Domov / Hlavná strana / Analýza / Intelektuálna sebaobrana pre bielych nacionalistov

Intelektuálna sebaobrana pre bielych nacionalistov

Jedným z úspechov bieleho nacionalizmu je, že je výtvorom overiteľných reálnych faktov vyvolávajúcich myšlienky, ktoré sú stále použiteľné. Následkom toho je intelektuálna obrana bieleho nacionalizmu priamočiara.

Všetky útoky na biely nacionalizmus spadajú do dvoch široko definovaných kategórií. Prvou (a najväčšou) kategóriou je útok ad hominem, pri ktorom sú spochybňované kvalifikácia/pôvod/zámery/asociácie pisateľa namiesto toho, aby sa riešila podstata veci. Druhou kategóriou je útok na fakty, či už v podobe spochybňovania ich vierohodnosti alebo zahmlievaním ich vierohodnosti na základe predefinovania pojmov, podsunutých argumentov (straw man argument) a podobných trikov. V tomto článku by som rád odhalil vnútorné fungovanie týchto útokov. Je tu tiež malá – veľmi malá – tretia kategória útokov zameriavajúcich sa na fakty, logiku a zdroje – a tú preskúmame tiež.

Ad Hominem: Bieli nacionalistickí myslitelia sú často napádaní útokmi ad hominem. Hoci sa tu nemôžem zaoberať všetkými, myslím, že bude trocha užitočné preskúmať útoky, pri ktorých niekto požaduje životopisné informácie (napr. kvalifikáciu), útoky, ktoré spochybňujú motívy bieleho nacionalistu, útoky, ktoré využívajú urážky (ako „rasista“), personalizáciu a tie útoky, ktoré sa pokúšajú vykresliť bielych nacionalistov ako nacistov, ktorí chcú zabiť šesť miliónov Židov vďaka vine vyplývajúcej z asociácie.

Životopisné informácie: Požiadavka životopisných informácií je situáciou, v ktorej sa nedá zvíťaziť, pretože bez ohľadu na to, aký kvalifikovaný autor je, v jeho kvalifikácii sa vždy podarí nájsť nejakú chybu. Toto platí najmä vtedy, keď si autor chce udržať určitú mieru súkromia a nechce, aby ADL poslala list jeho zamestnávateľovi (ADL – Liga proti ohováraniu; u nás niečo také hrozí ľuďom napr. od Benčíka – pozn. prekl.) (Aj Slováci predsa musia držať krok s dobou a mať svojho Benčíka-Wiesenthala 🙂 – pozn. red.). Je to situácia, v ktorej sa nedá zvíťaziť, pretože aj informácie o vysoko kvalifikovanom človeku sa nebudú dať overiť, pokiaľ neprezradí svetu celú svoju identitu. Faktom je, že hoci mnohí ľudia a organizácie hovoria, že podporujú slobodný prejav, v skutočnosti podporujú prejav len vtedy, keď im dáva za pravdu. V ostatných prípadoch sa aktívne snažia popierať slobodný prejav ekonomickým a iným nátlakom na ľudí, ktorých argumenty nevedia inak vyvrátiť.

Musíme pochopiť, že hocikto, kto argumentuje proti multikulturalizmu/svetovej monokultúre, bude považovaný za nekvalifikovaného, pokiaľ to nie je španielsky hovoriaca lesbická etiópska Židovka s AIDS, ktorá prežila holokaust a nepracuje ako aktivistka pre La Raza. Takže žiadne fakty ohľadom životopisných informácií a/alebo kvalifikácie bieleho nacionalistu dotyčnému nijako nepomôžu vyhrať diskusiu.

Človek, ktorý požaduje životopisné informácie, najmä keď sa všetky fakty dajú ľahko overiť cez internetové vyhľadávače, nie je druhom človeka, ktorý by mal skutočný záujem diskutovať o podstate problému. Taký človek si už vytvoril názor a žiadne fakty, citácie či životopisné informácie ho nepresvedčia. Namiesto toho sa pokúša nasmerovať diskusiu do kanála, v ktorom sa autor buď neubráni alebo sa vystaví vážnej odvete.

S týmto druhom útoku sa treba vysporiadať poukázaním na to, že akýkoľvek argument, ktorý sprevádzajú dôkazy a logika, obstojí bez ohľadu na etnicitu či ostatné kvalifikácie autora. Takto treba odpovedať na životopisné informácie.

Spochybňovanie motívov: Mnohé argumenty proti myšlienkam bieleho nacionalizmu by sa dali zhrnúť ako, „hovorí, že si váži diverzitu, ale to je len kamufláž pre to, čo skutočne chce: on chce (doplňte si ľubovoľné zverstvo).“

Takí pochybovači očividne nepoznajú osobne žiadnych bielych nacionalistov a preto nemajú poňatia o tom, aká musí byť „skutočná“ motivácia bieleho nacionalistu. A presne to je reakciou na tento druh útoku: kde konkrétny nacionalista alebo organizácia, na ktorú sa útočí, otvorene podporuje realizáciu tamtoho či hentoho zverstva? V 99 % prípadoch sa takýto dôkaz nedá nájsť.

Keď chýba konkrétny nacionalista alebo hovorca organizácie, ktorý by zodpovedal takéto otázky, za bernú mincu by mala byť braná akákoľvek obhajoba či vyjadrenie motivácie; a akékoľvek vyjadrenie zámerov na strane konkrétneho nacionalistu či organizácie – okrem jasného dôkazu o opaku – treba považovať za definitívne, keďže jedine citovaný jednotlivec je skutočne kvalifikovaný na to, aby vedel, čo sa skutočne nachádza v jeho srdci a mysli.

A toto je rovnaká reakcia aj v skutočnej diskusii: Naozaj vieš, čo si myslím? Vieš čítať myšlienky? Pokiaľ nie, bude lepšie vrátiť sa k argumentom a faktom, ktoré čítanie myšlienok nezahŕňajú.

Okrem tohto sa jedná o porušenie starodávnej západnej tradície prezumpcie neviny.

Vina na základe asociácie: Toto je najrozšírenejší druh útokov ad hominem, aký zažívajú Euroameričania, ktorí sa stavajú priaznivo ku svojej etnicite, takže si vyžaduje hlbšie preskúmanie.

Skrátka, argument viny na základe asociácie znie takto: „Adolf Hitler veril v rasové rozdiely, ty veríš v rasové rozdiely. Preto si nacista. Nacisti zabili 6 miliónov Židov, takže aj ty chceš zabiť 6 miliónov Židov.“

Keby sa tento druh falošnej logiky použil na stavbu budovy, zrútila by sa ešte pred postavením prvého poschodia. Dovoľte mi vysvetliť logické omyly.

Po prvé, aby konkrétne presvedčenie niekoho rozhodne zaradilo medzi stúpencov konkrétneho filozofického systému, to presvedčenie musí byť jedinečné pre daný filozofický systém.

Thomas Jefferson veril, že kvôli rasovým rozdielom je rasová separácia podmienkou zachovania slobody, a predsa žil dávno pred narodením Adolfa Hitlera. To isté platí o prezidentovi Monroeovi, po ktorom je pomenované hlavné mesto Libérie, keďže tú krajinu založila Amerika špecificky za účelom repatriácie Afričanov. Človeka, ktorý verí v rasové rozdiely a separáciu, by sme mohli nazvať stúpencom Jeffersona alebo Monrea rovnako oprávnene, ako stúpencom Adolfa Hitlera. Podobne, izraelská imigračná politika – zakladajúca sa skôr na pôvode než náboženskej zbožnosti – vylučuje nežidov. Proste, viera v rasové rozdiely nerobí z nikoho národného socialistu, Jeffersonistu alebo fanúšika strany Likud. Tento argument je absurdný.

Ak sa viera v rasové rozdiely (alebo čokoľvek iné) zakladá na vedeckom základe dostatočne silnom na to, aby ju racionálny človek mohol považovať za fakt, tak tá viera presahuje filozofiu a presnejšie než iracionálna viera v akúkoľvek konkrétnu filozofiu by sa dala opísať ako jednoduché pridŕžanie sa faktickej reality.

Vedecký základ pre rasové rozdiely je neuveriteľne silný. Hoci by niekto mohol argumentovať sémantikou – t.j. či je vhodné používať pojmy „rasa“, „populačná skupina“ alebo „etnikum“ – prostým faktom je, že všetky pojmy opisujú rovnaký jav a rozdiely medzi týmito skupinami sú niečo viac než len odtieň kože, pričom sú také hlboké, že prímesi už na úrovni 3 % sa dajú ľahko zistiť genetickým testovaním.

Ak niekoho naozaj zaujímajú fakty, tak o tejto téme boli napísané celé podrobne zdokumentované knihy, takže tu uvediem len dve referencie.

Prvá je od Dr. Georgea W. Gilla, profesora forenznej antropológie na University of Wyoming. Hovorí:

Ak prijmeme systém rasovej taxonómie, ktorý antropológovia tradične zastávajú – hlavné rasy: čierna, biela atď. – potom môžeme medzi ne klasifikovať ľudské kostry rovnako ako živých ľudí. Kostné črty nosa, úst, stehennej kosti a lebky toho pre dobrého osteológa (vedca skúmajúceho kosti – pozn. prekl.) odhaľujú rovnako veľa, ako farba kože, tvar vlasov, nosa a pier u živého človeka. V priebehu rokov som v skutočných právoplatných prípadoch sám sebe dokázal, že som pri posudzovaní rasy z kostrových pozostatkov presnejší, než z pohľadu na živých ľudí stojacich predo mnou. Takže my vo forenznej antropológii vieme, že kostra odráža rasu, či už „skutočnú“ alebo nie, rovnako dobre, ak nie lepšie, ako povrchové mäkké tkanivá. Myšlienka, že rasa je „len odtieň kože“, jednoducho nie je pravda, ako potvrdí ktorýkoľvek skúsený forenzný antropológ.

Druhá je zo spoločnosti zvanej DNA Print Genomics, ktorá opisuje jeden zo svojich produktov genetického testovania:

Genealogický produkt DNA Print, ANCESTRYbyDNA 2.5 je pan-chromozonálna analýza genetického pôvodu. Test skúma 176 informačných dedičných markerov (AIM), aby poskytol záver o genetických predkoch alebo dedičnosti. AIM boli starostlivo vybrané z rozsiahlych vyšetrení ľudského genómu; a sú charakterizované sekvenciami DNA, ktoré sa častejšie vyskytujú u ľudí z jedného kontinentu než iného. S použitím komplexných štatistických algoritmov môžu testy s istotou určiť, do ktorej veľkej biogeografickej skupiny pôvodu, subsaharskej, africkej, európskej, východoázijskej či pôvodnej americkej človek patrí, rovnako ako relatívny percentuálny podiel v prípadoch miešancov.

Je jasné, že keby jedinými rozdielmi medzi rôznymi rasami boli gény ovplyvňujúce farbu kože, tak by bolo nemožné takým testom presne zistiť mieru prímesi. Keďže to možné je, tak je uznávaným faktom, že rasové rozdiely majú genetický základ. Teória o rase ako sociálnom konštrukte je len vzdušným zámkom obhajovaným ľuďmi, ktorí buď otvorene klamú a vedia o tom, alebo sú takí nevedomí, že im niet pomoci…

Personalizácia: Toto je zvláštna forma útoku ad hominem, ktorá zvyčajne prebieha asi takto: „Počas holokaustu som prišiel o tetu Gertrúdu/strýka Jožka zlynčovali rasisti… a viem, kam toto speje… atď.“
Je zjavné, že také tvrdenia sa nedajú overiť, ale v duchu férovosti by sme ich mali brať za bernú mincu. Problémom je, že sa snažia pripísať útočníkovi akési zvláštne/nenapadnuteľné stanovisko, zatiaľ čo presúvajú ťažisko diskusie od dôkazov a logiky do ríše osobnej viny, čo nemá žiadne miesto v hľadaní pravdy.

Aby ste nasmerovali diskusiu späť k téme, mali by ste reagovať takto: „Mrzí ma, čo sa stalo vašej tete Gertrúde/ujovi Jožkovi a uvedomujem si, že taká silne osobná skúsenosť mohla nepriaznivo ovplyvniť ľudskú schopnosť zachovať si myseľ objektívne otvorenú, ale vysvetlite mi prosím, ako vás alebo niekoho, koho milujete, vystavuje nebezpečenstvu to, keď niekto hovorí o tom, že rôzne rasy reagujú odlišne na odlišné lieky proti krvným zrazeninám.“

V tomto prípade využijete útočníkovu personalizáciu v štýle ad hominem a priznanie intenzívnej osobnej/emočnej angažovanosti na to, aby ste realisticky spochybnili jeho schopnosť zostať objektívnym, a potom opäť sústreďte hlavnú tému na pevný faktický základ.

Útoky na podstatu: Útoky na podstatu argumentov bieleho nacionalistu sa zvyčajne zameriavajú na hašterenie kvôli definíciám/sémantike s cieľom odpútať pozornosť od kľúčových myšlienok, spochybnenie zdrojov (čomu sme sa už trochu venovali vyššie) a (zriedkavo) na diskusiu o podstate problému kvôli zdrojom, ktoré zámerne sám cenzuruje z dôvodov politickej korektnosti.

Sémantika: Jedným z útokov na podstatu argumentov bieleho nacionalistu je, že je absurdné, aby samotný pojem „nacionalizmus“ mal niečo spoločné s rasou, keďže národ sa skladá z ľubovoľných ľudí žijúcich na území kontrolovanom konkrétnou vládou. V tomto prípade ide o nahradenie jednej definície inou za účelom vyhnutia sa pravej podstate problému.

Platná definícia „národa“ používaná bielymi a nebielymi nacionalistami sa zakladá skôr na biológii než na vláde. Obe definície sú „správne“ – ale v kontexte etnického nacionalizmu je správna len jedna – a len pokrytecký protivník by sa pokúsil prehodiť diskusiu na inú tému predefinovaním pojmov.

Všetko, čo treba urobiť pre vyvrátenie tohto druhu argumentu, je v prvom rade poukázať na správnu definíciu, a následne použiť definície obklopujúce štát Izrael a národ Izrael, aby ste tú záležitosť zabalili pre odporcov do neriešiteľnej hádanky.

Existuje dôležité rozlíšenie medzi štátom Izrael a národom Izrael, keďže národ Izrael pozostáva z každého jedného človeka na zemi, ktorý má židovský pôvod, bez ohľadu na to, kde alebo pod ktorou vládou prebýva.

V tomto bode je diskusia pretvorená do takých pojmov, že akýkoľvek univerzalistický odpor voči nacionalizmu založenom na pôvode by nevyhnutne poprel právo na existenciu Izraela ako židovského štátu. Keď k tomu dôjde, akýkoľvek odpor voči nacionalizmu sa stane odporom voči Izraelu, čo by väčšina odporcov nacionalizmu nikdy netvrdila, hoci zopár univerzalistov možno áno.

Ak stretnete takého univerzalistu, môžete vyzývať na férovosť: ak si všetci ľudia majú byť naozaj rovní, potom by všetci, nie len Židia, mali mať dovolené založiť si štáty len pre seba, ktoré budú domovom ich národa.

V tomto bode je ich jedinou záchranou argumentovať v prospech názoru, že Židia sú nadradenou rasou – a teda oprávnení k ohľaduplnosti, ktorá by mala byť odopretá ostatným rasám – alebo sa tej myšlienky vzdať.

Spochybnenie zdrojov: Toto má zvyčajne podobu, „to a to nie je presvedčivý zdroj, lebo ho financuje rasista/je to rasista/atď.“ V podstate sú to útoky ad hominem na zdroj a treba proti nim bojovať tak, ako je opísané vyššie, teda vrátením diskusie späť k podstate veci.

V zriedkavých prípadoch môže oponent otvorene pochybovať, či zdroj, ktorý ste použili, vôbec existuje. Jediným riešením v tomto prípade je demonštrovať dôkaz alebo nájsť iné, overiteľné zdroje, ktoré opakujú rovnaké postoje.

Odporovanie zdrojom: Príležitostne začne oponent opakovať myšlienky protirečivých zdrojov, akým je Stephen J. Gould. Bolo by dobré si dopredu prečítať Rushtonov článok The Mismeasures of Gould, aby ste boli pripravený čeliť takým argumentom. (Odporúčame knihu Rushton: Lidské rasy, evoluce a chování – pozn. red.)

Eseje a posudky Dr. Matta Nuenkeho zvyčajne totálne zničia väčšinu protirečivých zdrojov. Navyše napísal dve veľmi zaujímavé knihy, ktoré sú voľne dostupné na internete, pod názvom Mýtus o rasizme, v dvoch zväzkoch (Racebook 1, Racebook 2). Tieto knihy úplne ničia všetky typy argumentov „všetci sme rovnakí“ a poskytujú vám skvelú intelektuálnu muníciu.

Odporovanie logike: Príležitostne sa bieli nacionalisti stretnú s logickými argumentmi. Dôkladné preskúmanie týchto argumentov – pretože ich je naozaj len zopár – o nich prezrádza, že sú to slabé odvary argumentov, ktoré už uviedli rovnostárski apologéti ako Stephen J. Gould (viac o Gouldovi: Jay Gould: Ďalší Judáš Iškariotský, Brutus a Cassius v diablových ústach v strede pekla, Židovská motivácia Stephena Jaya Goulda : Prirodzená selekcia iným menom – pozn. red.). Oboznámenosť s prácami Dr. Nuenkeho a Dr. Rushtona, na ktoré je odkazované vyššie, odhalí problémy s tými logickými argumentmi a poskytne vám muníciu na ich porážku.

Ako môžeme vidieť z vyššie uvedeného, neexistuje skutočne presvedčivý intelektuálny odpor voči bielemu nacionalizmu. Kedykoľvek je nutné diskutovať, my, bieli nacionalisti, vždy vyjdeme ako víťazi, lebo realita je na našej strane.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: John Young

O ::prop

4 komentáre

  1. Niet pochýb, že prvá vec, ktorá urobila Adolfa Hitlera definitívneho nepriateľa židov, bolo, že si bol vedomý ich anti-nemeckej hry, ktorú hrali, politickej a sociálnej, v Rakúsku a v Nemecku, už pred rokom 1914 v prvom rade a že vedel o židovskom duchu a židovských tvorcov Marxizmu a jeho vedomia o prezencii židov v tlači, divadlách, atď., priamo či nepriamo za všetkou propagandou, zamierenou na deštrukciu každého zdravého národného inštinktu medzi ľuďmi nemeckej krvi.
    Inými slovami, Národne Socialistický anti-semitizmus je rasová seba-obrana Árijca; energická reakcia proti židovským trikom a podvodom, ktoré páchali (a stale páchajú už od roku 1945) v Árijských krajinách.

    Židia v Tretej Riši, ešte neboli objektom žiadnych drastických opatrení. Jednoducho neboli legálne považovaní za “Nemcov”. Nebolo im viac dovolené učiť v školách a na Univerzitách, alebo financovať noviny pre nemeckých čitateľov; byť hercami, právnikmi, profedionálnymi hudobníkmi, spisovateľmi, atď,….pre nemeckú verejnosť i.e…,ovplyvňovať to, čo Nemci mali nazývať umenie, alebo literatúra, považovať za “dobré”, alebo “zlé”, alebo morálne či nemorálne.
    Jedným slovom, bolo im teraz, od nastolenia Národne Socialistického poriadku, zakázané strkať ich nosy do skutočného života spoločnosti v ktorej žili, ale ktorá nikdy nebola a nikdy nemôže byť ich. Bolo taktiež, od septembra 1935 – od vyhlásenia obdivuhodných Norimberských Zákonov o zachovaniie rasovej čistoty – im zakázané sobášiť sa s Nemcami, alebo, mimo iné, mať s nimi, i keď mimo-manželské sexuálne styky. (Podľa Nár. Soc. pravidiel, aborcia/potraty, v prípade čisto-krvného Árijského dieťaťa, sa považovali za vraždu a bolo prísne trestané, zatiaľ čo ešte nenarodený produkt hanebného styku – a správne – mal byť zničený.
    A Nemec, ktorý si pred Norimberskými Zákonmi vzal za ženu židovku, sa mal alebo rozviesť, alebo ju sterilizovať).
    Ale ako historik Hans Grimm hovorí, “tieto úpravy nemali nič spoločné so zlomyselným anti-semitizmom”. Tie sa v skutočnosti nevzťahovali len na židov, ale na všetky ne-Árijské rasy, ako systematická sterilizácia polo-nemeckých, polo-černošských detí, hanebné stopy okupácie Nemecka africkými žoldniermi po Prvej Svetovej vojne, dokazuje.
    A židia by mali byť tí poslední na tejto planéte, kritizovať tieto nové zákony, oni ktorí vzhľadom k toľkým lepším rasám, zotrvávajú verní bohu ich kmeňa, Jehovovi, ktorý ako bohovia všetkých kmeňov, vo všetkých zemiach, každej doby – ako vieme, považoval miešanie krvi za odsúdenia-hodné. (Viď Starý Zákon, Ezra, Kapitola.9); oni, ktorí sami, v roku 1953, zakázali v Izraeli manželstvá medzi židmi a nežidmi!

    Spoločnosti zložené nie zo židov, ale zo správne zmýšľajúcich Árijcov, avšak pod zavádzajúcim vplyvom ich súčasnej židmi prepchatej tlače a náboženstva, zakoreneného v Judaizme, predstiera “svoje” definitívne poslanie, zachrániť dušu sveta z Hitlerovho zovretia – v skutočnosti zabrániť Adolfovi Hitlerovi zachrániť Árijského človeka, telo a dušu, v každej krajine, zo stále viac a viac zvierajúceho zovretia medzinárodného židovstva.

    Jedna spoločnosť, “Priatelia Európy” – publikovaná asi v roku 1935, v sérii výťažkov práce autorov o Národnom Socializme komentuje, poukazujúc, že
    ‘Weltanschaung’ Adolfa Hitlera je popretie fundamentálnej škály hodnôt, ktoré Európa prijala spolu s kresťanstvom (čo popravde je).

  2. „Bieli nacionalisti“ naozaj používa tento termín?

    • Áno, v USA sa používa, ale v Európe nie, zo zrejmých dôvodov.

      • ……….Naozaj píše to ako Intellectual Self Defense for White Nationalists, ale rozpor má v názve skupiny ktorú sa snaží osloviť. Ale čo s Američanmi, sú takí všetko sprznia a chaotizujú, aj keď na druhej strane uznávam, že presný názov týkajúci sa identifikácie obrancov lokálnej a pôvodnej populácie by vyvolal negatívne emócie. Ľudia sa viac definujú podľa jazyka, avšak nie bez ohľadu na biológiu a genetiku. Fakt, neviem prečo im nestačí obyčajný patriot, lokál patriot, vlastenec, národovec.
        ……….Ja sám mám tak isto trochu problém s podobnými označeniami, mimo odbornej literatúry dosahujúcimi úrovne nálepky a tak isto neviem ako v bežnej neodbornej reči označiť človeka, čo sa nechce dať zomlieť v našom milom, úžasnom a veľkolepom civilizačnom mlynčeku na ľudské mäso ovládanom partiou tých najúžasnejších a najsamprvších stvorení na Zemi. ……….Pri oslovení populácie a v bežnej komunikácii by však bolo lepšie používať ustálenú skupinu slov – ľudia čo ešte zostali normálni – avšak je to defenzívne, použiteľné v prípade prehry, keď sa potrebujeme ako kultúrna skupina definovať a vyčleniť týmto spôsobom. Možno lepšie by bolo, a to by ich aj prefackovalo – bežný kultúrny Európan, Slovák. Prípadne použiteľný je aj svojprávny Slovák, Čech, Maďar, ale to nás vyčleňuje len voči húfovitým stádam ľudí zhromažených v západnej Európe a Nemecku. Pojem by mal mať v sebe zahrnuté hlavne základné technologické zručnosti vlastné našej populácii, ale nič ma nenapadá… azda len každý šikovný Slovák, každá rozumná Slovenka. …nechám to radšej na tých čo sa politikou živia a mienia živiť.

Pridaj komentár