Domov / Hlavná strana / Technológie / Expert NSA: „Prezident Bush chcel digitálnu atómovú bombu“

Expert NSA: „Prezident Bush chcel digitálnu atómovú bombu“

dwight-eisenhowerAmerický autor Shane Harris varuje v rozhovore s denníkom STANDARD pred militarizáciou internetu, 12. január 2015

STANDARD: Vo svojej knihe varujete pred „Vojensko-internetovým-komplexom“. Čo tým myslíte?

Shane Harris: Americký prezident Dwight Eisenhower hovoril v 60-tych rokoch o vojensko-priemyselnom komplexe, teda o aliancii medzi zbrojárskymi firmami a armádou. Pri „Vojensko-internetovom-komplexe“ pozostáva táto spolupráca medzi najväčšími IT firmami ako Google, armádou USA a tajnými službami.
Vo svojej rozlúčkovej reči tématizoval prezident Eisenhower previazanosť mezi zbrojným priemyslom, politikou a armádou.

STANDARD: Zároveň kritizuje FBI ostro Google a Apple, pretože oba koncerny vsádzajú na kódovanie – ako to ide dokopy?

Harris: Tu sú viditeľné zlomové línie v spolupráci. „Vojensko-internetový-komplex“ slúži nielen sám sebe, čo je veľký rozdiel k vojensko-priemyselnému komplexu. Existujú ešte užívatelia, ktorých dáta by chceli podniky chrániť pred štátnym dozorom. To je často však len okrajový aspekt.

STANDARD: Vo svojej knihe rozprávate, ako CEO (výkonní riaditelia) veľkých IT-firiem sú pozývaní od NSA, aby len v jednom dni pozreli „Top-Secret“-dokumenty. Aký dôvod tým NSA sleduje?

Harris: NSA dopraví rozhodujúcich ľudí do svojho hlavného stanu, postará sa o nich a povie: „Hej, my dávame na vás pozor; vy nám ale musíte pomôcť“. Zároveň týmto CEO naženú strach, aby títo dobrovoľne poskytli svoje údaje. Táto prezentácia je predovšetkým divadlo.

budova-NSA
Foto: NSA chce na CEO návštevy vo Fort Meade, hlavnom stane tajných služieb, urobiť dojem

STANDARD: Bankové inštitúcie mali byť všetko iné, len nie takýmito podujatiami nejako ohromené. Čo sa tu stalo?

Harris: FBI vyučovali veľké bankové inštitúty pred niekoľkými rokmi o rade podozrivých, ktorí mali byť zodpovední za veľké prípady podvodov. Avšak banky skoro všetkých zúčastnených vystopovali na vlastnú päsť – a to už pred dlhším časom.

STANDARD: Aj NSA chcela bankovú branžu zviesť.

Harris: Vtedajší šéf NSA Keith Alexander navrhol bankovým riaditeľom inštalovať vo svojich sietach (ktoré sú oddelené od regulárneho internetu, pozn.) NSA zariadenia – banková branža bola šokovaná a zhrozená, že tajná služba vôbec takýto agresívny návrh predniesla, ktorý by v konečnom dôsledku mohol ohroziť bezpečnosť bánk.

STANDARD: Vo vnútri finančnej branže sa čoraz viacej ozývajú hlasy, ktoré žiadajú sebaobranu bánk.

Harris: V roku 2012 ochromili iránski hackeri veľké americké banky DDOS útokmi. Vláda USA ale oznámila bankám, že sa proti tomu nedá nič podniknúť, výsledkom by bolo oficiálne obvinenie iránskej vlády. Preto sa v bankovej branži šíria hlasy zobrať veci sami do rúk, čo podľa amerického práva by bolo ilegálne. V knihe som ešte o tom špekuloval, avšak magazín Bloomberg pred týždňom odhalil, že sa už uskutočnili protiútoky bánk. Práve vstupujeme do novej fázy, kedy súkromné koncerny vracajú úder.

STANDARD: To nás dostáva ku hacknutiu fy SONY, ktorý nastal až po dokončení vašej knihy. Do akej miery sa odlišuje tento prípad od skorších útokov?

Harris: Čo napadne u hacknutia fy SONY: Ešte nikdy neobvinil prezident USA nejaký národný štát z kybernetického útoku – Barack Obama sa až po dňoch obrátil na verejnosť a ukázal prstom na Severnú Kóreu.

STANDARD: Naproti tomu americká vláda neoznačila oficiálne čínskych hackerov vinných za nabúranie do zbrojárskych firiem, alebo štátnych sietí. Až správa bezpečnostnej firmy „Mandiant“ označila útočníkov verejne. Bolo to dohodnuté s vládou USA?

Harris: Roky už kradnú čínski hackeri systematicky priemyselné tajomstvá. Predovšetkým v zbrojárskej oblasti, ale aj v iných branžiach. Vláda USA to značuje ako „Advanced Persistent Threat“, bez toho, že by Čínu oficiálne obvinila. Pred niekoľkými rokmi priniesol Mandiant – súkromná firma – extrémne podrobnú správu, kde boli dokonca rozkľúčované osobné informácie k jednotlivým hackerom. Tým sa stali tieto, ako Top-Secret zaradené informácie, naraz verejne dostupné – prečo bola vláda USA iste všetko iné, ako nešťastná.

budova-sanghaj
Foto: IT-Firma „Mandiant“ zverejnila množstvo informácií k čínskym hackerom. Títo majú operovať z budovy v Šanghaji

STANDARD: Medzi tým patrí Mandiant, ktorý teraz radí Sony, k najprominentnejším firmám v oblasti IT-bezpečnosti, ktorá sa stáva miliardovým trhom. Ako hodnotíte narastajúcu privatizáciu kyber-špionáže a vedenia kybernetickej vojny?

Harris: Vynára sa množstvo súkromných koncernov, ktorí ponúkajú IT-bezpečnosť – často zakladaných býalými agentmi FBI, alebo NSA. Samozrejme je „kybernetický priestor“ priveľký, aby mohol byť chránený len vládami – avšak treba brať vznik veľkých súkromných, kvázi tajných služieb, so skepsou.

STANDARD: Momentálne stojí v centre, na základe Snowdenových odhalení, NSA. Vo svojej knihe píšete, že práca NSA by bola bez FBI nemožná?

Harris: FBI a NSA veľmi úzko kooperujú. FBI prevádzkuje jedno omniózne oddelenie menom „Data Intercept Technology Unit“ (DITU), ktoré spoluvyvíjalo „Prism“. Teda ten program NSA, ktorý priamo zasahuje na užívateľské dáta veľkých Tech-koncernov ako Facebook alebo Microsoft. FBI sa stará o zabudovanie takýchto zadných vrátok a vyšetruje kybernetické útoky proti americkým koncernom.

Prism
Foto: Snowdenove dokumenty ukazujú, že FBI so svojim „Data Intercept Technology Unit“ sa zúčastňuje na globálnom sledovaní

STANDARD: Čo sa v debate taktiež stráca, sú vojenské korene NSA. Akú úlohu hrala Služba napríklad v Irackej vojne?

Harris: Keď v roku 2007 bolo do Iraku vyslaných viacej jednotiek, začala NSA novú operáciu, pri ktorej zachytávala každú elektronickú komunikáciu Iračanov. Takto mali byť analyzované teroristické siete. Mimo to boli povstalci falšovanými SMS-kami lákaní na určité miesta. Táto stratégia mala viesť k rozhodujúcemu úspechu.

STANDARD: Vo svojej knihe spomínate, že vláda USA chcela vytvoriť „Atómovú bombu“ pre kybernetický priestor. Podarilo sa jej to?

Harris: Toto želanie pochádza od George W. Busha, ktorý bol v roku 2007 informovaný o scenári, pri ktorom hackeri vymažú všetky dáta kônt veľkých bankových inštitúcií, načo vypukne panika. Bush chcel potom istý druh digitálnej atómovej bomby, konkrétne podporoval „Manhattan Project“ pre kybernetický priestor.

bush
Foto: Prezident Bush navštívil v roku 2006 hlavný stan NSA. O málo neskôr poveril svojich poradcov vyvinúť digitálnu atómovú bombu

STANDARD: NSA začala teraz, „Zero Day Exploits“, hromadiť vedomosti o bezpečnostných medzerách v soft a hardware?

Harris: Presne. Momentálne využíva NSA len málo medzier, aby vyvinula špionážne programy. Ak sa však vláda rozhodne naštartovať kybernetickú vojnu, mohlo by využitie stoviek medzier dostať iné štáty masívne do tiesne.

STANDARD: Podľa vašich rešerší vie NSA o viacej ako 7.000 Zero Day Exploits, ktoré sú ešte otvorené. Je to digitálna atómová bomba?

Harris: Áno, absolútne. To vedie aj k politickým a etickým otázkam, ktoré ešte neboli celkovo predebatované. Pretože vlastne by NSA mala aj posilňovať bezpečnosť siete, ale to sa nedeje. Naopak.

STANDARD: Čo to znamená pre užívateľov internetu?

Harris: Ako užívateľ sa možno chrániť do určitej miery – každopádne neškodí nasadiť šifrovanie. Čo samozrejme neznamená, že tajné služby s veľkou námahou toto opatrenie vysadia. Avšak na veľkej ploche chýba rovnováha medzi posilnením a oslabením internetu štátnymi aktérmi. Ja si nemyslím, že Kongres USA tomu doteraz venoval mnoho pozornosti.

STANDARD: Medzičasom podporuje napr. ministerstvo zahraničia USA anonymizačnú službu „Brána“ finančne, zatiaľ čo NSA používa zdroje, ktoré majú užívateľov „Brány“ odhalovať.

Harris: Presne. Bolo by to vlastne zábavné, ak by sa nejednalo o tak vážnu vec. Každopádne je nepochopiteľné, aj keď vláda USA je obrovská organizácia. V normálnom prípade zasahuje Biely dom, keď dve ministerstvá sledujú rozličné ciele. Verejne sa to nestalo, ale vlastne sa Obama rozhodol: Sledovanie užívateľov internetu bude pokračovať, oslabovanie internetu sa bude ďalej uskutočnovať.

Fabian Schmid, DerStandard.at, 11.1.2015

O osobe:
Shane Harris (38) je novinár a knižný autor. Tento Američan z USA pracuje medzi iným pre Foreign Policy, Daily Beast a Slate a je známy ako znalec scény tajných služieb. Momentálne skúma pre New America Foundation budúcnosť vojny.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Der Standard

O ::prop

Pridaj komentár