe7tc Aby ste sa este nedivili. Vlada a vladne agentury tu nie su pre vas ale PROTI VAM…..

          • A napisal som nieco ine? Opisal som teoriu – na co by mala SIS sluzit a potom som povedal, co robi naozaj.

  5. oli, ked nemas co povedat – radsej nic nepis…

    • Už nechceš odpoveď na niečo iné čo by ťa zaujal?? Aké milé.
      A prečítal si si vôbec moje príspevky(a pouvažoval nad nimi) alebo ti v hlave rezonovala len tá jedna otázka?

Pridaj komentár