Domov / Hlavná strana / Ekonomika / Francúzske štátne továrne a maximalizácia ziskov

Francúzske štátne továrne a maximalizácia ziskov

youth-unemp-picPo „nežnej revolúcii“ vznikli tisíce rozličných časopisov, ktoré šírili pestré názory, častokrát pronárodné. Z denníkov sa stali týždenníky, z týždenníkov dvojtýždenníky, z dvojtýždenníkov mesačníky a tie nakoniec zanikli. Mediálny priestor ovládli médiá, ktoré mali štedrých sponzorov, zaškolenú redakciu a profesionálne oddelenie pre reklamu.

Rok a niečo dozadu mal mesačník Extraplus finančné problémy a žiadal čitateľov o predplatné. Zúfalosť redakcie z neblahej ekonomickej situácie sa premietla do hlavnej titulky: niekoľko dávidových hviezd spolu s hnisavými ksichtami židovských marxistov a neoliberálov. Redakcia mesačníka zaťala do živého ostrým marketingom, aby prilákala i tých najodpornejších a najslizkejších antisemitov, akí vôbec sú. Časopis som si s radosťou v srdci a úsmevom na perách predplatil, reklama teda zaúčinkovala. Dobrý ťah. Hrozilo, že pár tisíc národovcov príde o pravidelný zdroj svojho presvedčenia.

Október 2014, 14. ročník, strana 16-19. Rozhovor „Nie trhovej totalite, sme cudzincami vo vlastnej krajine“ s Jánom Jurištom, socialistom na voľnej nohe, obsahoval zaujímavý dotaz, nad ktorým je potrebné sa zamyslieť – hlboko a dôkladne. Ľudovít Števko a Lenka Eremiášová kládli otázky. Zaujala ma táto.

„U nás sme sa za pravicových vlád riadili heslom Ivana Mikloša, že štát je zlý vlastník, preto treba dať všetko do súkromných rúk. Aké sú vaše argumenty?“

„Ján Jurišta: Štát ako vlastník má oproti súkromnému sektoru veľkú výhodu, lebo vie zabezpečiť plnú zamestnanosť, lebo nemusí hľadieť na maximálne zisky, stačí mu rentabilnosť. Takto napríklad funguje 1500 významných štátnych podnikov vo Francúzsku.“

Poďme na tento jeho argument pekne postupne.

Posvätným cieľom súkromnej firmy a súkromného sektoru je zarobiť. Sen sú rozprávkové zisky a nočná mora chronická stratovosť. Prebieha maximalizácia ziskov a minimalizácia nákladov. Firma sa snaží o výhodný pomer náklady / zisk. V rámci šetrenia majiteľ bude prepúšťať, vydierať, vyplácať málo.

Hojivým liekom na túto prekérnu situáciu je, podľa Jána Jurištu, štátne investovanie do hospodárstva a vznik veľkého počtu štátnych továrni. Štátny podnik prežije bez zarábania, neskrachuje a zarobené peniaze odvedie do štátneho rozpočtu. Minimalizácia nákladov neprebieha. Štátny podnik teda neprepúšťa a nevydiera, pracujúci ľudia sa budú mať lepšie. Klasické socialistické tvrdenie. Francúzsky prezident Hollande takto prednedávnom vytvoril tisíce pracovných miest v štátnej správe.

Vieš aj ako sa ty a každý iný človek správame?

Si v nanič platenej práci a cesta na pracovisko a domov ti trvá hodinu, tak si nájdeš zamestnanie vo firme 100 metrov od bydliska. Bývaš v strede kopca, tak vystúpiš na vyššie umiestnenej autobusovej zastávke ako je tvoj byt, aby si išiel dolu kopcom a nie do kopca. Pôjdeš práve do tej kaviarne, v ktorej majú rýchlu obsluhu a chutnú kávu. V noci nasnežilo a preto sa teplejšie oblečieš – aby si vonku niečo nechytil. Máš problém a vymyslíš kreatívne riešenie. Naučíš sa techniky správneho učenia a organizácie času, aby si informácie nasával rýchlo a dlhodobo. Maľuješ plot, dáš si na tom záležať, pretrieš ho trikrát, aby si mal dve jari pokoj a kľud. Ideš do predajne práve keď majú zľavy.

Predstav si, že bývaš na sídlisku v kopci. Autobusová zastávka je pod kopcom a hore na kopci. Logicky vystúpiš hore aby si si ušetril tú námahu kráčať po schodoch do kopca. A vlastne už len fakt, že ideš verejnou dopravou dokazuje, že rozmýšľaš ako činnosti vykonať rýchlo a bez námahy. Radšej si kúpiš lístok za 50 centov, ako by si sa mal driapať a vláčiť cez mesto polhodinu.

Občianske združenie zbiera podpisy na petíciu na frekventovaných a cielených miestach. Nepostaví aktivistu na kraj diaľnice aby čakal na vodičov, ktorým sa pokazí auto. Aktivista pôjde na námestia, autobusové zastávky, do kostolov a kaviarní. Mimovládka si vytvorí webstránku pre šírenie myšlienok. Tlačené materiály oslovia mizivé percento občanov, preto združenie zorganizuje besedy a spraví z nich videá, ktoré zavesia YouTube.

Spoločnosť Coca Cola zmenšila a zúžila vrchnák na flašiach. Flaša je i tak dobre zavretá, nevyteká z nej, je to ok. Tovar s takou istou užitkovou hodnotou vytvorila z menšieho množstva materiálu. Ďalším dobrým príkladom je stenčenie obalu hliníkových plechoviek. Vďaka tomuto môže hospodárstvo produkovať viac za menej a zvyšovať konkurencieschopnosť krajiny. Rovnaké vstupy a lepšie výstupy. To znamená znižovanie cien a lacnejšie výrobky. Firmy súperia o zákazníka a hľadajú efektívne výrobné postupy. Preto si dnes môžeš kúpiť mobil za sto Eur, ktorého výroba pred rokmi by stála desaťtisíce Eur!

Každá jedna organizácia a každá živá duša na svete sa snažia o správne využívanie zdrojov a čo najvyššiu ekonomickú účinnosť, čokoľvek iné je nezmysel! Príroda nám tento vzorec myslenia zakódovala do DNA, aby ľudská spoločnosť napredovala.

Je hospodársko-logická idiotina mať stovky podnikov, ktoré sa nesnažia vyrábať lacnejšie, vyrábať viac, dobre využívať materiály a iné ostatné zdroje!

Čo je to za antilogiku chcieť mať podnik, ktorý neprodukuje z roka na rok lacnejšie a lacnejšie?

Procesy, ktoré prebiehajú na trhu a v súkromnom sektore, sú správne. Vytváranie pracovných miest štátnymi fabrikami je korunovaný, kolosálny magorizmus. Štátne výrobné podniky, ako história neodškriepiteľne dokázala a ako navrhuje socialista na voľnej nohe Ján Jurišta, je hlúpe ba až dementné riešenie, ktoré prinesie viac problémov ako ich vyrieši.

No, lenže!

Nečakaný háčik a jadro problému však je v tom, že aj ľudská práca je tovar! Cena ľudskej práce vzniká úplne rovnako, ako cena cukru, rožkov, dreva, televíze, softvéru, strojov a súčiastok pre ne, atď. Zamestnávateľ ľudskú prácu nakupuje: zamestná práve toho, kto je ochotný robiť za menej ako druhý. Práve takto sa tlačí cena práce dolu. Bolestným následkom je vydieranie a zdieranie, prepúšťanie, nevyplácanie, zvyšovanie produktivity pod nátlakom armády nezamestnaných a dielo skazy pokračuje rozbíjaním rodín, ničením ľudských životov a osudov, vrhnutím do úplnej chudoby. Toto je problém, s týmto treba niečo robiť! Jurišta mal na mysli práve toto.

Ale vyrábať výrobky a poskytovať služby stále efektívnejšie a efektívnejšie nie je zlé a škodlivé.

Logickým záverom je perfektné a prevratné riešenie, ako zachovať pozitíva súkromného sektoru a odstrániť jeho nežiadúce, protispoločenské dôsledky: pracovníci budú žiť zo zisku ako podnikatelia a živnostníci – čo vyrieši problémy s maximalizáciou ziskov a tlačením miezd dolu.

O podieloch zo zisku nabudúce.

Autor: Majkl Spiritus, www.protiprudu.org

O ::prop

Leave a Reply