Domov / Hlavná strana / Komentáre / Je Slovenská republika právnym štátom? (časť III z III)

Je Slovenská republika právnym štátom? (časť III z III)

pravoCieľom tejto krátkej štúdie je stručne uviesť atribúty právneho štátu, ako sa vyvinuli počas dlhého obdobia, ich odzrkadlenie v prijatých zákonoch SR, v súdnej praxi SR a načrtnúť tiež možné východiská.

Motto: Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín
(Stanovisko zahraničných expertov, Markíza, 28. 3. 2005)

V. ZÁVER

V oblasti práva nielen právnici, vyštudovaní v socializme a privyknutí na mravné i právne zneužívanie práva totalitnou KSČ, ale aj mnohí po prevrate vyštudovaní právnici nerešpektujú mravnosť a spravodlivosť a sú základným nedostatkom súdnictva v SR. Pritom súdnictvo i dnes je je vo vleku majetkuchtivých predstavenstiev všetkých politických strán.

Ďalšia degenerácia práva a spravodlivosti začala hneď po prevrate napr. reformulovaním pojmu vlastníctva a následne bezprecedentnou a právne i ekonomicky nepripravenou tzv. privatizáciou, ktorá bola označená ako podvod storočia. Degenerácii práva napomáha aj personálna bieda politických strán v pomernom volebnom systéme.

Ak zlyháva právo, zlyhávajú základné právne istoty občanov. Právne vzdelaní ľudia tvoria časť inteligencie. Intelektuálna náročnosť práce sudcov je na úrovni 7. triedy základnej školy. Výnimkou sú sofistikované prípady, ktoré možno porovnať k intelektuálnej náročnosti na úrovni riešenia kvadratickej rovnice (látka na stredných školách). Podľa informácií z právnického prostredia, sudcovia v oblasti trestného práva mali a majú jednoduchšiu prácu, dôkazy majú od vyšetrujúcich orgánov. Aby sa zvýšila kvalita absolventov právnických fakúlt v oblasti exaktnej elementárnej logiky i pracovitosti, vhodné by bolo zaviesť do ich učebných plánov aspoň jeden semester „exaktnej logiky“, reprezentovanej napr. jedným semestrom Newtonovho-Leibnitzovho počtu (čo je matematika zo 17. storočia), vyučovaného na technických a prírodovedných fakultách. Je dobré pripomenúť, že po vypudení latinčiny z výuky na stredných školách v 50-tych rokoch, výuku exaktnej logiky reprezentovala matematika.

Signifikantný je výrok expremiéra ČR na adresu sudcov – „Neznám línejší a hloupější bandu než jsou soudci v ČR“. [12] V súvislosti s týmto výrokom je vhodné položiť si otázku – sú sudcovia v SR iní?

Stav súdnictva je taký, aký je stav spoločnosti. Predovšetkým je nízky stupeň právneho povedomia spoločnosti, právna nevedomosť ľudí. Máme málo občanov na Slovensku, ktorí sú si vedomí občianskych práv. Väčšinou sme len štátni príslušníci SR – účasť na referendách je toho dôkazom. Demokracia vyžaduje trvalú a aktívnu spoluúčať občanov vo všetkých oblastiach ľudského života.

U občanov pretrváva pocit bezmocnosti a letargie ako v období totality. Vzhľadom na to, že sa nevytvorili účinné legislatívne mechanizmy proti svojvôli sudcov, proti ich lenivosti i porušovaniu práva, právnikom – sudcom sa dala do rúk takmer neobmedzená moc. A navyše, ako tvrdí 65-ročný notár – právnici do všetkého kecajú a ničomu nerozumejú. Zrejme nie najšťastnejšie bolo, že s výnimkou jedného všetci premiéri SR po r. 1989 boli právnici a ako právne kvalifikované osoby akceptovali a schvaľovali deravú legislatívu. Zámerne? Avšak ani ten jeden s tzv. ekonomickým vzdelaním nebol národohospodárom, nerešpektoval demokraciu, morálku a spravodlivosť.
Základným predpokladom na očistenie spoločnosti je čisté, transparentné konanie vo všetkých ohľadoch. Základom je právna a mravná legislatíva, vychádzajúca z princípov právneho štátu. Zrejme bude potrebných viac generácií, aby sa legislatíva SR priblížila legislatíve právneho štátu, ak vôbec. Pokiaľ sa štát s fiškálskymi zbohatlíkmi radikálne nepremení na štát vskutku právny s jasnými a aj pre obyčajného človeka zrozumiteľnými pravidlami, nemožno hovoriť demokracii a o právnom štáte. Snáď len o právnickej „demokracii“. Z kruhov notárov zaznievajú tvrdenia, že SR je protiprávny štát.

Z uvedených skutočností plynie potreba komplexnej analýzy legislatívy a na jej základe odstránenie legislatívnych dier, nápravy zákonov v súlade s princípmi právneho štátu. Tu zlyhávajú ministerstvá, vláda i parlament. A kde je tu cítiť profesionálnych teoretikov z právnických fakúlt a z Ústavu teórie štátu a práva SAV?

A zameranie zákonodarných iniciatív na posilnenie predovšetkým ekonomickej rovnoprávnosti a spravodlivosti. Pretože terajší zákonodarcovia vrátane legislatívnej rady vlády a ústavoprávneho výboru parlamentu sú iba „príštipkári“, len „príštipkami“ riešia niektoré legislatívne diery. Na rozdiel od práva, vo vedných oblastiach sa náprava robí automaticky, plynie to z charakteru vedeckosti týchto disciplín. Pre zvýšenie disciplíny dodržiavania zákonov súdnou mocou by boli účinné prísnejšie postihy pre právne kvalifikované osoby. Je potrebné zabezpečiť štandardné výkony sudcov a aj vymožiteľnosť práva. A odmeňovanie prispôsobiť reálnym výkonom ako aj odmeňovaniu ostatných vrstiev inteligencie napr. v štátnej správe či na vysokých školách.

V období I. Slovenskej republiky mal parlament 100 poslancov, bol funkčný a prijatá legislatíva (až na výnimky) zabezpečila ekonomiký, sociálny i kultúrny rozvoj Slovenska v ťažkých predvojnovývh i vojnových rokoch. Je otázne, či súčasných 150 poslancov NR SR nie je predimenzovaný a nadmerne drahý stav, pričom súčasných 150 má navyše ešte po jednom či dvoch honorovaných pomocníkoch, čo prácu parlamentu nielen predražuje, ale neprejavuje sa to ani na kvalite prijímaných zákonov – Právna neistota, chaos, také sú dôsledky práce poslancov (Pravda, 26.2.2007).

Kvalitu zákonodarstva by pomohol riešiť dvojkomorový parlament. Prvá komora je politická, mení sa každé 4 roky. Senát v počte 50 poslancov a volený napr. na sedemročné obdobie by mohol byť menej závislý na politických tlakoch a mohol by hlasovať slobodnejšie. Obzvlášť keď žijeme v dobe generálnej ofenzívy kapitálu proti demokracii.

Pavlačoví komentátori.

Záver krátkej štúdie

Autor: Prof. Ján Dudáš, DSc., www.protiprudu.org

Literatúra :
[1] A. Ferko, Slovenské pohľady, č. 7-8/2003)
[2] A.Bröstl a kol., Základy štátovedy, UPJŠ, Košice, 2000
[3] F. Wagner, Europhysics news, č. 5/2007
[4] T. Hey a P. Walters, Nový kvantový vesmír, ARGO/DOKOŘÁN, Praha 2005
[5] J.Vicen, Historický zborník MS, č.1/2001, s. 149-158
[6] V. Zamarovský, Grécky zázrak,Máj, Praha 1972
[7] Aristoteles, Etika Nikomachova, Pravda, Bratislava 1979
[8] P. Johnson, Nepřátelé společnostiu, Rozmluvy, Řevnice 1998
[9] Vladimír Ferko, Zákon smotany,Vyd. SSS, Bratislava 2000
[10] Ján Čomaj, Deň plný drám, Vyd. SSS, Bratislava 2002
[11] Š. Huliak, Dedičská príručka, vyd. Poradca, s.r.o., Žilina, 1996
[12] M. Zeman, JAK JSEM SE MÝLIL V POLITICE, Ottovo nakladatelství, s. r. o., Praha 200 )

Je Slovenská republika právnym štátom? (časť I)
Je Slovenská republika právnym štátom? (časť II)

O oliolijanko

3 komentáre

  1. Pekny clanok:
    Znizit pocet poslancov, to nie je pre SR idealny napad, nakolko by doslo este k vacsej centralizacii moci (= menej ludi skor zkorumpujes ako viacej). Dvojkomorový parlament to je mozne riesenie.
    Problemom je aj politicka nevzdelanost naroda, mozno ze je aj dobre ze ludia sa referend nezucastnuju, lebo keby sa zacala zucastnovat referend nasa ciganska mensina a alkoholici z hladovych dedin – neviem ci by to demokracii a rozvoju SR prospelo.
    Smutne a zakl. problem je, ze inteligencia a moralne cisty ludia sa do politickej moci nedostanu…

    • Ked skorumpujem 150 ludi, aky je problem skorumpovat 300? Alebo 500? Proste, kto na to ma, ten to urobi. Tu nepomozu dve komory ani tri, ani pat. Tu pomoze jedine. Spravodlivost, cest a moralka. Ale je tu dilema. Cestny a poctivy clovek sa do parlamentu medzi bandu lumpov netlaci, nie je to prenho spolocnost. Ale ked tam nejdu cestni a poctivi ludia, je jasne, ze sa tam dostanu ludia z opacnej strany…

  2. Veľmi hodnotný a potrebný článok.Mnohí ľudia na Slovensku cítia biedu právneho prostredia našej vlasti, no len málo ľudí má odvahu a schopnosť problematiku charakterizovať tak, ako autor tohto článku.

    Prvá časť tejto štúdie vyšla v Slovenských národných novinách č.19 23. septembra 2008 (str.8); druhá časť potom vyšla v SNN č.20 7. októbra 2008 (str.8-9), kde na konci článku bola uvedená veta: „Pokračovanie nabudúce.“ Lenže tohto sľúbeného „nabudúce“ sme sa v Slovenských národných novinách nedočkali dodnes…

    Preto patrí vďaka aj stránke Protiprúdu za to, že máme možnosť sa zoznámiť s plným znením štúdie Prof. Dudáša.

Napísať odpoveď pre ::prop Zrušiť odpoveď