Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Kacírske myšlienky (časť II.)

Kacírske myšlienky (časť II.)

gorila-v-nr-srV prvom príspevku Kacírskych myšlienok sme skončili pri teritóriu ako prekážke voľby iného než existujúceho systému. Ako všetci vieme (vieme?), hranice Slovenskej republiky sú nemenné a územie nedeliteľné, ale Ústava SR obsahuje aj mnoho ďalších závažných ustanovení, ktoré sa nedodržiavajú a veselo obchádzajú, ako sa komu hodí. Ale nie o tom som chcel. Je jasné, že kým budeme takto všelijako premiešaní, vždy budú existovať názorové či medziľudské trenice. A pritom niekedy netreba veľa – nehovorím teraz o tom, že hurá, osamostatnime Novú Sedlicu a spravme z nej východoslovenské Monako (hoci myšlienka to nie je zlá). Rozhodne je však lepšie, ak sú pokope tí, ktorí chcú ťahať za jeden povraz. A ak si chcú zvoliť totalitný režim, ktorý ich má doviesť k svetlým zajtrajškom – áno, majú na to právo. Chápem, že banda zlodejov by sa pokope necítila nejako extra, ale to už je len kozmetická chybička krásy – koniec koncov, zlodejov treba zatvárať a nechať ich vytvárať hodnoty, o ktoré sa nezákonne obohatili, trebárs prácou v kameňolome či na stavbe toľko potrebných diaľníc, nie im vytvárať nové územie.

Minimálne na istý čas to šalamúnsky poriešili Číňania po navrátení Hongkongu – jedna krajina, dva systémy, a hoci sa to zrejme čínskym súdruhom neveľmi páči, úžitok z kapitalistického systému v niekdajšej britskej kolónii prevažuje nad negatívami a Aziati nie sú blbí ako my, aby si dobrovoľne zabíjali zlatonosnú sliepku (či hus).

Asi pred dvoma dňami som zazrel v jednej facebookovej diskusnej skupine, venovanej plamenným výzvam na prebudenie slovenského národa, zaujímavý obrázok. Obraz malebných Vysokých Tatier sprevádzal nasledujúci text:

“Ficovci plánujú rozpredaj našej pôdy! Politici Slovensko rozkradli, rozpredali, zadĺžili, plánujú predávať našu vodu a teraz už aj plánujú umožniť fyzickým osobám z EÚ, aby smeli skupovať ešte aj našu poľnohospodársku pôdu a lesy. Má sa tak stať na základe zákona, ktorý predkladá minister financií Kažimír s účinnosťou od 1. mája 2014. Pre finančníkov, ktorí si dokážu požičať miliardy eur od Európskej centrálnej banky iba za 1% ročne, to môže byť neskutočne dobrý biznis. Samozrejme, že na to opäť doplatia iba naši bežní ľudia. Pôdu a lesy dokážu finančníci skúpiť doslova za facku, a potom nám budú môcť diktovať ich vysoké ceny pri našich nízkych platoch. Ak napríklad nejakí finančníci vlastnia aj poľnohospodársku výrobu niekde v EÚ, môžu našu, už aj tak biednu poľno výrobu (sic) zastaviť a nanútiť nám produkty z ich domovskej krajiny, kde zamestnávajú miestnych ľudí. Ich vláda im ešte v tichosti aj zaplatí, aby tak urobili. Hajzli jedni boľševickí!”

Ak nemám rád jednu vec, tak je to bohapusté klamstvo a demagógia. A tento milý obrázok a text je demagogický až hrôza. Pravdou je, že ficovci, menovite minister Kažimír, sa nerozhodli len tak z pasie rozpredávať pôdu. Od spomínaneho 1. mája 2014 končia obmedzenia na nákup poľnohospodárskej pôdy a lesov zo strany zahraničných (EÚ) fyzických osôb, toto obmedzenie má však korene v prístupových rokovaniach z roku 2004 (obmedzenie na 7 rokov, neskôr predĺžené o ďalšie 3 roky).
Ako zvyknem podotknúť, priaznivcom a voličom nášho veľacteného pána premiéra a jeho kompánie nie som a nebudem. Nemožno ho však viniť za všetko, čo sa nám na chode štátu nepáči. A že by sa toho našlo.

Nasrdení Slováci však zabudli, že zahraničné právnické osoby mali a majú možnosť skupovať pôdu na Slovensku už dávnejšie, a kto nemohol, zamestnal Slovákov, ktorí vytvorili slovenskú spoločnosť a hurá – všetko sa zrazu dá. A aj keď rozhodne nie som zástancom výpredaja pôdy, otázka, na ktorú si treba odpovedať, znie: Aký je rozdiel medzi tým, či 10 tisíc hektárov slovenskej pôdy bude vlastniť, ja neviem, Penta, J&T či iná finančná skupina, alebo tú istú pôdu bude vlastniť John Smith z Londýna? Pre mňa ako bežného občana rozdiel neexistuje – ako dopadol mečiarovský výpredaj štátneho majetku do rúk slovenských vlastníkov, vieme.

Pri fakte, že tvorca tohto radoby burcujúceho textu ignoruje aj základné ekonomické zákonitosti, sa snáď ani netreba pristavovať. Ale jedna perla predsa len: „Pôdu a lesy dokážu finančníci skúpiť doslova za facku, a potom nám budú môcť diktovať ich vysoké ceny pri našich nízkych platoch.“ Nemusím si všetko zo štúdia ekonómie pamätať (a veľa vecí učených na Ekonomickej Univerzite bolo zbytočných a nepotrebných), autorovi takejto vety by som ale odporúčal zakúpenie a hlavne preštudovanie nie tak obsiahleho skripta s názvom Všeobecná ekonomická teória, predovšetkým časť o ponuke, dopyte a ich rovnovážnom bode.

A že naša poľnohospodárska výroba je biedna, je smutným faktom. Za to však môžu všetky ponovembrové vlády dohromady – a spomeňme si, v koľkých z nich boli zastúpení tzv. slovenskí národniari (a ešte lepšie je si spomenúť, kde poniektorí z nich sú dnes a hlavne – čo vlastnia).

Ozaj, aby sme nezabudli – pri hľadaní vinníka za dnešný stav je vhodné sa pozrieť do zrkadla. Ako v tej historke z vojny: „Pán veliteľ, objavili sme nepriateľa. Sme ním my!“

Christian Freeman, www.protiprudu.org

Súvisí s: Kacírske myšlienky (časť I.)

Poznámka redakcie:
K tomu sa dá dodať iba nasledovné. Namiesto schvaľovania rôznych nezmyselných „ľudskoprávnych“ agiend by mala vláda okamžite prijať zákon s nasledovnými štyrmi bodmi:

1. Pôda Slovenska musí slúžiť slovenskému národu, ako jeho domov a ako prostriedok živobytia. Tí, ktorí pôdu užívajú, ju musia v tomto zmysle spravovať.

2. Iba občania Slovenska, narodení na Slovensku a žijúci na Slovensku, môžu vlastniť pôdu

3. Pôda nimi legálne získaná je považovaná za dediteľný majetok. K právu vlastniť majetok sa však viaže povinnosť využívať ho pre národné záujmy.

4. Slovenská pôda sa nesmie stať predmetom finančných špekulácií, nesmie ani poskytovať svojmu vlastníkovi nezaslúžený príjem. Môže byť nadobudnutá iba tým, kto je pripravený ju sám kultivovať. Štát preto má predkupné právo pri každom predaji pôdy.

O ::prop

Jeden komentár

  1. Niekoľko poznámok.
    Nuž jedna vec je Monako. V našich podmienkach ale skôr Las Vegas – prostitúcia, mafia. To už aj tie obce pri Bratislave mali rozum a odmietli niečo také.
    Zločinné Prístupvé dohody vyjednal ten zlosyn Figeľ. Dostal za to trafiku eurokomisára a byt v Starom mesta.
    Rozpredaj pôdy povedia k tomu ako dopadli Palestínci. Židia od nich odkúpili pôdu a potom ich vyhnali a umiestnili do koncentrákov.
    Keď pozriem na privatizácie – malú, kupónovú, mečiarovskú, dzurindovskú – tak jediná z nich, čo aspoň niečo malé pozitívne pre Slovensko priniesla bola mečiarovská. Bez nej by Slováci vlastnili 0,0 = NULA fabrík.

Leave a Reply