Domov / Hlavná strana / Komentáre / Je Estónsko 51. štátom?

Je Estónsko 51. štátom?

obama-estonia„Hovorím ľudu Estónska a Pobaltia, dnes sme zviazaní našou spojeneckou zmluvou. … Článok 5 je kryštálovo jasný: útok na jedného je útokom na všetkých. Takže ak … sa niekedy spýtate znova, ‚Kto príde na pomoc‘, budete poznať odpoveď – NATO, vrátane ozbrojených síl Spojených štátov amerických.“

Toto boli výroky Baracka Obamu v Talline, Estónsko, počas minulého týždňa, keď opätovne ubezpečoval o amerických vojnových garanciách najmenšiu z pobaltských republík – čo by jeho predchodcovia z čias studenej vojny považovali za certifikované šialenstvo.

Od roku 1945 do roku 1989 žiadny prezident ani nesníval o vydaní bianko šeku pre vojnu vo východnej Európe. Naša červená línia bola v samom srdci Nemecka. Moskve bolo jasne povedané: Prekročíte Labe a budeme bojovať.

Červená línia bola podporená stovkami tisíc amerických vojakov trvale umiestnenými v západnom Nemecku. Napriek tomu Truman nerozbil silou blokádu Berlína. Ike nepoužil silu na záchranu maďarských povstalcov. JFK ohnivo rečnil a pritom sledoval budovanie Múru. Keď Leonid Brežnev poslal vojská Varšavskej zmluvy do Československa, LBJ neurobil nič.

Prečo títo prezidenti nekonali? Žiaden z nich neveril, že existoval nejaký zásadný záujem USA vo východnej Európe, ktorý by stál za vojnu s Ruskom.

Pravdu povediac, nebol žiaden zásadný záujem vtedy a nie je ani dnes. Ak sme pred pol storočím neriskovali jadrovú vojnu s Ruskom kvôli Maďarsku či Československu, prečo by sme ju mali riskovať dnes kvôli Estónsku?

Prezidenti počas éry studenej vojny pravidelne vydávali vyhlásenia pre porobené národy, deklarujúc našu vieru v právo na slobodu pre národy za železnou oponou. Ale žiaden prezident nepovažoval ich slobodu za hodnú vojny.

Čo sa zmenilo?

Keď pobaltské republiky získali nezávislosť – pre nás zázračne a vítane – stalo sa to dôvodom, že v prípade Ruského zasahovania v Estónsku to budeme považovať za útok na našu vlasť?

V roku 1994 George Kennan (americký diplomat, historik, politický poradca a analytik špecializujúci sa na dejiny a politiku Sovietskeho zväzu, resp. Ruska – pozn. prekl.) nazval rozšírenie NATO do bývalého Sovietskeho bloku „strategickou chybou potenciálne epických rozmerov.“

Napriek tomu sme dotiahli do NATO nielen všetky krajiny z Varšavskej zmluvy, ale George W. Bush priviedol aj Pobaltské republiky.

Ak chcete vidieť, aké naivné je to, čo sme urobili, pozrime sa na Ukrajinu, ktorá sa dostala do vojenského a politického stretu s Ruskom od tej doby, ako sme sa namočili do zvrhnutia jej proruského režimu.

Kým neokonzervatívci jasali po vypudení skorumpovaného a neschopného – ale demokraticky zvoleného Janukovyča, Vladimír Putin zaistil a anektoval Krym a proruskí separatisti sa snažia odtrhnúť od Kyjeva a dosiahnuť nezávislosť alebo spojenie s Ruskom.

Ponúka sa otázka: Prečo nemajú proruskí separatisti z Donecka a Luhanska to isté právo vystúpiť z Ukrajiny, ako Ukrajina mohla vystúpiť zo Sovietskeho zväzu?

A prečo sa to stalo záležitosťou USA? Bolo snáď záležitosťou cára Alexandra II., keď sa 11 Južanských štátov odčlenilo z Únie a potom Západná Virgínia vystúpila z Virgínie?

Pod novou vládou Petra Porošenka Ukrajina vyslala svoje sily na juhovýchod s cieľom rozdrviť separatistov.

Neúspešne. Narastajúce straty a nájazdy separatistov na Mariupol zjavne presvedčili Kyjev, aby jednal o prímerí a mieri.

Netreba dodávať, že tí, čo oslavovali zvrhnutie proruského režimu v Kyjeve, sú teraz na mŕtvicu.

5. septembra New York Times napísal: „Američania nemajú ilúzie, že by Ukrajina mohla niekedy zvíťaziť vo vojne s Ruskom.“

To je realizmus. Ale ak je prípad Ukrajina vojensky beznádejný, aké budú šance Estónska v konflikte s Moskvou? Estónsko má tri percentá obyvateľstva Ukrajiny a je menšie ako jedna desatina veľkosti Ukrajiny. Ak by sa Moskva rozhodla obsadiť Estónsko, dokáže tak urobiť za 48 hodín.

Ak by sa Putin pustil do takého neuváženého činu, čo by urobilo NATO?

Vyhlási 28 členských štátov NATO vojnu Rusku a vyšle vojakov? Vyhlásia Spojené štáty vojnu Rusku a uskutočnia vzdušné údery na ruské sily v Estónsku a mimo neho?

Pošleme lietadlové lode do Baltského mora? Začneme vojnu s Ruskom, ktorá by mohla viesť k skorému použitiu taktických atómových zbraní, zničeniu Estónska a hromadnému zabíjaniu?

Ako by NATO ušetrilo Estónsko bez toho, aby zničilo Estónsko?

Aby sa odstránili pochybnosti o našich vojnových zárukách Estónsku, poniektorí vo Washingtone volajú po vojenských základniach a žiadajú rozmiestnenie amerických vojakov v pobaltských štátoch, takže akákoľvek Ruská invázia by viedla k americkým stratám a istému stretu s Ruskom.

Pravdepodobne by táto hrozba odradila Rusko natrvalo.

Ale ak Putina neodradí, alebo ak budúci ruský vládca to bude považovať za bluf a vpadne do Estónska, čo urobíme potom? Vylásime pohotovosť pre B-2 a pôjdeme na DEFCON-2 tak, ako sme to urobili v čase Kubánskej raketovej krízy?

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Patrick J. Buchanan

O ::prop

5 komentárov

  1. predsa nejde o záchranu demokratury v prtatom estonsku, ale o vyprovokovanie Wars III proti rusom za akukolvek cenu a čo najrýchlejšie a navliect do nej celú evropu. Len to zachráni židofašistické korporácie od totálného krachu svetovlády aj krachu dolára. A to je všetko o čo tu ide. Ostatné je divadlo pre debilov, nechutná propaganda ala gebels a totálný hoax.

  2. Už z textu je jasné, že 1. nemáme slobodný režim a ani ho mať nebudeme
    2. sme bitevným poľom
    3. ak nás ovládnu Rusi, tak zase politické a kapitálové kreatúry otočia
    kabáty a budú robiť ľuďom zle, a to že to budú bezcharakterné
    všetkéhoschopné prasce, na 100 pro môžete na to zobrať jed.
    4. Ideálne by bolo vystúpiť zo všetkých spolkov, z ktorých aj tak nič nie
    je a kontrolovať zo zahraničia platené agentúry ovplyvňujúce
    mediálnu oblasť

Pridaj komentár