Domov / Hlavná strana / Z domova / Hlasovanie o Palestíne vo VZ OSN a Slovensko

Hlasovanie o Palestíne vo VZ OSN a Slovensko

Tajnička „made in Slovakia“, teda ako bude Slovensko vo VZ OSN hlasovať je vylúštená. V historickom rozhodnutí uznali Spojené národy Palestínu ako štát. Rozhodujúca väčšina 138 hlasov „áno“, pri len 9 hlasoch proti a 41 zdržaní, rozhodla vo štvrtok napriek odporu USA priznať Palestíncom v OSN status pozorovateľského štátu. Pozri: výsledky hlasovania ako CSV-Databáza.

Zatiaľ, čo väčšina „starých“ štátov EÚ hlasovala za uznanie nového statusu Palestíny, Bushova tzv. „nová Európa“ opäť nesklamala. Okrem Čechov, ktorí samozrejme (ako vždy pápežskejší než pápež) jediní z Európy (!) hlasovali proti, sa všetky východoeurópske štáty poslušne zdržali hlasovania.

Za zmienku stojí aj to, že český minister zahraničia Schwarzenberg, známy svojimi neskrývanými sympatiami k Izraelu, sa už napred pre médiá vyslovil, že ČR bude hlasovať proti uznaniu Palestíny. Izraelský premiér Netanjahu sa za to príde do Prahy premiérovi Nečasovi osobne poďakovať.

Slovenské Ministerstvo zahraničia, ako vždy, robilo tajnosti o spôsobe nášho hlasovania. Že by sme až do poslednej chvíle čakali, ako bude hlasovať náš veľký tútor Nemecko? Stanoviská Francúzska a Anglicka boli predsa deklarované už vopred. Príznačné tiež je, že na webovej stránke MZV SR – SR/OSN – aktuálne správy – bola tá posledná zo 17.04.2012!

Ani mediálne komentáre na Slovensku v predvečer hlasovania do toho nepriniesli jasno. Buď sa komentátori báli priamo opýtať, alebo im bolo naznačené, že sa pýtať nemajú. Tiež je to vysvedčenie o úrovni našich médií.

Pikantné na celej veci je, že tu už roky máme v Bratislave Veľvyslanectvo štátu Palestína, ktorého predstavitelia sa pravidelne zúčastňujú oficiálnych podujatí (napr. osláv SNP v Banskej Bystrici, alebo pravidelného Vianočného bazáru diplomatov).

Vo vyhlásení nášho ministerstva zahraničia k výsledkom hlasovania VZ OSN sa hovorí, že Slovensko podporuje myšlienku samostatného Palestínskeho štátu, žijúceho bok po boku so židovským štátom, (ale) zároveň je toho názoru, že naplnenie štátnosti Palestíny by malo byť výsledkom, nie začiatkom mierového procesu.

Dohoda Izraelčanov s Palestínčanmi na riešení formou dvoch štátov leží, ako sa všeobecne konštatuje, v ďalekej budúcnosti. A ako vieme, na dohodu treba vždy dvoch. Autonómne palestínske úrady sa preto snažia samostatne o štátne uznanie v hraniciach pred Šesťdňovou vojnou z 1967, teda so Západným brehom Jordánu, pásmom Gazy a východným Jeruzalemom.

Palestínsky prezident Abbas vyzval Valné zhromaždenie OSN v New Yorku pred hlasovaním, aby podpísalo „krstný list pre realitu štátu Palestína“, po čom nasledoval v rokovacej sále „standing ovation“. Pre svoje vystúpenie si zvolil symbolický dátum: 29. november je medzinárodný deň solidarity s palestínskym národom a pripomína rezolúciu OSN č.181 z roku 1947, ktorá predpokladala rozdelenie vtedajšieho britského mandátového územia Palestíny na židovský a arabský štát.

Zatiaľ čo u Palestínčanov vo štvrtok po hlasovaní v New Yorku panovalo nadšenie, varovali USA a Izrael pred novými nebezpečenstvami pre mierový proces na Blízkom Východe. Izraelské médiá hovorili vo svojich komentároch o diplomatickej porážke pre židovský štát. „Európu sme stratili“, citujú noviny „Haaretz“ jedného vysokopostaveného izraelského úradníka.

Čo znamená status pozorovateľa? Tento status bol po prvý raz zavedený pre Švajčiarsko, ktoré od r.1948 patrilo ako pozorovateľ do OSN a len od r. 2002 sa stalo plnoprávnym členom. Aj Spolková republika Nemecko mala v období medzi 1952 a prijatím za plnoprávneho člena 1973 status pozorovateľa. V súčasnosti patrí už len Vatikán ako permanentný pozorovateľ OSN. Palestínčania disponovali od uznania OOP (Organizácie pre oslobodenie Palestíny) OSN v 70-tych rokoch len jednoduchým statusom pozorovateľa, zrovnateľným s medzinárodnými organizáciami. Získali síce v roku 1998 dodatočné práva, napr. právo prejavu pri generálnej rozprave a spoluprácu na rezolúciách, avšak neboli zrovnoprávnení so suverénnymi štátmi. Ďalším zhodnotením statusu poskytnú Spojené národy Palestínčanom prakticky štátnu kvalitu. Autonómne úrady v Ramallahu budú potom môcť pristúpiť k určitým organizáciám OSN a medzinárodnoprávnym dohodám, ako napr. k Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo a k dohode o morských právach. Tým by si mohli Palestínčania nárokovať kontrolu nad svojimi výsostnými vodami a vzdušným priestorom. Okrem toho získajú prístup k medzinárodnému súdnictvu a mohli by Izrael žalovať kvôli jeho politike osídľovania. Pristúpenie k Medzinárodnému trestnému súdnemu dvoru by však muselo byť ešte zvlášť povolené signatárskymi štátmi súdu. Ako pozorovateľský štát nebudú mať Palestínčania naďalej žiadne hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení. Aj naďalej nebudú smieť navrhovať rezolúcie.

Zatiaľ, čo sa isté kruhy v Izraeli len pomaly spamätávajú zo šoku, ktorý im privodilo úspešné hlasovanie vo VZ OSN o žiadosti Palestínčanov, črtá sa pre nich na obzore nová pohroma.

Ministri zahraničia Európskej únie budú na svojej budúcej schôdzke prerokovávať veľmi výbušný dokument. Komisia vypracovala „čiernu listinu“ s menami najagresívnejších židovských osadníkov zo Západného brehu Jordánu, ktorí by podobne, ako napríklad činitelia rôznych diktátorských režimov mali mať zakázaný vstup do krajín Európskej únie.

Dokument, o ktorom informoval okrem iného server Euobserver.com, uvádza, že „agresia osadníkov sa zdá byť súčasťou plánu, ktorý má za cieľ vyhnanie Palestínčanov“ a dodáva, že Izrael okolo aktivít židovských osadníkov vytvára „atmosféru beztrestnosti“. Naveľa, podľa komisie počet útokov osadníkov proti Palestínčanom stále stúpa a stále väčšie sú údajne aj škody, ktoré páchajú.

Násilnosti židovských osadníkov podľa dokumentu komisie škodia mierovému riešeniu konfliktu. Preto by EU mala skupinu tých najagresívnejších činiteľov osadníckych kruhov potrestať demonštratívnym zákazom ciest do Európskej únie. Pre mnohých z nich by to skutočne mohol byť citeľný trest – zvlášť v letných mesiacoch sú niektoré turistické destinácie v EÚ, ako napríklad Cyprus, alebo Bulharsko, obľúbeným cieľom letných dovoleniek Izraelčanov, vrátane týchto osadníkov.

Izraelská vláda už dala najavo svoje pobúrenie. Hovorca izraelského ministerstva zahraničia tiež upozornil, že Jeruzalemu nie je jasné, ako chce EU identifikovať a na základe akých kritérií vyberať „agresívnych osadníkov“, ktorí majú byť potrestaní zákazom vstupu.

Bude zaujímavé sledovať, aký postoj zaujme slovenská diplomacia k tejto agende EÚ, keďže zasa pôjde o Izrael. Z oficiálnych zdrojov MZV SR sa zrejme, ako býva zvykom nedozvieme nič, alebo len prázdne floskule o prípadnej „nevyváženosti“, alebo „predčasnosti“ preberaného problému. Jednoducho pre našich zahraničnopolitických „načalnikov“ na Hlbokej bude opäť najjednoduchšie zahrať sa na mŕtveho chrobáka, alebo ako hovoril jeden náš bývalý prezident: „aj tak še da, aj tak še da!“.

Juraj Borský

O ::prop

Pridaj komentár