Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Južná Afrika sa prepadáva do recesie

Južná Afrika sa prepadáva do recesie

Masívny pokles v sektoroch poľnohospodárstva, dopravy a maloobchodu zatiahli juhoafrickú ekonomiku po takmer desaťročnom raste do recesie. Je to veľká rana pre kontroverzné reformy prezidenta Ramaphosu.

HDP v druhom kvartáli poklesol o 0,7 percenta v porovnaní s prvými tromi mesiacmi tohto roka. Pokles juhoafrickej národnej meny rand, voči americkému doláru sa zväčšil o viac než dve percentá, keďže vládne dlhopisy po zverejnení údajov padli.

„Sme v recesii,“ povedal hlavný štatistik Risenga Maluleke, ktorý komentoval správy odrážajúce dva po sebe idúce kvartály poklesu.

Podľa štatistického úradu Južnej Afriky, poľnohospodárska produkcia klesla o 29,2 percenta, kým sektor dopravy, komunikácii a zásobovania poklesol o 4,9 percenta. Zároveň produkcia baníctva vzrástla o 4,9 percenta a sektor financií o 1,9 percenta.

Očakáva sa, že tieto správy spolu s plánmi na široko diskutovanú pozemkovú reformu a negatívne následky štátnej korupcie za vlády bývalého prezidenta Jacoba Zumu, zvýšia obavy zo slabnúceho randu.

Juhoafrická národná mena prudko poklesla kvôli nátlaku spôsobenému nervozitou na rozvíjajúcich sa trhoch Turecka a Argentíny. Uprostred hlbokého znepokojenia investorov ohľadom vládneho úsilia o pozemkovú reformu, ktorá môže mať ďalekosiahle ekonomické následky, sa očakáva zhoršenie situácie.

Návrh zákona na konfiškáciu fariem od belochov a rozdelenie pôdy za účelom vyriešenia rasovej nerovnosti bol stiahnutý za účelom ďalšieho preskúmania. Vládnuci Africký národný kongres (ANC) však opäť potvrdil svoje odhodlanie pokračovať v plánoch.

„Táto ekonomika zostáva v stagnácii, takže zúfalo potrebujeme politickú istotu a štrukturálnu reformu, aby sme sa dostali na cestu rastu,“ povedal Elize Kruger, ekonóm juhoafrickej spoločnosti NKC African Economics sídliacej v Paarle, agentúre Bloomberg.

„V takomto prostredí sa ťažko vytvárajú pracovné miesta. Uviazneme v našom období nízkeho rastu, ak sa stadiaľto nedostaneme.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: RT

O ::prop

6 komentárov

  1. Ano farmári, ktorí držali ekonomiku nad vodou sú zabíjaní a mučení a berie sa im majetok. Niet divu že ekonomika je v recesii.

    http://www.epshark.cz/clanek/949/k-bile-genocide-v-jizni-africe-opravdu-dochazi-3leta-divka-byla-ukrizovana-na-kuchynskem-stole

    • Rétorika korpo-médií u nás a na západe: prestaň šíriť konšpiračné teórie bielych nacionalistov, farmárom európskeho pôvodu predsa v JAR nič nehrozí, jedná sa o hoax šírený extrémistami.

      Horší sú však tí, ktorí Búrom odopierajú právo na tú zem, na ktorej preliali svoju krv, na ktorej vybudovali fungujúcu spoločnosť a štát. Aj USA toto čaká za pár dekád – prognózy demografického vývoja Európanom v USA zrovna „nehrajú do karát“.

      • Rodézia bola podobný prípad: za čias belochov a prosperity vyvážali potraviny a teraz ich na niekdajšie územie Rodézie (Zimbabwe) musia dovážať… bubuši to proste nevedia a jasne dokazujú, že teória „africkej kolísky“ musí byť hlúposť.

        • A teraz si predstavte, že našu milú Európu chcú slniečkári pretvoriť do podoby Zimbabwe. To bude nádhera – recesia, gigantická korupcia, protibelošský rasizmus v tej najvypätejšej podobe, štátom organizované pogromy, ustavičné hladomory, atď. So socialistami a komunistami nás čakajú svetlé zajtrajšky!

  2. Hoši, já nejsu rasista, pro mně je černoch jak cikán…

  3. Zabíjanie bielych farmárov v Južnej Afrike je následok neinformovanosti tamojšej čietnej populácie. Väčšina tých bielych farmárov sú totiž potomkovia holandských Boerov, ktorí tú zem osadili a vybudovali. Títo osadníci nezotročili tam žijúcich a za prácou prišlých černochov. Oni ich zamestnávali, síce za minimálne mzdy (to je kapitalizmus, aj dnes), ale mali z čoho žiť.
    Zotročení boli Britmi a ich “cudzími” bankármi a finančníkmi (slovo “cudzími” by malo ptrezradiť čitateľovi o koho ide). Toto , ako sa zdá čierni dodnes nevedia a nepovedal im to nikdy ani ich “veľký” Nelson Mandela.

    Ako to teda bolo?
    Ako píše Gaffney, T.St. John, v jeho knihe “Breaking The Silence”, na strane 62,
    Briti začali plienť Boerov už v roku 1795 a v roku 1815 sa zmocnili ich krajiny Capeland. Boeri utekajúc do vtrozemia, aby unikli britskej nadvlády, boli nasledovaní Britmi, keď boli objavené diamanty a zlato.

    J.A. Hobson opisuje ako ne-britská skupina medzinárodných finančníkov využila britský imperializmus dominovať ekonomický a politický život Južnej Afriky.
    V dobe Boerskej vojny Jean Carrere, dopisovateľ “Le Temps” napísal:
    Kapitán G., anglický dôstojník mu povedal v Bloemfontein:
    “Akokoľvek, je to v poriadku dať zlato nejakým finančníkom, toho času nikto nevie, že sem prišli britskí vojaci a kde sú ukrytí,. (“Who Wants War” (“Kto chce vojnu”) – preložené z “Qui Veut La Guerre?” La Revue Hebdomadaire, Nov.16, 23, 1935).

    V októbri 1899, Angličania začali vojnu proti Transwaalu. Vojna bola neopísateľne krutá. V oficiálnom hlásení, adresovanom prezidentovi Krugerovi, Boersky Generál Jan C.Smuts napísal:
    Lord Kitchener začal v dvoch republikách prevádzať politiku, vyznačujúcu sa neslýchanou barbaritou a bez ohladu na elementárne princípy stanného práva…..vojna už dávno zdegenerovala do procesu vyhubenia Boerov.
    Viac ako 20.000 Boer žien a detí zmizlo v Kitchenerových koncentračných táboroch.

    H. Labouchere, (autor básne “The Flag Of England”, člen parlamentu, nezdieľal taký obdiv ako Hitler ku Britskému Impériu a civilizácii, ktorú Británia priniesla svetu.

Pridaj komentár