Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Heretické myšlienky o potrate a eugenike

Heretické myšlienky o potrate a eugenike

Čítala som raz rozhovor s jednou ženou, ktorej dieťa malo cystickú fibrózu. Dieťa muselo dennodenne znášať dlhé liečebné procedúry, aby zostalo na žive. Testy v skoršom štádiu tehotenstva pritom ukázali, že jej dieťa bude postihnuté cystickou fibrózou, ale žena sa rozhodla nejsť na potrat, pretože ako sama hovorí: „Uvedomila som si, že by som mala radšej život so zdravotnými problémami než žiadny.“

Napočudovanie presne rovnaké vyhlásenie som už predtým počula od ďalšej ženy, ktorá porodila dieťa s genetickou vadou. Ale čo tým chcú povedať? Vy a ja sme predsa vedomé bytosti, a preto sa desíme predstavy, že nebudeme mať žiaden život. Istotne by to bola strata. Ale ak by sme zomreli skôr, než by sme sa stali vedomými bytosťami, tak ako by sme mohli trpieť kvôli tomu, že nemáme žiaden život?

Osobne mám problém s neskorými potratmi a bola som zdesená, keď som zistila, že sa ženy zaň ospravedlňujú konštatovaním, že „hoci plánovali s tým niečo robiť, tak to stále odkladali“. Príde mi desivé vziať životaschopný plod zo ženskej maternice a potom ho zabiť, a preto som osobne naklonená myšlienke, že by tu mal byť určitý bod, kedy už potrat nebude dlhšie riešením. Načasovanie je samozrejme problematické, pretože plod dozrieva veľmi pozvoľne a nedosahuje vedomie a životaschopnosť konkrétnym dňom.

Množstvo embryií sa prirodzene vyvíja v maternici a potom dôjde k spontánnemu potratu (ženská perióda je „neskoro“). V skutočnosti genetici veria, že väčšina počatí sa pravdepodobne spontánne preruší. Bolo by zaujímavé počuť, čo by na povedali zástanci pro-life názoru. Podľa ich vlastného, pochybného odôvodnenia, všetko čo sa deje prirodzene, je Božia vôľa. Potom by to ale znamenalo, že Boh preruší väčšinu embryií a plodov. To je nevyhnutný záver. A ak Boh dopustí potrat, tak ako by potom mohlo ísť o príšerný hriech voči nemu? Nevidím žiaden spôsob ako vyriešiť tento rozpor. Embryá a plody, ktoré sa spontánne potratia sú zvyčajne defektné, často s chromozomálnymi abnormalitami, takže nám to možno dáva kľúč k spoznaniu Božieho zámeru. Možno Boh nechce, aby sa defektné plody ďalej vyvinuli a stali sa z nich defektné deti. A ak je Boh eugenik, bolo by snáď chybou nasledovať Božie vedenie a privádzať na svet iba zdravé deti?

Predpokladajme, že sa žena v počiatočných štádiách tehotenstva dozvie, že jej potencionálne dieťa, pokiaľ ho vynosí, bude trpieť ťažkou mentálnou retardáciou. Zastávam názor, že vedome porodiť dieťa s vážnym defektom je kruté, nemorálne a je zločinom proti bytiu. Niektorí pro-lifisti sú natoľko sústredení na život ako taký, že im unikajú ostatné hľadiská – ako napríklad kvalita života. Starajú sa vôbec o utrpenie? Žiadna žena by sa nemala báť alebo cítiť vinu, ak sa rozhodne ísť na potrat v takejto situácii. Možno nechce obetovať svoj život, aby strávila dekády vymieňaním plienok ťažko retardovaného dieťaťa a určite sa nemá za čo ospravedlňovať. Ale bola by „spravodlivá“, ak by dieťa donosila a stala sa neplateným, neoceneným, doživotným otrokom? Nie. Podľa môjho názoru by bola bláznom. Na živote matky záleží – a veľmi. Navyše okrem matky sú tu tiež ďalší ľudia, na ktorých treba brať ohľad – ako napríklad otec, ďalšie deti a samotné potencionálne dieťa v prípade, že je tu len malá šanca, že bude viesť normálny život. A čo zobrať tiež do úvahy ďalšie potencionálne zdravé deti, ktoré by matka možno priviedla na svet nebyť času a nákladnej starostlivosti, ktoré musí venovať ťažko hendikepovanému a retardovenému dieťaťu? V skutočnosti je potrat a pokus mať opäť zdravé dieťa veľakrát činom odvahy a súcitu.

Ťažko retardované dieťa (alebo akékoľvek dieťa s vážnou genetickou poruchou) si vyžaduje mimoriadne množstvo starostlivosti, viac než môže akýkoľvek jednotlivec poskytnúť a štát (čiže daňovník) prakticky vždy za to zaplatí. Spravodlivosť od nás žiada, aby mal štát páky na rozhodovanie, kto zaplatí účty, ale bohužiaľ nemá. Silným argumentom môže byť, že rodičia nemajú právo zaťažovať zvyšok spoločnosti obrovským finančným bremenom, pokiaľ majú možnosť sa mu vyhnúť.

Bolo by to iné, ak by rodičia podpísali právne záväznú zmluvu, že prevezmú na seba všetky životné náklady dieťaťa. Ale len málo ľudí si niečo také môže dovoliť. Rodičia, ktorí vedome privedú na svet defektné deti sa tiež vyhýbajú zodpovednosti voči väčšinovej spoločnosti, pokiaľ neprijmú za ne plnú finančnú zodpovednosť.

Niektorí tvrdia, že vyhýbať sa zodpovednosti takýmto spôsobom je rovnako nemorálne a nekresťanské. Bohužiaľ, ide skôr o pravidlo než výnimku. Takmer vždy je väčšinová spoločnosť zaťažená obrovskými nákladmi. Dokonca rodičia s nadpriemerným príjmom stále získajú sociálnu podporu pre tieto deti. Ak by všetci takýto rodičia museli povinne prijať plnú zodpovednosť, možno by niekoľko z nich zmenilo svoj názor pokiaľ ide o totálnu a bezpodmienečnú opozíciu k potratu. Prevziať plnú zodpovednosť znamená finančný krach a celoživotné otroctvo. Domnievam sa, že by to u niektorých pro-life zástancov otriaslo ich neochvejnými zásadami.

V ideálnom prípade si eugenici želajú, aby západné krajiny mali celoštátne eugenické programy pozitívnych a negatívnych stimulov, podobné aké existujú dnes v Izraeli (nie je to ťažká irónia?). Ale bohužiaľ sme stále ďaleko od „ideálu“. Pre politický útlak je to v súčasnej dobe nemožné, keďže jedna malá etnická skupina kontroluje náš svet a chce eugeniku iba pre seba a dysgeniku pre všetkých ostatných.

Zatiaľ čo pokračujeme v propagácii eugeniky tak, ako sme to vždy robili a pracujeme na tom, aby sme sa oslobodili spod tohto útlaku, rovnako máme možnosť zapojiť sa do politiky spôsobmi, ktoré posunú eugeniku bez toho, aby sme vôbec toto slovo spomenuli. Napríklad v Spojených štátoch prevzali v nedávnej dobe republikáni kontrolu nad mnohými štátnymi vládami a zredukovali počet ženských kliník – niekde došlo k zníženiu počtu kliník o viac ako 50 %. Obmedzenie prístupu k antikoncepcii a potratom je príšerne dysgenické. Inteligentné, zodpovedné ženy s iniciatívou si vždy nájdu spôsob ako ich získať, zatiaľ čo menej schopné ženy často nie, takže zatvorenie kliník iba zhorší už dosť zlú situáciu.

Potrebujem spresniť túto pointu: máme nulovú šancu, že sa niekedy vrátime do čias, v ktorých sa nepoužívala antikoncepcia. Ľudia dnes o nej vedia všetko, chcú ju používať a je tu množstvo spoločností, ktoré im radi vyhovejú a zarobia na tom. Nikdy nevrátime tohto džina do lampy.

Plánované rodičovstvo je „prirodzeným spojencom“ eugeniky. Margaret Sanger (1883 – 1966) zakladateľka plánovaného rodičovstva, propagovala používanie antikoncepcie a bola otvoreným eugenikom. Často sa možno stretnúť s citovaním jej výroku:

„Keď sa materstvo stáva plodom hlbokej túžby, nie výsledkom ignorancie alebo nehody, jeho deti sa stávajú novou rasou.“

To je dôvod prečo takmer všetci eugenici zastávajú pozíciu pro-choice a podporujú „reprodukčné práva“. Niekedy si hovorím, koľkí zo súčasných lídrov plánovaného rodičovstva sú „skrytými eugenikmi“.

Pripomínam, že hlavnou príčinou dysgeniky (genetického úpadku) je, že ženy s nízkym IQ majú viac neplánovaných tehotenstiev, než ženy s vyšším IQ. Dôsledkom toho majú viac detí, než pôvodne plánovali. Tieto deti sú neplánované, často nechcené a sú znevýhodnené – rovnako z hľadiska dedičnosti, ako i prostredia. Ak by sa nám podarilo zastaviť tento trend, mohli by sme eliminovať dysgeniku. Minimálne by sme potom „znížili jej náklady“ geneticky.

Eugenika nie je o pozícii „všetko alebo nič“. Skôr o tom, že i miniatúrny kúsok pokroku môže pomôcť reálnym ľuďom v ich bezprostrednej budúcnosti. Bez ohľadu na súčasný stav – či už žijeme v eugenickej utópii alebo v dysgenickom pekle, či niekde medzi tým – vždy môžeme zlepšiť životy tých, ktorí nás sprevádzajú. Pokiaľ môžeme zredukovať silu dysgeniky, tak ide o úsilie, ktoré jednoznačne stojí za to, pretože môžeme tým zlepšiť mnoho životov – a to relatívne čoskoro. Preto má zmysel bojovať o záchranu čo i len jednej kliniky.

Eugenici musia rázne oponovať všetkým tzv. pro-life kandidátom a ich absolútne necitlivým „osobným“ návrhom. Výraz pro-life je zdanlivo atraktívny, avšak vo svojej podstate zlovestný, keďže v skutočnosti znamená nerovný prístup k antikoncepcii a potratom, čo trvalo spôsobuje genetický úpadok. I myšlienka komunizmu zo začiatku znela lákavo, ale realita sa ukázala byť nevýslovnou mizériou. To isté platí i pre pro-life hnutie.

autorka: Marian van Court
zdroj: Counter-Currents
preklad: Aman, www.protiprudu.org

O ::prop

Pridaj komentár