Domov / Hlavná strana / História / Hitlerova revolúcia

Hitlerova revolúcia

tedor_richard-hitlers_revolutionKapitola 1 – Ideológia
Úvod

Niektoré historické obdobia sú nadčasové vo svojej schopnosti vzbudzovať zvedavosť a predstavivosť. Staroveký Egypt a Rím priniesli veľkoleposť a moc, kým renesancia znamenala úžasné vyjadrenie ľudskej tvorivosti. Napoleonské Francúzsko demonštrovalo, že jeden muž s cieľom môže pomenovať dobu a americký Divoký Západ stelesňuje drsného a dobrodružného ducha generácií pionierov, ktorí dobyli kontinent. Je toho mnoho, čo sa dá naučiť z míľnikov civilizácie, aj keď ľudia interpretujú udalosti odlišne – podľa svojej mienky a záujmov.

Pomerne mladým prírastkom v chronológii význačných období je národno socialistické Nemecko. Rozhodne pútavé a nie bez vzrušenia a pocitu úžasu, prejavilo ohromný vplyv vo svojej dobe. Súper demokratických hodnôt bol svedkom triumfu demokracie – Nemecko padlo v boji. Vďaka tomu sa do úlohy vykladačov histórie tejto doby pasovali najmä bývalí nepriatelia Nemecka. Jedným z kazov v ich análoch je povrchný predpoklad, že národný socializmus bol politickým programom bez základov, produkt svetonázoru jedného muža. V skutočnosti to bolo vedomé úsilie národných socialistov zladiť politiku Nemecka s európskymi zvykmi a postupmi. Verili, že ich ciele sa zhodujú s prirodzeným vývojom kontinentu a pokladali opačný západo-demokratický koncept za cudzí a nemorálny.

Politické presvedčenie obhajujúce slobodu voľby – demokracia – získala prevahu nie vďaka všeobecným výzvam a prehláseniam, ale iba vďaka zdrvujúcej ekonomickej a vojenskej prevahe. Nijako jej to však nebráni ďalej si prisvojovať morálne vodcovstvo v ríši štátnictva. Proti demokratickej novátorskej viere v multikulturalizmus, vládu väčšiny, feminizmus, univerzálnu rovnosť a globalizáciu stáli sociálne a politické konvencie Európy, ktoré dozrievali po stáročia konfliktov a kompromisov, zvažovaní a hľadaní riešení. Presvedčenie, že národ má svoj vlastný étos, kolektívnu osobnosť založenú na pokrvnom, etnickom dedičstve a nie iba na spoločnom jazyku alebo prostredí, nemá miesto v demokratickom zmýšľaní; ako ho nemá viera v prirodzené hodnotenie ľudstva podľa schopností.

Počas prvej polovice 20. storočia napokon dve svetové vojny nastolili demokratické vlády aj v tých krajinách Európy, ktoré mierili iným smerom. Jednou z najúspešnejších zbraní v arzenáli demokracie bola ohavná propaganda. Démonizovala nepriateľa, motivovala armády Spojencov a propagovala svoju vec v zahraničí. Ospravedlňovala aj tie najnemilosrdnejšie prostriedky na zničenie nepriateľa. Celý zápas stavala do svetla boja dobra so zlom, zjednodušovala chápanie pre masy v Spojených štátoch a Britskom spoločenstve národov. Zverstvá, ktoré pripisovali spojeneckí propagandisti Nemecku – hlave odporu proti západnej demokracii, sú prehojne šírené až do dnešných dní. Omnoho horlivejšie než historici ich šíri zábavný priemysel, z veľkej miery ide o emocionálnu prezentáciu. Desivé obrazy vylučujú aj do budúcnosti možnosť logického a nezaujatého zhodnotenia politických alternatív. Toto je obrovským nešťastím, pretože porovnávanie je jedným z najlepších výukových mechanizmov.

1.1.1

Nórski dobrovoľníci skladajúci prísahu vernosti Hitlerovi boli medzi Európanmi, ktorí bojovali po boku nemeckej armády

Je bežným povahovým rysom človeka, že často súdi správnosť názorov menej podľa toho čo hovorí, ale skôr podľa toho, kto ich vysloví. Spochybňovanie osoby oponenta môže byť významnejším faktorom, než vecná diskusia a vyvrátenie jeho tvrdení. V Adolfovi Hitlerovi malo Nemecko vojnového vodcu, ktorého koncept autoritárskeho socialistického štátu reprezentoval vážnu výzvu voči demokratickým názorom. Rozhorčenie z toho, že niekto by mohol oponovať tak osvieteným myšlienkám, navyše ich dokázal prezentovať s obrovskou efektivitou, vedie súčasných historikov k množstvu teórií o tom, čo priviedlo Hitlera k jeho názorom. A tak môžeme čítať o Hitlerovej posadnutosti čiernou mágiou a astrológiou, ktorá ho dohnala k začatiu vojny, bol duševne vyšinutý vďaka manželstvám v rodine, cítil sa trápne kvôli svojim židovským predkom, bol homosexuál, mal nefunkčné detstvo, bol frustrovaný zo svojho zlyhania ako umelec, narodil sa s nevyvinutými semenníkmi a tak ďalej.

Pre autorov týchto legiend by bolo možno užitočnejšie napríklad opýtať sa, prečo ani nie 20 rokov po nastolení demokratických vlád Spojencami krížom po celej Európe v roku 1919, táto štátna forma prakticky zanikla. Rusko, Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Rakúsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Slovensko a nedlho potom aj Francúzsko prijali autoritárske režimy. Hitler poskytol životaschopnú a populárnu politickú formu rastúcim protiliberálnym tendenciám na kontinente. Dobrovoľníci z viac ako tridsiatich národov sa zapojili do boja za Nemecko počas II. Svetovej vojny. Západné demokracie spolu so svojim sovietskym spojencom si ich dokázali podrobiť iba mečom. Motívy týchto mužov si iste zaslúžia podrobné preskúmanie. Jednoduché označenie vodcu, ktorý spojil a viedol týchto mužov, ako dementného megalomaniaka nie je vysvetlením.

Počas 90-tych rokov získali ruskí historici dočasne prístup do predtým utajovaných sovietskych vojnových archívov. Počas posledných desaťročí aj britská vláda postupne uvoľňuje dlho zapečatené závažné dokumenty cez Úrad verejných záznamov (Public record office). Dôkladné skúmanie zverejnených dokumentov poskytuje vyváženejší pohľad na príčiny vojny a ciele zainteresovaných svetových vodcov. Táto kniha čerpá z publikovaných výskumov najmä nemeckých historikov a iba minimálne z anglických tlačených zdrojov. Je to z dôvodu poskytnutia čitateľom v Amerike a Spojenom kráľovstve materiál, ktorý je pre nich inak nedostupný.

Hojné citovanie z nemeckých periodík, vychádzajúcich počas Hitlerovej éry, oboznámi študentov histórie so základmi ideológie národného socializmu tak, ako bola prezentovaná nemeckej verejnosti. Nikto nemôže správne posúdiť skutky ľudí počas určitej epochy bez toho, aby uchopil ducha doby, v ktorej žili. Cieľom tejto knihy je poskytnúť takéto porozumenie.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

O ::prop

11 komentárov

  1. Dolfy hovoril veľa o záchrane bielej rasy, no vo vojnovej konfrontácii, do ktorej boli zatiahnuté biele národy (na čom mala jeho politická mašinéria významný podiel) prišlo o život viac príslušníkov bielej rasy ako kedykoľvek predtým i potom. Z 60 miliónov ľudí, kt. zahynuli v WWII., bolo prinajmenšom 40 mil. bielych. Netvrdím, na rozdiel od dnešnej propagandy, že za WWII. môžu v plnom rozsahu iba nacisti a A.H. ako ich hlavný predstaviteľ, no už vo svojom manifeste sa usvedčil z agresívnych a militantných zámerov. Najväčšou chybou bol podľa môjho názoru vpád do ZSSR.
    Osobne si nemyslím, že A. H. bol úplne suverénny vodca, silný vplyv na neho mali zámorské obchodné a finančné kruhy. V skutočnosti zatiahol Nemecko do takmer samovražednej vojny.
    Vďaka rasovo bratovražednej WWI. a WWII. začal úpadok dovtedy jasne dominujúcej bielej rasy.
    Kto mal na tom prospech? Zrejme ten, kto v PROTOKOLOCH stanovil strategický cieľ ovládnuť svet. Postaviť proti sebe biele národy posadnuté protichodnými agresívnymi ideológiami a vyhubiť ich v zákopoch, morálne a populačne oslabené ich potom rozleptať zvrátenou úpadkovou pakultúrou, vniesť medzi nich hedonizmus, drogy, chlast a homosexualitu, rozvrátiť tradíciu rodiny… Nepripomína vám to obsah PROTOKOLOV?

    • Máš pravdu, najväčšou chybou bol vpád do Ruska, lenže to bolo viac menej vynútené okolnosťami, tak zvaná preventívna vojna, ako bolo rok pred tým Nórsko. Stalin len čakal kedy Wehrmacht ukáže chrbát za kanálom La Manche, a bolo by to v opačnom garde.

    • Ktory manifest myslis? Lebo ja kuprikladu neviem o ziadnom, v ktorom by sa usvedčil z agresívnych a militantných zámerov.

      Adolf Hitler nezatiahol Nemecko do vojny. Nemecko bolo do vojny dotlacene vojnovymi stvacmi za morom, co je aj Lamanssky prieplav. Pokial chces presne vediet o co ide, vysvetlim, je to na dlhsie.

      Vpad do ZSSR bol, ako napisal vladimir7 nevyhnutnostou. Ak by nezautocil, o par tyzdnov by mal rusov v Berline. Ale mozno by bol potom obetou. Pochybujem o tom, lebo uz mu vyhlasila vojnu Britania. Tak ci tak by bol porazeny a Nemecko v troskach.

  2. maršal Žukov

    Na nič sa asi neteším tak, ako na deň, keď v masovom meradle vyjde najavo aspoň 60% pravdy o vojne. nacizme (národnom socializme) a hollycauste. Verím, že sa toho dožijem.

    • Obávam sa maršal Žukov že sa toho nedožiješ, ja by som sa toho tiež veľmi chcel dožiť, no predpokladám že krivonosí skôr rozpútajú armagedon, akoby dovolili pravdu o nacionálnom socializme a jeho ekonomike, a o druhej svetovej vojne vôbec.

  3. Bez toho, aby ktokoľvek kto vedie vojnu či už z donútenia alebo na vlastnú päsť, nemal zabezpečený prísun surovín a pohonných hmôt je dopredu odsúdený na neúspech. A práve suroviny a pohonné hmoty ležali na východe teda v Rusku a preto sa týmto smerom vydal nielen vtedajší Wehrmacht ( zabezpečenie životného priestoru ), ale radi by sa týmto smerom vybrali aj dnes upadajúce USA, po surovinách hladná Čína či Japonsko.

  4. Pod vplyvom ťažkého tlaku propagandy sa na Hitlerovi často posudzuje etika jeho činnosti, maximálne tak efektivita či reálny dopad jeho činov, ale hovorí sa stále málo o pozitívnych faktoroch, ktoré zabezpečili jeho hnutiu toľké úspechy. To je najzaujímavejší faktor a výrazne vyčleňuje germánsku renesanciu z množiny iných vtedajších bežných režimov či prevratov.

    Túto knihu som ešte nečítal, ale počul som o nej samé dobré veci. Myslím, že lepšie, ako vydávať nejaké prejavy, je preložiť a vydať takúto knihu, ktorá ľuďom tou správnou formou vysvetlí veci, ktoré doteraz nechápali ba ani o nich netušili.
    Napríklad ten predpredposledný odstavec o tom, že všetky režimy po 1.sv vojne v Európe skolabovali a prakticky štáty smerovali do kolapsu, že „fašizmus“ či „nacizmus“ bol nevyhnutný vývoj a jediný objektívne možný spôsob záchrany — a že už len z toho aspektu sa Hitlerovi podarilo naozaj briliantne zachrániť nielen Nemecko – to je myšlienka, ktorú väčšina populácie (aj keď počula o kríze a podobné veci) vlastne netuší.
    Samozrejme, nejde o pochopenie jednej historickej osobnosti, ale o spoznanie pravdy o modernej histórii, pretože ta je od konca vojny len falšovaná najhrubším možným spôsobom. Už stačilo.

    Pretože súhlasím so známym výrokom:
    Kto nepozná históriu, bude nútený si ju zopakovať.
    Nech si tí zmrdi, čo dnes stále ešte ideologicky rozhodujú, vyberú.

  5. Honza,
    kdo do akej vojny vtiahol koho, je jasné odjakživa, pre mnohých už od roku 1933, včšine však od roku 1939. Bola to Anglia a Francia, ktoré vypovedali vojnu Nemecku a nie naopak. Myslím, že Vaša história je viac propaganda, ako história. Zabúdate, že Francúz Leon Blum bol žid, Churchillova matka bola židovka a matka polského Becka bola tiež židivka. Teda ‘javisko’ bolo dávno pripravené!

    Krátko po nástupe Hitlera do moci, Nemecko vystúpilo z Ligy Národov (terajší OSN), ktorú Hitler prehlásil za ‘zbytočnú organizáciu’ a mal pravdu a taktiež z IMF (International Monetary Fund) s tým, že Nemecko si od nich požičiavať nebude a ak áno, tak len toľko, koľko môže vrátiť! Za 3 roky ukázal svetu, že to ide aj bez židov a ich ‘bogus’ peňazí a Nemcko bolo najprospešnejou krajinou na svete.
    ‘Treí st smrti’ nad Nemeckom bol spečatený!
    Zrejme sú Vám neznáme mená Bernard Baruch (americký židovský financier) a Samuel Untermeyer (známy New Yorkský attorney), samozrejme obidvaja židia, dokoca nemeckí židia. Baruch vohnal Ameriku nielen do Druhej, ale už aj do Prvej svetovej vojny.

    Poviem Vám teda o nich:
    Baruch vedel o čom hovorí, keď povedal generálovi George C. Marshallovi:
    “We are going to lick that fellow Hitler. He isn’t going to get away with it.” (N.Y. Times, 25th May 1934).
    Myslím že neppotrebujete preklad.

    Svetové židovstvo vypovedalo Nemecku vojnu (ekonomickú) 7-ho augusta 1933, keď Dr. Samuel Untermeyer vo svojej reči v Radio Station WABC provokatívne volal po “svätej vojne” proti Nemecku.
    Volajúc po vojne proti Nemecku, Bernard Baruch bol veľmi usilovný v príprave vojny proti Nemecku. Keď vojna bola ‘fait accompli’, Baruch napísal:
    “Vyzdvihujem, že porážka Nemecka a Japonska a ich vyradenie zo svetovho trhu dá Británii nesmiernu príležitosť zväčšiť jej zahraničný obchod v dvoch smeroch, v množstve a zisku”. ( “The Public Years”, p.347)

    Ďalšie vyhlásenie sa opakovalo vyhlásením ďalšieho predstaviteľa svetového židovstva, ruského žida, Dr. Chaima Weizmanna.
    On September 5, 1939 Chaim Weizmann, the principle Zionist leader, had declared war against Germany on behalf of the world’s Jews, stating that “the Jews stand by Great Britain and will fight on the side of the democracies . . . The Jewish Agency is ready to enter into immediate arrangements for utilizing Jewish manpower, technical ability, resources etc …” (Jewish Chronicle, September 8, 1939).

    Nemecko a Hitler sa jednoducho podľa toho zariadili a samozrejme jednali so Židmi ako so svojimi nepriateľmi.

    Ďalší žid, rabín Maurice Perlzweig,
    prehlásil 26 februára, 1940, kanadskému obecentstvu:
    “The World Jewish Congress has been at war with Germany for seven years. (Toronto Evening Telegraph)

    A nakoniec vynikajúci prejav S. Untermeyera, ktorý provokatívne volal po vojme proti Nemecku všetkými národmi tejto zeme za zločin proti Židom, ktorý sa nikdy nestal, čo samozrejme nepomohlo situácii Židov v Nemecku.
    7 augusta 1933, v deň jeho návratu z Európy, kam odišiel aby sa zúčastnil schôdze Medzinárodného židovského Kongresu v Haagu, pán Untermeyer mal prejav v Rádiovej Stanici WABC:
    ”Hlboko si cením váš nadšený pozdrav ku môjmu návratu, ktorý ako rozumiem, nie je adrersovaný mne osobne, ale svätej vojne v záujme humanity ktorej sme zaviazaní….
    Je to vojna, ktorá musí byť vedená bez prestania, pokiaľ čierne mraky bigotrie, rasová nenávisť a fanaticizmus, ktoré zostúpili na, čo niekedy bolo Nemecko, ale dnes je Stredoveká Hitlerova Zem, budú rozohnané. Ak raz pripustíme, na čom nehanebne trvá nemecká vláda, že take bezohľadné prenasledovanie ľudí jednej rasy alebo náboženstva je vnútornou záležitosťou a nie svetovým záujmom, ako vieme kdo bude v budúcnosti na rade?
    Teraz, alebo nikdy sa musia všetky národy tejto zeme spojiť proti tomuto monštróznemu tvrdeniu že zabíjanie, hlad a deštrukcia bez dôvodu…..je vnútornou záležitosťou, oproti ktorej ostatný svet musí nečinne prizerať a nezdvihnúť ruku na obranu….
    “pretože židia sú aristokraciou tohoto sveta”

    Tut p mate a myslím, že už niet čo dodať.

  6. SITRA, tak k tomuto už nie je fakt čo dodať, klobúk dole. Ja som myslel že svetové židovstvo vyhlásilo bojkot nemeckých výrobkov a služieb, čiže ekonomickú vojnu Nemecku už v polovici marca 1933.

Pridaj komentár