Domov / Hlavná strana / Ekonomika / Globálna dedolarizácia a americká politika

Globálna dedolarizácia a americká politika

dolarVo svojej snahe o svetovú nadvládu, o ktorú Biely dom usiluje viac ako storočie, sa spoliehal na dva primárne nástroje: americký dolár a vojenskú moc. Aby zabránili Washingtonu nastoliť úplnú svetovú hegemóniu, určité krajiny nedávno prehodnocovali svoje postoje voči týmto dvom prvkom vyvinutím alternatívnych vojenských aliancií a ukončili svoju závislosť od amerického dolára.

Až do polovice dvadsiateho storočia bol zlatý štandard prevládajúcim peňažným systémom, založeným na pevnom množstve zlatých rezerv skladovaných v národných bankách, čo obmedzovalo požičiavanie. V tom čase sa Spojeným štátom podarilo zariadiť, aby sa stali vlastníkom 70% svetových zlatých rezerv (s výnimkou ZSSR). Vďaka tomu odsunuli svojho konkurenta, Spojené kráľovstvo, čo vyústilo do vytvorenia Bretton Woodskeho finančného systému v roku 1944. Tak sa americký dolár stal prevládajúcou menou pre medzinárodné platby.

Ale o štvrť storočie neskôr sa tento systém ukázal byť neefektívny kvôli svojej neschopnosti zahrnúť ekonomický rast Nemecka a Japonska, spolu s neochotou USA prispôsobiť svoju ekonomickú politiku udržaniu rovnováhy medzi dolárom a zlatom. V tom čase zažil dolár dramatický pokles, ale zachránila ho podpora bohatých vývozcov ropy, najmä keď Saudská Arábia začala vymieňať svoje čierne zlato za americké zbrane a podporu v rokovaniach s Richardom Nixonom. Ako výsledok prezident Nixon v roku 1971 jednostranne nariadil zrušenie priamej prevoditeľnosti amerického dolára za zlato a namiesto toho založil systém jamajskej meny, v ktorom sa ropa stala základom amerického dolárového systému. Preto nie je náhodou, že od tejto chvíle sa kontrola nad obchodom s ropou stala prioritou Washingtonskej zahraničnej politiky číslo jeden.

Následkom takzvaného Nixonovho šoku došlo k prudkému nárastu amerických vojenských ozbrojených zrážok na Strednom Východe a ostatných regiónoch produkujúcich ropu. Keď tento systém podporili členovia OPEC, globálny dopyt po amerických petrodolároch zaznamenal historicky najvyššiu úroveň. Petrodoláre sa stali základom pre americkú nadvládu nad svetovým finančným systémom, čo vyústilo do toho, že krajiny boli nútené kupovať doláre, aby dostali svoju ropu na medzinárodný trh.

Analytici veria, že podiel Spojených štátov v dnešnom svetovom hrubom domácom produkte by nemal prekročiť 22 %. 80 % medzinárodných platieb sa však deje v amerických dolároch. Ako výsledok je hodnota amerického dolára v porovnaní s ostatnými menami nadmieru vysoká, kvôli čomu dostávajú spotrebitelia v Spojených štátoch dovezené tovary za extrémne nízke ceny. To poskytuje Spojeným štátom významný finančný zisk, kým vysoký dopyt po dolároch vo svete umožňuje americkej vláde refinancovať svoj dlh pri veľmi nízkych úrokových sadzbách.

Za týchto okolností sa tí, ktorí smerujú proti doláru, považujú za priamu hrozbu americkej ekonomickej hegemónie a vysokých životných štandardov ich občanov, a preto sa politické a obchodné kruhy vo Washingtone pokúšajú všetkými prostriedkami vzdorovať tomuto procesu. Tento odpor sa prejavil zvrhnutím a brutálnou vraždou líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, ktorý sa rozhodol prejsť na platby za ropu v eurách pred zavedením zlatého dinára ako náhrady za európsku menu.

V uplynulých rokoch však, napriek túžbe Washingtonu použiť akékoľvek prostriedky na udržanie svojej pozície v medzinárodnej aréne, americká politika čelila čoraz väčšiemu odporu. Ako výsledok sa čoraz viac krajín pokúša ujsť od amerického dolára aj od svojej závislosti na Spojených štátoch a to snahami o dedolarizáciu. Tri štáty, ktoré sú v tejto sfére zvlášť aktívne, sú Čína, Rusko a Irán. Tieto krajiny sa snažia dosiahnuť dedolarizáciu rekordným tempom spolu s niektorými európskymi bankami a energetickými spoločnosťami pôsobiacimi v rámci ich hraníc.

Ruská vláda mala míting o dedolarizácii na jar 2014, kde ministerstvo financií oznámilo plán na zvýšenie podielu kontraktov denominovaných v rubľoch a následnom zanechaní zámeny za dolár. Minulý rok v máji sa na Šanghajskom samite ruskej delegácii podarilo podpísať takzvanú „dohodu storočia“, z ktorej vyplýva, že v priebehu nasledujúcich 30 rokov Čína kúpi ruský zemný plyn v hodnote 400 miliárd dolárov, hoci bude platiť v rubľoch a juanoch. Navyše, v auguste 2014 dcérska spoločnosť Gazpromu oznámila svoju pripravenosť prijať platbu za 80 000 ton ropy z arktických ložísk v rubľoch, ktoré boli poslané do Európy, kým platba za dodávku ropy prostredníctvom ropovodu „Východná Sibír – Tichý oceán“ môže byť prevedená v juanoch. Minulý rok v auguste počas návštevy Krymu ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že „petrodolárový systém by sa mal stať minulosťou“, kým „Rusko diskutuje o použití národných mien vo vzájomných vyrovnaniach s niekoľkými krajinami.“ Tieto kroky, ktoré nedávno Rusko podniklo, sú skutočnými dôvodmi sankčnej politiky Západu.

V uplynulých mesiacoch sa Čína tiež stala aktívnym členom tejto „protidolárovej“ kampane, keďže podpísala dohody s Kanadou a Katarom o zámene národných mien, výsledkom čoho bolo, že Kanada sa stala prvým pobrežným centrom pre juan v Severnej Amerike. Tento fakt môže sám potenciálne zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť objem obchodu medzi dvomi krajinami, keďže objem swapovej dohody podpísanej medzi Čínou a Kanadou sa odhaduje na celkovo 200 miliárd juanov.

Čínska dohoda s Katarom na priamych menových swapoch medzi dvomi krajinami je ekvivalentná 5,7 miliardám dolárom a zasadila ťažký úder petrodoláru, čím sa stala základom pre používanie juanu na trhoch Stredného Východu. Nie je tajomstvom, že krajiny regiónu Stredného Východu produkujúce ropu majú malú dôveru voči americkému doláru kvôli exportu inflácie, takže človek by mal očakávať, že aj ostatné krajiny OPEC podpíšu dohody s Čínou.

Pokiaľ ide o región Juhovýchodnej Ázie, založenie vyúčtovacieho centra v Kuala Lumpur, ktoré bude podporovať väčšie lokálne používanie juanu, sa stalo zase ďalším veľkým krokom, ktorý Čína v regióne podnikla. K tejto udalosti došlo menej než mesiac potom, ako sa vedúce finančné centrum Ázie – Singapur – stalo centrom zámeny juanu v Juhovýchodnej Ázii po nadviazaní priameho dialógu týkajúceho sa singapurského dolára a juanu.

Islamská republika Irán nedávno oznámila svoju neochotu používať americké doláre vo svojom zahraničnom obchode. Dodatočne, prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev nedávno poveril Národnú banku úlohou dedolarizácie národnej ekonomiky.

Po celom svete sa každým dňom čoraz viac ozývajú výzvy na vytvorenie nového medzinárodného peňažného systému. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vláda Spojeného kráľovstva sa plánuje zbaviť dlhov denominovaných v juanoch, kým Európska centrálna banka diskutuje o možnosti zahrnúť juan do svojich oficiálnych rezerv.

Tieto trendy budeme vidieť všade, ale uprostred protiruskej propagandy západní novinári uprednostňujú mlčanie o týchto faktoch, najmä keď inflácia v Spojených štátoch vzrástla raketovým tempom. V uplynulých mesiacoch sa podiel dlhopisov amerického ministerstva financií v ruských devízových rezervách rapídne znižoval, pričom sa predávajú rekordným tempom, hoci túto istú taktiku použili mnohé iné štáty.

Aby sa pre USA veci ešte viac zhoršili, mnohé krajiny sa usilujú o exportovanie svojich zlatých rezerv zo Spojených štátov, ktoré sú uskladnené v trezoroch vo Federálnej rezervnej banke. Po škandále z roku 2013, keď americká Federálna rezerva odmietla vrátiť nemecké zlaté rezervy svojmu majiteľovi, sa Holandsko pripojilo ku krajinám, ktoré sa pokúšajú znovu získať svoje zlato z USA. Ak sa im to podarí, zoznam krajín usilujúcich sa o návrat zlatých rezerv sa zdvojnásobí, čo môže pre Washington vyústiť do veľkej krízy.

Vyššie uvedené fakty naznačujú, že svet sa viac nechce spoliehať na americké doláre. Za týchto okolností sa Washington spolieha na politiku prehlbovania regionálnej destabilizácie, ktorá, podľa stratégie Bieleho domu, musí viesť ku značnému oslabeniu akýchkoľvek možných rivalov USA. Ale pre Spojené štáty je len malá alebo žiadna nádej, že prežijú svoju vlastnú vlnu chaosu, ktorú rozpútali vo svete.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Vladimir Odintsov, politický komentátor

O ::prop

5 komentárov

  1. myslim , ze je to vystizny a realny komentar bez zbytocneho polemizovania .

  2. zaujímavé je sledovať ako tieto závažné informácie hýbu kurzom dolára :-))

    • :D:D:D
      Zaujímavé je sledovať všetky ruské ekonomické komentára a najme rádobypád dolára v ruských TV:

      • Medzitým som si to trochu poprehadzal a vyšlo mi, že tento článok a ruské ekonomické komentáre, ktoré uz v súčasnosti môžu byť nezávislé od Rtschildových agentúr, hovoria aspoň z veľkej časti pravdu. Kurzy sa nehýbu podľa skutočnosti, ale podľa vyfabrikovaných informácií z Reuters, čiže ako chce Rothschild

  3. Tvrdiť, že nejaký štát je závislý od USA je to isté ako tvrdiť, že človek je závislý od pásomnice.

Pridaj komentár