Domov / Hlavná strana / Komentáre / Horí Ukrajina, bude aj Európa

Horí Ukrajina, bude aj Európa

ukrajina15Za poslednými udalosťami na Ukrajine stoja pozadí dopredu odsúhlasené kroky USA a EÚ. Povedal to Marcus Papadopulos, hlavný redaktor anglického mesačníka „Politics First“ pre ruskú agentúru ITAR-TASS. Na Ukrajine máme možnosť vidieť koordinované úsilie USA a EÚ na zvrhnutie vlády a prezidenta V. Janukovyča – cestou organizovania a vytvárania opozičných strán v krajine. Podľa neho Brusel a Washington majú svoje spoločné geostrategické ciele – ustanoviť na Ukrajine kontrolovanú a prozápadnú vládu, ktoré sa bude snažiť o integráciu do EÚ a členstvu v NATO, teda podobný systém ako bol Gruzínsku za Saakašviliho.

Suverenita Ukrajiny bola odmietnutá predstaviteľmi americkými, nemeckými a poľskými politikmi, ako napríklad senátor McCain, ktorí prichádzali do Kyjeva a podporovali opozíciu a jej protesty. Pán Papadopulos si dal otázku : Ako by reagovali napríklad Londýn, ak by tam prišiel poľský politik a pripojil sa k protestujúcim, ktorí demonštrujú proti britskej vláde? A dáva si jasnú odpoveď: Taká situácia by skutočne nemohla nastať. Len pripomínam, že hlavný redaktor toto povedal ako osobný názor, ako podotkol: „ktorý nemusí byť totožný s oficiálnou pozíciou mesačníka“.

Nie je to ojedinelý názor, ktorý dnes možno nájsť v médiách západnej Európy, tam sú už dosť známe koordinované postupy podobného charakteru. To len podprahoví slovenskí „politnedoukovia“, vrátane kandidátov na prezidenta, tárajú nezmysly. Každý národ si zaslúži takú „elitu“ aký národ to je. To platí aj o Ukrajine.

V súčasnosti sa na kyjevskom Majdane už o eurointegrácii takmer nehovorí. Hovorí sa iba o zvrhnutí vlády a prezidenta. Podpis asociácie vo Vilniuse mal tiež tento cieľ, v časovej postupnosti. Nepodpísanie teda vyústilo v Majdan a v jeho súčasnosť. Zaujímavé na tom je, že keď prišli Ukrajinci na rokovania s Ruskom, ešte pred podpisom asociačnej dohody, nemali ju k dispozícii. Rusi im ju zohnali cez svoje zastúpenie v Rade Európy, preložili a vtedy sa členom ukrajinskej delegácie a aj Janukovyčovi postavili „vlasy dupkom“. Keď si pozorne preštudovali, museli konštatovať, že také niečo nemôžu podpísať. Ukrajinský prezident toto faux pas potom zvalil na nedôkladnú prípravu asociačnej dohody za ktorú budú padať hlavy.

Kyjevský Majdan je však nemeckým projektom, ktorý je výhodný pre svetového hegemóna USA i pre európskeho – Nemecko a možno to znie nečakane, ale aj pre regionálneho hegemóna – Rumunsko. Rumunsko a Poľsko chcú byť regionálnymi lídrami a jeden i druhý robí pre to veľa. Rumunsko už viac ako desaťročie nacionalistickú propagandu na západnej Ukrajine s cieľom odtrhnúť Bukovinu a odesknúť ju v prípade zmeny hraníc. Objavuje sa však aj tretí do partie – Maďarsko, ktoré zasa chce časť Rumunska – Sedmohradsko, časť Zakarpatska, časť Srbska – Vojvodinu a aj časť južného Slovenska. Rumunsko a Poľsko sú dnes trójskym koňom USA v Európe, Maďarsko využíva a zneužíva EÚ ale má dobré vzťahy s Nemeckom a paktuje s Ruskom.

Nemecký projekt Ukrajiny nie je ničím novým. Stačí si zalistovať v nedávno sprístupnených denníkoch známeho nacistického ideológa Alfréda Rosenberga: „Práca na vytvorení nezávislého ukrajinského štátu predpokladá neustále kultivovanie ukrajinského jazyka. V sfére školskej výchovy i vysokého školstva bude treba urobiť všetko pre to, aby sa krok za krokom menilo myslenie obyčajného národa a sústrediť jeho pozornosť na vlastnú štátnosť vo zväzku s nemeckým národom. Aby sa získala cesta k duši ukrajinského národa, treba čím skôr vytvoriť v Kyjeve veľkú ukrajinskú univerzitu, rovnako ako aj rozvíjať ukrajinské písomníctvo a ukrajinské umenie v globále. Pre Nemecko je Ukrajina vážna hlavne ako veľká obilnica. Tu sa však stretneme aj s problémami, pretože traktory sú už samozrejmosťou a vymenili dobytok a kone, všetko bude závisieť od toho, či budeme mať poruke nevyhnutné množstvo nafty, aby sme mohli podporiť výrobu. Táto otázka úzko súvisí s okupáciou oblastí Donu a Kaukazu“

To je len niekoľko myšlienok z tohto denníka. Nemci vždy snívali o Ukrajine. A neprestali. Fond Konráda Adenauera financuje stranu V. Klička, „UDAR“, čo je jasné z jeho stránky. Nemci tohto boxera vypestovali, ako vhodnú, samozrejme prechodnú osobu, ktorá bude súťažiť s Janukovyčom. Vychádzali z jeho športovej slávy. Hoci Kličko zatiaľ číta z papiera, jeho odpovede a politická ostrieľanosť sú minimálne, má však dobrých učiteľov. Kličko si vybral Jaceňjuka zo strany Júlie Tymošenkovej /VLASŤ/ a Tiahnyboka zo „Svobody“, ktorý je predstaviteľom síl, ktoré možno spájať so všetkým, len nie s demokraciou. Samozrejme, protesty proti tejto strane sú dosť silné v USA a hlavne v Izraeli, časom sa s ním Kličko určite bude musieť rozísť. Bude musieť rešpektovať USA, lebo ako sa verejne v Kyjeve vyjadrila pani Nulandova, námestníčka ministra zahraničných veci Kerryho, do Kyjeve putovalo z USA už 5 miliárd dolárov! Táto trojica teda bojuje proti Janukovyčovi, za ktorým stojí istá časť oligarchie z východu Ukrajiny, už je pritom s rodinou oligarchom sám, čo samozrejme obyčajní Ukrajinci vidia a nie sú tým nijako nadšení. Okrem tohto je tu ešte jeden boj, v Kyjeve vládne pravoslávny Filaret, ktorého svetové pravoslávie neuznáva. Cirkev uniatov, teda greko-katolíkov je rozšírená na západnej Ukrajine. Obide podporujú Majdan. Ďalej je tu silná komunita bohatých Ukrajincov, hlavne v USA, ktorá pochádza prevažné zo západnej Ukrajiny. Sú tu samozrejme aj záujmy Ruska, strategické i politické. Nechať Krym vojskám NATO by bol pre Rusko ťažký úder. Tak isto ako investície vložené na východ Ukrajiny.

Boj o Ukrajinu nie je hra o fazuľky ale veľmi nebezpečná hra a jej dôsledky si ťažko aj predstaviť. Veľký Otto von Bismarck hovorieval „Zrátajte potenciál“ – mal tým na mysli nielen to, akými silami a pozíciami disponuje hráč v politických bitkách, ale aj akými v budúcnosti.

Posledné udalosti na Ukrajine ukazujú, že Janukovyč má len dve možnosti, buď zamatovo rozdelí Ukrajinu a stane sa lídrom jej východnej časti, to by bol oslavovaný, alebo zasiahne tvrdo proti demonštrantom a tým pádom bude vyhlásený za diktátora a budú ho hnať až do Haagu. Posledné udalosti totiž hovoria o tom, že majtanovci obsadzujú regionálne štruktúry v mestách západnej Ukrajiny a v Kyjeve sa radikáli vymkli Kličkovi z rúk. Rozdelenie Ukrajiny však nie je ani v záujme Nemecka a ani USA. A ani Ruska. Situácia sa začína zamotávať a je tak vážna, že Putin už zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruska, kde sa hovorilo aj o situácii na Ukrajine, zatiaľ bez podrobností.

Očakávať možno všeličo, nenadarmo do Čierneho mora smerujú americké lode /podľa Pentagonu dve bojové lode/, ktoré akože chcú chrániť Soči pred teroristami. Nevedno ako budú na lodiach pátrať po čiernych vdovách v uliciach Soči. Okrem toho je pripravená aj americká letecká báza v Nemecku, vraj tiež na pomoc olympiáde, pri evakuácii. Ruská Čiernomorská flotila je v Kyjeve za päť minút. Nemecká je v Soči za dve hodiny, ako to potvrdil oficiálny predstaviteľ Pentagonu, teda v Kyjeve, možno o hodinu. Nezaškodí troška porovnania, ide o 08.08.08, teda dátum začatia LOH v Pekingu na ktorých sa zúčastnil ako ministerský predseda V. Putin. Vtedy sa začala päťdňová vojna Ruska s Gruzínskom, keď Gruzínska armáda zaútočila na Južné Osetsko.

Naozaj nespočetné množstvo vecí, medzi sebou previazaných a domotaných ako klbko priadze, ako keby to číslo 14 bolo magnetom, tak ako jeho obrátená verzia 41. A čo tak číslo 14.02.2014. Tiež zaujímavé číslo.

Autor: Svätoboj Clementis, www.protiprudu.org

Poznámka redakcie:
Pre lepšiu orientáciu čitateľov, keďže o Tiahnybokovi sa v našich končinách príliš nevie, aj keď v súčasnosti je asi osobou, ktorá má najväčší vplyv na dianie v uliciach Kyjeva. Tiahnybok je radikálny ukrajinský nacionalista, inšpirujúci sa tradíciou OUN (Organizácia Ukrajinských nacionalistov), ktorej vedúcimi osobnosťami boli niekedy napríklad Meľnyk, či Bandera. Sionisticko – boľševickými médiami je obvykle označovaný ako „krajná pravica“, teda rovnako ako u nás napríklad Marián Kotleba, aj keď ani jeden z nich nemá v skutočnosti s pravicou veľa spoločného. Tiahnybokovým záujmom nie je politika typu SNS (kam vietor a peniaze, tam aj kabát), ale skutočná, samostatná Ukrajina v najlepších tradíciách OUN, vrátane pravdepodobne chybných krokov spájania sa s každým, kto môže tomuto cieľu napomôcť. Dnes je to Kličko a Juščenko, ktorí ale v prípade odvrátenia sa od cieľov Ukrajinských nacionalistov budú veľmi rýchlo odvrhnutí. História nám to ukazuje jasne – spojenectvo s Hitlerom trvalo iba dovtedy, kým sa neukázalo, že Hitler samostatnú Ukrajinu nechce. OUN okamžite obrátilo zbrane a s Nemcami bojovali rovnako tvrdo ako s boľševikmi. Nakoľko to bolo správne vidíme, keď sa pozrieme na výsledky vojny. V súčasnej situácii je však Tiahnybok jediný človek, ktorý vyzerá, že háji výhradne záujmy Ukrajincov.

O ::prop

6 komentárov

  1. Jacenjuk je malý židovský lišák, který nemá žádné výčitky svědomí kvůli spolupráci s notorickým židobijcem jako Tjagnibok (jehož stoupenci již napadli židy v Kyjevě, což vedlo k vyjádření obav izraelskou vládou), zatímco sám Tjagnibok je typickým neonacistickým výtržníkem, kterého může vyprodukovat jen Ukrajina a Chorvatsko.
    http://www.zvedavec.org/komentare/2014/01/5823-janukovicuv-posledni-krok-by-mohl-ucinit-rozdeleni-ukrajiny-nevyhnutelnym.htm

    • Nepáči sa mi síce príliš ani tento článok, ale tie bláboly zverejnené na zvedavcovi, to už je ozaj niečo. Jediná veta stačí na vystihnutie autorovho chorého myslenia: 1) Ukrajina je zcela umělou zemí. Ďalšie komentáre už myslím nie sú potrebné.

  2. „…….Urajina,ktera ma vsak svoji specializaci v tomto boji o moc,nezapomenme,ze tou specializaci je historicke pozadi,
    kde
    kievsky knize rozprasil „Chazarska-turecko-mongolska „vojska,to mu dodnes nemohou
    —————————————————————————————————————–
    zapomenout.“

    Viď: http://www.zvedavec.org/nazory-5854.htm

  3. Mně to na Ukrajině trochu připomíná naši sametovou před dvaceti lety… lidi si tam taky myslí, že bojují za svobodu a lepší vládu, a ono na pozadí jde samozřejmě o zcela jiné věci a zájmy…. My už jsme poučení, Ukrajince to zřejmě teprve čeká…

    • Obávam sa že poučený z daleka niesme.
      Drvivá väčšina ludí sa stále domnieva že rok 89 bol blahodárny a oslobodzujúci a je krvopotne presvedčená že korupcia, zotročovanie a živorenie je najlepším spôsobom života.
      Druhá polovica, ktorá si všimla že nieje všetko z cestovným poriadkom, má však tendenciu neustále rozprávať o ďalšej revolúcií, prípadne zvrhnutiu súčasnej vlády. Týto ludia však nemajú ani predstavu ako by to po pripadnom „prevrate“ malo vyzerať a preto sa uchylujú k heslám naočkovaným skrz média. To že akýkolvek nárazový zvrat nebude nikdy v prospech občana a národa, keďže dobre zorganizované lobbystické skupiny budú mať vždy navrch, si žial normálny človek skoro ani neuvedomuje.. Je to práve dialóg ktorý je potrebný! Dialóg medzi občanmi aby už konečne zistili aký systém chcú mať a za tím aj ísť. Každý ďaľší polotovar z dielne dnešných alebo budúcich profi-revolucionárov nás dostáva len hlbšie do sračiek. Je načase aby sme TENTO systém začali pretvárať pomalimi ale cielavedomími procesmi v náš prospech (nás občanov).

  4. Či chcú Rumunov a Poliakov za regionálnych hegemónov Američania je otázne. Či by sa mala spamätať V4 a rozšíriť sa o krajiny v Karpatskom regióne alebo priamo v koridore Baltic-Balkán by mohla byť odpoveď na hľadanie zlatej strednej cesty. Že to imperiálne mocnosti nedovolia je však dosť pravdepodobné. Či má tento model oporu v minulosti? Známa je snaha Jagelovcov a tiež poľského krála rumunského (Valašského) pôvodu Štefana Batoriho. Určitú líniu v tomto smere je možné sledovať aj v snahách kráľa Mateja Korvína (tiež rumunského-valašského pôvodu). Z pohľadu Slovensko-Rumunskej histórie existuje okrem tak zaznávanej spoločnej valašskej minulosti tzv. Malá Dohoda, ktorá bola dodržaná jedine zo strany Rumunska a taktiež jedine rumunská armáda odmietla vstup bratských armád do ČSR v 1968. Pre samostatnú politiku každej z krajín V4 alebo neskôr V7-8 je v prvom rade potrebné, aby si ľudia dokázali ochrániť a presadiť užitočných lídrov, užitočných pre krajinu z ktorej pochádzajú a ktorej najviac aj dlhujú, Potom ak budú pánmi vo svojich krajinách panstvách, môžu začať efektívne spolupracovať. Rozvracanie poriadku za hranicami je známi mocenský nástroj minimálne od čias ríše Rímskej, ale aj jej predchodcov (Divide Et Impera, alebo slovensky, Kde sa dvaja bijú tretí víťazí). Čo sa deje na Ukrajine je snaď jasné ako facka. Nerozumiem len jednému, že ešte prezident Janukovic nepožiadal medzinárodné spoločenstvo a najmä susedov o pomoc a o vyslanie mierových praporov. To by mali naši legionári omnoho bližšie a možno by nemuseli cestovať ani lietadlami.

Pridaj komentár