Domov / Hlavná strana / Je Slovenská republika právnym štátom? (časť II z III)

Je Slovenská republika právnym štátom? (časť II z III)

>> Je Slovenská republika právnym štátom? (časť I z III)

pravoCieľom tejto krátkej štúdie je stručne uviesť atribúty právneho štátu, ako sa vyvinuli počas dlhého obdobia, ich odzrkadlenie v prijatých zákonoch SR, v súdnej praxi SR a načrtnúť tiež možné východiská.

 

Motto: Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín
(Stanovisko zahraničných expertov, Markíza, 28. 3. 2005)

III. O TVORBE ZÁKONOV – ZÁKONODARNÁ MOC

Zákony v SR schvaľuje Národná rada SR. Najvyšším zákonom SR je jej  ústava. Bola prijatá SNR v roku 1992. Ústava štátu by mala byť stabilná. No Ústava SR bola päť krát  novelizovaná, naposledy v roku 2004. K nej sa nedávno vyjadril expredseda ústavneho súdu – Niektoré články ústavy vyžadujú precíznejšie a prehĺbenejšie formulácie, iné doplnenie, no i samotnú definíciu SR (M. Čič, Literárny týždenník, č. 27-28/2007).. Ústava vychádza z atribútov právneho štátu, charakterizuje SR ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. No už samotná ústava má  nedostatky. Spomeňme aspoň niektoré.

Explicitným porušením princípu č.3 – rovnosti občanov pred zákonom – je vytvorenie dvoch kategórií občanov. Ide o odlišné právne postavenie poslancov NR SR a členov Ústavného súdu. Ide o ich imunitu na priestupkovú a trestnoprávnu činnosť. Aj keď po zániku mandátu poslanec za trestné činy môže byť stíhateľný, treba však pripomenúť, že “oneskorená spravodlivosť – žiadna spravodlivosť”. Imunita bola opodstatnená v ranných konštitučných monarchiách. Napríklad roku 1397 bol v Anglicku odsúdený na smrť poslanec Thomas Haxey za kritiku škandalózneho spravovania štátnych financií Richardom II. Na nátlak Dolnej komory parlamentu dostal milosť. Imunita poslancov bola potvrdená (v “Bill of Rights”) a zahŕňala iba slobodu prejavu. V prípade Ústavy SR ide teda o  návrat do 14. storočia.

Ústava nepozná  pôvodne navrhnutý pojem sociálne spravodlivý štát, čo je v rozpore s princípom demokratičnosti. Problém, ktorý by mala riešiť ústava a nerieši, je  problémom v pracovnom i  v nepracovnom styku – neovládanie slovenčiny veľkým počtom príslušníkov maďarskej menšiny. Ústava SR predpisuje iba  právo na osvojenie štátneho jazyka, nie povinnosť si ho osvojiť. V tomto ide ústava pod úroveň ústavy prvej Sovenskej republiky.

Jedným z hlavných princípov v demokracii je princíp, že každý má byť kontrolovateľný a kontrolovaný, aby nedchádzalo k zneužívaniu moci, financií apod. Takúto kompetenciu má mať najvyšší kontrolný úrad štátu. Ten ale v SR nemá kompetenciu kontroly  hospodárenia politických strán. Tým si politické reprezentácie v zákonodarnej i  výkonnej moci vytvorili  otvorený priestor na ich nehatenú korupciu – v médiách boli prezentované korupčné  kauzy viacerých politických strán. Ústava nepozná ani kontrolu finančných dotácií zo zahraničia rôznym zoskupeniam,  napr. tzv. tretiemu  sektoru.

S existenciou NR SR sú spojené dva okruhy problémov – problém kvality poslancov a problém kvality nimi prijatých  zákonov, pričom kvalita zákonov je priamo závislá od kvality poslancov.  Poslanci najmä s právnym vzdelaním by mali byť garanciou, aby zákony prijaté NR SR boli zákonmi právneho štátu. A sú naozaj garanciou? Dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach skonštatoval v polovici 90-tych rokov: Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú oblasť práva (Doc. JUDr. CSc.). Nuž a ako potom vyzerajú výsledky  činnosti poslancov NR SR v tvorbe právnych noriem? Predovšetkým význačným znakom zákonodarstva je v súčasnosti právna inflácia (väčščia ako po komunistickom puči vo februári 1948 (JUDr. P.V., notár), čo je v rozpore s princípom č. 6. Právna neistota, chaos, také sú dôsledky práce poslancov (Pravda, 26.2.2007).

O kvalite poslancov  NR SR je viacero výstižných vyjadrení. Napr. exminister zahraničných vecí SR a kariérny diplomat sa vyjadril – voľne citované – až 70 % poslancov NR SR  nemá tam  čo hľadať, lebo sú nekompetentní posudzovať veci a myslia si, že boli do parlamentu zvolení za „modré oči“ a že to je ich  dostatočná kvalifikácia (SRo1,Vec verejná, 5. 11.2005). Exemplárny príklad nekompetentnosti poslanca uviedla STV – poslanec za tzv. KDH, neskoršie minister, citoval z rozhodnutia súdu  žalobnú časť, čo zatajil, a úmyselne ju uviedol ako výrokovú. Teda vedomá lož.

Zrkadlo legislatívnej činnosti NR SR bolo vystavené  kompetentnou osobou  v oblasti práva – VŠ učiteľkou Právnickej fakulty UK v Bratislave a poslankyne NR SR, exministerkou spravodlivosti. V článku Chaos v zákonodarstve uvádza – Ale prečo sa takmer každý novoprijatý zákon  mení ešte pre nadobudnutím účinnosti, to sa už nedá vysvetliť inak ako nekvalitnou legislatívnou prácouSlovenský právny poriadok sa stáva neprehľadným, ťažko sa v ňom orientujú nielen fyzické osoby, ale aj štátni úradníci. Často chaotická zákonodarná práca má vplyv na vzťahy jednotlivých zákonov, ktoré … si často odporujú do takej miery, že pripúšťajú dva rôzne výklady (K. Tóthová, Extraplus č. 9/05). To je v protiklade s princípmi č.5 a č. 6. Kvalita zákonodarstva v oblasti politického systému je  výstižne charakterizovaná napr. –Politický systém na Slovensku sa zvrhol na dosahovanie ekonomických cieľov istých osôb a skupín a záujmy občanov sa často stali len deklarovanou veličinou (E. Zelenayová, Extra-plus č. 8/2007). To je zas  v rozpore s princípmi č. 2 a č. 4.

Ústavný súd  v dvoch identických podaniach rozhodol rôzne. Vtedajší  predseda súdu to komentoval – Že sa rozhodnutia od seba líšia, je dôsledok toho, že majú iné presvedčenie členovia jedného senátu a členovia iného senátu (Plus 7 dní, 28.2.2000). To je v rozpore s princípom č.5. Inak povedané, subjektivita bola  vedúcim princípom ústavného súdu. Vo vedeckej discoplíne je takýto subjektivizmus nepredstaviteľný. A navyše zmienený predseda ústavného súdu vyjadril potrebu tzv. vedeckej konferencii na ÚS SR o jednotnosti judikatúry. Tým len dokázal, že pojem vedeckosti je mu neznámy.

Špeciálny orgán pre koordináciu práva a jej systémovej súladnosti – Legislatívna rada vlády SR … si však dnes svoju úlohu neplní tak, ako by malaRezorty si za nemalé financie objednávajú „ušitie“ zákonov v určitých advokátskych kanceláriách (K. Tóthová, Extraplus č. 9/05). Ide zrejme  o korupciu práva,  o jeho prostitúciu  už pri  tvorbe zákonov, keďže zákony sa šijú na mieru lobistov. Ide o porušenie princípov  č. 3 a 4.

V justícii neprebehla žiadna reforma. Som presvedčený, že sa robili zámerné kroky, aby sa justícia znefunkčnila. Tieto kroky smerovali zo strany porušovateľov  práva (minister spravodlivosti Š. Harabin, Pravda, 6.11.2007). Je to porušenie princípov č. 3, 4 a 5. Ide tu zrejme o záujmy  a právne zabezpečenie profitovania novovyniknutej lumpenburžoázie.  Po r. 1989 presadená absolútna nezávislosť sudcov sťažuje a mnohokrát i znemožňuje  spolu s úmyselnými legislatívnymi dierami riadny výkon práva. Nedostatkom slovenského súdnictva je, že nemá kto kontrolovať kontrolóra – sudcu (E. Valko, expredseda Ústavného súdu Č-SFR, SRo1,  Vec verejná, 1.4.2006). Teda absentuje efektívny demokratický  kontrolný mechanizmus práce sudcov a súdov, nie je zahrnutý do legislatívy. To je nepriame porušenie princípov č. 2 a 4.

Minister spravodlivosti potvrdil, že novely zákonov sa stali „výťahmi“ pre iné zákony (STV 2, 21.2.2007, 19.30) – ide o legislatívne  upravovanie problematiky, ktorá so zákonom ani s jeho názvom nesúvisí. Okatým príkladom bola snaha Dzurindovej vlády zmeniť postavenie mesta Košíc cez zákon o jadrovej energetike či sprísniť pokuty pre nedisciplinovaných vodičov zákonom o Horskej službe (Pravda, 26.2.2007). To je porušenie princípov č. 4, 5 a 6.

Veľkým hriechom parlamentov je úmyselné ponechávanie nedokonalosti v zákonoch. Aj tam je zašifrovaná  túžba a motív byť neohraničený, mimo dobra a zla a rýchlo sa dostať z problémov. Aj parlamenty tak môžu pripravovať pád celej spoločnosti (S. Hvozdík, Kultúra č.14/2006). Opäť porušenie princípov č.4 a 5.

O úmyselnej nedokonalosti v zákonoch svedčí najmä legislatíva v ekonomickej oblasti. Zákony, ktorými sa riadil privatizácia po r. 1989,  boli zámerne nedokonalé, aby sa umožnilo obohatiť všelijakým podnikavcom. Dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity sa vyjadril … Privatizácie – neprehľadné, tmavé, mútne, nikto do toho nevidel (J. Prusák, Eurobiznis, január 2005). Zákonodarstvo krylo zakladanie rôznych  dcérskych spoločností, ktoré slúžili na tunelovanie. Mnohokrát protiústavné vyvlastnenie. Navyše, žiaden štátny orgán sa nesmie pýtať, ako kto prišiel k bohatstvu.

V oblasti sociálnych práv je ústup štátu od sociálneho zákonodarstva. Zakrýva sa  to insítnym liberalizmom a zbavovaním sa riešenia problému chudoby rečami o osobnej zodpovednosti každého za vlastnú slobodu a prosperitu. Vytvoril sa peňazovod od chudobných k bohatým.

Na absenciu kvalitných procesných noriem, ktoré by v nezmenenej podobe platili aspoň desať rokov, upozornila JUDr. A. Poláčková, zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (Národná obroda, 25. 2. 2005). Je to porušenie princípu č. 6.

Z uvedeného plynie, že z celkového počtu 10 princípov právneho štátu je v legislatíve SR po pr. 1989   viacnásobne porušených 5 základných princípov, teda polovica a to tých najpodstatnejších. Takže  vyjadrenia, že SR nie je právny štát, sú žiaľ v súlade so skutočnosťou, teda pravdivé. O SR ako o právnom štáte už len z pohľadu existujúcej legislatívy nemôže byť ani reči.

Navyše, je málo rozborov, aké zákony absentovali (Kultúra č. 3/2007). Už sa ani nepredpokladá, že justícii ide o spravodlivosť. Je tu viac-menej formálne právo. Cieľom právnikov – sudcov apod. nebolo nikdy dopátrať sa spravodlivosti, ale dosiahnuť svoje ciele.

Z práva sa stal tovar, ktorí si môžu kúpiť len tí, ktorí prišli k majetku prevažne nečestným spôsobom.

Pre porovnanie kvality tvorby zákonov vo vedných disciplínach a v práve – keby prírodovedci a technici formulovali a dodržiavali zákony tak ako právnici, dodnes by ľudstvo  žilo v jaskyni, lovilo zver a čakalo, kým  nám  blesk neprinesie  oheň, aby sme si mohli uvariť jedlo.

IV. DODRŹIAVANIE ZÁKONOV SÚDNOU MOCOU

Je akceptované výstižné tvrdenie, že inteligencia je hlavou národa. Nuž akou hlavou  je časť inteligencie s právnickým vzdelaním pôsobiaca v rôznych právnických funkciách ?

Po prevrate zavládlo presvedčenie, že vyškrtnutím čl. 4 o vedúcej úlohe KSČ  z ústavy  súdnictvo bude fungovať ako v právnom štáte. Nuž naplnilo sa to? Obzvlášť keď intelektuálna náročnosť právnych zamestnaní – s výnimkou sofistikovaných prípadov – je na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je predmet učiva v siedmej triede základnej školy.

Porušovanie zákonov sudcami v SR je aj v knihách literatúry faktu, napr.[9, 10].O kvalite sudcov sa vyjadril ich najvyšší šéf – minister spravodlivosti Lipšic – Nezákonné rozhodnutia nižších súdov (Rádio Expres, 12.2.2005). Je to vôbec možné? Jeho nástupca – justícia je chorá, je v katastrofálnom stave (SRo1, 2.12.2006). Nerokovanie, nevytýčenie pojednávania, prieťahy – chronický problém súdnictva (min. Harabín, STV 2, 21.2.2007, 19.30). Napr. na súde v Banskej Bystrici bol spor za 120 mil. Sk, a za 7 rokov nebolo vytýčené pojednávanie. Na súdoch leží 20-tisíc káuz, ktoré čakajú na verdikt viac ako štyri roky. Súdne procesy sa zmenili na právne povedačky – s absenciou logiky a s ignoranciou podstatných argumentov.

Súdne procesy v SR sú na úrovni afrických krajín – výsledok  hodnotenia súdnictva v SR zahraničnými odborníkmi na legislatívu (Markíza, 28.3.2005). Dlhá doba riešenia prípadov v SR – 560 dní sa predlžuje a pre porovnanie  napr. v africkom Benine je to 565 dní. Na štrasburskom súde pre ľudské práva SR permanentne v drtivej väčšine podaní prehráva, sumy vyplácania poškodeným narastajú. Expredseda  ústavného súdu bývalej federácie tvrdil – problém súdnictva je jeden z najpálčivejších popri školstve. Súdy sú pomalé, sudcovia sú korupční, väčšina je mlčiaca. Veľké perverzity robia mladí sudcovia a sudkyne do 35-40 rokov. Aspoň tri generácie budú potrebné na nápravu (SRo 1,Vec verejná, 1.4.2006).

Problém charakterizovala z iného uhla pohľadu exministerka spravodlivosti Keď bude tých 200 sudcov podávať štandardný výkon, všetky tieto prípady vybavia do roka. Čo bude potom?

 (Hosp. noviny, 5.4.2007). Akcentovala teda lenivosť ako  zásadnú charakteristickú črtu sudcov. Lenivosť a subštanardné výkony niektorí sudcovia vyviňujú floskulou, že sudca nesmie postaviť proti sebe spravodlivosť a čas. Syzifovským je  ťažké vymáhanie vymožiteľnosti (J. Prusák, Eurobiznis, január 2005). Nevymožené právo nie je právo.

Okatým výsmechom súdnictva v SR je skutočnosť, že prezident SR, predtým učiteľ právnickej fakulty a dve funkčné obdobia predseda parlamentu, stiahol zo súdu v Bratislave žalobu, keď ani po  2 rokoch po zaplatení  poplatku súdu tento ani nevytýčil termín pojednávania. Ako na tento problém pamätal vo funkcii poslanca NR SR, jeho predsedu, navyše kompetentný pre túto oblasť ako učiteľ práva?

V prípade prokurátorov generálny exprokurátor tvrdil – jedna tretina prokurátorov nemá čo robiť v tejto funkcii. Je to vôbec možné? Verejným tajomstvom sú úplatky advokátom, sudcom, prokurátorom a policajtom. Drahé autá  pred súdmi sa stali počiatkom 90-tych rokov toho svedectvom. Skorumpovaný sudca ťažko zoberie peniaze od neznámej osoby. Deje sa to prostredníctvom advokátov. Advokátka, ktorá pomohla odhaliť korupčné aktivity svojho kolegu, odsúdeného na 2 roky, mala byť Slovenskou advokátskou komorou vylúčená zo svojho zoznamu (Slovo, č.8/2007). Vraj spoluprácou s políciou porušila nezávislosť a vážnosť advokátskeho stavu. Absurdné konštatovanie. Parazitizmus advokátskej komory. Špeciálny súd považoval  takto získaný dokument za zákonný a súčasne za hrubo porušujúci zákon o advokácii. Ďalšia legislatívna schizofrénia.

Na porušovaní zákonov a na trestnej činnosti sa podieľajú aj strážcovia zákona – policajti, vrátane odboru cudzineckej polície (za úplatok  cca 50 000,- Sk vedúci odboru prižmúri oči nad činnosťou a pobytom blšákových Číňanov – konštatovaka zamestnankyňa tohto odboru v nemenovanom krajskom meste).  Navyše, aby si zlepšili percentá objasnenosti, podľa ktorých sú hodnotení, presúvajú trestné činy do oblasti priestupkov (plk. S. R., Pol. Zbor SR, SRo1, 11.8.2005).

Sudca v Košiciach v kauze „Kolárik a spol.“ dosiahol prepustenie vraha na slobodu. A na oslavnom večierku sudcov Košíc sa pochválil úplatkom v šesťcifernej výške. Disciplinárna komisia prepustila zo zamestnania  však jeho podriadenú asistentku a jeho „potrestali“ preložením na okresný súd (dôverný zdroj z košického súdu). Dôkaz absencie efektívnych kontrolných mechanizmov, dôkaz mravnej i logickej zvrhlosti. V právnom  štáte adekvátny trest by bol prepustenie sudcu i disciplinárnej komisie zo zamestnania a odobratie vysokoškolských diplomov.

Poslední dvaja z gangu Pápayovcov prepustení na slobodu po 5. rokoch z vyšetrovacej väzby – pre prieťahy vo vyšetrovaní (SRo 1, 18.10.2004). Podľa informácií z interného prostredia súdov ide o prepletenec trestnej činnosti, v ktorej sú zaangažovaní sudcovia, advokáti, policajti a podnikatelia – podnikavci. Činnosť posledne menovaných zasahuje  aj do interného prostredia právnických fakúlt – na jednej právnickej fakulty externé prostredie podnikavcov rozhodlo a zabezpečilo voľbu im vhodnej osoby do funkcie dekana (informácia od prorektora tejto univerzity).

V oblasti ekonomickej trestnej činnost tajná služba zistila v r. 2004 – Tunelovanie štátneho majetku, manipuláciu výberových konaní, skorumpovaní manažéri štátnych spoločností, privatizačné aktivity podsvetia (Správa SIS, Hospodárske noviny, 20-22.5.2005). V oblasti výberových  konaní bolo priamymi objednávkami realizovaných 70 mld Sk z celkove 80 mld, teda priestor na obrovskú korupciu, tvrdil pracovník Ekonomického ústavu SAV. Nesúvisí to s nedokonalou legislatívou a absenciou efektívnych kontrolných mechanizmov štátu?

Sekretariáty politických strán prijímajú rozhodnutia podľa politických motívov a nie v parlamente podľa motívov, ktoré by vytvorili zákon dobrý pre všetkých. Politický systém možno charakterizivať ako partokratický, nie demokratický. Strany vo vláde nahrávajú štátne zákazky známym. Dlžoby politických strán – neexistuje orgán, ktorý by ich prinútil platiť. Strany nemožno dať do bankrotu. Ani najvyšší kontrolný úrad  nemôže kontrolovať ich hospodárenie s financiami, požičiavajú si od podnikateľov a sú im zaviazané. Účelné by bolo zákonom zakázať toto korupčné napojenie.

Funkciu sudcu by mala vykonávať osoba mravne i právne bezúhonná. Médiá informujú, že etnická  strana SMK navrhla na sudcu ústavného súdu  JUDr. H., ktorý bol odsúdený za trestný čin. A NR SR ho schválila do tejto funkcie. A prezident nemá právomoc ho odvolať. Legislatívna diera ako hrom, navyše nekvalitná kontrolná a schvaľovacia práca parlamentu. A korunou je stanovisko  oboch exministeriek spravodlivosti (obe JUDr.) to považujú len za politický problém (Pravda, 7.2.2008). Obrovský prepad právneho vedomia od právne kvalifikovaných osôb, navyše jednej učiteľky práva? Je to vôbec možné – také Kocúrkovo?

Legislatívnu frašku urobilo ministerstvo spravodlivosti – generálny riaditeľ sekcie trestného práva,  zamestnanec ministerstva spravodlivosti, bol súčasne sudcom (J. Čomaj, Literárny týždenník 5.4.2006), čo je v rozpore s princípom trojdelenia štátnej moci. Najvyšší súd však rozhodol, že dotyčný JUDr. bol riadne zvolený sudcom a môže vykonávať svoju funkciu!? Až sťažnosť na ústavný súd urobila nápravu.

JUDr. M., predseda ústavnoprávneho výboru NR SR   má plný úväzok na Právnickej  fakulte UK a zároveň je dekanom predvlani vzniknutej Fakulty práva Vysokej školy v Sládkovičove (Pravda, 14.11.2007) – kumulácia funkcií, KSČ vzorom. Absurdita aj vo vysokom školstve, resp. kvalita dotyčných právnych meštianok tým neutrpí.

V kontraste s výkonnosťou súdnictva a sudcov je ich neadekvátne vysoké odmeňovanie a rôzne sociálne výhody. Presadilo sa v 90-tych rokoch. Ministerka spravodlivosti  to zdôvodnila tým,  že vyššie platy sudcov zabránia úplatkárstvu v súdnictve. Avšak správy  z interného prostredia informujú, že vyššie platy spôsobili len  vyššie sumy (stále existujúcich) úplatkov, na kvalite súdnictva sa to neprejavilo a objektívnu analýzu ministerstvo nepredložilo. Sudcovia (až na trestnoprávnych sudcov) na rozdiel od policajtov nie sú ohrozenou skupinou  pri výkone zamestnania, ale majú nadštandardné výhody, napr. v prípade PNS poberajú  plnú mzdu, dostávajú 13. i 14. plat. Podľa ministra Harabína priemerný plat v súdnictve v r. 2007 bol 40 000,- Sk-viac ako dvakrát vyšší ako priemerný plat. U sudcov priemerný plat je cca 60 000,- Sk. A čo je absurdné, ich vysoké platy sú bez väzby na vykonávanú prácu. To je výsledok pôsobenia zmienených  ministrov, vlád a v rozpore s princípom spravodlivosti!?! Je to jediná vrstva spoločnosti – mimo  podnikavcov, ktorá dosiahla tak vysoké príjmy bez odpovedajúcej práce. Navyše mnohí majú povolené pracovať doma. Koľkí z nich pracujú doma? Nie je to jedna z príčin subštandarných výkonov, teda lenivosti sudcov? Napr. situáciu na košických súdoch charakterizoval nemenovaný dlhoročný sudca krajského súdu – sudkyne v Košiciach majú manželov advokátov, podnikateľov (prepojenosť) , nevzdelávajú sa, sú hlúpe a lenivé. Polovicu by som prepustil a súdy by to nepoznali. Sudkyňa OS Košice nevedela z údajov mzdovej učtárne určiť príjem zamestnanca. A sudcovia sú na seba namyslení (obdobne ako lekári), človek sa tam cíti ako „v cvok hauze“ – tvrdí interný zamestnanec súdu v Košiciach. Niet čudo, že vzniká príslovie – hlúpy ako JUDr. Vzniká odôvodnene.

Že nedostatočná práca a lož je charakteristikou celej súdnej verikály od najnižšieho okresného súdu  až po najvyšší vrátane prokuratúry, svedčí nasledovný prípad. Konkrétny  prípad bol prejednávaný na Okresnom súde Košice-okolie (OS KEo) pod značkou 15 C 4/01. Podstata prípadu bola nasledovná udalosť. Vyše 80-roční manželia dôchodcovia žili v spoločnej domácnosti, spolu hospodárili a spolu nakladali s finančnými prostriedkami. V januári 2000 obaja ochoreli na chrípku, ktorej manželka podľahla. Nezanechala nijaký závet. V deň jej úmrtia mali na spoločnej vkladnej knižke – vtedy na doručiteľa – dlhodobo nasporených 180 334,40 Sk. Ich starší syn JUDr. sa zmocnil  vkladnej knižky a vybral z nej v deň pohrebu vlastnej matky 90.421,30 Sk (polovicu) – bez dovolenia pozostalého manžela, jeho otca (aký to hyenizmus syna JUDr.). Syn odmietol výzvu otca o vrátenie ukradnutej sumy. Nakoľko sa jednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a ukradnutá suma podľa zákona [11] patrí do dedenia, dedičia podali súdnu žalobu s dôkazovým materiálom na  navrátenie ukradnutej sumy a na úhradu súdnych trov. Sudkyňa OS KEo JUDr. P.   po cca 2 rokoch  vyniesla rozsudok … do zaniknutého BSM manželov patrí suma 90.421,30 Sk (je to polovičná suma – teda hrubá nepresnosť)…odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi (hrubá chyba – má byť navrhovateľom)  trovy konania v sume 3.600,0 Sk… Opravným uznesením o 9 mesiacov  opravila výrok … suma  BSM 180.000,- Sk. Po nekonaní na dotaz k číslu jednania  po ďalších 3 mesiacoch ďalším uznesením (2.6.2003) opravila pôvodné uznesenie na … odporca je povinný uhradiť navrhovateľom trovy konania. Po obštrukciách a odvolaní odporcu odvolací  Krajský súd Košice (KS KE-JUDr.B.) dňa 12.1.2004  zrušil rozsudok, vrátil prípad na súd prvého stupňa, lebo … súd prvého stupňa rozhodol nad rámec žalobného petitu.

Sudkyňa OS KEo  nevie, že nemá rozhodnúť nad rámec žalobného petitu?! Krajský súd nemá kompetenciu opravy nesprávneho rozsudku a vynesenia spravodlivého rozsudku – všetky relevantné doklady mal k dispozícii?!

Po ďalšom poldruha roku vyniesla sudkyňa OS KEo  JUDr. P. rozsudok … na sumu BSM manželov 18 353,40 Sk (opäť hrubá chyba – má byť 180 344,40 Sk) a … účastníkom sa náhrada trov nepriznáva … skutočnosť, že odporca nezavinil začatie tohto konania (hrubá lož v rozpore so skutočnosťou). Hrubú chybu sumy BSM  opravila uznesením a stanovila … sumu BSM 180 344,40 Sk. Odvolanie proti rozsudku OS KEo  riešila tá istá sudkyňa Krajského súdu Košice – …náhradu trov odvolacieho… (hrubá nepresnosť, išlo o trovy súdneho konania, nielen odvolacieho konania) … účastníkom nepriznáva, …lebo odporca nepopieral, že sumu vybral na želanie poručiteľky (v celom konaní toto odporca nepreukázal, teda to nemôže byť argument pre súdne konanie, ale sudkyňa B. to brala ako argument,?!). Navyše argumentovala neplatným osvedčením o dedičstve, ktoré bolo napadnuté, nikdy nevstúpilo v platnosť… A odvolanie nie je prípustné.

Argumentácia právne neplatným osvedčením je výslovne protiprávnym  konaním a to sudkyňou Krajského súdu v Košiciach?!!

Predseda okresného súdu na sťažnosť pre porušenie zákona  reagoval … nemôžem zasahovať  … hodnotím Vašu sťažnosť ako neprípustnú a predseda  krajského súdu  odpovedal … s úprimným poľutovaním konštatujem, že mi neprislúcha posudzovať vecnú správnosť postupu sudcu.. Tým obaja predsedovia súdov potvrdili nemožnosť posudzovania vecnej správnosti sudcov, teda  absenciu efektívnej kontroly svojvôle i protiprávneho konania sudcov.  Navyše tým bola lož ako súdny princíp zabetónovaná obomi súdmi.

Dovolanie na Najvyšší súd SR  proti rozsudku OS KEo  vo veci náhrady trov  konania tento súd (číslo Ncv 199/05)  riešil postúpením na prvostupňový súd a jeho  vyšší súdny úradník JUDr. V. dovolanie zamietol, lebo…súd rozhodol použitím zásady analógie legis. Odobrená legalizovaná lož súdnym úradníkom a teda aj Najvyšším súdom SR.

Prokuratúra je povinná zabezpečiť dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv fyzických i právnických osôb. V danom prípade na podnet  Krajskej prokuratúre v Košiciach jej prokurátor JUDr. S vo vyrozumení (č. Kc 2102/05) uviedol  ..spis bol podaný Okresnému súdu v Námestove (nepravda, podaný na OS v Dolnom Kubíne)…dôvod na podanie mimoriadneho dovolania ale nezistil. Generálna  prokuratúra  v rozhodnutí prokurátorky JUDr. B (č. VI/2 Pz 160/06-09) uviedla ….generálna prokuratúra sa s názormi súdov vo výroku o trovách konania plne stotožnila … najmä s dostatočnou právnou argumentáciou odvolacieho súdu.

Lož okresnej i krajskej sudkyne  bolo odobrená generálnou prokuratúrou ako dostatočná právna argumentácia. Týmto bola lož povýšená na princíp súdnej moci v SR aj najvyšším súdom a generálnou prokuratúrou.

Na základe uvedeného sa možno oprávnene domnievať, že uvedení  JUDr. nemajú dostatočný intelektuálny potenciál, aby vyriešili  prípad v súlade s princípom č.4 právneho štátu – s princípom prirodzenej spravodlivosti.  Možno opakovať výrok, že bez spravodlivosti sú sudcovia len bandou darmožráčov, čo je prejavom  gangsterstva.

Obe predchádzajúce časti odzrkadľujú systémový  úpadok súdnictva, lož v nejednom prípade slúži ako akceptovaný  pracovný princíp súdnej moci v celej vertikále. V súdnictve chýba základný zákon, ktorým je zdravý rozum.

Tristný stav súdnictva je výstižne charakterizovaný napr. aj nasledujúcim vtipom : Na záver procesu konštatuje sudca, že obžalobe sa nepodarilo dokázať bigamiu a oznamuje obžalovanému, že sa môže vrátiť k svojej žene. Obžalovaný sa pýta A ku ktorej, pán predseda?

Na rozdiel od sudcov, ukážte mi jedného technika či prírodovedca, ktorý by pri porušení príslušných zákonov a  pravidiel neštítiac sa ani luhania vykonával zamestnanie naďalej a navyše poberal tak vysokú mzdu.
Koniec II.časti.

Autor: Prof. Ján Dudáš, DSc., www.protiprudu.org

Literatúra :
[1] A. Ferko, Slovenské pohľady, č. 7-8/2003)
[2] A.Bröstl a kol., Základy štátovedy, UPJŠ, Košice, 2000
[3] F. Wagner, Europhysics news, č. 5/2007
[4] T. Hey a P. Walters, Nový kvantový vesmír, ARGO/DOKOŘÁN, Praha 2005
[5] J.Vicen, Historický zborník MS, č.1/2001, s. 149-158
[6] V. Zamarovský, Grécky zázrak,Máj, Praha 1972
[7] Aristoteles, Etika Nikomachova, Pravda, Bratislava 1979
[8] P. Johnson, Nepřátelé společnostiu, Rozmluvy, Řevnice 1998
[9] Vladimír Ferko, Zákon smotany,Vyd. SSS, Bratislava 2000
[10] Ján Čomaj, Deň plný drám, Vyd. SSS, Bratislava 2002
[11] Š. Huliak, Dedičská príručka, vyd. Poradca, s.r.o., Žilina, 1996
[12] M. Zeman, JAK JSEM SE MÝLIL V POLITICE, Ottovo nakladatelství, s. r. o., Praha 200 )

O oliolijanko

Pridaj komentár