Domov / Hlavná strana / Prop / Exportný šláger – demokracia, časť II.

Exportný šláger – demokracia, časť II.

Krivý obraz demokracie

13-year-old-girl-will-face-public-flogging-for-cellphone-theft1Kam sa bude cesta uberať, dá sa vyčítať z doterajších ťažísk projektov v r. 2006 a zo spoločne zostavenej výročnej správy Prezidentskou radou EÚ, Radou EÚ a Komisiou EÚ k stavu ľudských práv 2006. Kým porušovanie ľudských práv v tretích štátoch Európskou úniou a členskými štátmi NATO v správach podľa krajín neboli vôbec slovom zmienené, sú Číne, Rusku a Kube venované dlhé pasáže správy. Naproti tomu spojenec EÚ a NATO Saudská Arábia sa vo výročnej správe vyskytuje len pár slovami a pre Arabský polostrov je dokonca vykreslený skoro až ružový obraz stavu ľudských práv.

Ostatné vzorové demokracie v Zálive nie sú ani spomenuté. Výročná správa znie tak radostne, že „záležitosti ľudských práv v Saudskej Arábii sa dostávajú stále hlbšie do povedomia verejnosti“, avšak „stav ľudských práv v Saudskej Arabii dáva naďalej dôvod k vážnym obavám“. To bolo treba zjavne predsa len konštatovať. Preto zrejme nebol v roku 2006 financovaný ani jediný projekt ľudských práv v štátoch Zálivu. Naproti tomu konštatuje EÚ vo vzťahu na Venezuelu „obavu, že existujú indície autoritatívneho vedenia štátu“, musí ale konštatovať, že „Venezuela ratifikovala všetky najdôležitejšie medzinárodné dohody a má zakotvené vo svojej ústave všetky základné ľudské práva“. To zrejme oprávňuje to, že Venezuela sa vedľa Ukrajiny a Ruska stala jedným z ťažísk finančnej podpory EÚ pre organizácie ľudských práv v roku 2006.

Žiadnym slovom sa správa nezmieňuje o protiprávnych vojnách a zabíjaní civilistov v Afganistane a Iraku. Poukazy na porušovanie ľudských práv, alebo dokonca poukázanie na účasť členských štátov EÚ na tomto hľadáme márne, nehovoriac o konkrétnych opatreniach, ktoré by mohli priniesť pomoc. Slová „hlad“, „výživa“, „práca“ a „bývanie“ v správe prakticky neexistujú. Na tomto pozadí sa vyníma jediné konštatovanie vo Výročnej správe o sociálnych právach ktoré vyznieva dvojnásobne cynicky:

„Koncom marca 2006 prijala Komisia správu s nasledovným titulkom: Realizácia partnerstva pre rozvoj a zamestnanie: Eu­rópa má byť vedúcou na poli sociálnej zodpovednosti podnikov.“ Následne sa hneď objasňuje čo to znamená, zrejme aby sa predišlo nedorozumeniam. To implikuje právnu reguláciu v EÚ: „Sociálna zodpovednosť podnikov je koncepcia, podľa ktorej podniky na dobrovoľnej báze pri svojej pracovnej činnosti a pri ich interakcii s ich akcionármi rešpektujú sociálne a ekonomické nároky“.

Venezuela je klasický príklad postupu deľby práce medzi USA a EÚ. Zásadným rozdielom voči USA bolo doteraz, že USA tendenčne otvorene financovali organizácie zamerané na zvrhnutie vlády, zatiaľ čo EÚ tu realizovala diskrétnu prax.

Tak napríklad jedna z najdôležitejších organizácií „Súmate“, ktorá stála za referendom na odvolanie prezidenta Huga Cháveza 15. augusta 2004, bola masívne podporovaná NED. Súmate obdržala pre logistickú organizáciu zbierky na uskutočnenie referenda potrebných dva a pol milióna hlasov 54000 dolárov od NED a dalších 85000 dolárov od USAID (Americký úrad pre medzinárodný rozvoj).

V r.2005 uvoľnil NED ešte raz 107000 dolárov pre Súmate a iných, »na objasnenie volebného zákona občanom (1). V roku puču 2002 odovzdali NED venezuelskej pravicovej opozícii skoro 900000 dolárov.(2) V terajšej situácii, pri roztržkách z dôvodu nepredĺženia licencie vysielania venezuelskej súkromnej televíznej stanice RCTV, plnia svoju úlohu aj organizácie ochrany ľudských práv financované z EÚ a pranierujú nepredĺženie licencie na vysielanie ako útok na slobodu tlače a názoru (podobnosť s akciou „zachráňme Markízu“ je čisto náhodná . . ). Politika ľudských práv EÚ slúži týmto spôsobom na to, podporiť z boku americkú politiku zmeny režimov.

Vojenský zásah je zakalkulovaný

Nástroj ľudských práv vyjadruje časť „Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ EU. Toto zdôraznila zodpovedná eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner vo svojom prejave „Európska politika s hodnotami – ľudské práva ako integrálna časť politiky Únie“ dňa 24. mája 2007 pred Centrom pre európske právo a politiku v Grazi (Rakúsko): „Ľudské práva hrajú dnes stále dôležitejšiu úlohu vo všetkých fazetách zahraničnej politiky.“

Aký vývoj oprávňuje radikálne navýšenie prostriedkov o 50% oproti predchodcovi finančného nástroja na 150 miliónov Eur v r. 2006, o tom komisárka radšej pomlčala. Naproti tomu sa celkom otvorene pripúšťa, že s týmto nástrojom sa po prvý raz bez akejkoľvek účasti postihnutých vlád môžeme obrátiť na tamojších štátnych príslušníkov: „Realizácia našej politiky ľudských práv a takýchto projektov sa deje prostredníctvom mimovládnych organizácií. Preto je to nové na našom novom nástroji, že môžeme priamo a autonómne podporiť civilnú spoločnosť a jej organizácie, ktoré vlastnia veľký poklad skúseností pri miestnej aplikácii«, hovorí Ferrero-Waldner. A prečo sme pri exporte európskych hodnôt odkázaní na medzinárodnú kooperáciu, o tom nenecháva komisárka nikoho na pochybách: „My ale nemôžeme tieto hodnoty vo svete sami presadzovať, pretože by mohli byť niektorými odmietané ako „neokolonialismus“. Ide o univerzálne hodnoty, ktoré so svojimi medzinárodnými partnermi presadzujeme.“

Tým štátom, ktoré neprejavia porozumenie pre novú politiku ľudských práv EÚ, sa bude hneď hroziť vojenskou intervenciou. Chartou OSN chránená suverenita štátov stratila pre reprezentantov EÚ svoju platnosť: „Nový zárodok na medzinárodnej úrovni existuje na základe Koncepcie ›Responsibility to Protect‹“ (Zodpovednosť k ochrane), ako dôležitý výsledok stretnutia na najvyššej úrovni OSN z r. 2005.
Čo to znamená?

Suverenita štátov je po prvý krát definovaná ako konkrétna zodpovednosť štátov chrániť svojich obyvateľov pred ťažkými porušeniami ľudských práv. Ak štát nie je schopný, alebo nechce svojich občanov predtým chrániť, potom leží zodpovednosť aj na medzinárodnom spoločenstve štátov. Primárne tu ide o nasadenie mierových prostriedkov, humanitárna vojenská operácia môže byť vždy len „last resort“ (posledné východisko).

Za intervenciami vo veci ľudských práv číha vždy vojenská hrozba EÚ. Prepojenie nástrojov ľudských práv s bezpečnostnou a vojenskou politikou hovorí v tomto prípade za jej previazanie. Ferrero-Waldner chce naviac nové finančné možnosti využiť aj ku krízovému manažmentu EÚ, totiž k vojnám EÚ. Aby sa táto možnosť mohla efektívne využiť, má byť celá rozhodovacia kompetencia, ako predpokladá Európska ústavná zmluva, kumulovaná. K tomu potrebuje Ferrero-Waldner predovšetkým inštaláciu postu ministra zahraničia EÚ – v novom reformnom návrhu sa má znovu volať „poverený pre zahraničie“ – ktorý zlúči doterajšie kompetencie komisárky EÚ a Rady EÚ, aby sa zvýšil tlak na štáty, ktoré porušujú ľudské práva: „My môžeme z takýchto prípadov len vyvodiť záver, že musíme EÚ zosilniť ako takú, aby sme zvýšili tlak na štáty, ktoré porušujú ľudské práva.“

S „nástrojom financovania demokracie a ľudských práv“ vykročila EÚ na cestu imperiálnej politiky ľudských práv. Je to program, ktorý je založený nielen k tomu, zostriť medzinárodné napätia, ale aj otvorený útok na Chartu OSN. Program ľudských práv EÚ nie je v žiadnom prípade považovaný za to: „rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, spočívajúce na rešpektovaní základov rovnoprávnosti a sebaurčenia národov.“ (Charta OSN, článok 1 odsek 2).

*Autor: Martin Hantke je vedecký spolupracovník v Kancelárii Tobias Pflüger (MdEP) v Strasbourgu a člen EU-kritickej siete – europeanwatch

*Zdroj :Junge Welt, 6.júla 2007

1. (www.ned.org/grants/05programs/grants-lac05.html)
2. (New York Times v. 16./17.3.2002)

Z propáckeho archívu 2007

O ::prop

Pridaj komentár