Domov / Hlavná strana / História / Izraelský bestseller láme národné tabu

Izraelský bestseller láme národné tabu

shlomo_sandIdea židovského národa je vymyslená, hovorí historik

Nikto nie je viac prekvapený ako Shlomo Sand, že jeho posledná akademická práca sa už 19 mesiacov nachádza na izraelskom rebríčku bestsellerov – a že profesor histórie má taký úspech, hoci jeho kniha láme najväčšie izraelské tabu.

Dr. Sand tvrdí, že idea židovského národa – ktorý súrne potrebuje vlastný bezpečný prístav, bol pôvodne použitý k tomu, aby zdôvodnil založenie štátu Izrael – je mýtom, ktorý existuje len dobrých 100 rokov. Dr. Sand, expert pre európsku históriu na Tel-Avivskej univerzite, uskutočnil dôkladné historické a archeologické výskumy, aby nielen potvrdil svoje tvrdenia, ale ešte o niečo viac – ktoré všetky sú rovnako kontroverzné. Mimo to tvrdí, že Židia nikdy neboli vyhnaní so Svätej zeme, že väčšina dnešných Židov nemá žiadne historické vzťahy ku krajine, ktorá sa volá Izrael, a že jediné politické riešenie pre konflikt krajiny s Palestíncami by bolo zrušenie židovského štátu.

Úspech knihy „Kedy a ako bol vymyslený židovský národ?“ zrejme obletí celú Zem. Jedno francúzske vydanie vyšlo posledné mesiace a bolo tak rýchlo vypredané, že už existuje tretie vydanie. Preklad do tucta jazykov, vrátane arabského a anglického sa už začal. Avšak autor predpovedá ostrú reakciu zo strany pro-izraelskej lobby, keď ho jeho anglický nakladateľ v budúcom roku vydá v USA. Naproti tomu boli Izraelci – aj keď nie práve nápomocní – tak aspoň zvedaví na jeho argumenty. Tom Segev, jeden z vedúcich novinárov krajiny, nazval knihu „fascinujúcou a vyzývavou“. Prekvapivo sa jeho akademickí kolegovia v Izraeli zľakli zaoberať sa jeho argumentmi, povedal. Jednou výnimkou je Israel Bartal, profesor pre židovskú históriu na hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.

V izraelskom denníku Haaretz si nedáva žiadnu veľkú námahu tvrdenia Dr. Sandsa vyvrátiť. V jeho článku mu ide viacmenej o obranu svojho povolania: myslí si, že izraelskí historici nie sú tak ignorantskí voči podstate židovských dejín, ako tvrdí Dr. Sand. Námet k tejto knihe dostal už pred mnohými rokmi, povedal Dr. Sand, čakal s tým ale a začal len prednedávnom. „Nemôžem tvrdiť, že som mimoriadne odvážny,“ odpovedal na otázku, prečo zverejnil knihu až dnes, „čakal som s tým, až som sa stal univerzitným profesorom. V izraelskom akademickom svete sa musí za takéto názory zaplatiť istú cenu.“

Hlavným argumentom Dr. Sanda je, že až do niečo viac ako jedno storočie, sa Židia samotní považovali len za náboženské spoločenstvo. Na prelome 19. až 20. storočia si sionistickí židia postavili túto myšlienku ako otázku a začali vymýšľať národné dejiny s ideou, že mimo židovského náboženstva, existuje aj židovský ľud. Tak isto bola Židom cudzia sionistická idea, že Židia sú povinní navrátiť sa z exilu do „zasľúbenej zeme“, dodal. „Sionizmus zmenil ideu Jeruzalema. Predtým boli sväté miesta považované len za miesta túžby, nie ako také, na ktorých sa malo žiť. 2000 rokov neboli Židia v Jeruzaleme, nie preto, že by sa sem nemohli vrátiť, ale preto, že im to zakazovalo ich náboženstvo, pokiaľ nepríde Mesiáš.“

Najväčšie prekvapenie počas jeho pátrania prišlo, keď začal hľadať archeologické dôkazy z biblickej éry. „Ja som nebol vychovaný ako sionista, ale tak ako mnohí iní Izraelci bral som všetko ako samozrejmé, že Židia boli národom, ktorí žil v Judei a že všetci boli v r. 70 po Kristovi Rimanmi vyhnaní.“

„Ale keď som začal hľadať dôkazy, objavil som, že kráľovstvá Dávida a Šalamúna boli legendy. Tak podobne je to aj s exilom. Skutočne sa nedá Židovstvo bez exilu vysvetliť. Avšak keď som začal hľadaním v historických knihách, ktoré udalosti tohto exilu popisujú, nemohol som nič nájsť, vôbec nič. A to preto, že Rimania nevyháňali celé národy. Skutočne boli v Palestíne Židia, predovšetkým roľníci, a podľa všetkého zostali preto na svojej zemi.“

Namiesto toho verí, že jedna alternatívna teória je pochopiteľná: Exil bol mýtom, ktorý bol vymyslený rannými Kresťanmi, aby priviedli Židov k novej viere. „Kresťania chceli, aby neskorší Židia verili, že ich predkovia boli vyhnaní ako trest Boží (pretože neprijali Ježiša ako Mesiáša R.). Keď teda neexistoval exil, ako je potom možné, že toľko Židov je rozosiatych po celom glóbuse, pokiaľ moderný štát Izrael nezačal s ich povzbudzovaním k „návratu“? Dr. Sand povedal, že v storočiach pred a po kresťanskej ére, bolo židovské náboženstvo misionárskym náboženstvom, ktoré sa veľmi usilovalo o nových prívržencov. To sa v rímsko-latinskej literatúre tej doby spomínalo. „Židia cestovali do iných regiónov a snažili sa získať konvertitov predovšetkým v Jemene a medzi Berbermi v severnej Afrike. Storočia neskôr konvertoval národ Chazarov na juhu Ruska masovo k židovstvu a stali sa pôvodom aškenázských Židov v strednej a východnej Európe. Dr. Sand poukázal na zvláštny stav popierania, v ktorom žije väčšina Izraelcov, a poukázal na noviny, ktoré prednedávnom rozsiahle informovali o objavení hlavného mesta Chazarského kráľovstva v blízkosti Kaspického mora. Ynet, internetová stránka v Izraeli najčítanejšieho denníka Yediot Ahronoth mala nadpis: „Ruskí archeológovia našli dávno stratené židovské hlavné mesto“. Avšak žiadne noviny – tak k tomu dodal – nezohľadnili dôležitosť tohto nálezu k obvyklým informáciám židovských dejín.

Správa Dr. Sanda naznačuje ďalšiu otázku, ako sám poznamenáva: ak väčšina Židov neopustila Svätú zem, čo sa z nich stalo?

„Na izraelských školách sa to neučí, ale väčšina bývalých sionistických vodcov, vrátane Davida Ben Guriona verili, že Palestínci sú potomkami pôvodných Židov tohto územia. Verili, že títo Židia neskôr konvertovali k islámu. Dr. Sand pripisoval svojim kolegom (zväčša) zdržanlivosť, aby sa s ním angažovali k mlčanlivému uznaniu, aby sa celá konštrukcia „Židovských dejín“, tak ako sa ešte vyučuje na izraelských univerzitách, nezrútila ako domček z karát. Problém s odborom hitórie v Izraeli súvisí s jedným rozhodnutím v 30-tych rokoch, kde boli dejiny rozdelené do dvoch disciplín: všeobecné dejiny a židovské dejiny. Predpokladalo sa, že židovské dejiny potrebujú svoje vlastné štúdijné odvetvie, pretože židovská skúsenosť je považovaná za jedinečnú. „Neexistuje žiadne židovské oddelenie pre politiku, alebo sociológiu na Univerzitách. Len dejiny sa učia na tento spôsob a umožnilo tak špecialistom pre židovské dejiny, žiť v ostrovnom a konzervatívnom svete, v ktorom nie sú dotknutí moderným vývojom historického bádania“.

„Bol som v Izraeli kritizovaný za to, že píšem o židovských dejinách, hoci moje odborné zameranie sú európske dejiny. Ale kniha, ako je táto, potrebuje historika, ktorému sú obvyklé koncepty historických skúmaní akademického sveta odvšadiaľ dôverne známe“.

Preklad: Juraj Borský, ::protiprudu.org
Autor: Jonathan Cook
Zdroj: israelischer-bestseller-bricht

O ::prop

4 komentáre

  1. znova velmi dobry clanok ktory nam objasnuje a hlavne vyvracia doteraz zauzivane dejiny zidov opat je vsetko naopak a je tu zrejma podoba s madarskym narodom a jeho umelou historiu polepenou zlataninou roznych vymyslov medzi bajkami poverami a ukradnutymi faktami z inych narodov skutocne zaujimave hlavne poznamka ze palestinci su povodny zidia

  2. Tento článok neobjasnuje vôbec nič. Možno samotná kniha áno.
    V tomto je článku sú názory a teórie ktoré predstavujú samotnú knihu – no nie sú tu nijako podložené. (Čo je pochopiteľné keďže išlo len o predstavenie knihy.)

    Riadny absurd keď niekto na základe tohto povie že článok vyvracia a objasnuje… 😀

  3. No myslím že pravdu má nohavica, pretože je všeobecne známa vec (nechcite, aby som to podložil nejakými linkami) že inými dôkazmi ako bibliou (Einstien ju tuším nazval „zbierkou primitívnych bájok“) nedokážu židia svoj nárok na palestínu preukázať

  4. Názorný príklad ako sa robí marketing v praxi
    A toto:
    “Bol som v Izraeli kritizovaný za to, že píšem o židovských dejinách, hoci moje odborné zameranie sú európske dejiny. ( nebude on potomok Šalamúna, ? že európske dejiny a podľa koho dejiny? ) Ale kniha, ako je táto, potrebuje historika, ( eventuálne komika, rád by som odporučil „suseda“ Orbána a jeho „historické komando“ aj rozprávky vedia písať a aké! ) ktorému sú obvyklé koncepty historických skúmaní akademického sveta odvšadiaľ dôverne známe”. Veď to, akademického!

Pridaj komentár