Domov / Hlavná strana / História / George Lincoln Rockwell – Život národného socialistu

George Lincoln Rockwell – Život národného socialistu

George Lincoln Rockwell

Život zakladateľa amerického nacionálneho socializmu a veliteľa Americkej nacistickej strany.

Od kolísky, cez armádnu službu a prebudenie až po politiku

George Lincoln Rockwell sa narodil 9. marca roku 1918 v Bloomingtone, malom poľnohospodárskom meste, v štáte Illinos. Obidvaja jeho rodičia, George Lovejoy Rockwell a Claide Shade Rockwellová boli divadelní umelci. Otec bol svojho času populárny divadelný komik. Predkovia boli rozličných európskych národností: Nemci, Francúzi, Angličania a Škóti. V Bloomingtone bol Rockwell len veľmi krátko, cestoval s rodičmi po vystúpeniach, no väčšinu detstva prežil v Bootbay Harbour u otca. V dospelosti nesmierne rád spomínal na prechádzky po pláži Maine, na turistiku a plachtenie po mori. U matky sa necítil o nič horšie, avšak pobyt u otca uspokojoval mladícku túžbu po dobrodružstve. Už pri riskantnom plachtení za búrlivej vody sa prejavila charakteristická črta jeho osobnosti: mimoriadna odvaha.

Okrem nej nebolo na Rockwellovom detstve nič zvláštne, či výnimočné.

V roku 1937 devätnásťročný Rockwell nastúpil na prípravnú školu. Nasledujúceho roku nastúpil na Brown University v Providence, kde sa po prvýkrát priamo stretol s moderným liberalizmom a komunistickými myšlienkami. Hlavným predmetom jeho štúdia bola filozofia. Živo sa zaujímal o objektívne predmety a spoločenské vedy. Taktiež využil možnosť pracovať na študentských časopisoch čím si cibril schopnosť kresliť a písať – čo aj neskôr zúročil, športoval, žil priemerným študentským životom.

Mimoriadny význam pre Rockwellovu politickú kariéru mali prednášky sociológie. Do kurzu sa zapísal s naivným očakávaním, že nájde vedecké základy ľudského sociálneho správania. Sociológia sa však veľmi líšila od iných predmetov, ako napríklad od geológie. Rockwell nebol schopný ju pochopiť. Zatiaľ čo profesori geológie priznávali, že ešte mnoho nevieme, no i tak podali určité pevné pravidlá, na sociológii bolo všetko neurčité a nejednoznačné. Jeden povedal toto a druhý niečo iné. Celé učivo bolo akoby zahalené zmätkom. Chápal len toľko, že profesori chceli, aby prijal určité myšlienky, teda že sa zámerne múti voda. Rozhodol sa proti indoktrinácií postaviť a napísal zábavnú esej o tom, ako vedci uložili vajce do mraveniska a z vyliahnutého kurčaťa sa nakoniec stal mravec, dokonca si dovolil tú nehoráznosť opýtať sa profesora či razí nejaký ideový prúd. A tak slepo zápasil s židovsko-rovnostárskou myšlienkou o vplyve prostredia.

Rockwell sa na univerzite nikdy, ani len náznakom nezamýšľal nad politickou kariérou. Ani vtedy, ani mnoho ďalších rokov. Význam kurzu sociológie pochopil až roky neskôr.

Uprostred roku 1940 bolo neodškriepiteľné, že sa Amerika zapojí do vojny. Americká propagandistická mašinéria pracovala na plné obrátky a Rockwell spolu s miliónmi ďalších amerických občanov bol neotrasiteľne presvedčený, že jeho krajina je v smrteľnom nebezpečenstve. Hrozbou malo byť národno-socialistické Nemecko vedené diktátorom Adolfom Hitlerom. Pre svoj pocit záväzku sa rozhodol opustiť štúdium a bojovať so zlom. V marci 1941 sa prihlásil k námorníctvu. Nemienil sedieť a vyčkávať na Pearl Harbor.

Pre Spojené štáty vypukla vojna 7. decembra a práve v teň deň sa Rockwell prihlásil k námornému letectvu. Nechcel byť vojakom v kresle, sám a dobrovoľne si vybral zaradenie s požiadavkou najvyšších schopností a obrovskej odvahy: stal sa prieskumným stíhacím pilotom. Takto opäť doložil základný rys svojej povahy. Prvý príkaz prijal ako podporučík 9. decembra 1941 – dva dni po útoku japonského cisárskeho námorného letectva. Dva týždne po útoku vláda Spojených štátov zaviedla povinnú vojenskú službu.

Slúžil v južnom Atlantiku, v dobe invázie bol v oblasti severnej Afriky. Potom bol poslaný do Naval Photographic School – školy pre pilotov, podpísal zmluvu s U.S.S. WASP, načo bol preradený do Pacifiku. Vlastnou snahou sa vypracoval na veliteľa predsunutej hliadky námorných útočných oddielov. V júli a auguste, počas americkej invázie na Guam, velil námornej leteckej podpore. Spojenci vyhrali, autokratické režimy boli zničené a Japonsko kapitulovalo. Zo služby bol Rockwell prepustený 22. novembra 1945 ako veliaci dôstojník letky pričom sa zaslúžil o deväť vyznamenaní.

Vo veku 32 rokov Rockwell ešte nemal ani najmenšie potuchy o židovskej otázke, svetovláde a národnom socializme. Žil úplne obyčajným apolitickým životom.

24. apríla 1943 si zobral za ženu svoju prvú manželku Judith Aultmanovú. Začal navštevovať umeleckú školu Pratt Institute a na polovičný úväzok pracoval v reklame. Nádejal sa v kariéru umelca. V roku 1948 vyhral národnú cenu New Yorkskej spoločnosti ilustrátorov. V roku 1950 vypukla Kórejská vojna a Rockwell bol povolaný do služby. Dostal úlohu cvičiť námorných pilotov. Dva roky neskôr bol prevelený na Island, kde sa stal veliacim dôstojníkom letky a zároveň sa zamiloval do mladej ženy, ktorú si vzal. Kórejská vojna skončila 27. júla 1953. Svadba sa uskutočnila 3. októbra 1953. Druhé manželstvo bolo omnoho šťastnejšie.

Rozhodujúcim impulzom, bez ktorého by sa Rockwell nikdy nebol stal Rockwellom, prišiel až v roku 1950. To znamená až 5 rokov po porážke a zničení národno-socialistického Nemecka. Podnetom bola štvavá, totálne nepriateľská a šialená antikampaň vedená proti senátorovi McCarthymu a to všetkými americkými médiami. Joseph McCarthy bol americký vojnový hrdina, vstúpil do ozbrojených síl ako poddôstojník, bol mnohokrát vyznamenaný, dokázal získať aj slávny letecký kríž. Epocha, v ktorej žil a tvrdé antikomunistické postupy dostali názov mccarthizmus. Vyšetroval podvratnú činnosť a protištátne akcie niektorých štátnych úradníkov a zamestnancov vlády. Ako každý poctivý občan, i Rockwell bol odhaleniami zdesený a šokovaný. Zároveň však vôbec nechápal, prečo sa senátora snaží toľko ľudí zdiskreditovať.

Dychtivo čítal všetko, čo súviselo s kauzou senátora. Nejakým spôsobom sa mu do rúk dostal antikomunistický traktát. V mihu oka si všimol jeho silne antisemitský tón. S niektorými obvineniami musel súhlasiť, pretože boli správne a logické, iné považoval za divoké, príliš pritiahnuté za vlasy. Rockwellov zmysel pre objektívnosť mu nedovolil nechať to tak. Pevne rozhodnutý vyvrátiť tie nezmysly a bludárstva tým, že preverí citované zdroje, išiel do verejnej knižnice v San Diegu.

To, čo tam našiel, nadobro zmenilo jeho život.

Dole, v tmavom sklade verejnej knižnice v San Diegu sa Rockwell prebudil z naivného politického spánku. Našiel šokujúce dôkazy, že to, čo sa v učebniciach opisovalo ako boľševická revolúcia, v skutočnosti boli židovské genocídne orgie proti ruskému národu. Dokonca zistil, že židia sa týmto faktom v ich vlastných časopisoch a knihách viac-menej vyťahujú. Prominentný „anglický“ žid sa vo svojej knihe chválil, že „židia, vo väčšom množstve než akákoľvek iná etnická skupina boli tvorcami revolúcie z roku 1917.“ Kniha dokazovala, že 80 % revolucionárov v Rusku boli židia. Vyblednuté zväzky židovských novín rozprávali rovnaký príbeh. Zistil, že komunizmus je v podstate sionizmus. Dočítal sa, že už v roku 1918 holandský diplomat Oudendyk referoval holandskej vláde o nebezpečenstve komunizmu a o naliehavej potrebe zasiahnuť – v roku 1918!

Čím viac čítal a študoval, tým viac bol presvedčený o existencii medzinárodného židovského sprisahania za účelom zničenia civilizácie a nastolenia jednej celosvetovej vlády. Začal teda s intenzívnym štúdiom židovskej otázky. Prečítal i Protokoly sionských mudrcov. A ďalšie a ďalšie otázky sa ponúkali samé. Islandská izolácia, ktorej sa tešil, mu umožňovala pokračovať v samoštúdiu, prehlbovať svoje znalosti.

Bežný človek môže chvíľu nadávať na dnešné pomery, ale sám sa im bude prispôsobovať ako najlepšie vie. Rýchlo zistí, že nasadzovaním vlastného krku nič nezíska a bude sa venovať len osobným záležitostiam. Ľudská povaha je taká. Pravdepodobne sa bude snažiť utíšiť svedomie, že sa nič vážne nedeje a že sa mýlil, že tá špinavosť v skutočnosti nebola špinavosť, ale pokrok. Veľakrát som bol tohoto svedkom, predovšetkým u mladých ľudí. Pokúsili sa vystúpiť z beztvarej masy, podľahli však spoločenskému tlaku.

Lenže na druhú stranu je tu jedinečný človek so silným zmyslom pre povinnosť. George Lincoln Rockwell. On videl výhradne holé fakty. Bolo pre neho nemysliteľné utekať pred závermi, ktoré boli zrejmé. Akonáhle si uvedomil desivú veľkosť úlohy pred ním stojacej, nesnažil sa vyzuť zo zodpovednosti, ktorú nové znalosti prinášali. Cítil ako sa v ňom rodí odozva na zdanlivo nemožné. Neprestával sa pýtať, či sú i ostatní ochotní vziať na seba zodpovednosť; jeho zodpovednosť mu bola úplne jasná. Zlo pre neho MUSELO byť konfrontované. Predstierať, že svet je iný než akým naozaj je, bolo sebazničujúce. Klamať o tom, alebo pokúsiť sa klamať druhým, bolo nemysliteľné. Akonáhle otvoril oči židovskej otázke a jej politickým dôsledkom, nemohlo byť reči o mlčaní ani vlastnom prospechu. MUSEL proti židom vystúpiť. MUSEL s židmi bojovať. Bojoval by s nimi kdekoľvek, kedykoľvek, za akýchkoľvek podmienok, bez ohľadu na šance. Právo, verejné blaho a rozum musia zvíťaziť. Pevne verím, že keby bolo v Amerike ďalších desať mužov ako on, dnes by sme žili v krásnom svete.

Pocit záväzku mu totiž umožňoval jediné, totiž bojovať!

Lenže ako bojovať? Kde začať? Čo robiť? Ako nad židmi zvíťaziť?

V mysli mu vyletelo meno muža, ktorý niečo urobil: Adolf Hitler.

Navštívil všetky knihkupectvá v San Diegu až nakoniec v jednom našiel výtlačok Mein Kampf, zaprášený, krčiaci sa niekde vzadu. Kúpil si ho, vzal domov a niekoľkokrát prečítal. Toto bolo rozhodnutie s životným dopadom. V Mein Kampf našiel duševné lúče rozumu a pochopenia. Slovo po slove, vetu po vete prenikali temnotou a zmätkom ako blesky osvetľujúce nesúrodý svet, ktorý sa totálne zbláznil. Bol v úžase, nemohol knihu odložiť bez toho, aby nepociťoval mučivú potrebu vrátiť sa k nej. Študoval ju, premýšľal o nej, v úplnom úžase nad jej genialitou. Čítal ju do hlbokej noci a na druhý deň ráno. Keď skončil, znova si prečítal každé slovo podčiarkujúc zvlášť geniálne pasáže. Mein Kampf udal jeho životu finálne smerovanie.

Zrodil sa nový človek. Rockwell prijal národný socializmus za svoje najpevnejšie presvedčenie. Pred 64 rokmi. Vtedy sa písal rok 1951.

V roku 1954 definitívne opustil Island. Inšpirovaný národným socializmom a zapálený túžbou zachrániť svet pred židovsko-sionistickým sprisahaním začal vyvíjať politickú činnosť.

Začiatky politickej kariéry

Nanešťastie, Rockwellovo úsilie sa nevyhlo žiadnej detskej chorobe, na ktorú mohlo naraziť. Mal pred sebou dlhé roky porážok a zlyhaní. Chýbala mu múdrosť, ktorú mal získať v budúcnosti.

Uvedomil si, že nutne potrebuje médium na šírenie myšlienok. Deväť mesiacov plánovania, tvrdej práce a financovania viedlo v roku 1955 k realizácii nápadu vydávať časopis U.S. Lady pre manželky amerických vojakov – čo bolo vnímavé publikum. Než časopis mohol použiť na maskovanú propagandu, dostal sa do vážnych finančných ťažkostí a musel ho predať – vinou spoločníkov nesúhlasiacich s úlohou časopisu. Prvý nápad dopadol zle.

V dobe, keď rozbiehal časopis začal budovať sieť kontaktov na pravicovej scéne. Navštevoval stretnutia rôznych skupín a potom začal organizovať vlastné. S neuveriteľným nasadením sa snažil o zjednotenie síl pravice. Za týmto účelom V roku 1955 založil organizáciu „American Federation of Conservative Organizations“. Zakúpil reklamu v rádiu, hovoril na schôdzach, napísal nespočetné množstvo listov, venoval tomu každú hodinu. Pokračoval v neúnavnej snahe inšpirovať, mobilizovať a spojiť niekoľko stoviek pravicových skupín. Márne. Snaha sa minula účinkom. Stretnutia mali väčšiu a väčšiu návštevnosť, ale výsledky neboli žiadne. Vytvorenie konzervatívnej super-organizácie beznádejne stroskotalo.

Posledné peniaze z predaja U.S. Lady minul Rockwell na začiatku mája roku 1956 – kedy skončilo posledné zasadnutie American Federation of Conservative Organizations.

S hlavou v smútku pochopil krutý fakt, že pravicové organizácie majú spoločnú slabinu: ich členovia milujú hovorenie, ale nie sú schopní akcie. Významnú časť tvorili nadšenci posadnutí rôznymi projektmi, absolútne neschopní racionálne premýšľať alebo masochisti, ktorých tešilo donekonečna nariekať nad zradou a úpadkom, ktorých ale šokoval návrh, že by mali pomôcť s tým skoncovať. Mnoho z nich bolo tak neurotických, že predstava o ich dlhodobej účasti na spoločnom projekte bola neudržateľná. Niektorí boli jednoducho blázni. Prakticky všetci boli zbabelci. Roky nečinnosti odlákali z pravice ten typ ľudského materiálnu, ktorý je pre akýkoľvek seriózny podnik kľúčový. So zvyškom sa nedalo robiť nič. (Podobnosť so súčasným stavom nacionalistických organizácií na Slovensku nie je čisto náhodná – pozn. red.)

Konzervatívci ani s najväčšou fantáziou neboli schopní odporu proti degenerácii a smrti.

Život je najlepšia škola. A v Rockwellovom prípade to platilo dvojnásobne. Získal dôležitý poznatok: Keď sa malé organizácie spoja do jednej, nikdy nebude silná, ale naopak silná organizácia môže byť a častokrát aj bude oslabená. Názor, že sila pochádza zo spojenia slabých skupín je nesprávny. Osem chorých, ktorí spoja sily, nenahradí ani jedného zdravého. Veľké, skutočne svetoborné revolúcie duchovnej podstaty nie sú realizovateľné ináč, než veľké zápasy jednotlivých zoskupení, nikdy nie ako koaličný podnik. Toto je vedomosť svetových rozmerov, mali by ju využiť i dnešné nacionalistické organizácie

Úspešnosť a dlhovekosť organizácie vychádza z cielenej snahy úzkej, disciplinovanej a osvietenej elity. Vízia pravicovej super-organizácie je vopred odsúdená na neúspech.

Rockwell konečne dospel k záveru, že ak má urobiť nejaký pokrok, musí sa z pravicového prostredia dostať do iných sfér. Pravičiari si vymieňali a čítali brožúry už niekoľko rokov bez akýchkoľvek viditeľných výsledkov. Zasielali brožúry ľuďom, ktorí už to isté počuli najmenej v desiatich obmenách. To, čo bolo treba, bola masová publicita, ktorá priláka čerstvú krv.

Vytváral plány pre „hardcore“ undergroundovú nacionálne-socialistickú stranu s pravicovou tvárou, financovanú bohatými konzervatívcami. Nový projekt rýchlo narazil na realitu. Bohatí konzervatívci odmietali financovať prácu zapáchajúcu nebezpečenstvom. Najväčší nedostatkom bolo, že je to práve vonkajšia maska – nie skryté jadro – ktorá určuje kvalitu priťahovaných ľudí. Organizácia priťahovala neschopných, odpojených konzervatívcov bez zmyslu pre realitu. A keď sa zdroj financií zľakol, znechutilo to nováčikov a odišli. Rockwell musel znovu začať od nuly.

V roku 1958 stretol Harrolda N. Arrowsmitha juniora. Bol to bohatý konzervatívec, ale iní než tí predtým. Než zdedil bohatstvo, bol antropológom. Do politiky sa doslova priplietol čírou náhodou. Dobre poznal dôkazné materiály, ktoré pred pár rokmi v San Diegu šokovali i Rockwella. Mal kartotéky plné vojenských spravodajských správ, fotokópií, diplomatickej korešpondencie avšak nebol schopný nič zverejniť ani vydať. Jeho práce boli neprestajne odmietané.

10. mája 1958 spoločne založili „Národný výbor pre oslobodenie Ameriky od židovskej nadvlády“. Prezident Eisenhover v roku 1958 poslal pechotu do Lisabonu, tento problém bol verejnosťou pozorne sledovaný. Toto Rockwell obratne využil. Skupinu demonštrantom priviedol pred Biely dom, protestovali proti kontrole americkej vlády od roku 1941. Bola to významná udalosť. Ešte nie otvorene nacionálne-socialistická akcia, ale facka, ktorú nešlo ignorovať. O desať týždňov došlo k výbuchu v atlantskej synagóge. Noviny písali, že do útoku sú zapletení Rockwell a Arrowsmith. Ten si vzal späť tlačiarenské vybavenie a zrušil finančné injekcie. Výbor nemal z čoho financovať, opustili ho i poslední priatelia.

Rockwell okúsil ťažké časy, ktoré boli pred ním. Jeho dom napadli výtržníci, do okien mu hádzali kamene a zápalné fľaše, on a manželka dostávali výhražné telefonáty. Kvôli jej bezpečiu poslal rodinu na Island. Keď bol sám v prázdnom dome, v tichu, tme, plné uvedomenie si skutočnosti na neho padalo s desivou naliehavosťou. Uvedomil si, že už nie je cesty späť. Po celý život až do smrti bude onálepkovaný ako antisemita. Nemohol dúfať, že zase bude žiť normálnym životom. Židia zo zvyšku jeho života museli urobiť odstrašujúcu výstrahu pre ostatných. Hranica bola prekročená. Znamenalo to bojovať a zvíťaziť – alebo zomrieť.

Jedného rána na neho čakala na pošte krabica. Bola v nej starostlivo poskladaná zástava s hákovým krížom, ktorú mu poslal nejaký mladý ctiteľ. Hlboko pohnutý si ju zavesil v obývačke. Prekrývala celú stenu. V to chladné ráno prešiel George Lincoln Rockwell hlbokým zážitkom. Ako tam tak stál, cítil nepopísateľný príval prechádzajúci jeho telom, stále a stále silnejší až do neúnosnej intenzity. Zrazu prezrel. Hitler mu ukázal cestu. Niesť jeho ideály až ku konečnému celosvetovému víťazstvu, to bola Rockwellova úloha na Zemi.

V tú chvíľu to začalo. Takisto ako kedysi u Hitlera na vrchu kopca Freisberg.

Americká nacistická strana v rokoch 1959-1967

Veliteľ, zhnusený zbabelosťou, obmedzenosťou a malomyseľnosťou kadejakých aktivistov, učinil nezvratný krok. V marci 1959 Rockwell založil „World Union of Free Enterprise National Socialists“, v decembri boli toho isté roku premenovaná na Americkú nacistickú stranu – ANP. Ako cieľ hnutia vytýčil nastolenie árijského svetového poriadku. Na čelo sa postavil on.

Dokiaľ sa na scéne neobjavila ANP, židia všetkých konzervatívnych protivníkov zahnali na útek strašným obvinením: „vy ste fašisti, nacisti!“ Dovtedy dokonca i takzvané antisemitské organizácie utekali keď sa im dostalo tohoto označenia. Až s príchodom Americkej nacistickej strany sa objavila duchovná sila, ktorá dokázala po tomto obvinení pozrieť židom do očí a povedať: „To teda máte pravdu, že sme nacisti, a čoskoro sa o vás postaráme, vy zradcovia, zlodeji, klamári, teroristi a komunistickí nepriatelia!“

Publicitu získavali radikálnymi prostriedkami. Vďaka svojej odvahe išiel Rockwell do akcií, ktoré by bežný človek podstúpiť nedokázal. Smelé a odvážne činy amerických nacistov nenechali novinárov ani média chladnými, bez reakcie – museli o nich písať. Naozaj museli! Znakom hnutia bol nacistický hákový kríž (s obrázkom Zeme v strede), zástavy so svastikou strana bežne vešala na budovy, domy, pobočky, na autá, všade. Stúpenci mali pásky na ľavej ruke s hákovým krížom, nosili reálne pištole a pušky s ostrými nábojmi, boli oblečení v replikách vojenských uniforiem nacistických pohlavárov. Strana mala bojovníkov – stormtrooperov. Bez strachu a zahanbenia hajlovali a kričali bojový pokrik sieg heil!. Obdivovali Hitlera spolu s Nacionálne-socialistickým Nemeckom, na pobočkách mali zarámované Hitlerove obrazy. Majetkom strany bol „Hatebus“ – mikrobus nenávisti slúžiaci na prepravu na akcie, ďalej Hatennary Records pre produkovanie nenávistnej hudby. Hlásali tézy o nadradenosti bielej rasy a podradnosti negrov a iných podrás. Židov na prvom mieste, tých považovali za najodpornejších, najnebezpečnejších a najvyšpekulovanejších. Rockwell prijal vojenskú hodnosť Veliteľ (Commander) za čo ho média démonizovali titulom Americký Führer. Veliteľova autobiografia This Time The World bola srdečne venovaná Hitlerovi. Úplne vážne. A, čerešnička na torte, popierali holokaust. Toto sa dialo v Amerike v roku 1959.

Ideológiou ANP bol biely nacionalizmus. Tvrdili, že černosi, Arabi, Aziati nevidia Francúzov, Angličanov a Nemcov. Vidia bielych mužov. A my zasa vidíme čiernych a hnedých. Naše rozdielnosti ich nezaujímajú a nás zasa nezaujímajú tie ich. Že vraj čím skôr sa uvidíme ako biely národ, zjednotený spoločnými nepriateľmi a výzvami, zdieľajúci spoločný pôvod a spoločný osud, tým skôr sa dokážeme vyrovnať s úlohami, ktorým musíme čeliť. Čo znamená delenie na národy, ak sa Bartholomew Buckhingham narodil pri Temži, Hans Schmidt pri Rýne, Pierre Dubois u Seiny, Per Olafson v Štokholme, Eric Erasmus v Durbane, Joe Doaks v Podunku v Ohiu, John Smith v Aucklande na Novom Zélande atď v porovnaní s otázkou: budú tu do budúcna ešte nejakí Bartholomewovia, Hansovia, Pierrovia, Perovia, Ericovia, Joeovia alebo Johnovia? Ideológia je zhrnutá v diele White Power – Biela moc.

Propaganda hnutia bola zložená na šírení literatúry, pamfletov, brožúrok, letákov, na verejných prejavov a diskusiách, proti demonštráciách. Využívali rušivé taktiky. Pripútali sa k dverám nejakej ambasády, usporiadali hate run na 50 míľ – mali tričká s veľkým hákovým krížom na hrudi. Ich heslá zneli „Židia budú porazení v 72-om“, „Pridaj sa alebo uhni z cesty“, „Komunizmus je židovský“ a mnoho ďalších. Priťahovanie publicity bolo základom Rockwelových taktík a stratégií. V roku 1960 prišli trooperi do Washington ZOO oblečení ako opice. V roku 1962 ANP trooper vyskočil na javisko a udrel Martina Luthera Kinga. 18. júna 1964 trooper pred Senate Gallery vyskočil na kapotu auta a mával s vlajkou so svastikou. V lete roku 1961 sa ANP pokúsila vytvoriť alianciu s organizáciou Čierny Moslimovia a ich vodcom, Elijah Muhammadom, ktorý tiež videl rasové miešanie ako židovskú agendu a bol „čierny nacista“. Arabi okrajovo spolupracovali s Ku Klux Klanom. 25. februára 1962 na akcii najprv vystúpil Rockwell, následne Muhammad. Zo spolupráce veľa nevzišlo, neskôr sa zúžila na korešpondenciu. O ANP písal celý svet, každý ich poznal.

003

Kľúčovou zložkou propagandy ANP boli verejné vystúpenia. Vystupoval poväčšine veliteľ, ktorý svojím živým a prudkým prejavom dokázal zaujať publikum. Vystupoval v halách, parkoch, univerzitách, rozhovoroch. Na univerzitách po ňom hádzali vajcia, rozbili mu okuliare, vyhrážali sa mu bombami. Talent pre verejné vystupovanie zdedil po otcovi. Silno doporučujem pozrieť si pár vystúpení na Youtube.

Veliteľ Rockwell s chladnou neúčasťou sledoval, ako ich ohovárajú a hádžu na nich špinu a kedykoľvek začali poľavovať, znovu ich vyprovokoval k akcii. Mnohí nacionalisti právom získali dojem, že je platený špión a zradca, ktorý má vytiahnuť sympatizantov nacionálneho socializmu na svetlo verejnosti a potom ich zdiskreditovať. Židia sa snažili Veliteľa umlčať, zdiskreditovať, očierniť, démonizovať. Strávil mnoho dní i nocí vo väzení, ale to ani náznakom nezlomilo jeho nezištný duch idealizmu a hrdinského odporu. Za päť rokov úsilia a ťažkej práce sa Rockwellovi a jeho verným podarilo podarilo z opovrhovanej skupiny drsných mužov vycvičiť disciplinovaných a veci znalých nacionálnych socialistov. Spoločnými silami budovali každým momentom silnejšiu Americkú nacistickú stranu. Založili pobočky v štátoch Washigton, Chicago, Cleveland a väčšine veľkých miest. Mali kontakty s nacionalistami po celom svete: Anglicko, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Island, Egypt, Saudská Arábia, Japonsko atď.

Veliteľ Rockwell každý a jeden deň dokazoval svoju nekonečnú odvahu, nekompromisnosť, bojaschopnosť, svoje hrdinstvo a energiu.

Takýmto spôsobom napredovala prvá fáza budovania ANP: stať sa známym verejnosti. Druha fáza mala byť objasnenie programu verejnosti, tretia organizácia ľudí získaných propagandou, ďalej legálnou cestou – voľbami – prevziať moc, na záver – po piate – vymiesť zradcov a komunistov z vládnych kresiel. Optimistický veliteľ bol neochvejne i naivne presvedčený, že v roku 1972 zničí svetové židovstvo.

Americká nacistická strana sa po niekoľkých rokoch stala najúspešnejšou, najprogresívnejšou a najnádejnejšou politickou stranou, ktorá hájila záujmy bielej rasy a západnej civilizácie minimálne v Amerike, s najvyššou pravdepodobnosťou však v celom Európskom svete. A to primárne zásluhou veliteľa.

V roku 1967 mala Americká nacistická strana (premenovaná na National Socialist Party of Amerika) po ôsmich rokoch existencie asi 300 aktívnych členov a 3000 podporovateľov. Ešte neboli a ani sa nemienili stať masovou stranou. Zatiaľ boli v prvej fáze budovania hnutia, formovali revolučné jadro. Každý jeden z troch stoviek členov bol bezmedzne oddaný nacionálnemu socializmu a zároveň ochotný za boj s židovstvom zaplatiť životom. A takýchto výnimočných jedincov je hrozne málo.

V piatok, dňa 25. augusta 1967, dve minúty pred deviatou bol štyridsaťdeväť veliteľ George Rockwell Lincoln zastrelený na parkovisku v Airlingtone, štáte Virginia.

Veliteľovo brutálne zavraždenie

Vrah si počkal Rockwella na streche neďalekej budovy a strieľal do auta počas jazdy. Veliteľa skolili dve guľky. Polomŕtvy vyklopýtal z dverí spolujazdca von, rukou ukazujúc na strechu nákupného strediska. Následne sa zrútil tvárou na zem a zomrel. Takto tragicky skončil. Smutné.

Avšak žiadna smrť nemôže byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život.

Z vraždy bol obvinený John Patler, 29 ročný rodák z New Yorku. Niekoľko mesiacov pred vraždou bol zo strany vyhodený nakoľko sa snažil o nainštalovanie marxistických myšlienok do programu ANP. Z vraždy bol usvedčený a odsúdený na dvadsať rokov.

Pohreb bol príčinou sporov. Na telo si nárokovala tak rodina, ako i strana. Matt Koehl tvrdil, že bolo prianím samotného Rockwella byť pochovaný členmi strany. Rodina nakoniec telo prenechala nacistom, nestála o zbytočné spory. Vyhlásil, že strana bude pokračovať i bez neho. „Každý, kto si myslel, že hnutie môže zničiť bombou, alebo guľkou je blázon. Budeme pokračovať v boji za bielu moc.“ Spojené štáty nakoniec dovolili pochovať Rockwella na národnom cintoríne. Niektorí veteráni a členovia Kongresu protestovali, ale nikdy nebol obvinený z podvratnej činnosti proti vláde alebo zo spáchania zločinu, za ktorý by bol odsúdený na päť alebo viac rokov.

28. augusta usporiadali uniformovaní členovia strany 65 míľ dlhý pochod na miesto pohrebu ich zavraždeného veliteľa. 29. augusta armáda odmietla pochovať Rockwella, pretože prítomní trooperi odmietli odstrániť nacistické znaky. Telo bolo prevezené do pohrebnej siene v Airlingtone. 30. augusta Koehl požiadal o uloženie urny na cintoríne Culpepper.

Na čelo Americkej nacistickej strany sa postavil Matt Koehl, Rockwellov muž číslo dva. Matt Koehl, zarytý hitlerista, silne ovplyvnený nacistickým mysticizmom Savitri Devi vnímal nacionálny socializmus viac ako náboženstvo, než ako ideológiu. Budoval nacistickú cirkev, nie údernú politickú stranu. ANP už nikdy nenašla osobnosť Rockwellovho kalibru, stagnovala, nedosiahla vytýčené ciele. V sedemdesiatych rokoch sa zrodili ideologické rozkoly vo vnútri strany. Frank Collin sa odtrhol v roku 1970 a založil National Socialists Party of Amerika. Iní nespokojenci sa pridali k Williamovi Piercemu a ním v roku 1974 založenej National Alliance. 1. januára Koehl premenoval stranu na New Order. ANP teda technicky jestvuje dodnes.

V súčasnosti New Order pôsobí mimo pozornosť verejnosti a vyhýba sa konfrontačným verejným zhromaždeniam, ktoré boli kedysi charakteristickým znakom. Je to malá, bezvýznamná organizácia, ktorá hlása svoje vlastné árijské náboženstvo.

Rockwellov prínos bielej rase

Rockwellov prínos bielej rase tkvie v troch rovinách: inšpirácia, ideológia a stratégia.

Veliteľ je obrovskou inšpiráciou. Bol vskutku veľkou osobnosťou: nebol zbabelec (na rozdiel od kadejakých občianskych aktivistov), mal veľa v hlave, za správnu vec bol bez váhania schopný zaplatiť životom, nemrhal časom na bezvýslednú činnosť, otvorene priznal svoje sympatie k nacionálnemu socializmu, využíval prostriedky hodné cieľa – pretože si uvedomil, že pekné riešenie neexistuje.

Založil americký nacionálny socializmus – biely nacionalizmus. Nebol prvý, kto propagoval takéto myšlienky – pred ani po vojne, ale zaradil sa k najúspešnejším. Je autorom nesmierne podnetnej knihy White Power a niekoľkých menších prác, ktoré odporúčam prečítať. Je v nich množstvo argumentov, vyvrátených argumentov, námietok, celkovo to je perfektná obhajoba myšlienky rasovej súdržnosti.

Po mnohých zlyhaniach pochopil fundamentálne princípy organizácie, o ktorých sa len sotva dočítame v klasických učebniciach. Podrobné rozobratie Rockwellových nevydarených pokusov a úspešných snáh by bezpochyby pomohlo súčasným nacionalistickým skupinám, aby neopakovali chyby a organizovali sa efektívne. Analýza jeho stratégie by vystačila na samostatný článok.

„Ani smrť nemôže zničiť víťazstvo toho, kto zo všetkých síl bojuje za pravú vec.“ Thomas Carlyle

Vrcholné pasáže

Rockwell bol fakt nesmierne rozumný človek. Posúďte sami.

Dokým sme sa na scéne neobjavili my, Židia všetkých „konzervatívnych“ protivníkov zahnali na obranu strašným obvinením. „Vy ste fašisti, ste nacisti!“ Doteraz dokonca i takzvané antisemitské organizácie utekali ako zajace, keď sa im dostalo tohoto označenia. Pripomínajú mi Petra, ktorý protestoval, že nie je kresťan, keď ho naháňali Židia. „Ja nie!“ kričia títo vystrašení ľudia. „My nie sme nacisti!“ Po prvý krát s príchodom Americkej nacistickej strany sa objavuje duchovná sila, ktorá dokáže po tomto obvinení Židom pozrieť do očí a povedať: „To teda máte pravdu, že sme nacisti a čoskoro sa o vás postaráme, vy zradcovia, zlodeji, klamári, teroristi a komunistickí priatelia!“

„My nikdy nemôžeme zvíťaziť s otvorenou vernosťou nacionálnemu socializmu a svastike,“ nejasne vysvetľujú títo ľudia. „Židia už ľuďom príliš vštepili nenávisť k nim,“ dodávajú. „Pokiaľ budeme používať svastiku a schvaľovať Hitlera príliš otvorene, budú nás väzniť alebo zabíjať!“ A neboli väznení všetci tvorcovia svetových revolúcií vrátane židovských tvorov červenej revolúcie vo väzení – a neboli niektorí z nich dokonca zabití? Sú snáď nacionálni socialisti vystrašení a zbabelí viac než skupina Židov? Veľa tak nerozhodných charakterov, ktoré stále hľadajú nejaké kľučky, je „sine qua non“ nášho víťazstva!

To nie sú prázdne slová. Ja som sa o ich pravdivosti osobne presvedčil tu v Amerike, v centre svetového židovstva keď som zaplatil mnohými ranami, zatváraním do kriminálu a do blázinca, stratou mojej milovanej rodiny a žitím ako zviera. Dvanásť dní odo dneška, keď toto píšem, budem opäť čeliť kriminálu. Tieto veci sú nepríjemné a snáď i srdcervúce – ale ony MUSIA BYŤ!

Tak neskutočne veľký a náročný cieľ, akým je svetovláda, nemôže byť dosiahnutý náhodne, miernymi metódami, prosením, dúfaním, sladkým rečnením, brožúrkami či občasným násilím. My sa musíme zamerať na svetovú anti-revolúciu proti židovsko-marxistickej revolúcii. A revolúcie nie sú nikdy, nikdy, NIKDY výsledkom spontánnych a náhodných povstaní, ale VŽDY sú výsledkom neľútostného, racionálneho plánovania a boja založenom na nemenných zákonoch veľkých spoločenských prevratov. Za vidlami a barikádami vždy stoja osvietení tvorcovia konšpirácií – inak je v okamihu po revolúcii.

Ale ešte dôležitejší je fakt, že svastika má mimoriadny efekt na Židov. Je to len niekoľko čiernych čiar, ale tie úplne zbavujú Židov ich obvyklého vypočítavého a prešibaného myslenia a robia z nich hysterické a hlúpe stvorenia. Ženie ich k tomu veľká hrozba z odhalenia a chuť pomstiť sa, pretože im výčitky svedomia hovoria, že si svoju moc a bohatstvo nezaslúžia. Svastika je pre nich ako obraz elektrického kresla pre prenasledovaného vraha. Tichý, vypočítavý Žid, je najnebezpečnejšia šelma na Zemi. Neustálym trénovaním jeho diabolského, zvráteného ale brilantného rozumu Žid skoro ovládol nás všetkých. Ale hysterický, jačiaci Žid plný strachu pred trestom za jeho zločiny je slabý v rukách nacionálneho socializmu.

Keď okrem propagácie ešte otvorene pôsobíte ako nacista, tak zisťujete, že taká veľká odvaha priťahuje mladých bojovníkov, ktorých potrebujete. Dokonca i vtedy, keď nič nevedia o politike a málo sa zaujímajú o obchod. Oni obdivujú otvorenú odvahu a smelosť. Neskôr, keď získavajú lepšiu znalosť faktov, sú odhodlaní bojovať za ideály bieleho človeka. Ak im tieto znalosti neumožníte získať, môže sa stať, že budú bojovať len pre zábavu.

Napriek tomu, že to tak vyzerá, súboj medzi konzervatívcami a liberálmi nie je súbojom ideí alebo dokonca politických organizácií. Je to súboj teroru a sily. Židia, ich komplici a tí, ktorí sa nechali napáliť, neovládajú našu zem a ľud vďaka dokonalosti svojich ideálov, hodnote svojej práce, alebo vďaka tomu, že by za nimi stála väčšina ľudí. Pri moci sú napriek nedostatku týchto vecí pretože k získaniu moci použili odvážnu menšinovú taktiku. Pri moci zostávajú len preto, že sa im ľudia boja vzdorovať – zo strachu, že sa spoločensky zničia, že budú špinení v tlači, že prídu o prácu, že nebudú môcť pokračovať vo svojich obchodoch, že prídu o svoje politické úrady. Je to len a len strach čo drží tieto špinavé ľavičiarske hady u moci – nie nevedomosť amerického národa, ako sa konzervatívci navzájom presvedčujú.

Napísal som bájku o skupine vedeckých géniov, ktorí sa vydali do Afriky, aby zistili, prečo sa mravce správajú ako mravce. Hľadali a hľadali až našli veľa mravenísk a mnoho rokov ich pozorovali. Nakoniec prišli s objavom, že keď do tunelov istých kopčekov v Afrike vložíte vajce a to vajce sa bude vyvíjať spolu s šesťnohými stvoreniami nazývanými „mravci“, bude tak silne ovplyvnené týmto prostredím, že sa z neho nakoniec tiež stane mravec a bude mávať tykadlami ako mravec, hľadať ako mravec, vyzerať ako mravec, proste STANE sa mravcom.

Ale potom som začal premýšľať, prečo to tak je. Prostredie je určite dôležité. To musí byť jasné každému. Ale bolo to očividne negatívne. Z čerstvo narodeného génia môžete urobiť úplného imbecila, keď ho necháte vyrásť zamknutého v skrini. Ale z idiota génia neurobíte i keď ho pošlete na Brown. Bol tým posadnutý len starý Bucklin alebo bol taký celý predmet?

Hlavou som narážal na základné symptómy našej doby, úplnú šialenosť – zúfalú, šialenú, úbohu snahu ľudí, ktorí sa tvárili ako najosvietenejší z celého ľudstva, trvať na ilúzií, že jediný rozdiel medzi Shakespearom a divochom je prostredie, že keď vylepšíme prostredie, každý kanibal bude Chopinom, každý pygmej Lordom Nelsonom, každý Bantu Beethovenom a každý východoindický vagabund Voltairom. História, biológia, politické vedy, ekonómia – každá organizovaná časť znalostí musí byť prekrútená do extrému aby túto šialenú a jasnú ilúziu podporila.

Jednoducho vzaté, teóriám o rovnosti týchto medicinmanov modernej vedy by sa vysmial každý školák – keby boli povedané jasne, čiernobielo, obyčajným jazykom. Sú hlúpe a scestné. Ale na stránkach medicinmanskej hatmatilky robia dojem na mnoho inteligentných ľudí a produkujú fanatikov liberalizmu.

Preskúmajme tú ideu poriadne, rovnako ako som kedysi ja skúmaval penu a vodu v pohári. Bolo by známkou úplnej hlúposti nenávidieť niečo, alebo niekoho, len preto, že sa vám nepáči farba jeho kože, alebo vlasov keby u neho nebolo žiadne INÉ rozdiely. To by bolo asi tak hlúpe, ako nenávidieť čokoládovú zmrzlinu, pretože je tmavá. Zomrel by som hanbou, keby som sa podieľal na takejto debilnosti a šialenosti. Takže prečo stojím v čele Nacistickej strany, preklínam černochov a hovorím o odstránení židokomunistických zradcov? Nie je to snáď ten najhorší druh fanatizmu, nenávisti a predsudkov? NIE!

To, čo nazývajú fašizmom či nacizmom, nie je nič iné, než árijská alebo biela OBRANA PROTI ČERVENÝM PIRÁTOM. Nacizmus je obranný mechanizmus árijských bielych ľudí proti smrtiacemu útoku svetového židovstva a jeho komunizmu, sionizmu, rasovej rovnosti, degenerácii a demokracii. Nacizmus nahradzuje kolabujúcu „konzervatívnu“ OBRANU dôrazným ÚTOKOM. A keď je ľud tak blízko historickej smrti ako celá biela rasa, útok je nielen najlepšia obrana, ale tiež JEDINÁ obrana.

Každý, kto uzrie židovské sprisahanie proti ľudstvu by mal dostať nejaký čas, ktorý ospravedlňuje jeho ilúziu a klamlivú nádej, že existuje bezpečné, pohodlné a pekné riešenie. Ale pokračovať v neúčinnej taktike rok čo rok je dôkazom niečoho iného: konzervatívci sú majstri sveta v strkaní hlavy do piesku. Nepodvádzajú však nikoho iného, než sami seba.

Autor: Michal, www.protiprudu.org

Poznámka redakcie:
Založeniu Americkej nacistickej strany predchádzalo jedno – značné nepochopenie ideológie národného socializmu, ktoré nahrávalo Rockwellovym nepriateľom a všeobecne nepriateľom myšlienok národného socializmu. Deje sa to aj dnes – z národného socializmu sú ako čerešničky na torte vyťahované iba nepodstatné a čo najnegatívnejšie, dokonca často úmyselne prekrútené myšlienky – vyvraždenie Židov, antisemitizmus, nadradenosť árijcov, rasizmus (v dnešnom prekrútenom význame), šovinizmus, túžba po moci, resp. svetovláde a podobné nezmysly. A tak medzi ľuďmi, hlásiacimi sa dnes (ale aj v časoch Rockwella) k národnému socializmu, často nájdeme psychopatov, duševne nestabilných ľudí a sociopatov, ktorí si práve tieto nezmysly osvoja ako oficiálnu ideológiu nacizmu. Nehovoriac, že sa podľa toho aj snažia správať, vyjadrovať a občas aj konať, čím opätovne dávajú iba zbraň do rúk nepriateľom národného socializmu. S radosťou by som týmto ľuďom doprial návrat do Nemecka pred 80 rokmi. Polovica z nich by nepochybne skončila v blázinci a druhá polovica vo väzení.

O ::prop

21 komentárov

  1. S hlavou v smútku pochopil krutý fakt, že pravicové organizácie majú spoločnú slabinu: ich členovia milujú hovorenie, ale nie sú schopní akcie. Významnú časť tvorili nadšenci posadnutí rôznymi projektmi, absolútne neschopní racionálne premýšľať alebo masochisti, ktorých tešilo donekonečna nariekať nad zradou a úpadkom, ktorých ale šokoval návrh, že by mali pomôcť s tým skoncovať. Mnoho z nich bolo tak neurotických, že predstava o ich dlhodobej účasti na spoločnom projekte bola neudržateľná. Niektorí boli jednoducho blázni. Prakticky všetci boli zbabelci. Roky nečinnosti odlákali z pravice ten typ ľudského materiálnu, ktorý je pre akýkoľvek seriózny podnik kľúčový. So zvyškom sa nedalo robiť nič.

    :-))))

    • Ano je to tak.:)) a este co je na tom najveselsie, vacsina tam pride natrcit ruku. Cakaju ze budu odmeneni. Ano, budu kyvat hlavou, ze treba pracovat nezistne. Ale to je pretvarka. Ked to pochopi tych par obetavych a idealistov bez uvodzoviek, tak odidu aj Ti. Ostanu len natrcene paprce. Ako povedal klasik, ludia konaju v ocakavani vyhod. Prave takito farizeji a prospechari, vzdy zabiju kazdu dobru myslienku. Kedze oni maju v hlave jedinu „dobru“ myslienku: čo z toho budem mat ja?
      A prave toto, vyuzivaju superelity, splodili konzumom a dekadenciou, generaciu hlupakov, kde schopnosti a ocakavania su v ostrom rozpore. Poviem to recou hudby, drviva vacsina mladych chce byt velkym dirigentom, najlepsie hned velkeho svetoveho orcherstra, hoci nema nielenze ziadne hudobne vzdelanie, nevie hrat nie, ze na elektricky klavir, ale ani na malu fukaciu harmoniku, mysliac si, ze pocuvanie rapu ich dostatocne kvalifikuje k dirigentskej cinnosti.

  2. to tak to si odneho knihy precitam. Inak velmi super su knihy od BEN KLASSEN odporucam! Su po slovensky daju sa lahko najst, vecne nabozenstvo prirody a biblia bieleho cloveka je zaklad

  3. Napodobovanie je vždy len hranie sa.
    Nie je to ono.
    Germánska renesancia 20. st. nenapodobovala, boli to dospelí chlapi.

    • S tým Klassenom, priateľu, POZOR!
      Ni e je tomu tak dávno, čo som tu niečo citoval z tej jeho “Nature’s Eternal Religion” a naši fanatickí komentátori ‘kresťankovia/katolíčkovia’ – nebudem ich spomínať – sa hneď ozvali a išli ma roztrhať, ako si to vôbec dovoľujem (asi v tom smysle) od neho niečo citovať, lebo on je vraj ‘homosexuál’.
      Keď som napísal, že je mi teda divné, že je (bol) ženatý, vzorny manzel a otec dvoch detí (dcér), tak naraz bol bi-sexual.
      A dokonca aj admin Propu mal proti nemu, ako bi-sexualovi, nejaké
      výhrady, čo ma prekvapilo najvciac.
      Zrejme podľa niektorých kriklúňov na tomto fore a oni obyčajne všetko vedia, homosexuáli, bi-sexuáli a vôbec každý, kdo nie je kresťan, nie je človek.
      Mimo iné, to som tiež uviedol, B.Klassen bol vzdelaný človek, bol elektrotechnický inžinier a bol vynálezca elektrického otvárača na plechové konzervy.
      A áno, jeho knihy sú vynikajúce

      • Ja neviem kto je pan Klassen, nepoznam jeho dielo a ani je CV. Neviem aku situaciu opisujete na prope. Co mi vsak pripada podivne a tazko uveritelne, je to co pisete Vy. Zeby bol prop a jeho admin, prokatolicky a konal ako pisete, tomu neverim. Asi nejaky problem bol ale zeby nabozensky kvoli sexualite autora? Neverim.
        Mam taky pocit, ze tu podsuvate veci, neviem preco to robite ani ake su Vase motivy. Uz som si vsimol viac krat, velmi vyrazne to bolo pri islame.

        • Aman Againsttime

          Odkedy majú mať problém s homosexualitou iba katolíci? Najväčší „homobijec“ v NS Nemecku bol neopohan a antikresťan Himmler.

          • To musis vysvetlit SA, to neznamena vystupit pre Utocnymi Oddielmi a neboztíkom , prvou slavnou obetou “ homofobie“ Ernstom Röhmom, ale pred ich advokatmi bez ohladu na ideologiu. Pretoze rovnako u katolíkov ako NS-tov je bukvica, neziadujci jav. Rovnako u vsetkych zdravych ludi.

            Presne ako vravis.:)

          • Aman Againsttime

            Ernost Röhm nebol obeťou „homofóbie“, pretože nebol zlikvidovaný kvôli svojej homosexualite (o ktorej sa v NS kruhoch vedelo a ktorá sa mu ticho tolerovala), ale z dôvodu jeho politickej oponentúry a snahy prevziať moc.

            A u katolíkov nie je bukvica nežiaduci jav. Naopak, vy ste si z nich urobili svoju elitu. Veď o tom hovoril už i spomínaný Himmler, ktorý spájal homosexualitu s katolíckym klérom (a popravde, nemyslím si, že v tomto smere nejako zveličoval) 🙂

      • Klassen nebol ani gay ani bi, ani nemal židovské korene ako tvrdia poniektorí …… Bol vzorný otec, manžel, neskutočne trúchlil keď mu zomrela manželka a i kvôli tomu spáchal samovraždu. Tak neviem čo sa to trepe sakra. Naopak, je príkladom ukážkového árijca. Jeho myšlienky a činnosť boli úžasné. Želám si aby som na sklonku života dokázal aspoň polovicu z toho, čo on.

        Plánujem dva nové články. Jeden o Klassenovom prebudení a budovaní Kreativity. Už je z polovice hotový. Druhý chcem celý venovať zosumarizovanému argumentu že kresťanstvo je židovská konšpirácia: všetky Klassenové argumenty za sebou plus moje vlastné.

        Len sa musím spýtať admina, či mi to vôbec publikuje. Ale ak hej, do rána to bude najčítanejší a najkomentovanejší článok na PROPE 😀 😀 😀 😀 😀 😀 :D:D

        Pozor si dávať nemusím. Blúznivcov veriacich v strašiaka na nebesiach mám niekde tam dole v medzipriestore. Veď vieš.

        Inak, späť k článku. Zaujímavé je, že vlna pedofilných znásilnení má väčšiu čítanosť. Ten obrovský hákový kríž na titulke asi nie je dosť lákavý a bijúci do očí či čo. Hákový kríž už dnes asi nikoho neberie. Ešte zaujímavejšie je, že komentáre sú poväčšine len neurčité a odbiehajú od témy. Novú svetovú udalosť Slovák okomentuje, ale k človeku, ktorého vystihovalo slovo „čin“ toho veľa nepovie. A to som si myslel, že tu bude živá, prudká debata.

        • To o niečom svedčí.
          Ľudská život je tragédia a dráma a väčšinou zbytočná, žiaľ. Takže keď sa potrieme na dielo Rockwela, tiež z neho vela nezostalo. Prečo by to malo dnes vzbudzovať ešte emócie? Robil to dobre? Bohvie. Ak by ho nezabili, bol by slávnejší?
          Ja som sa hore vyjadril tak trocha k tým jeho tézam, že sa netreba báť používania hákového kríža a podobne. Myslím si, že v tom nemal ravdu, napodobňovanie uniform a ceremónii, vrátane svastiky, nemá s PODSTATOU problému a riešenia nič spoločné.Je to len určitá historická náhoda, svastika bola populárny symbol začiatkom 20. storočia, jej historické rožšírenie malo symbolizovať rožšírenie bielej rasy – ale je to len symbol svojej doby. Nič viac. Nejestvuje žiadne mystérium svastiky ani nebola nikdy používana jednotne bielymi. Je veľmi rožšírená v Indii, v súvislosti s ich mierumilovnými filozofiami – to je jej domovské miesto a oni na ňu majú právo. Je hlúpe, keď ju sionisti zakazujú, keď z nej robia symbol zla, ale rovnako nepresné je robiť z nej symbol bielych. Bola len krátko exotický symbol jedného hnutia.

          To len ako príklad, ako sa dá mýliť, keď sa napodobuje minulé storočie. V podstate dnes platí, že ako už nie sú presne vhodné metódy germánskej renesancie, zrejme ešte menej sú vhodné metódy nejakého američana spred pol storočia.
          Dobrý úmysel a múdrosť je jedna vec, ale správnosť je overovaná úspechom. Vidíme u neho nejaký úspech? Ja žiaden nevidím.

          • No, pravda, ze ziaden uspech sa tam nekonal. Co som si narychlo precital. Bolo to fiasko, z kazdej strany pohladu. Uspesny bol v podnikani. Takze nie je co nasledovat. Skor je odstrasujuci priklad.
            V com mal pravdu je svastika. Je to naozaj symbol arijstva. A dokonca by som povedal Slovanstva. Viac Slovanov ako Germanov. Mam doma dva artefakty, ktore su uzasne a jednoznacne to dokazuju. Nemci by zato dali neviem co. Bohuzial Hitlerizmus to zdiskreditoval prave medzi Slovanmi. Nejak sa to zafixovalo ako symbol vyvrazdovania Slovanov. Je to velky dejinny paradox. Smutne. Velmi smutne. V tom sa Norman mylis. Ziadna exotika. SLOVANSKY SYMBOL PRE STASTIE A POZEHNANIE. Nemali by sme si dat vziat nase dedicstvo. Este nenastal cas o tom hovorit ale dokazy su jasne, niet priestor pre spor.

          • Aby si sa ty, Svarga, nehádal o nepodstatných veciach.
            Ja mám svastiku na háku. Aj germánsku aj slovanskú.
            Svastika je (aj) symbol Buddhu, v Ázii ho má, zdá sa, asi každá Buddhova socha na hrudi. A práve v budhizme sa hovorí:
            „Ak stretneš Buddhu, zabi ho!“.

    • Tie dôvody pre napodobovanie sú veľmi racionálne. Vonku v rade nestoja nezamestnaní na polievku. Systém sa adaptoval a vie eliminovať zdroje nespokojnosti. A tým pádom nevznikajú ohniska odporu. Hoci keď vidím tie davy bezdomovcov, ktoré systém vygeneroval pýtam sa ako to ze nič sa nedeje. Práve pred chvíľou som videl jednu bezdomovkynu, ktorú sledujem. Za necelý rok je z nej troska. To je ten moment. Postupná ale pomerne rýchla bodová eliminácia.

      • Áno, systém sa adaptoval a dnes je ešte viac skrytý, ako niekdy. Kryptokracia -skrytá moc – to je jeden zo správnych názvov dnešnej vlády. Takže bežní ľudia ťažko objavujú, čo je príčinou ich problémov a ako to zlo funguje.

        Ale to nie je argument pre to, že treba používať bývalé metódy. Skôr naopak – ako sa posunul moloch, tak sa musíme posunúť aj my. Tak, ako sa opustili niekdy bežné farebné cifrované uniformy a boli nahradené hnedými či šedými, a neskôr boli aj tie opustené a nahradení khaki maskáčmi, tak sa aj naše metódy menia.

        Podstata germánskej renesancie nebola daná symbolmi či politickými názvami, ale bola vyvolaná a daná procesom, ktorým tí ľudia prešli v pekle Velkej vojny. V tom ohni sa zakalila nejedna ocel a zhoreli nepodstatnosti a slabosti u tých pár, čo to prežili. To vytvorilo javy a ľudí, ktoré dovtedy neboli. Predtým mohli pisálkovia a profesori navrhovať čokoľvek, až reálna faustovská delňa stvorila nečakane novú kvalitu.
        A nie u jedného človeka, ale očividne u viacerých, u mnohých. TO je jadro ich úspechu. Úspech v poznaní ale aj úspech v presadení sa, napriek tomu gotterdammerungu na záver – odviedla sa práca, ktorej plody tu budú navždy.

        Ono taký proces zrodu nie je ľahký. Preto sa to dnes ťažko zopakuje, a čistou agitáciou či napodobňovaním je to naozaj ťažko vyvolať.

        Ale netreba sa báť – ako to na jednej strane potrebuje podmienky, teda čas a vela pokusov, tak je nepochybne zákonité, prírodný zákon pravdepodobnosti, že k tomu vývoju raz zas dôjde. Čím viac bude stúpať tlak, tým viac sa budú tvoriť diamanty.
        Tie nebudú nič napodobňovať.

        • Normanko, Normanik, suhlas, len ako prekonat kryptokraciu, v tom su malicke nedoriešienie krôpke.
          Inak dobre, no čak.

          • Rád rád by som vedel, kde som spojoval homosexualitu, bisexualitu s ktresťanstvom. Napísal som jasne, že “Zrejme podľa niektorých kriklúňov na tomto fore a oni obyčajne všetko vedia, homosexuáli, bi-sexuáli a vôbec každý, kdo nie je kresťan, nie je človek”. A preto tu nie je potrebné nič vysvetľovať, či objasňovať. A ešte som zabudol na jednu kategóriu – slobodomurári. Tí tiež, podľa nich, patria do kategórie “podľudí”. Tiež si mysím, že Prop odmieta každý použitý zdroj, napísaný autormi, o ktorých sa vie, že sú slobodomurári. Citoval som raz niečo z knihy “The Hiram Key”( autori Ch.Knight & R.Lomas) ale napriek určitým námietkám, myslím, že nakoniec ten článok bol uverejnený.
            Mimo iné, táto výborná kniha je už dávno preložená do češtiny,pod titulom “Klíč k Chiramovi”.

            A ako píše Aman, Röhm a jeho kumpáni boli zlikvidovaní nie preto, že boli homosexuáli, ale preto že Röhm dokazateľne plánoval zvrhnutie Hitlera. Aj o tom som dosť podrobne na Prope napísal, dokonca som aj uviedol meno ‘noveho’ nemeckého kancelára, určeného Röhmom.
            V tom, že Himmler spájal homosexualitu s katolíckym klérom, sa vôbec nemýlil a ja ešte pridávam, že Vatikán a vôbec celý klérus je nielen plný homosexuálov, ale aj slobodomurárov. Môžem uverejniť menný soznam mnohých aj s ich krycími menami. Kto má knihu “The Plot Against the Church” (Maurice Pinay), môže sa to tam dozvedieť. (Maurice Pinay údajne neexistuje, je to krycie meno. Táto kniha vraj bola napísaná juho-americkými biskupmi a arcibiskupmi).

            Mišo
            “…kresťanstvo je židovská konšpirácia…”

            ….to im tvrdím od začiatku, ale oni tomu nechcú veriť a ich trgédia je, že tým ich ‘biblickým’ nezmyslom veria ….oni ani nevedia, že ten ich Nový Zákon nie je ničím iným, ako opisom židovského Starého Zákona…

            Norman,
            ako vždy “right on”
            “napodobňovanie uniform a ceremónii, vrátane svastiky, nemá s PODSTATOU problému a riešenia nič spoločné…”

            …..pre nás, deti NS, Savastika je symbolom, znamená “pokračovanie”….

            … tak ako je symbolom – a niečo to znamená – prerušená pyranída na americkom dolári a v tom vrchole – to oko! Symbolom Koho? Čoho?
            Symbolom čoho je Statue of Liberty na Manhattane ? A ona nepochybne symbolom je!
            …niekedy, čítajúc Vaše komentáre, mám dojem, že ste v mojom veku a že ste tie časy prežil…

Napísať odpoveď pre Jaruj Kazok Zrušiť odpoveď