Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Homosexualita a biely nacionalizmus

Homosexualita a biely nacionalizmus

achilles_patroclusMusím sa ohradiť voči eseji od Andrewa Westhpala s názvom „Homosexualita nie je cool“ a ďalším príkladom proti-homosexuálnych útokov na stránke VNN (Vanguard News Network).

Ponúkam dva argumenty, prečo sú takéto postoje pomýlené a prečo je tolerancia dobrou vecou pre hnutie bieleho nacionalizmu.

Prvý argument: homosexualita je irelevantná

Vďaka zdeformovanému obrazu vytvorenému židovskými médiami je veľmi ľahké uveriť tomu, že všetci homosexuáli sú podporovateľmi židovskej agendy. A ľavicoví gayovia sú skutočne odpudzujúci, takže je potom veľmi lákavé mať pohŕdavé komentáre na ich adresu, keďže je to politicky nekorektné a naštve to tých správnych ľudí. Avšak toto je vážna taktická chyba.

Biely nacionalizmus by mal byť zameraný na jednu politickú vyhliadku. Biely nacionalizmus je tu pre záujmy bielych a proti záujmom našich rasových nepriateľov. Bodka. Čokoľvek iné je irelevantné. Znamená to, že bieli nacionalisti musia pracovať na zjednotení všetkých bielych do uvedomelej rasovej komunity sústredenej okolo našich rasových záujmov. Biely nacionalizmus má iba jeden odkaz pre homosexuálov a to, že bieli homosexuáli majú viac spoločných záujmov s ostatnými bielymi než s nebielymi homosexuálmi. Musíme byť imúnni voči stratégii „rozdeľuj a panuj“, ktorú používajú naši nepriatelia k tomu, aby narušili solidaritu medzi našimi ľuďmi, ktorej zničenie je iba predohrou zničenia našej rasy. Boje medzi homosexuálmi a heterosexuálmi, mužmi a ženami, pohanmi a kresťanmi, nordikmi a mediteráncami, Keltmi a WASP, Germánmi a Slovanmi nemajú miesto v hnutí bieleho nacionalizmu. Budú vždy iba slúžiť našim nepriateľom k tomu, aby nás rozdeľovali a podvracali.

Netolerancia k homosexualite však nerozdeľuje iba bielu populáciu ako takú, rozdeľuje i biele nacionalistické hnutie. Erns Röhm rozhodne nebol posledným homosexuálom, ktorého priťahoval biely nacionalizmus. Ja sám som stretol niekoľko homosexuálov v našom hnutí a mám tiež svoje podozrenie o niektorých. Avšak všetci títo ľudia sú inteligentní a uznávaní. Sú skutočným prínosom pre naše hnutie. Tí z nás, ktorí nemajú rodiny sú slobodnejší vo vyjadrení svojich postojov, keďže jednoducho toľko neriskujú. Majú tiež viac voľného času a vyššie jednorazové príjmy, ktoré môžu venovať na podporu našej veci. Tiež celkom niekoľko homosexuálnych mužov vôbec nezapadá do zženštilého stereotypu. Sú mužní a dokážu oceniť typické maskulíne veci akými sú fakty, logika a priama akcia. A dokonca i zženštilí gayovia môžu byť skutočným prínosom. Pim Fortuyn bol možno ideologicky nejasný, avšak mal potenciál pohnúť s Holandskom výrazne doprava a jeho žoviálna nátura jeho veci ešte viac pomohla. Pre médiá bolo veľmi ťažké vykresliť okázalého elegána, ktorého dokázali vzrušiť kvetinové dekorácie a ktorý bol zbláznený do svojich psíčkov, ako ďalšieho Hitlera.

Zjednotené hnutie bieleho nacionalizmu nevyžaduje, aby všetky nacionalistické skupiny nasledovali rovnakú stratégiu. To by bolo v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Čím viac odlišných stratégií budeme sledovať, tým máme väčšiu šancu, že sa niektorá z nich ukáže byť víťaznou. Nevyžaduje si to, aby všetky skupiny vzájomne spolupracovali. Rovnako ako si nevyžaduje, aby sa mali vzájomne radi. Nevyžaduje, aby gayovia a heterosexuáli spali pod spoločným stanom alebo zdieľali spoločné sprchy. Minimálnym požiadavkom pre našu súdržnosť je jednoducho to, aby sme sústredili svoju energiu na realizáciu nášho spoločného cieľa. Nech už si vyberieme akúkoľvek cestu, tak musíme prestať plytvať našim časom a energiou na zbytočné škriepky, ktoré nás akurát rozdeľujú.

Druhý argument: netolerancia k homosexualite je židovská záležitosť

Westphal je očividne kresťan. Ak by ste sa kresťanov opýtali, prečo si myslia, že je homosexualita hriech, tak nebudú schopní poukázať na žiaden z Ježišových výrokov. Ježišovi sa hodilo odsúdiť rozvod, avšak nie sodomiu. Kresťania by mali odmietnuť Starý zákon, t.j. záznam o židoch a ich blúznení, zločinoch, poverách a nenávisti.

Práve v ňom nájdeme odsúdenie homosexuality ako smrteľného zločinu. Prečo je tomu tak? Konečným cieľom židovského zákonodarstva bolo separovať Židov od zvyšku ľudstva. Židia odsúdili sodomiu (ako hriech), pretože všetci ich susedia ju praktikovali. Homosexuálna pederastia, ktorá dodnes predstavuje pre našu spoločnosť tabu, bola praktikovaná ľuďmi árijského pôvodu v oblastiach Stredozemného mora. Peržania, Gréci a Rimania ju praktikovali vrátane niektorých z najmužnejších mužov v histórii, akými boli napr. Achilles alebo Alexander Veľký.

Technicky vzaté, Gréci a ostatní neboli pedofilmi, ktorí by zneužívali deti, ale sústredili svoju pozornosť na mladých mužov v neskoršej fáze puberty, ktorí už boli pripravení na vojenský výcvik. Ľudia v staroveku považovali homosexuálne vzťahy za úplne konzistentné s manželstvom a rodinným životom, pričom zazerali na tých mužov, ktorí žili vo výlučne homosexuálnych zväzkoch. Homosexuálne vzťahy tiež boli spútané množstvom pravidiel a tabu. Rozhodne nešlo o dnešné moderné „robme si čo chceme“. Avšak netreba pochybovať o tom, že homosexuálne správanie bolo nielen tolerované starovekými árijcami, ale bolo považované za normálne, ba v niektorých prípadoch dokonca ideálne. Toto správanie bolo pripisované samotným bohom (Zeus a Ganymédes) a velebené poetmi, filozofmi a historikmi. Je ťažké zachovávať židovský prístup k homosexualite, ak skutočne oceňujete a rozumiete veľkoleposti klasickej polyteistickej civilizácie.

Avšak akokoľvek jedovaté je starozákonné morálne odsúdenie homosexuality, tak je založené na reálnom poňatí ľudskej povahy. Židokresťanstvo odsudzuje homosexualitu ako hriech, no a hriech je záležitosť výberu. No a nikto predsa nie je imúnny voči pokušeniu hriechu. Pokiaľ je teda heterosexuál človek, ktorý je imúnny voči homosexuálnej príťažlivosti, potom židokresťanský pohľad naznačuje, že nič také ako heterosexuál neexistuje. A pokiaľ je homosexuál osobou, ktorá si jednoducho nemôže pomôcť a je sexuálne priťahovaná k ľudom rovnakého pohlavia, pričom nemá možnosť výberu, potom židokresťanský pohľad naznačuje, že rovnako neexistuje nič také ako homosexuál. Existujú iba ľudia, ktorí môžu byť v pokušení homosexuálnej príťažlivosti a ktorí si vyberú heterosexuálnu príťažlivosť. V takomto prípade tu nie je priestor pre pokrytectvo.

Celá vec sa ešte zhoršila v neskoršom 19.storočí, keď psychológovia (z ktorých nejeden bol židovského pôvodu) vytvorili novú paradigmu pre pochopenie ľudskej sexuality. Už tu neboli ďalej homosexuálne a heterosexuálne túžby, ktoré môžu pociťovať všetci ľudia a ktoré môžu byť kontrolované našou schopnosťou výberu. Odrazu tu boli homosexuáli a heterosexuáli a to čo robilo človeka jedným alebo druhým už neležalo v možnosti jeho výberu, či kontroly. Sexuálne sklony sa náhle stali celým „životným štýlom“, celou „identitou“ prisudzujúc tak sexu mimoriadnu dôležitosť. Nebolo to dlho predtým, než začal Freud špekulovať o tom, že celá duša môže byť pochopená v termínoch sexuality. Toto nové a falošné ponímanie sexuality bolo príčinou obrovského utrpenia a poškodilo našu rasu.

Predovšetkým to zapríčinilo obrovskú úzkosť pre mužov i ženy, ktorí pociťujú homosexuálne túžby. V polyteistických spoločnostiach bolo možné tieto túžby pripustiť, porozumieť im a dokonca ich vyjadriť, ak to niekto chcel. V židokresťankej spoločnosti boli takéto túžby potláčané, ale ich číra prítomnosť nehovorila nič o nejakej identite, len o tom, že jeden človek je hriešnik a objektom pokušenia – ako v podstate každý iný. Dnes však môžu homosexuálne túžby byť príčinou obrovskej úzkosti a môžu spôsobovať muky. Ľudia sa zrazu strachujú o to, či náhodou nespadnú do kategórie menšinového a stigmatizovaného sexuálneho druhu, kompletne odlišného od zvyšku ľudstva. Mladý muž sa náhodou (sexuálne) vzruší počas wrestlingu s priateľom a náhle mu hrozí psychologická kríza. Začne premýšľať o tom, či náhodou nie je chorý. Má pocity odcudzenia od svojej rodiny a rovesníkov. Uvažuje, či by sa náhodou nemal odsťahovať z mesta a kúpiť si perové boa.

Za druhé, táto úzkosť spôsobila ochladenie priateľstiev medzi rovnakými pohlaviami a oslabenie mužských väzieb, akým bolo i štátotvorné mužské spoločenstvo tzv. Männerbund, ktoré bolo základom pre všetky vyššie formy civilizácie, obzvlášť árijských civilizácií. Je naozaj fascinujúce čítať popisy mužských priateľstiev z dávnych časov, napríklad Vyznania od sv. Augustína alebo eseje od Montaigneho. Muži mohli úprimne vyjadriť svoju lásku k iným mužom bez toho, aby boli strašení stigmou homosexuality, pretože v tých časoch takáto identita neexistovala a to až do konca 19.storočia. V súčasnosti sú tieto vyjadrenia náklonnosti veľakrát interpretované cez zdeformované sklíčko „queer teórie“ a Augustín a Montaigne a s nimi i množstvo ďalších osobností je považovaných za „jasných“.

Za tretie, tí ktorí si povedia, že nemajú iba homosexuálne túžby, ale sú jednoducho homosexuálmi, sú chytení do pasce tohto sebakonceptu a tým i do exkluzívne homosexuálneho spôsobu života, ktorý zo sebou nesie nielen zdravotné riziká, ale im tiež bráni v tom vyjadriť akékoľvek heterosexuálne túžby, ktoré by mohli mať. Vyčleňuje ich z manželstva a rodinného života, ktorý by mohol byť kombinovaný s homosexuálnymi vzťahmi, tak ako tomu bývalo otvorene v pohanských spoločnostiach a potajme v judeokresťanských.

Po štvrté, toto všetko tiež viedlo k vytvoreniu heterosexuála, ktorý si myslí, že je imúnny voči príťažlivosti k rovnakému pohlaviu. To umožňuje niektorým heterosexuálom zlúčiť židovskú netolerantnosť so „spravodlivosťou“ a robí to z nich anti-homosexuálnych šikanátorov.

Všetky tieto deštruktívne dôsledky by mohli byť zmiernené, ak by sme mali našu myseľ otvorenejšiu, oslobodenú od židovskej nenávisti a netolerantnosti. Homofóbni šikanátori sú v pasci židovstva a nie sú si toho vôbec vedomí. Biely nacionalizmus vyžaduje „desemitizáciu“ nášho myslenia, avšak mnoho bielych nacionalistov nemá ani potuchy, čo všetko takáto radikálna zmena pohľadu vyžaduje.

autor: Greg Johnson
zdroj: Counter-Currents Publishing
preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

4 komentáre

  1. Po dlouhé době jsem zavítal na Prop.sk a nestačím se divit! Tak kuřbuřti a řiťopichové jsou přínosem pro bílé hnutí? Nehledě k tomu, že strkání ptáka do mužského zadku je nechutné a perverzní, je vám snad jasné, že tihle úchyláci bílou rasu zrovna moc nerozmnoží? Ernst Röhm byl buzna a podle toho taky dopadl, protože buzeranti byli v nacistickém hnutí prostě nežádoucí. Z toho by si měl autor článku vzít ponaučení a vy v redakci byste mohli přidat aspoň jednu větu úvodem, kde byste se od sympatií k bukvicím distancovali, protože takhle to vypadá, že se vám myšlenka na bůsobení homoklád v nacionalistických uskupeních líbí. Za pár let aby se člověk bál jet někam na koncert nebo na demonstraci, aby se v tlačenici nestal objektem sebeukájení nějaké nadržené bukvice. Fuj, hnus!

    • Aman Againsttime

      Ten článok je celkom provokatívny (zrejem i účelovo), ale autor smeruje k tomu, aby sa nacionalistické hnutia zbytočne nerozdeľovali kvôli tejto otázke.
      To či niekto vo svojom súkromí pchá vtáka do inému zadku alebo nie nám síce môže prísť nechutné, ale nemá to vplyv na jeho rozumové a iné schopnosti, takže prínosom môžu byť aj bukvice (mimochodom homosexuálni muži majú v priemere vyššie vzdelanie i príjmy). Pokiaľ sa spoločnosť dohodne, že sexualita patrí do našich spální a nie na verejné priestranstvá, tak to bude ok.
      Rozmnožovať sa samozrejme homosexuáli nebudú (pokiaľ si teda nepomôžu umelým oplodnením), ale problémom je v prvom rade to, že sa odmieta rozmnožovať heterosexuálna väčšina. Toto je primárny problém, ktorý treba riešiť.

    • Keď spomínate Rohma. Rohm nebol zavraždený preto, že bol buzna. Bol zavraždený kvôli ideologickým nezhodám, ktoré smerovali k rozkolu v strane. Rohm bol vysoko inteligentný človek potvrdzujúci myšlienku článku – pokiaľ ideš s nami, nie je žiaden problém. Alebo si myslíte, že Rohmove eskapády a jeho orientácia neboli známe Hitlerovi už dlho pred jeho zavraždením? Vaše vysvetlenie je veľmi prostoduché.

      K Amanovi: dovolím si nesúhlasiť s tvrdením, že homosexuáli majú v priemere vyššie vzdelanie i vyššie príjmy. Ja tvrdím, že homosexualita prekvitá najmä vo väzeniach a cigánskych osadách, nie medzi bankármi a plutokratmi. Tam sú skôr výnimkou než pravidlom. Samozrejme to nemôžem podložiť štatistikou, ale stačí navštíviť niektorú osadu (mal som tú česť) alebo stráviť pár týždňov vo väzení… 😉

      • Aman Againsttime

        Osmoza, lenže väčšina väzňov, ktorí praktikujú homosexuálny styk nie je v skutočnosti homosexuálmi. Je to pre nich len náhrada a keď vyjdú z väzenia, tak sa správajú heterosexuálne. Treba totiž rozlišovať medzi homosexualitou a homosexuálnym správaním.
        Pokiaľ ide o cigánov, tak by som skôr povedal, že v ich komunite je homosexualita ešte väčšie tabu než u bielych (napr. u afroameričanov tomu tak je), ale priznávam, že neprichádzam až tak často do kontaktu s nimi (našťastie).
        Homosexuáli majú disproporčne výrazne väčšie zastúpenie v umeleckej brandži (módni návrhári, fotografi, tanečníci, herci, atď.) – toto je pomerne známa skutočnosť. Ťažko povedať čím to je spôsobené, ale je tomu naozaj tak (každopádne existujú i štúdie poukazujúce na odlišnosti v štruktúre mozgu medzi homosexuálmi a heterosexuálmi: http://en.wikipedia.org/wiki/Biology_and_sexual_orientation)
        O 8 mojich spolužiakoch na vysokej viem, že sú takto orientovaní a taktiež i o 2 mojich profesoroch (ak študujete v BA spoločenskovedný smer na vš, tak je prakticky nemožné nejakého nestretnúť). Ja pochádzam z malého mesta v Trenčianskom kraji a nikdy som vo svojom okolí nevedel o žiadnom homosexuálovi. Keď som však začal študovať a žiť v BA, tak jedna z vecí, ktorá mi udrela do očí bolo to koľko ich tu je. Pokiaľ ide o spomínaných študentov, tak väčšina z nich dosahuje nadpriemerné študijné výsledky. Moja teória je taká, že tým, že sú do istej miery stále stigmatizovanou skupinou, tak majú o niečo väčšiu tendenciu na sebe pracovať, aby okoliu dokázali, že môžu byť tiež prínosom a tým zvýšili šance, že ich bude akceptovať.

Leave a Reply to osmoza Cancel reply