Domov / Hlavná strana / Recenzia / Film Intouchables (2011) ako marxistická propaganda

Film Intouchables (2011) ako marxistická propaganda

the-intouchables04Príbeh je o ochrnutom bohatom aristokratovi, ktorý si najme živelného mladíka z predmestia ako svojho opatrovateľa. Keď som tento film videl po prvý krát, pred očami som mal vypálený pulzujúci obrázok žida Karla Marxa spolu so slovami kapitál a socializácia. Film dokonale predstiera, že nie je citovým vydieraním a politickou indoktrináciou. Po zhliadnutí mám veľkú chuť adoptovať si vlastného černoška.

Bystrejšie oko hneď uvidí radikálny kontrast v sociálnom prostredína ktorý režiséri a scenáristi nenápadne ukazujú v každom momente.

Chudobný černoch je oblečený v teplákoch, sivej mikine a koženkovej bunde. Nie je upravený. Pochádza z betónovej džungle, z betónového pekla: vysoké sivé paneláky, chudoba, žiadna zeleň, tmavé ulice. Obyvatelia týchto bytoviek trpia chudobou. Černošská matka je sama. Doma je veľa detí o ktoré sa nestíha starať, pretože pracuje do odpadnutia. To je samozrejme nepriazeň osudu. Domov chodí po celodňovej práci večer, až za tmy, deti behajú po vonku a vychováva ich ulica. Veľa malých černoškov žije v jednej jedinej malej domácnosti. Doma je teda poriadna tlačenica. Každá miestnosť je malá. V kuchyni nemajú stoličky pre všetkých členov domácnosti, niet na ne miesta. Jedlo je nekvalitné a lacné, vidieť to z balení a zo značiek. Vaňa je príliš malá. Hneď vedľa nej je záchod. Aby si ráno deti mohli umyť zuby, musia vtrhnúť do kúpelne a narušiť súkromie kúpajúceho sa dospeláka. Všetok majetok hlavnej postavy sa vojde do jedinej tašky. Prvé negatívne skúsenosti s políciou prichádzajú už v mladom veku.

Bohatý aristokrat na invalidnom vozíku žije v obrovskej, honosnej vile, zaliatej slnečnými lúčmi v centre mesta. Vlastní majetok za milióny. Nosí značkové obleky a je upravený podľa módy. Na každom centimetri je pozlátená dekorácia. Kľučky, dvere, kadejaké drievka, šálky a poháre, okrasné vajcia, to všetko je pozlátené. Doma má neskutočné množstvo kníh takmer v každej miestnosti. Boháč má hromadu voľného času, ktorý trávi v divadlách, operách a galériách umenia. Každá izba je veľká. Veľký balkón. Obrovská luxusne vybavená kuchyňa. Nakúpené potraviny sú bezpodmienečne vyberaných, luxusných značiek. Kúpelňa je oddelená, veľká ako jedna izba černošskej domácnosti. Každý má svoju vlastnú. Vaňa je uprostred kúpeľne, nie pri stene. Miestnosť je honosná, pozlátená, decentne vykachličkovaná. Na dvore je niekoľko áut drahých značiek. Hodiny trávi kochaním sa nad obrazmi a iným umením. Obraz za 41 000 Eur kúpi bez mihnutia oka.

Černoch počúva stokovú hudbu, lebo žije v betónovej púšti, ale aristokrat počúva klasiku, pretože sociálna prestíž mu udeluje povinnosť a bohatstvo poskytuje možnosť navštevovať divadlá, opery a galérie. Vzájomné ovplyvňovanie vyústi v čiastočnú asimiláciu.

Na školskom dvore samí černosi. Lebo všetci černosi študujú na verejných školách. A logicky úplne všetci belosi študujú na súkromných, separovaných školách.

Temnou a zlou postavou je chlap s predsudkami, ktorý varoval aristokrata pred chudobným černochom z ulice. Je taký zlý a plný xenofóbie, že aristokrat ho na konci filmu pošle do zadku.

Prezentuje sa tu sociálna utópia, ktorá dokonale predstiera, že nie je citovou vydieračkou. Film sa schováva pod „inšpirované skutočným príbehom“, ale ťaží z túžby „aby to takto bolo v skutočnosti.“

Hlavný hrdina je na začiatku filmu neohrabaný, neslušný, má primitívne sexuálne narážky. Nepracuje a ani nechce, žije zo sociálnej podpory. Oblieka sa ako pouličný odpad. Postihnutý aristokrat dá hlavnému hrdinovi ponuku: ak zvládne mesiac pracovať, dá mu odporučenie. Černoch to prijme. Prvý mesiac skončí rýchlo a úspešne. On a boháč riešia rozmanité situácie a získavajú nové skúsenosti, nové zážitky. Postupne černoch z geta začína kresliť obrazy, nosiť oblek a správať sa kultivovane. Navštívi operu a divadlo. Zrazu sa z neho stal nový človek. Mame odniesol nákup. Začal počúvať klasickú hudbu. Odrazu dokázal slušne osloviť človeka, rozprávať a presviedčať. Na záver exceloval na pracovnom pohovore a našiel si stálu prácu. Prestal byť lenivým, neschopným flákačom, žijúcim na úkor ostatných. Aristokrat a opatrovateľ si vytvorili nádherné puto.

Ten marxizmus je priam do očí bijúci!

Film smeruje k záveru, že černochovi stačí dať šancu a on sa zaradí do spoločnosti a stane sa úspešným. Hlavný hrdina sa zmenil, lebo bol vytrhnutý zo zlého prostredia a dostal sa do prostredia „dobrého“. Slovom, rozdiel medzi úspešnosťou belochov a neúspešnosťou černochov je sociálne prostredie. Všetky rozdiely medzi rasami vyplývajú z odlišného prostredia. Černoch nie je polodementný asociál od narodenia, to prostredie z neho spravilo polodementného asociála! Keď sa dostane do prostredia, v ktorom žijú úspešnejšie rasy, bude rovnako úspešný. Rasy sú teda rovnocenné a rovnaké. Preto je pre blaho ľudstva nutné vyrovnať sociálne rozdiely a menšiny pozitívne diskriminovať.

Ale toto všetko sa odohráva neviditeľne na pozadí. Bežný človek nevníma politickú indoktrináciu. Vidí len príbeh o zmysle života, hlbokom priateľstve, priťahovaní protikladov, príjemnú humoristickú komédiu so sympatickými hrdinami, poprípade ten šikovnejší vníma sociálnu drámu.

Takýmto spôsobom lokaji globalistov manipulujú verejnosť, aby prijala ideu rasovej rovnosti. Neviditeľným, skrytým podsúvaním myšlienok marxizmu pri večernom filme, bez akejkoľvek ideologizácie. Takto sa moderne indoktrinuje. A očividne to funguje veľmi dobre. Dôkazom je množstvo humanistických a pravdoláskarských kaviarenských povaľačov, ktorí tento film vynášajú do nebies.

Rasové rovnostárstvo je tak neuveriteľný nezmysel, že populácia musí byť masovo manipulovaná údernou propagandistickou kampaňou, aby ho prijala. Pretože ak by populácia manipulovaná nebola, začala by možno aj rozmýšľať a došlo by jej, ako je to v skutočnosti: že rozdiely medzi rasami sú veľké, ale to je prirodzené dielo prírody.

Kto natočil tento film? Hollywood classic entertaiment. Teda oddelenie propagandy americkej vlády. Kto iný.

Autor: Majkl Spiritus, www.protiprudu.org

O ::prop

6 komentárov

  1. film jsem vcera videl.
    nepochopil jsem, proc ma tak vysoke hodnoceni na csfd.cz
    film nebyl spatny, to ne, ale na druhou stranu jsou stovky mnohem lepsich filmu
    to extremne vysoke hodnoceni, ciselne srovnatelne s filmy typu Vykoupeni z veznice S… jsem fakt fakt nepochopil

    • Je to viac o telesne postihnutých a bezvládnych. Preto tomu dávajú body – ľudia majú radi ilúziu, že aj ťažko postihnutým stojí za to žiť. Nuž, iba ak ozaj v ťažkých miliónoch.
      Černoch je tam len takým dodatkom. Je idealizovaný, ale nie je až tak šetrený.
      Ale za „marxizmus“ by som film neoznačoval, neuveritelnú bohatosť popisuje ako niečo samozrejmé, takže by sa dal obviniť aj z opačnej strany.

      Celý film má naozaj podtón o tom, že nejestvujú žiadne neprekonatelné bariéry, ani rasové, a teda je tam ideologický zlý dych – ale sú aj ovela horšie veci a tento to vyvažuje dobrými momentami.

  2. Ja som sa na to díval bez akýchkoľvek hodnotení a delení čierny, biely…dobrá komédia, oddychovka…nič viac…nič menej 🙂

  3. Keby si autor pre zmenu vybral iný film, napr. „Zelená míľa“ mohol by to takmer bez veľkých zmien opísať znovu. To sté „Šofér slečny Daisy“ a veľa iných, kde spolu hrajú čierni a bieli. Všetko sa dá zpochybniť, ak s tým zámerom k čomukoľvek pristupujeme. Dokonca aj rozprávky pre deti.

    • Presne tak. Je množstvo filmov, v podstate všetky americké, kde sú černosi takmer vždy len dobromyselní. Kto o tom ešte nevie. Ale kritizovať film, ktorý je populárny, je podľa mienky naozaj zábavný, je o úplne inej téme – a tento kritizovať s „podpory rasového rovnostárstva“ – to môže len provokatér alebo provokatérmi manipulovaný naivný človek.

      Mimochodom, práve včera som náhodou prepínal a na dvojke na razil na francúzsky film, neviem, ako sa volal, ale bol o problematike vyučovania v škole, plnej černochov. Nepozeral som to dlho, ale ide o problematiku, ktorou sa zaoberala kinematografia v Amerike v 60 tych rokoch – a ako vieme, nič nepomohlo. Francúzsko je presne tam, kde Amerika pred circa 40 rokmi – ale.tu v Európe to postupuje ovela rýchlejšie. To sú filmy, ktoré problematiku „reflektujú“ a vlastne ju zatieňujú, zhoršujú, nie nejaké komédie o ochrnutých. Keď už nič iné, páni, nikdy nekritizujte postihnutých – nenabiehajte sami na nôž ich propagande.

Pridaj komentár