Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Guillaume Faye o Nietzscheovi

Guillaume Faye o Nietzscheovi

nietzscheAko je pre vás Nietzsche dôležitý?

Čítanie Nietzscheho bolo východiskovým bodom všetkých hodnôt a myšlienok, ktoré som neskôr rozvinul. Keď som v roku 1967 študoval u jezuitov v Paríži, udialo sa vo filozofickej triede niečo neuveriteľné. V tejto pevnosti katolicizmu sa učiteľ rozhodol usporiadať celoročný kurz o Nietzscheovi. Vypustil Descarta, Kanta, Hegela a Marxa a ďalších. Vedenie sa neodvážilo nič namietať, napriek takejto zmene v rozvrhu.

Verte, že ma to zasiahlo. Nietzsche, alebo hermeneutika podozrenia… Tak som sa ako veľmi mladý dištancoval od kresťanstva či skôr od „kresťanskomorfného“ pohľadu na svet. A spolu s tým samozrejme i od egalitarizmu a humanizmu. Všetky rozbory, ktoré som neskôr urobil, boli ovplyvnené Nietzscheovým náhľadom. Bolo to ale i v mojej povahe.

Neskôr, omnoho neskôr, vlastne celkom nedávno, som pochopil potrebu doplniť Nietzscheove princípy Aristotelovými. To bol starý dobrý apollónsky Grék, žiak Platóna, ktorého rešpektoval rovnako ako ho kritizoval. Osobne pozorujem jasnú filozofickú spriaznenosť medzi Aristotelom a Nietzschem: odmietnutie metafyziky a idealizmu, a úplne zásadná výzva k predstave božského. Známe Nietzscheovo „Boh je mŕtvy“ je protipólom Aristotelovho nehybného a nevedomého boha, ktorý je blízky matematickému princípu, riadiacemu univerzum.

Iba Aristoteles a Nietzsche, v rozostupe mnohých storočí, popierali prítomnosť uvedomelého boha bez toho, aby odmietali posvätné, ktoré je však blízke čisto ľudskému vzývaniu založenému na politike či umeniu.

Kresťanskí teológovia sa však nikdy Aristotelom netrápili, avšak Nietzschem áno a to veľmi. Prečo? Pretože Aristoteles tu bol pred kresťanstvom a nemohol poznať Zjavenie. Zatiaľ čo Nietszche, keď útočil na kresťanstvo, vedel presne, čo činí.

Každopádne, kresťanská odpoveď na takýto ateizmus je nesporná a zaslúži si poriadnu filozofickú debatu: viera je odlišnou doménou než sú reflexie filozofov a zostáva mystériom. Pamätám sa, že keď som bol u jezuitov, uskutočňovali sa vášnivé debaty medzi mojím nietzscheovským učiteľom filozofie – ateistom a predstaviteľmi rádu (jeho zamestnávateľmi), prefíkanými a tolerantnými, velice sebaistými.

Ktorú knihu od Nietzschea by ste odporučil?

Prvú, ktorú som čítal, bola Radostná veda. Bol to šok. Potom Mimo dobro a zlo, v ktorej Nietzsche prevracia manichejské morálne zásady, vychádzajúce zo Sokrata a z kresťanstva. Musím povedať, že Antikrist inšpiroval celý antikresťanský diskurz novopohanskej pravice, v ktorej som bol silne angažovaný.

Malo by byť však poznamenané, že Nietzsche, vychovaný ako luterán, sa búril proti kresťanskej morálke v jej najčistejšej forme predstavovanej nemeckým protestantizmom, nikdy však skutočne nepochopil religiozitu a vieru tradičného katolicizmu a ortodoxného kresťanstva, čo je niečo celkom nespojiteľné so sekularizovanou kresťanskou morálkou.

Na počudovanie som nikdy nebol nadšený knihou Tak vravel Zarathustra. Pre mňa je to skôr zmätené dielo, v ktorom sa Nietzsche pokúsil byť prorokom a poetom, v čom zlyhal. Tak trochu ako Voltaire, ktorý veril ako múdro imituje tragédiu Corneilla. Voltaire, autor, ktorý tiež plodil myšlienky celkom protichodné onej „filozofii osvietenstva“, ktorú Nietzsche (samotný) rozdrvil na prach.

Čo znamená byť nietzscheánom?

Nietzschemu by sa taká otázka nepáčila, pretože nechcel nasledovateľa, hoci…(jeho charakter, veľmi komplexný, nebol zbavený ješitnosti a frustrácie, rovnako ako váš i môj). Namiesto toho sa opýtajte: čo znamená nasledovať nietzscheánske princípy?

Znamená to rozchod s princípmi Sokrata, stoikov a kresťanstva a s moderným humanistickým egalitarizmom, antropocentrizmom, univerzálnym súcitom a univerzálnou utopickou harmóniou. Znamená to akceptovať možný zvrat všetkých hodnôt (Umwertung) ku škode humanistickej etiky. Celá Nietzscheova filozofia je vystavená na logike života: výberu najvhodnejších, rozpoznania životnej sily (zachovania pokrvných línii za každú cenu) ako najvyššej hodnoty, odstránenie dogmatických štandardov, úloh, historickej veľkosti, chápanie politiky ako estetiky, radikálneho nerovnostárstva atď.

To je dôvod prečo sú všetci myslitelia a filozofi – samozvaní a náležite hýčkaní systémom – ktorí sa viac či menej prehlasujú za nietzscheánov, podvodníkmi. Toto dobre chápal spisovateľ Pierre Chassard, ktorého uznávam, keď odsudzoval „mrchožrútov na Nietzscheovi“. Skutočne je veľmi módne byť „nietzscheánom“. Je to veľmi kuriózne na strane publicistov, ktorých ideológia – politická korektnosť a ľavicové uvažovanie – je absolútne v rozpore s filozofiou Fridricha Nietzscheho.

V skutočnosti vytvorili pseudo-nietzscheáni závažné filozofické zmätenie: súhlasia, že Nietzsche bol protestom proti zavedenému poriadku, ale predstierajú že nechápu, že to bol ich vlastný poriadok: egalitarizmus založený na sekularizovanej interpretácii kresťanstva.

Sú kresťanskomorfní zvnútra i na povrchu. Oni ale verili (alebo predstierajú, že veria), že Nietzsche bol určitým druhom anarchistu, zatiaľ čo obhajuje nemilosrdný nový poriadok. Nietzsche nebol, ako sú mnohí mrchožrúti, rebelom v papučkách, falošným rebelom, ale revolučným vizionárom.

Je Nietzsche pravicovým alebo ľavicovým?

Hlupáci a povrchní myslitelia (predovšetkým tí pravicoví) vždy prehlasovali, že rozlišovanie na pravicu a ľavicu nemá zmysel. Aký to hrozivý omyl. Napriek tomu, že praktické pozície ľavice a pravice môžu byť premenlivé, existujú hodnoty pravice a ľavice. Nietzscheánstvo ja jasne pravicové. Socialistická mentalita, morálka stáda, z tej by Nietzsche zvracal. To ale neznamená, že ľudia extrémnej pravice sú nietzscheáni, to vôbec nie. Napríklad sú poväčšinou proti-židovsky zameraní, to je postoj, ktorý Nietzsche kritizoval a považoval za stupídny v mnohých svojich dielach, a zo svojej korešpondencie vyradil svojich antisemitských prívržencov, ktorí ho plne nepochopili.

Nietzscheánstvo je jasne pravicové a ľavica, vždy v pozícii intelektuálnej prostitúcie, sa pokúšala Nietzscheho neutralizovať, keďže ho nemohla cenzúrovať. Aby sme boli struční, povedal by som, že poctivá interpretácia Nietzscheho ho dáva na stranu revolučnej európskej pravice, s tým, že pojem pravica používame pre neexistenciu lepšieho pojmu (ako každé slovo, popisuje stav nedokonale).

Nietzsche, rovnako ako Aristoteles (a vskutku, ako Platón, Kant, Hegel a Marx – ale vôbec nie Spinoza), hlboko integroval politické názory do svojich myšlienok. Napríklad bol, na základe fantastickej predtuchy, naklonený únii európskych národov, rovnako ako Kant, ale od neho sa veľmi líšil perspektívou. Kant bol pacifista, utopista a nepoučiteľný utopický moralista, chcel Európsku úniu v podobe v akej ju máme: s obrovským ochablým telom bez zvrchovanej hlavy, s ľudskými právami ako najvyšším princípom. Oproti tomu Nietzsche hovoril o veľkej politike, veľkom pláne pre jednotnú Európu. Pre túto chvíľu je to Kantov pohľad, ktorý bol bohužiaľ zavedený.

Na druhú stranu, prinajmenšom môžeme povedať, že Nietzsche nebol pangermanistom, nemeckým nacionalistom, ale skôr nacionalistickým – patriotickým – Európanom. To bolo pozoruhodné u človeka jeho doby, prvej polovice 19.storočia („to stupídne 19.storočie“ ako povedal Léon Daudet), ktoré ako smrteľný jed zhoršilo omšelý nevýrazný vnútro-európsky nacionalizmus, ktorý vyústil v obrovskú bratrovražednú tragédiu medzi rokmi 1914 a 1918, kedy mladí Európania vo veku 18 – 25 rokov masakrovali jeden druhého, bez toho, aby vedeli prečo. Európan Nietzsche chcel čokoľvek len nie tento scenár.

Z tohto dôvodu sú mimo tí, ktorí využili Nietzschea (v 30-tych rokoch) pre ideológiu germanizmu, rovnako ako tí, ktorí ho dnes vykladajú ako pro-ľavicového. Nietzsche bol európskym patriotom, ktorý vložil génia nemeckej duše do služby Európskej moci, ktorej pád, ako vizionár, pociťoval.

Ktorých autorov považujete za nietzscheánov?

Nejde nevyhnutne o tých, ktorí si nárokujú Nietzscheho. V skutočnosti nie sú žiadny praví „nietzscheánski“ autori. Jednoducho, Nietzsche a ostatní sú súčasťou značne pohyblivého a komplexného prúdu, ktorý môže byť popísaný ako „rebélia proti prijímaným princípom“. V tomto bode súhlasím s názorom talianskeho filozofa Giorga Locchiho, ktorý bol jedným z mojich učiteľov: Nietzsche zaviedol nadčlovečenstvo, aby sme takpovediac, prekonali humanizmus – ľudstvo. Tu sa zastavím, pretože nebudem opakovať to, čo som rozviedol vo svojich knihách vrátane kníh Prečo bojujeme a Sex a deviácia. Mohlo by sa povedať, že značný počet autorov a filmárov je „nietzscheánmi“, ale takéto výroky sú značne povrchné.

Na druhej strane verím, že existuje silné spojenie medzi filozofiou Nietzscheho a Aristotela, napriek storočiam, ktoré ich oddeľujú. Tvrdiť, že je Aristoteles nietzscheán je zaiste anachronická absurdita. Ale povedať, že Nietzscheho filozofia je pokračovaním Aristotela, nezdvihnutého Platónovho žiaka, si už trúfnem. Preto som dokopy aristotelik i nietzscheán: pretože títo dvaja filozofi obhajujú základnú myšlienku, že nadprirodzené božstvo musí byť skúmané v hmote. Nietzsche nazerá na božstvo z kritickej perspektívy, ako Aristoteles.

Väčšina spisovateľov nazývajúcich sa prívržencami Nietzscheho, sú podvodníkmi. Paradoxne, ja spájam Nietzscheho s darwinizmom. Ideologický manipulátori obviňujú tých, ktorí sa skutočne snažia interpretovať Nietzscheho, že nie sú skutočnými „filozofmi“. Sú ti dokonca takí, ktorí by chceli vložiť do úst Nietzscheho presný opak toho, čo pre nich nevhodne povedal. Musíme odsúdiť takéto privlastnenie filozofie kastou štátnych úradníkov, ktorí sa uchyľujú k prekrúcaniu filozofických textov, či ich dokonca cenzúrujú. Aristoteles bol tiež obeťou. Nietzscheho a iných filozofov môžu čítať všetci vzdelaní ľudia, nie iba obmedzený okruh akademikov, ale iba pokiaľ ich diela uniknú cenzúre.

Môžete dať definíciu nadčloveka?

Nietzsche podal zámerne vágnu definíciu nadčloveka. Je to neuzavretý, napriek tomu jasný koncept. Samozrejme, pseudo-nietzscheánskí intelektuáli boli pohotoví a rozmazali a vyprázdnili tento pojem tak, že urobili z nadčloveka akýsi typ bezstarostného intelektuála: nezaujatého, povýšeneckého, hĺbavého kvázibudhistu – ješitnú predstavu, ktorú majú sami o sebe. Jednoducho povedané, presný opak toho, čo Nietzsche zamýšľal. Som partizánom nie v ohľade interpretovania spisovateľov, ale v ich čítaní, pokiaľ možno s čo najväčšou mierou rešpektu.

Nietzsche zjavne spájal nadčloveka s pojmom vôle k moci (čo bolo tiež prekrútené a skreslené). Nadčlovek je vzorom človeka, ktorý vykonáva vôľu k moci, povedali by sme, ktorý sa povyšuje nad stádovitú morálku (Nietzsche považoval socializmus za stádovitú doktrínu), aby nesebecky zaviedol nový poriadok, s dvomi rozmermi, bojovný a zvrchovaný, smerujúci k nadvláde, obdarený mocou. Interpretovať nadčloveka ako „rozumného“, nenásilného, večného proto-Gándhího je dekonštrukciou Nietzscheho myšlienok s cieľom neutralizovať ich a zastrieť ich. Parížska inteligencia, ktorej typickým znakom je duch falošnosti, má sofistikované avšak diabolské nadanie k prekrucovaniu myšlienok nepohodlných ale neignorovateľných autorov (vrátane Aristotela a Voltaira) a tiež si chybne privlastňujú a osekávajú ich myšlienky.

Sú dve možné definície nadčloveka: duševný a morálny nadčlovek (ktorý pomocou evolúcie a vzdelania prekonáva svojich predkov) a biologický nadčlovek. To je veľmi ťažké rozhodnúť, keďže sám Nietzsche používal tento výraz ako literárny tróp, bez toho by ho niekedy domýšľal. Ako istý druh frázy predtuchy, ktorá bola inšpirovaná Darwinovým evolucionizmom.

Vaša otázka je každopádne zaujímavá. Kľúčom k nej nie je odpoveď „týkajúca sa Nietzscheho“, ale poznanie ktorou cestou sa chcel Nietzsche pred sto rokmi vydať. Pretože bol anti-kresťan a anti-humanista, Nietzsche si nemyslel, že človek je fixná bytosť, ale je subjektom evolúcie, dokonca i seba-evolúcie (to je zmysel metafory o moste medzi zvieraťom a nadčlovekom).

Z mojej strany – ale to sa rozchádzam s Nietzscheom, a môj názor nemá veľkú váhu – interpretujem nadčlovečenstvo ako výzvu, z dôvodov čiastočne biologických, voči samotnej myšlienke ľudského druhu. Stručne. Tento koncept nadčloveka je zaiste omnoho viac než len vôľou k moci, je jednou z tých záhadných pascí, ktoré Nietzsche nastražil, jedna z otázok, ktoré prichystal pre budúce ľudstvo: Áno, čo je to nadčlovek? Samotné slová náš činia zasnenými a poblúznenými.

Nietzsche mohol intuitívne tušiť, že ľudský druh, alebo aspoň jeho najvyššie komponenty (nie nevyhnutne ľudstvo), môžu urýchliť a riadiť biologickú evolúciu. Jedna vec je istá: že drtí myšlienky monoteistických antropocentrických „nepohyblivcov“: človek nie je esencia, ktorá stojí mimo evolúciu. Rovnako by sme nemali zabúdať na Nietzscheho úvahy ohľadne rasy a antropologickej nerovnosti.

Uväznenie Nietzscheovej práce pseudovedeckými a pseudofilozofickými školami (porovnateľné s uväznením prác Aristotela) je vysvetlené týmto jednoduchým faktom: Nietzsche je príliš veľká ryba na to, aby bol eliminovaný, ale tiež príliš podvratný na to, aby nebol cenzúrovaný a skresľovaný.

Váš obľúbený citát od Nietzscheho?

„Musíme skoncovať so žartovaním, všadeprítomným okolo nás“. To prezrievavo znamená, že hodnoty, na ktorých je západná civilizácia postavená, nie sú už dlhšie prijateľné. A že prežitie závisí na zvrate či obnove vitálnych hodnôt. A to všetko predpokladá koniec festivizmu (ako ho vytvoril Philippe Muray a rozvinul Robert Steuckers) a návrat k vážnym záležitostiam.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
zdroj: Counter Currents Publishing

O Roland Edvardsen

9 komentárov

  1. Zdroj? Kde presne ??? A kto je autor ????

    • Aha, ok, autor je v nadpise, hm čudný úzus, on tak nazval svoj článok, asi nie, fajo 🙂 – ale aj tak, už sa pýtam zas – prečo nedávaš linky na zdroj ?????

    • Aman Againsttime

      Norman, ja pod článkom uvádzam zdroj. Je ním Counter Currents Publishing. Ale dám ti sem priamo odkaz na anglický zdroj: http://www.counter-currents.com/2012/07/guillaume-faye-on-nietzsche/ a tiež francúzsky originál: http://nietzscheacademie.over-blog.com/
      Ja si myslím, že by nemal byť taký problém ísť na stránku uvedenú pod článkom a zadať si do vyhľadávača buď meno Fayea, alebo Nietzsheho a vyhľadať si originál. 🙂

      • Dobre, ale prečo? Prečo to mám hladať?
        ( neber to ako súčasť môjho miestneho frflania, ale keď už tu chodím, tak ma to zaujalo)

        • Aman Againsttime

          Preto, aby si počas hľadania natrafil aj na iné dobré články 🙂

          • A ja som myslel, že aby som nenatrafil na hotové české preklady.

          • Aman Againsttime

            Ja som z češtiny prekladal pôvodne iba texty z Knihy prečo bojujeme. Ale potom čo som preložil jeden anglický text do slovenčiny v rovnakom čase ako iný web do češtiny som si povedal, že nič sa nestane, ak občas preložím i český text, ktorý vyšiel inde. Keď už nič iné, tak na prope máme teraz priestor diskutovať o Nietzscheovi a jeho prínose.

  2. Nietche bol satanista a členom O.T.O. – Ordo Templi Orientis
    A šialenec…

  3. „Nadčlovek“ je jedna z tých kategórií, ktoré sa nedajú definovať žiadnym pozitívnym prehlásenim.
    Podobne, ako napríklad „Boh“ alebo „umenie“…

    Možno ich však aspoň naznačiť definovaním toho, čo určite nie sú.
    Boh, napríklad, určite nie je nejaká entita, ktorá by sa s ľuďmi už tisícročia hrala na schovávačku, aby sa večne hadali o tom, čo to vlastne má byt, vyžadovala by od ľudí pečené mäso na oltári, alebo dokonca uzatvárala nejaké nejapné zmluvy s potulnými púštnymi kmeňmi a pod.

    Rovnako, o nadcloveku sa dá bez väčšej námahy vymenovať hneď tisíc definícií o tom, čo to určite nie je. Pritom hneď prvé dve by diskvalifikovali 99, 999999 percent dnešných „homo sapiens“.

Pridaj komentár