Domov / Hlavná strana / Rozhovor / Égalité et réconciliation – rovnosť a zmierenie: rozhovor Alimudina Usmaniho s Giladom Atzmonom

Égalité et réconciliation – rovnosť a zmierenie: rozhovor Alimudina Usmaniho s Giladom Atzmonom

Activists-who-talk-like-ZionistsŽidovstvo, židovská moc, kritici, história, Chmeľnický, Soros, Palestína a tak ďalej…

Alimuddin Usmani: Francúzsko-Izraelská filmová režisérka Esti natáča krátke filmy, v ktorých majú niektorí slávni židia a nežidia za jednu minútu odpovedať na otázku: čo to znamená byť židom? Ako by ste odpovedali na túto otázku?

Gilad Atzmon: Byť židom znamená vyvolať u ostatných odpor. Kratšie sa to už povedať nedá…

Alimuddin Usmani: Francúzsky esejista Alain Sorel bol v roku 2004 prakticky vykázaný z hlavnoprúdových médií, keď začal vysvetľovať sionistickú kontrolu francúzskych médií a politiky. Stretávate sa s tým istým problémom vo Veľkej Británii?

Gilad Atzmon: Ja som v inej situácií než Sorel. Ja som predovšetkým hudobník. Snahy o moju cenzúru sú intenzívne a neoblomné, moju kariéru to dosť ovplyvnilo. Bude správne ak povieme, že nie som v britských sionistických médiách vítaný, aj keď som nikdy necítil tlaky na prehodnotenie svojich postojov z tohto smeru. Tvrdím, že už viac nepotrebujeme médiá hlavného prúdu. Moje texty sú masovo šírené, vidím svoje eseje pravidelne zverejňované na najväčších a najdôležitejších disidentských novinách, moja posledná kniha sa stala bestsellerom i bez podpory mainstreamu. Každý z nás sa môže stať televíznou stanicou. Jediná vec, na ktorej záleží, je kvalita obsahu ktorý produkujeme. Vidím, že mnoho Sorelových klipov a spisov sa ako vírus šíria internetom. Len na tom záleží.

Alimuddin Usmani: Francúzsky minister vnútra Manuel Valls povedal, že bol pozvaný na trvalú návštevu Izraela, pretože jeho žena bola židovka: video. Keď príde rad na tému boja proti extrémizmu, to isté. Manueal Valls pravidelne hovorí o nevyhnutnosti pokračovať v boji proti Alainovu Soralovi a proti komikovi Dieudonnému: video. Ako môžeme vysvetliť takú vysokú úroveň tribalizmu vo francúzskej vláde?

Gliad Atzmon: A musíme to vysvetľovať? Pokiaľ viem, práve ste to urobili.

Politika židovskej identity je kmeňová funkcia. Je to dynamická forma identifikácie, ktorá je poháňaná pred traumatickým stresom, a ako som už spomenul, taktiež je poháňaná negáciou (schopnosťou vyvolať u druhých ľudí odpor). Keď sa raz židovská politika stane prevažujúcim faktorom, spoločnosť sa rozdrobí a bude ju tvarovať rôznorodosť prejavov. Namiesto toho, aby sme sa angažovali v kľúčových prioritách, ako výroba, zdravie alebo vzdelanie, budeme sa zaoberať okrajovými témami, ako napríklad sobáše gayov, antisemitizmus a tak ďalej. Proste, okrajové témy sa dostávajú do centra. Toto je realita v kmeňových politikách, v ktorých žijeme. Ľavicu, ktorá sa primárne zaoberala politikou pre pracujúcu triedu, pred chvíľou uniesli, nie je už ani poriadne oboznámená s predstavou práce.

Alimuddin Usmani: Ako vysvetlíte, že vydanie vašej knihy „The Wandering Who?“ odsúdili takzvaní antisionistickí autori, ako Richard Seymour, a zároveň ju schvaľujú takzvané seriózne osobnosti, ako John Mearsheimer?

Gilad Atzmon: Richard Seymour nie je presne antisionista. Vidím ho v skutočnosti ako nástroj židovskej moci. Veľa rokov pracoval ako šábes gój v britskej radikálnej ľavici. Nedávno sme sa dozvedeli, že Seymour bol medzi hlavnými obhajovateľmi Západnej intervencie do Sýrie. No je toto antisionista? V mojej knihe sa píše, aký sú v skutočnosti moderní sionisti. Nikdy som nenarazil na jediný múdry argument. A vy? On vymýšľa archaické marxistické táraniny s nulovou platnosťou a zjavne s tým nikoho nepriťahuje. Keď ide o moju knihu, Seymour sa nezmohol ani na jeden argument. On len trval na tom, aby Zero Books upravili názov knihy tak, aby zodpovedal obsahu, pretože kniha bola „antisemitská“. Seymour sa rýchlo poučil, že to bol práve on, kto zaostal.

Zoznam ľudí, ktorí schválili moju knihu je celkom pôsobivý. Prof. John Mearsheimer, Prof. Richard Falk, Prof. Norton Mezvinsky a ostatní boli subjektom hnusnej kampane kvôli svojej podpore mojej práce. Videli sme povestného Alana Dershowitza aj s jeho záchvatom hnevu na Fox News, čítali sme, ako veterán ostrahy izraelských koncentrákov Jeffrey Goldberg pľul krv a smelo klamal o mojej knihe. Fakticky som neočakával, že by niekto dokázal pripustiť taký útok. Ale oni áno, oni sa postavili za nadáciu a integritu, ktorou popreli kritiku, a bránili svoj postoj. Vyzerá to tak, že ani jeden podporovateľ mojej knihy sa nevzdal kvôli intenzívnemu židovskému nátlaku. Podľa mňa je to znak toho, že trend sa zmenil.

Alimuddin Usmani: Ukrajina je na titulkách už niekoľko týždňov. Jedna z jej historických postáv, Bohdan Chmeľnický, je považovaný za národného hrdinu, a zároveň ho židovskí historici považujú za negatívnu osobnosť, a poukazujú na jeden z jeho cieľov, ktorým bolo vyhladenie židov na Ukrajine. Ako vy posudzujete Chmeľnického dedičstvo?

Gilad Atzmon: Keď som bol mladý a naivný Izraelčan, považoval som Chmeľnického za ďalšieho Hitlera – antisemitskú, morbídnu, nemilosrdnú kreatúru. Ale sa stalo niečo nevyhnutné – vyrástol som. A začal som chápať, že židovská história je zavádzajúci pojem. Je to rozporuplná rozprávka, ktorá začína vo chvíli, keď sa niekde zistí utrpenie židov, kým sa ignorujú udalosti, ktoré k jeho vzniku viedli.

Raz keď som čítal knihu Israela Šahaka Židovská história, židovské náboženstvo: ťarcha troch tisícročí, tak som pochopil, že Chmeľnický v skutočnosti viedol populárne povstanie proti útlaku, a ako sa stáva, židia boli vnímaní ako primárny nástroj toho útlaku.

Šahak napísal: „Mimo miest, veľmi veľa židov naprieč Poľskom, ale hlavne na východe, bolo zamestnaných ako dozorcovia a utláčatelia nevoľníckeho roľníctva – ako prisluhovači celého panstva (s udelenými plnými donucovacími právomocami statkárov ), alebo ako nájomcovia konkrétnych feudálnych monopolov, ako mlyny, destilátory na alkohol a hostince (s právom na ozbrojené prehľadanie domov roľníkov kvôli nepovoleným destilátorom), alebo pekáreň, a ako vyberatelia obvyklých feudálnych poplatkov každého druhu. Skrátka, vo východnom Poľsku, pod vládou šľachty … židia boli priami vykorisťovatelia roľníctva a prakticky jediní obyvatelia miest. (strany 62-63)“

Predpokladám, že ďalšia otázka by mala byť, čo v židovskej kultúre, vzdelaní a duchovne spôsobilo, že sa židia stali nástrojom takého útlaku. Toto je žiaľ otázka, ktorú väčšina židov radšej prehliada. Možno musím rovnako priznať, že pohľad do zrkadla spustil proces prebudenia, ktorý ma priviedol k oddeleniu sa od vyvoleného kmeňa, jeho politiky a ducha.

Alimuddin Usmani: K izraelsko-palestínskemu konfliktu: vysvetlite nám, prečo by riešenie v podobe jedného štátu malo byť lepšie ako riešenie v podobe dvoch štátov?

Gilad Atzmon: Ak s tým chcete začať, táto téma nie je moja vec, som filozof, nie politik alebo aktivista. Moja úloha je zušľachťovať a prehodnocovať otázku radšej, ako odpovedať alebo vymýšľať riešenia. Navyše, nežijem v tej oblasti a neplánujem sa tam v budúcnosti usadiť. Tak ako nečakám od Palestínčanov že povedia Britom, ako žiť vo Veľkej Británii, nebudem ani ja im radiť, ako majú žiť vo svojej krajine.

Veľa rokov som podporoval riešenie v podobe jedného štátu, pretože toto riešenie sa ujíma toho, čo som považoval za srdce sporu, t.j. palestínske právo návratu (ROR). Avšak, pred dvoma rokmi som sa naučil, že BDS v Ramaláhu sa v roku 1948 dohodli na kompromise s ROR, odhalenie tejto radikálnej zmeny, nepritiahlo žiadnu viditeľnú reakciu medzi Palestínčanmi. Pochopil som, že palestínska solidarita sa premenila na zamestnanie. Dal som si dokopy, že palestínsky spor bol zredukovaný z kauzy na symptóm židovskej moci. Popri tom som zistil, že väčšina palestínskych mimovládnych organizácií je financovaná liberálnym Open Society Institute (Nadácia otvorenej spoločnosti) sionistu Georgea Sorosa.

Prijal som, že Palestínčania môžu mať vlastné priority a ja sa radšej sústredím na to, v čom som dobrý – dekódovanie židovskej kultúry a narušovanie židovskej moci. Preto sa snažím uchopiť to, čo bráni Izraelčanom čo i len vziať do úvahy možnosť, že by sa ich štát stal štátom svojich občanov. Chcem porozumieť napríklad, ako je možné, že Západní židia sú medzi hlavnými predstaviteľmi proimigračnej politiky (samozrejme, do západných krajín – pozn. editora), kým ich židovský štát je najdivokejší antiimigrantský aparát široko ďaleko. Tieto otázky sú zjavne kľúčové. Na rozdiel od palestínskeho blogera Aliho Abunimaha, ktorý verí, že porozumenie kultúry je irelevantné pre politickú realizáciu, alebo proces, ja však tvrdím, že uchopenie kultúry je elementárny kľúč k akémukoľvek možnému porozumeniu koexistencie v regióne.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Gilad Atzmon

O ::prop

Pridaj komentár