Domov / Hlavná strana / Sionizmus / Jedinečnosť holokaustu

Jedinečnosť holokaustu

jewish_star„Neustále uvedomovanie si holokaustu je vlastne v skutočnosti oficiálnou propagandistickou indoktrináciou, chrlením sloganov a falošného pohľadu na svet, ktorých skutočným cieľom nie je pochopenie minulosti, ale manipulácia prítomnosti“. Tieto slová povedal uznávaný izraelský spisovateľ Boas Evron. A ďalej dodáva „pamäť nacistického vyhladzovania slúži ako mocný nástroj v rukách izraelského vedenia a Židov v zahraničí“. 1 A takto sa nacistický holokaust stal Holokaustom s veľkým písmenom na začiatku.

Po druhej svetovej vojne nebol nacistický holokaust chápaný ako výlučne židovská záležitosť a už vôbec nie ako ojedinelá historická udalosť. Ale po júnovej vojne 1967 došlo k obratu a nacistické „konečné riešenie“ bolo od základu preformulované. Prvým a najdôležitejším požiadavkom po roku 1967 bolo konštatovanie, že holokaust je celkom jedinečný a že nemá v ľudských dejinách obdobu. 2

Jednoducho povedané, jedinečnosť holokaustu sa stala dogmou, preukázať ju – to je stanovená úloha, vyvracať ju – to je rovné popieraniu holokaustu. Ale, aj ak by bol holokaust jedinečný, ako by to zmenilo situáciu? Ako by sa zmenilo naše myslenie, ak by nacistický holokaust nebol prvou, ale druhou, treťou či štvrtou porovnateľnou katastrofou?

Tézy o jedinečnosti holokaustu nie sú rozumovo podložené a sú morálne sporné. Napriek tomu pretrvávajú a ďalej silnejú. Prečo je tomu tak? Podľa Jacoba Neusnera jedinečné zlo holokaustu nielen odlišuje Židov od ostatných, ale aj oprávňuje „k nárokom voči týmto ostatným“. Pre Edwarda Alexandera je zasa jedinečnosť holokaustu „morálnym kapitálom“. Židia sa musia „domáhať zvrchovanosti nad týmto cenným majetkom“. 3

Požiadavok jedinečnosti holokaustu je požiadavkom na židovskú jedinečnosť. Teda nie utrpenie Židov, ale to, že trpeli Židia, robí holokaust jedinečným. Inými slovami – holokaust je mimoriadny, pretože Židia sú mimoriadni. Túto požiadavku na jedinečnosť holokaustu komentuje Ismar Schorsch, kancelár židovského teologického seminára, ako „nechutnú, svetskú verziu vyvolenosti“. 4

Samozrejme, už na prvý pohľad dogma jedinečnosti nedáva zmysel. V obecnej rovine je totiž jasné, že každá historická udalosť je jedinečná už len z hľadiska miestneho a časového, každá nesie so sebou jedinečné rysy a aj rysy spoločné s inými historickými udalosťami. Anomáliou holokaustu je to, že jeho jedinečnosť je považovaná za nepopierateľnú. Cielene sú vyzdvihované určité typické rysy holokaustu, ale z nejasných dôvodov sú spoločné znaky s inými historickými udalosťami zamlčiavané a považované za nepodstatné.

Táto dogma dáva Izraelu jednu absolútnu výsadu. Vzhľadom k tomu, že sa očividne Nežidia neustále sústreďujú na vyvražďovanie Židov, majú Židia plné právo ochraňovať sa tak, ako uznajú za vhodné. Každý prostriedok, ku ktorému sa Židia môžu uchýliť – dokonca aj agresia a mučenie – predstavuje legitímnu sebaobranu. Panujúce mýty hlásajú, že „na skaze židovstva spolupracovali s nacistami všetky národy“ a tak je Židom dovolené zaobchádzať s každým tak ako chcú. 5

Dogma Holokaustu o večnej nenávisti voči Židom nemala len ospravedlniť nutnosť existencie židovského štátu, ale aj objasniť nepriateľstvo voči Izraelu. Židovský štát je jediným bezpečným prístavom pred prepuknutím (nevyhnutného) zhubného antisemitizmu. A naopak. Zhubný antisemitizmus stojí za každým útokom na židovský štát, alebo je dokonca skrytý v každom obrannom manévri proti židovskému štátu.

einsteinV konštrukte Holokaustu je antisemitizmus Nežidov nielen nevyhladiteľný, ale taktiež vždy iracionálny. Podľa Wiesela je antisemita poháňaný „iracionálnymi argumentami a proste neznáša fakt, že Žid existuje“. 6 V skutočnosti je antisemitizmus Izraelom hýčkaný a potrebný. Hlavný dôvod existencie antisemitizmu vyslovil Albert Einstein: „Môžeme ďakovať antisemitizmu, že sme boli schopní zachovať našu existenciu ako rasy. V každom prípade je to moje presvedčenie“. 7

Zdroje:
1. Evron, B., Holocaust: The uses of disaster, Radical America (júl – august 1983), strana 15
2. Neusner, J., Judaism in cold war America, 1945-1990, VII., VIII.
3. Neusner, J., A ‚Holocaust‘ primer, strana 178
4. Schorsch I., The Holocaust and Jewish Survival, str. 39
5. Evron, B., Jewish State of Israeli Nation, strana 226, 227
6. Wiesel, And the Sea, strana 48
7. Einstein, A., Why I am a jew, The Jewish criterion, 6. február 1931

Finkelstein, N., The Holocaust Industry

Redakčne upravil Andrij Stryj, ::prop

O ::prop

6 komentárov

  1. slaby clanok plytky povrchny pretroze autor sa boji nasledkov pretoze hrozi trestne stihanie medzi riadkami je nieco co odhalije skutocnu tvar zidov jasne je to sformulovane v protokoloch sionskych mudrcov cela strategia a boj proti gojom teda nam staci precitat a premyslat a suvislosti pridu same

  2. Za spochybňovanie historického utrpenia židovského národa a bagatelizovanie holokaustu je u nás trestný čin.

    • A kde je v clanku spochybnovane utrpenie zidovskeho naroda? Kde je bagatelizovanie holokaustu? Ja to vidim prave naopak. Autor pise, ze v podstate zo zistnych dovodov je holokaust zneuzivany. To je pre mna zaver.

    • A nielen u nas, ale v ramci celej „elity“ tzv. vyspelych demokratickych krajin medzi ktore udajne tiez patrime. Je pritom zaujimave a zaroven velavravne, ze napriklad genocidu a utrpenie ruskeho naroda, ktore bolo neporovnatelne vacsie a pocetnejsie, spochybnovat ci popierat mozete kolko sa komu len raci… Holt, ked sa raz niekto narodi „vyvoleny“, taha sa to snim cely zivot..

      • To nie, nemozete, pokial bola genocida zdokumentovana a oznacena tak medzinarodnymi sudnymi dvormi. Co sa bohuzial nestalo, takze vlastne mozete… 🙂

  3. ved uz to je chore spochybnobanie je trestny cin pekne sa zakuklili do ochrany zakonov aby badanie a historicke fakty boli utajene

Pridaj komentár