Domov / Hlavná strana / Prop / Exportný šláger – demokracia, časť I.

Exportný šláger – demokracia, časť I.

nedVäčšina našich občanov si ani neuvedomila, že jedna z prvých „revolúcií“ po roku 1989 v strednej Európe, ktorá ešte vtedy nemala „farebný prívlastok“ sa uskutočnila na Slovensku v roku 1998. USA a štáty EÚ napumpovali do našich nevládnych organizácií tzv. 3. sektora stovky miliónov korún na masívne kampane a očierňovanie Slovenska. Hlavnými argumentmi bol údajný deficit demokracie a porušovanie ľudských práv niektorých vybraných jednotlivcov. Jedným z hlavných sponzorov tohto divadielka bola americká Národná agentúra pre demokraciu (NED). „Zmena“ sa podarila. Skoro po desiatich rokoch sa teraz stáva aj Slovensko, ako člen Európskej únie, donorom takýchto prevratov vo svete. Zaväzuje ho k tomu Nariadenie (ES) č. 1889/2006 Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré v tichosti vstúpilo do platnosti zverejnením dňa 26.decembra 2006. Vyzerá to tak, že okrem automobilov bude Slovensko vyvážať do celého sveta aj demokraciu.

Novým „európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva“ chce EÚ financovať zmeny vlád v strategicky dôležitých krajinách. EU-úradníci budú rozhodovať, mimo parlamentnú kontrolu, o rozdeľovaní prostriedkov.

Medzinárodná politika ľudských práv Európskej únie je formovaná v podstate troma znakmi. Po prvé sú systematicky potláčané porušovania sociálnych ľudských práv mimo krajín EÚ, po druhé sú porušovania ľudských práv členskými štátmi EÚ tak vo vnútri ako aj navonok nemenované a po tretie sa politika ľudských práv prestavuje podľa vzoru USA na podporu imperiálnej zahraničnej politiky so zameraním – celosvetovo podporovať pád neobľúbených režimov.

K tomu si EÚ vytvorilo samostatný finančný nástroj „pre celosvetovú podporu demokracie a ľudských práv (1), takže nebolo treba ani ďalších prerokovaní v národných parlamentoch vo veci implementácie do práva jednotlivých štátov. Táto záležitosť s určitosťou prispela k tomu, že inštalácia tohto finančného nástroja sa uskutočnila bez parlamentnej debaty v členských štátoch a tým prakticky s vylúčením verejnosti.

Vzor z USA

Pre tento nástroj sa predpokladá finančný rámec 1,104 miliardy Euro v novom rozpočtovom pláne 2007 až 2013, takže je možné ročne minúť približne cca 160 mil. Euro. Tým EÚ vysoko predstihuje rozpočet americkej agentúry »National Endowment for Democracy« (NED, Národná Agentúra pre demokraciu), ktorý je cca 80 miliónov dolárov ročne, ktorá bola očividne krstným otcom pri koncepcii nástroja pre ľudské práva EÚ a sú tu neprehliadnuteľné paralely pri cieľoch a adresátoch predpokladaného použitia prostriedkov. Pomimo jestvujúcich vlád môžu byť financované aktivity nevládnych organizácií, strán a nadácií, aby sa podporil pád neobľúbených vlád.

Americká agentúra NED bola koncipovaná v r.1982 za prezidenta Ronalda Reagana ako antikomunistický nástroj (2) a založená v r.1983. Je oficiálne nezisková organizácia. Ako formálne súkromná organizácia, je NED až na 98 percent financovaná zo štátnych prostriedkov a umožňuje tak postúpenie amerických rozpočtových prostriedkov tretím subjektom všade na celom svete. Mimo aktivít, ktoré sú zamerané na »Regime change«, teda na aktívne vyvolávanie zmeny režimov – mimoriadne aktívni sú vo Venezuele, Bielorusku, Ukrajine a Rusku – sú podporované destabilizačné opatrenia proti pokrokovým hnutiam, pritom v prvom rade proti socialistickým hnutiam.

V r. 2004 zdvojnásobnil prezident George W. Bush rozpočet NED-u s cieľom zintenzívnenia práce na podporu »slobodných volieb, slobody tlače, voľného obchodu a slobody odborov« na Strednom Východe (3). Medzinárodne najznámejší členovia predstavenstva NED sú, mimo demokratických a republikánskych členov amerického senátu, aj americký politológ Francis Fukuyama a Richard Holbrooke, bývalý člen kabinetu. Fukuyama vo svojej poslednej knihe „Stroskotá Amerika? Supermocnosť na rázcestí“ vysvetľuje, že »najmúdrejšia cesta uplatniť americkú moc v súčasnosti, nie je militaristická.«
Holbrooke si urobil v predpolí Juhoslovanskej vojny meno ako podporovateľ UCK (albánskej teroristickej organizácie) a je medzitým aj zastupujúcim predsedom Perseus Consulting, ktorý je vedúcim súkromným Equity Funds, teda investičným fondom (4).

Žiadna kontrola rozdeľovania prostriedkov

Podľa vzoru NED založeného »Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDH) by mala mať »pomoc spoločenstva v rámci tohto nariadenia, hrať vlastnú a komplementárnu úlohu vzhľadom na jej globálny charakter a jej nezávislosť na súhlase vlád tretích štátov a ostatných štátnych úradov« (EIDH, bod 13). Pritom môžu byť podporované aktivity, ktoré „nie sú geograficky viazané, alebo viazané na krízy a obsahovať konania tak vo vnútri spoločenstva, ako aj v rade tretích krajín“. Finančná pomoc EÚ má byť zacielená na „silnú úctu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd“, ako aj na „podporu demokracie a právneho štátu“.

V jednom návrhu finančného inštrumentu bolo dokonca explicitne predpokladané, že platby sa môžu uskutočňovať tajne. Očividne aby sa predišlo kritike, že bol zriadený fond, pomocou ktorého by sa mohla Komisia EÚ tajne podporovať tretími štátmi je v terajšom nariadení už nie výslovne menovaná, napriek tomu si nechala otvorenú právnu dieru pre tajné financovanie tretími štátmi ako dodatočnými donormi. Komisia EÚ je podľa článku 12, odsek 4 predmetného Nariadenia zmocnená, »v prípade spoločného kofinancovania« v mene donorských štátov „prijať a spravovať prostriedky pre vykonanie spoločných opatrení“. Tým bude možné, že spojenecké štáty EÚ budú môcť spolufinancovať opatrenia bez toho, aby vystupovali ako donori. Posledné rozhodnutie, ktorá organizácia dostane koľko peňazí, rozhodne samotná Komisia EÚ so svojim aparátom stoviek euroúradníkov.

[quote align=“center“]Krátko povedané : celosvetovo môže byť každá organizácia a každý človek zaplatený EU peniazmi na „podporu demokracie.“[/quote]

Mimoriadne pikantné je, ktoré organizácie budú v budúcnosti financované z EÚ prostriedkov. Najprv je stanovené, že „účasť na postupe udeľovania zákazok a príspevkov, ktoré sú financované na základe tohto Nariadenia, je celosvetovo prístupná všetkým fyzickým a právnickým osobám“ (Článok 14). K realizácii „ročných programov“, „mimoriadnych opatrení“a „ad-hoc opatrení“ prichádzajú do úvahy pre finančnú pomoc EÚ celkom všeobecne „organizácie občianskej spoločnosti“, ale aj „politické nadácie“ a celkom nešpecificky „zariadenia a organizácie a ich lokálne, národné a medzinárodné siete“. Naviac možno financovať „národné, regionálne a medzinárodné parlamentné grémiá“, ako aj „fyzické osoby, pokiaľ je to potrebné pre uskutočnenie cieľov tohto Nariadenia“. Krátko povedané : celosvetovo môže byť každá organizácia a každý človek zaplatený EU peniazmi na „podporu demokracie.“ Aby tu nedošlo k nedorozumeniu je v Nariadení ešte raz explicitne zakotvené, že mimo vymenovaných, môžu aj iné, nie menovite pomenované zariadenia a účastníci „vo výnimočnom prípade a riadne zdôvodnených prípadoch obdržať finančnú pomoc“.

S týmto právnym ustanovením môže celosvetovo každý, pokiaľ sa ich , alebo jeho aktivity dajú v aj najmenšej miere dať do súvisu z podporou demokracie a ľudskými právami, dostať od EÚ peniaze – pokiaľ to zodpovedá jej cieľom. Práve toto generálne splnomocnenie bolo v Európskom parlamente ešte vášnivo diskutované. Presadili sa však potom tí aktéri, ktorí zastávali naďalej idúcu formuláciu. Pri príležitosti udelenia „Sacharovovej ceny pre duševnú slobodu“ Európskym parlamentom bieloruskému opozičníkovi Alexandrovi Milinkievičovi povedal poslanec europarlamentu za CDU Michael Gahler :“Dnešné rozhodnutie pre podporný nástroj za demokraciu a ľudské práva slávime ako veľkolepý úspech pre európsku politiku ľudských práv“ (5).

So zameraním možnej podpory indivíduí, ide EIDH dokonca nad svoj americký vzor NED. Mimo obstarávacích zmlúv a dohôd o príspevkoch „pomoc spoločenstva“ môže byť dokonca platená vo forme pracovných zmlúv s jednotlivcami (článok 12 odsek 2d). NED naproti tomu zadáva finančnú pomoc výlučne len organizáciám (6).

Spoločné obom agentúram je snaha kofinancovať svoje programy cestou súkromných organizácií a nadácií. V EIDH sa k tomu lapidárne vyjadrujú, že v úvahu preto pripadajú predovšetkým nasledovní partneri: „spoločnosti, podniky a iné súkromné zariadenia a účastníci, odbory, odborové zväzy, ako aj ostatní neštátni účastníci“. Týmto súkromným účastníkom môže Komisia EÚ v tomto prípade preniesť aj „výsostné úlohy, predovšetkým rozpočtové úlohy“ (článok 13 odsek 5).

Parlamentná kontrola udeľovania prostriedkov je prakticky nemožná. O odsúhlasovanie nástroja ľudských práv sa Európsky parlament pripravil sám. Komisia EÚ sleduje a skúma „vykonávanie svojich programov a pravidelne vyhodnocuje účinnosť, koherenciu a konzistenciu programovania“. Návrhy Európskeho parlamentu budú, ako uvádza text „úmerne akceptované“, a poprípade bude možné použiť aj „nezávislé externé hodnotenie“, „aby sa mohli vysloviť doporučenia budúcich opatrení“ (článok 16 odsek 1).

V skutočnosti to znamená, že Komisia EÚ môže sama rozhodnúť, či a kedy a komu nechá kontrolovať svoje výdavky. Európsky parlament bude odškodnený dodaním „hodnotiacich správ na vedomie“ (článok 16 odsek 2). Mimo to bude každoročne Európskou komisiou zostavená výročná správa, ktorá bude zaslaná Európskemu parlamentu a Európskej rade. Aj o „zvláštnych opatreniach“ (článok 7) a „ad-hoc opatreniach“ (článok 9), ktoré sa nevyskytnú v programovaní, rozhodne jedine sama Komisia EÚ. Pri mimoriadnych opatreniach pod 3 milióny Eur by mal byť Európsky parlament informovaný „v priebehu desiatich pracovných dní po prijatí znenia záverov o povolených opatreniach“, pri ad-hoc opatreniach by mal byť „pravidelne“ následne informovaný.

[space height=“20″]

*Autor: Martin Hantke je vedecký spolupracovník v Kancelárii Tobias Pflüger (MdEP) v Strasbourgu a člen EU-kritickej siete – europeanwatch
*Zdroj: Junge Welt, 6.júla 2007

1.(Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva)“. Toto Nariadenie (ES) č. 1889/2006 Európskeho parlamentu a Rady vstúpilo do platnosti zverejnením v Úradnom liste EÚ – L 386/1 dňa 29.decembra 2006
(http://ec.europa.eu/europeaid/projects/eidhr/pdf/reg_1889_2006_jo_l386_en.pdf)
2.(Ronald Reagan, Promoting Democracy and Peace, 8. júna 1982: www.ned.org/about/reagan-060882.html)
3. (George W. Bush, Remarks by the President at the 20th Anniversary of the National Endowment for Democracy, 6. November 2003: www.ned.org/events/anniversary/20thAniv-Bush.html)
4. (www.cfr.org/bios/548/richard_c_holbrooke.html)
5. (Tlačové správy, 12.12.2006: www.michael-gahler.eu).
6. (www.ned.org/about/faq.html)

[space height=“20″]

Z propáckeho archívu 2007

O ::prop

Leave a Reply