Domov / Hlavná strana / Komentáre / Dysgenický katoliban

Dysgenický katoliban

Dňa 10.decembra poslanci NR SR Štefan Kuffa (nezávislý, predtým OĽaNO), Marián Kvasnička (nezávislý, predtým KDH) a Jozef Mikloško (KDH) predložili návrh ústavného zákona, ktorý vyvolal oprávnené pobúrenie slovenskej verejnosti. Vo svojom návrhu, okrem tradičných katolických obsesií, akými sú úplný zákaz potratov, eutanázie a registrovaných partnerstiev, totiž o.i. požadovali:

1. Zákaz akéhokoľvek zásahu okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúce alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky.
2. Zákaz umelého oplodnenia ľudského vajíčka.
3. Zákaz predimplantačnej genetickej diagnostiky.
4. Zákaz eugenických praktík vo vzťahu k osobám a nenarodeným deťom. Najmä tie, ktoré sú zamerané na ich selekciu.
5. Zákaz náhradného materstva.
6. Zákaz génovej terapie a génovej techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa.
7. Zákaz sterilizácie človeka a nenarodeného dieťaťa (sic!).
8. Zákaz akéhokoľvek klonovania človeka a nenarodeného dieťaťa.

Návrh zákona, ktorého dôvodová správa sa opiera o výroky poľsko-židovského slobodomurára Karola Wojtylu a zlodejky a defraudantky Matky Terezy, obsahoval hneď niekoľko do očí bijúcich absurdít týkajúcich sa jeho implementácie, ktoré tu však bližšie rozoberať nebudem, keďže to už urobili za mňa iní [1]. Nebudem sa ani venovať problematike príslušného návrhu z pozície ľudských práv a slobody jednotlivca (čo sú primárne dôvody kritiky zo strany mainstraemového diskurzu). Namiesto toho sa pokúsim na uvedenú problematiku pozrieť netradične a ponúknuť kritiku z pozície zástancu eugeniky. Návrh zákona našich troch poslaneckých „inkvizítorov“ sa totiž de facto týkal jej zákazu (predovšetkým zákazu tzv. novej eugeniky).

Čo si pod týmto pojmom treba predstaviť?

Eugenikou vo všeobecnosti rozumieme vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá štúdiom mechanizmov ľudskej dedičnosti a hľadá cesty, ako zlepšiť populačný genofond pomocou tzv. riadenej evolúcie.[2]

Nová eugenika následne používa k dosiahnutiu cieľov eugeniky tzv. biotechnológie, medzi ktoré patrí: umelé oplodnenie darcom, darovanie vajíčka, prenatálna diagnostika plodov a ukončenie tehotenstva v prípade, že sa zistia vážne genetické poruchy, selekcia embryí (zistenie genetických charakteristík embryí in vitro, ktoré majú žiaduce vlastnosti), klonovanie, genetické inžinierstvo (vloženie nových génov). Všetky tieto metódy by potencionálne mohli mať ohromne pozitívny eugenický dopad na spoločnosť.

Avšak niektorí ľudia, resp. skupiny ľudí, považujú eugeniku za neakceptovateľnú. K jej najväčším odporcom vo všeobecnosti patria, popri radikálnych ľavicových intelektuáloch a pseudovedcoch (nezriedka židovského pôvodu), i kresťanské cirkvi. Ich argument sa spravidla dá zhrnúť do vety, že „každá ľudská bytosť je nedotknuteľná“. Za ich odporom voči eugenike však možno stojí i strach zo straty ich moci. Vedľajším produktom eugeniky by totiž mohlo byť zníženie počtu veriacich. So stúpajúcou inteligenciou totiž klesá atraktivita kresťanských cirkví.[3]

jozef-miklosko
Poslanecký katolibanec Jozef Mikloško sa tento rok zviditeľnil i svojim návrhom, aby rodiny s 8 deťmi mali silnejší hlas pri voľbách. Fakt, že takýto počet detí má na Slovensku minimum bielych rodín, ale za to veľa cigánskych, mu očividne unikol.

stefan-kuffa
Známy poslanecký exot Štefan Kuffa nedávno plnil stránky bulvárnych médií i vďaka svojej bitke s babičkou.

Etické princípy novej eugeniky

Slovenská republika je podľa ústavy zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu a náboženstvo.[5] Či už sa nám to páči alebo nie, tak náš systém môžeme definovať ako sekulárnu a liberálnu demokraciu. V takomto systéme nemôže štát automaticky niečo zakázať len preto, že veľa ľudí si to neželá (Nehovoriac o tom, že nikto predsa katolíkov nenúti, aby podstupovali potraty alebo umelé oplodnenie). V prípade biotechnológií by bolo najprv potrebné dokázať, že tu existuje pravdepodobnosť poškodenia buď jedinca, ktorý sa narodí v dôsledku ich použitia, alebo spoločnosti ako celku.

Isté riziká v súvislosti s použitím biotechnológií by sa mohli nájsť, ale väčšina odborníkov je v tomto smere optimistická. Napr. britský novinár a zoológ Matt Ridley sa vo svojej knihe „Genóm: Životopis ľudského druhu v 32 kapitolách“ na adresu biotechnológií vyjadril nasledovne:

„Etické a bezpečnostné obavy sa dosiaľ ukázali ako neopodstatnené: za 30 rokov genetického inžinierstva nevznikla žiadna škoda na prírodnom prostredí ani na verejnom zdraví, malá ani veľká, ktorá by bola následkom experimentu v genetickom inžinierstve.“

Na druhej strane biotechnológie preukázateľne zlepšili životy tisícok ľudí a majú potenciál ponúknuť ľudstvu nové možnosti ako ďalej napredovať a vylepšiť svoj celkový stav.

1. Zákaz umelého oplodnenia darcom

RKC považuje umelé oplodnenie za neakceptovateľné a za jediný možný spôsob, ako splodiť dieťa, považuje pohlavný styk. Podľa nej vraj reprodukčné technológie ohrozujú stabilitu rodiny (Lynn, Richard (2001). Eugenics: A reassessment. s 259). [7] Ale položme si otázku: ktorý normálny rodič by nechcel, aby jeho deti boli múdre a zdravé? A prečo by napr. žena, ktorej manžel je neplodný, nemohla použiť spermie z elitnej spermobanky? V skutočnosti pri týchto prípadoch neexistujú žiadne skutočne dobre odôvodnené etické námietky voči umelému oplodneniu.

2. Prenatálna diagnostika a eugenické potraty

RKC považuje potrat za vraždu. Jej postoj možno rešpektovať, hoci ide o celkom diskutabilné stanovisko (viď môj text pod nadpisom „Otázka vzniku človeka a oduševnenie plodu“). Problém tu však spočíva v tom, že:

Za prvé, je neetické, keď znemožňuje podstúpiť potrat i ženám, ktoré nie sú jej členmi a nezdieľajú jej postoje, pričom zneužíva svoj vplyv k tomu, aby ho všetkým zakázala (ako napr. v Írsku a Poľsku) [8].

Za druhé, dokonca i v prípade, ak uznáme, že interrupcia predstavuje zabitie ľudskej bytosti, stále môžu existovať dobré dôvody i pre takéto riešenie, ako napr. v prípade potratu vážne postihnutého plodu [8] alebo potratu z dôvodu regulácie pôrodnosti neprispôsobivých a premnožených skupín obyvateľstva. [9] Ide tu o prípady, kedy vyšší etický princíp funguje v prospech väčšinovej spoločnosti a štátu.

kosicke-sidliste-lunik-ix
Deti rodené do špiny a chudoby často trpiace rozmanitými vrodenými poruchami bez akejkoľvek perspektívy do budúcna. Daný problém my mohlo vyriešiť, resp. aspoň zmierniť, plánované rodičovstvo, ktorého súčasťou sú o.i. aj interrupcie.

3.Zákaz klonovania

Proti klonovaniu v zásade existujú dve hlavné námietky:
(1) Klonovanie ohrozuje posvätnosť a jedinečnosť každej individuálnej ľudskej bytosti.
(2) Klonovanie môže byť zneužité a môže viesť k vytvoreniu nebezpečných jedincov.

Problém s prvým argumentom však spočíva v tom, že tu máme identické jednovaječné dvojčatá, ktoré sú geneticky zhodné a nezdá sa, že by im to spôsobovalo nejakú psychologickú ujmu. Okrem toho klonovaný jedinec sa bude svojmu rodičovi podobať ďaleko menej, než sa podobajú identické dvojčatá (tie totiž zdieľajú veľmi podobné prostredie).

Druhá námietka je tradičné strašenie „Frankeisteinovým monštrom“ a možno ju označiť za veľmi pochybnú. Samozrejme, že klonovanie by eventuálne mohlo vytvoriť jedincov, ktorí by boli nebezpeční a spôsobili by veľké škody. Ten istý argument sa dá použiť proti iným biotechnológiám, napr. embryonálnej selekcii. Na druhej strane to isté môže poslúžiť i k ospravedlneniu sterilizácie kriminálnych psychopatov, u ktorých detí je vyššia pravdepodobnosť, že spôsobia spoločnosti škodu.

Etické námietky proti klonovaniu sú v skutočnosti veľmi chabé. Platná etická námietka by totiž musela preukázať, že:
(1) by sa klonovanému jedincovi spôsobila psychologická ujma, alebo
(2) by klonovanie spôsobilo škodu spoločnosti.

Na druhej strane má klonovanie množstvo výhod [10]:
– Záchrana ľudských životov využitím klonovania k produkcii náhradných orgánov (obličky, pečeň, slezina, oči a pod.). V súčasnosti veľa ľudí zomiera práve z dôvodu, že nie je k dispozícii vhodný orgán.
– Liečba neplodnosti a pomoc párom, z ktorých je jeden partner neplodný a nie je tu možné uplatniť iné metódy než práve klonovanie.
– Niektorí ľudia, ktorí chcú mať deti, môžu dávať prednosť svojmu vlastnému klonu pred adopciou cudzieho dieťaťa. Prečo im nevyhovieť?
– Klonovanie môže byť použité k vytvoreniu vedeckých, vojenských, akademických a politických elít, čím by štát, ktorý by ho takto využil, získal obrovskú výhodu oproti ostatným.

Etické princípy negatívnej eugeniky

Zákaz sterilizácie

Ďalším navrhovaným nezmyslom zo strany katolibanu bol zákaz sterilizácie. Sterilizácia je jedným z primárnych nástrojov tzv. negatívnej eugeniky, ktorej cieľom je eliminovať rozmnožovanie ľudí s nežiadúcimi vlasnosťami (napr. mentálne postihnutí, kriminálnici, asociáli, a pod.)

V prípade peňažnej ponuky za sterilizáciu (ako súčasti hypotetického eugenického programu) však nie je čo namietať, pretože jedinec je slobodný v tom danú ponuku buď prijať, alebo odmietnuť.

O niečo problematickejšia je vynútená sterilizácia. Tá by sa mala vzťahovať na ľudí s mentálnym postihnutím (retardácia alebo vážna duševná porucha). V prípade takýchto jedincov je ťažké hovoriť o „donútení“, pretože nie sú sami schopní za seba robiť racionálne rozhodnutia, takže nemožno s istotou povedať, čo by chceli v prípade, ak by boli schopní porozumieť svojmu stavu. Najlepšia vec, ktorá sa pre nich dá urobiť je to, čo by sme sami chceli, ak by sme boli v ich situácii. V súvislosti s touto problematikou by som vás odkázal na článok „Otázka sterilizácie“ od americkej eugeničky Marian van Court.

Etické námietky voči sterilizácii tiež opomínajú, že okrem práv jednotlivcov existujú i práva štátu. V tomto prípade môžeme hovoriť o tzv. pravdepodobnostnej škode. To, že sa kriminálnemu delikventovi narodí dieťa so sklonmi k asociálnemu správaniu, je síce iba pravdepodobné, ale v princípe podobné ako pri prekročení povolenej rýchlosti: prekročenie sa penalizuje, i keď vo väčšine prípadov rýchlej jazdy k dopravnej nehode nedôjde.

Etické princípy výskumu kmeňových buniek

Zákaz odoberania, získavania a využívania buniek vrátane embyonálnych kmeňových buniek, orgánov a iných častí

blastocyst2
Dieťa?

Snaha zakázať výskum kmeňových buniek je opäť ďalšou ukážkou nezmyselnosti ideologickej agendy katolibanu. Výskum kmeňových buniek patrí v súčasnosti k najperspektívnejším oblastiam modernej vedy a má v sebe potenciál priniesť liečebný prevrat prakticky pri všetkých druhoch chorôb a poranení. Je to možné vďaka možnosti premeny embryonálnych kmeňových buniek na akékoľvek ľudské tkanivo. Takýto výskum môže mať význam napr. pre lepšie pochopenie onkologických chorôb alebo genetických porúch. To, čo katolibanu v súvislosti s ním vadí je konkrétne likvidácia trojdňových ľudských embryií. Poďme sa však pozrieť na zopár faktov:

– Trojdňové ľudské embryo sa odborne nazýva blastocysta a je zhlukom 150 buniek. V porovnaní s ním je napr. v mozgu muchy 100 000 buniek.

– Ľudské embryá, ktoré sú pri výskume kmeňových buniek odstavené nemajú žiaden mozog, ba dokonca ani neuróny. Z toho dôvodu nemôžu pri svojej likvidácii akokoľvek trpieť. Zabitie muchy by preto malo byť väčšou morálnou záťažou ako zabitie ľudskej blastocysty, aspoň pre niekoho, koho zaujíma utrpenie na tomto svete.

– Vzhľadom na súčasné pokroky v genetickom inžinierstve je takmer každá bunka v ľudskom tele potenciálna ľudská bytosť. Z logiky pro-lifistov potom vyplýva, že napr. pri bežnom poškriabaní nosu spáchate masovú genocídu potenciálnych ľudských bytostí.[11]

Filozof a neurovedec Sam Harris vo svojej knihe „List kresťanskému národu“ k tomu dodáva:

„Argument o potenciáli buniek nás nedostáva absolútne nikam. Fanatickí kresťania veria, že „život začína v momente počatia“. Veria, že v každej z týchto blastocýst sú duše a že záujem jednej duše – duše dievčatka s popáleninami na 75 percentách povrchu tela – nemôžu prevážiť nad záujmami inej duše, aj ak tá druhá duša zhodou okolností žije v Petriho miske. Vzhľadom na akceptáciu, ktorú poskytujeme iracionalite založenej na viere, často aj obhajcovia výskumu kmeňových buniek uznávajú tomuto názoru istý stupeň morálnej legitímnosti. Nemá ho.“

Otázka vzniku človeka a oduševnenie plodu

V dôvodovej správe predloženého návrhu zákona katolibanci argumentujú právom na život nenarodeného dieťaťa, ktoré je definované ako ľudské embryo alebo ľudský plod od najranejšieho štádia jeho vývoja.

Je očividné, že predkladatelia návrhu zákona sú presvedčení, že ľudská duša musí byť implantovaná už pri počatí, čo je primárny dôvod pre ich agendu.

Avšak predstava akéhosi oduševnenia v okamihu počatia je pomerne tvrdý oriešok pre každého racionálne uvažujúceho človeka. Pri počatí totiž ešte nemôžeme vedieť, či vznikne jeden zárodok alebo dva či tri. Rovnako je možný i prípad, že v rannom štádiu nakoniec dve oplodnené vajíčka splynú do jedného embrya – z dvoch počatí sa teda narodí len jeden človek (ide o tzv. chimérizmus). Ľudské dušičky majú teda v ranných štádiách naozaj naponáhľo…

Problematika okamihu, kedy môžeme už hovoriť o živom človeku patrí k pomerne
zložitej biologickej, filozofickej, ako i právnej otázke [11]. RKC síce k nej zaujíma jasné stanovisko, avšak zaujímavé je, že jej postoj k danej problematike nie je historicky konzistentný. Tradičným cirkevným učením, ktoré nám bližšie objasňuje Tomáš Akvinský, totiž bola teória oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom dni po oplodnení a v 80 dní v prípade, že plod nemal také šťastie a išlo o ženu [12].

St. T Aquinas
Sv. Tomáš Akvinský

Predtým než do embrya vstúpila duša, bolo považované za neživé (foetus inanimatus – plod bez duše), živým plodom, teda človekom, sa stalo až potom, čo doň vstúpila duša. Až do tohto času bol plod považovaný za „nedokončený“.

Kanonické právo (právo katolíckej cirkvi) jasne stanovilo, že potrat nie je zločinom, pokiaľ plod ešte nie je dokončený. Tu najväčšia autorita na tradičné cirkevné právo cituje sv. Augustína z Hippa:

„Sú tí, ktorí vyvolajú potrat vinní z vraždy alebo nie? Sv. Augustín vo svojich Otázkach o Exode nám hovorí:

„Ten kto vyvolá potrat predtým, než duša vstúpi do tela, nie je vrahom. Embryo, ktoré ešte nebolo dokončené nemôže byť zavraždené, ani nemôže byť považované za ľudskú bytosť v maternici. Závisí to na duši, pretože keď je niečo „nedokončené“ a nemá dušu, nemôže to byť zavraždené. Nemôžeme pozbaviť duše niečo, čo ju nemá.“ (Online zdroj)

ďalej § 1:
„I v prípade, že nedokončené embryo síce malo dušu, ale nešlo tu o plné sformovanie (a človek by sa nemal ponárať do veľkých otázok a tak dôjsť k unáhleným záverom), zákon by to nemal nazývať vraždou, pretože človek nemôže s určitosťou povedať, kedy telo, ktorému chýbajú pocity, má žijúcu dušu.“
(Decretum gratiani, part 5, Case 32, q II, C8)

Pápež Gregor XIV potvrdil toto tradičné stanovisko v 16.storočí:

„Nemôžeme považovať za vraždu zabitie embrya, ktoré nie je staršie ako 40 dní, pretože ešte nie je človekom“.

Rímske kanonické právo zachovávalo rozdiel medzi oduševneným a neoduševneným plodom až do roku 1869, keby bolo toto stanovisko náhle odmietnuté. Dnes už o ňom veľmi nepočuť. Namiesto toho rímskokatolícka cirkev tvrdí, že ľudská duša je implantovaná už pri počatí, čo jej poskytuje argument pre zákaz všetkých potratov. Bez tohto posunu by totiž cirkev nemala žiaden argument pre zákaz potratov pred 40. dňom v prípade chlapcov alebo 80. dňom u dievčat.

Predkladatelia návrhu tiež nechápu to, že len samotné počatie, t.j. oplodnenia vajíčka spermiou, nestačí na vznik nového organizmu (dobrým príkladom je mimomaternicové tehotenstvo, kedy neexistuje možnosť, aby sa oplodnené vajíčko vyvinulo na živú ľudskú bytosť). K tomu, aby došlo k vývinu človeka je nevyhnutné nielen oplodnenie vajíčka, ale i jeho zahniezdenie v maternici (tzv. nidácia). I z toho dôvodu je veľmi otázne, či môžeme vylúčiť právo ženy rozhodovať o živote, na ktorom má 50 % genetický podiel a ktorému bude odovzdávať svoju energiu a živiny minimálne počas obdobia 9 mesiacov a kvôli ktorému riskuje ujmu na zdraví, event. aj smrť pri jeho rodení.

Záver

Biotechnológie a génové inžinierstvo dnes predstavujú technický, ako i praktický nástroj ako zlepšiť ľudský genóm nielen z liečebných, ale i z politických dôvodov. Ide o ďaleko účinnejší a rýchlejší postup než sú tradičné metódy minulosti.

Francúzsky filozof „Novej pravice“Guillaume Faye k tomu píše:

„Ide o výzvu prométheovského významu, ktorá sa vyrojila už v starom európskom pohanstve. Avšak predhadzuje strašný problém, ktorý šokuje celé spektrum svetov emocií pochádzajúcich z monoteistickej dogmy o stvorení sveta a z antropocentrizmu“.

Nová eugenika je teda pre tzv. „slušných ľudí“ ovládaných ideou rovnosti skutočným šokom, keďže predstavuje kompletné zrútenie antropocentrizmu a deistickej metafyziky, na ktorých je vybudovaný dnešný ideologický svet.

Avšak zákaz eugeniky, tak ako to požadujú rovnostárske vládnuce ideológie, nie je dlhodobo udržateľnou pozíciou. Napr. evolučný psychológ Richard Lynn optimisticky poukazuje na skutočnosť, že žiadna technológia, ktorá má potenciál pomôcť ľudstvu, nemôže byť úspešne zakázaná. Tvrdí, že základný kvalitatívny rozdiel medzi genetickým inžinierstvom vyššej triedy a „prirodzeným“ tej nižšej sa bude v budúcnosti prehlbovať, až kým nedôjde k rozhodnutiu druhých menovaných sterilizovať alebo im nanútiť biotechnológie.[11]

Aby však nedošlo k nedorozumeniu: osobne nemám záujem o ukončenie pôrodov prirodzenou cestou. Klasická pozitívna eugenika i naďalej zostáva žiaducou a taktiež i omnoho priechodnejšou než ostatné typy eugeniky. Avšak s ohľadom na vážne ohrozenie európskej populácie nízkou populačnou krivkou a dysgenikou, nám biotechnológie môžu minimálne poslúžiť ako akási „tajná zbraň“.

Predsudky a tabu radikálnych ľavičiarov, ako i kresťanských fanatikov, však predstavujú prekážku v zlepšení a napredovaní ľudskej civilizácie. Zdá sa totiž, že pre cirkev a jej oddané ovečky je embryo hodnotnejšie než človek samotný, hodnotnejšie než sám život. Sami sa síce pasovali za „ochrancov života“, ale v skutočnosti sú im život človeka a jeho kvalita, ako i životy iných žijúcich organizmov, ľahostajné. Nie sú nositeľom žiadnej „kultúry života“ – naopak, ich poverčivosť, hlúposť a fanatizmus nevyhnutne povedú k chorobe, úpadku a smrti.

Svoj text nakoniec ukončím slovami americkej eugeničky Marian van Court, ktorá zhrnutie danej problematiky vyjadrila lepšie, než by som mohol ja sám:

„Eugenici musia rázne oponovať všetkým tzv. pro-life politikom a ich absolútne necitlivým „osobným“ návrhom. Výraz pro-life je zdanlivo atraktívny, avšak vo svojej podstate zlovestný, keďže v skutočnosti znamená nerovný prístup k antikoncepcii a potratom, čo trvalo spôsobuje genetický úpadok. I myšlienka komunizmu zo začiatku znela lákavo, ale realita sa ukázala byť nevýslovnou mizériou. To isté platí i pre pro-life hnutie.“

Poznámky a odkazy

[1] Zmena zákonov nakoniec neprešla, avšak za návrh hlasovalo až 19 poslancov, ktorí si svojim hlasovaním vyrobili v očiach verejnosti poriadnu hanbu.

[2] Bakalář, Petr.: Tabu v sociálních vědách, s. 247

[3] http://www.dailymail.co.uk/news/article-2390774/Those-higher-intelligence-likely-believe-God-claims-new-review-63-scientific-studies-stretching-decades.html

[5] Dan Norman sa k tomuto základnému ustanoveniu vyjadril veľmi výstižne vo svojom článku „Kritika ústavy“: „Toto je typická floskula buržoáznych spoločností 19. storočia, tešiacich sa zo svojho vtedajšieho víťazstva nad náboženskou ideológiou stredoveku. Ale nie je to pravda a NIKDE a NIKDY to nebola pravda. Každá spoločnosť sa viaže na nejakú ideológiu a pri dnešnom stave mysle homo sapiens, najčastejšie na nejaký druh náboženstva. Kto tvrdí, že spoločnosť môže byť na jednej strane bez hodnôt a na druhej strane bez vecí, ktoré odmieta, ten je klamár.“

[6] Zaujímavé je, že evanjelická cirkev a.v. sa k umelému oplodneniu stavia liberálnejšie a neodsudzuje ho.

[7] Paradoxom je, že podľa tradičnej katolíckej náuky boli Kristus i jeho matka počatí práve umelým oplodnením.

[8] Percento žien, ktoré pristúpi k potratu, keď zistí, že je dieťa poškodené, sa líši podľa stupňa poškodenia plodu, ale v priemere sa jedná o 70-85%. Ich rozhodnutie má jednoznačne eugenický efekt.

[8] V Poľsku od roku 1993 platí zákaz interrupcií. Výnimky sú iba v prípade ohrozenia života matky, vážneho poškodenia plodu alebo znásilnenia a incestu. Ale aj v takýchto prípadoch býva pre ženu ťažké dosiahnuť jeho vykonanie, pretože pod tlakom RKC sa poľskí lekári obávajú uskutočniť ho – a to dokonca aj v zákonom povolených prípadoch. Boja sa totiž o svoju pozíciu, a preto sa radšej odvolávajú na výhradu svedomia. Výhradu už ale nemajú vo svojich súkromných ambulanciách, kde vykonajú potraty za neúmerne vysoké ceny (od 500 až 3000 USD). Pochopiteľne, že načierno a bez zdanenia.
http://www.aljazeera.com/indepth/features/2014/12/defying-poland-restrictive-abortion-law-20141217105218390513.html

[9] Napr.v USA viac ako 1 z 3 nebielych tehotenstiev končí potratom. Okrem toho je tu vysoká pravdepodobnosť, že biele Američanky, ktorú podstúpia potrat, čakajú disproporčne väčší počet nebielych plodov, či už kvôli znásilneniam (ktoré sú často na nich páchané čiernymi mužmi) alebo ich hlúposti (keď sa konečne zobudia, tak zistia, že ich „čierny princ“ nebude zrovna štedrým a zodpovedným živiteľom). Ak by potrat v Spojených štátoch nebol legálny, belosi by už dnes pravdepodobne tvorili menšinu.

[10] Pre viac informácií o pozitívach klonovania pozri stránku www.humancloning.com

[11] video: Sam Harris – Stem Cells and Morality.

[12] Právny poriadok SR považuje za rozhodujúce narodenie živého dieťaťa, t.j. úplné vypudenie alebo vyňatie dieťaťa z tela matky, za predpokladu, že vykazuje aspoň jednu zo známok života a dosahuje určitú pôrodnú hmotnosť.

[13] Budúci čínsky superštát: eugenika Richarda Lynna.

[14] Pohanskí grécki filozofi zastávali rozmanité názory. Pytagorejci tvrdili, že plod bol úplným človekom už po počatí, zatiaľ čo Empedokles a stoici zastávali stanovisko, že sa stal človekom až po narodení. Myšlienka nadobudnutia duše až po určitom čase po počatí bola založená na učení Aristotela, ktorý si myslel, že plod nadobúda dušu po 40-tom alebo 90-tom dni a to rovnako v prípade mužov i žien. Tomáš Akvinský prevzal túto ideu práve od neho. On a rímska cirkev učili, že to bolo 40 a 80 dní. Tento počet sa zakladal na obdobiach rituálnej nečistoty špecifikovaných v Biblii (Leviticus 12:1-5).

http://www.badnewsaboutchristianity.com/gah_abortion.htm#_edn1

Zdroje
1. Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Votobia Praha, 2003
2. Lazar, Ján: Občianske právo hmotné. IURA EDITION,spol.s.r.o.,2010
3. Harris, Sam: List kresťanskému národu. New York: Alfred A. Knopf, 2006
4. Faye, Guillaume: Prečo bojujeme. Arktos, 2011
5. Abortion: www.badnewsaboutchristianity.com

autor: Aman, protiprudu.org

O Aman

13 komentárov

  1. Ach jaj. Clanok napisal mestsky clovek odtrhnuty od prirody a prirodzenosti. Takisto este treba povedat, ze podobne nazory su utokmi na pokrvne vztahy, teda podstatu spolocnosti. Tzv. biely nacionalizmus, spolu so sionizmom a liberalizmom su priamym utokom na zaklad nasej spolocnosti a krestansku doktrinu.

    • Aman Againsttime

      Vy ste nám to opäť všetko krásne vysvetlil pán Čože?. Narovinu: Súhlasite s predloženým návrhom pánov poslancov? Veľa vás totiž nebude, pretože väčšina Slovákov sa s príslušným návrhom rozhodne nestotožňuje (veď i KDH ho oľutovalo, keď videlo tie reakcie). Zdá sa, že naša „kresťanská“ spoločnosť reaguje inak, než by sa vám páčilo.

      • O politiku sa nezaujimam, skor sledujem vlastny osobny rast a zivot a nabozenstvo. A uz vobec ma neflustruju nazory vacsiny na cokolvek. Pre mna je dolezity Boh.

  2. Za to, že Slovensko nezakáže na svojom územi tieto skutočnosti, bude trestané. Tieto skutočnosti nemôžu byť vecou väčšinového rozhodnutia: „Väčšina chce potraty, tak ich povolíme.“ Za toto príde trest. Boh sa vysmievať nedá a tak to bude aj teraz.
    Súhlasím s návrhmi poslancov.

  3. Pane Aman,
    ak by bol Boh fantáziou, tak neexistujete. Nech Duch svätý osvieti vše cesty a myšlienky a zbaví vás bludných názorov.Veď milosrdný Boh nás všetkých rovnako miluje.

  4. Dobroslav Dobrotka

    Po dlhšom čase som nahrubo prebehol očami, čo je nového na tejto tzv. „protiprúdovej“ stránke a na tento článok „profíka“ Amana zareagujem aspoň týmito štyrmi vetami: Blbosť nad blbosť a ešte väčšia blbosť, ako sme dúfali a mysleli. Čo veta, to sprostosť a ešte väčšia sprostosť. Protiprúďakovi, ktorý tieto hlúposti nasplietal, netreba priať nič iného, len nech by to, čo píše, sa týkalo jeho samého a jeho rodiny (ak vôbec nejakú má!). Myslím si, že by bol tým dostatočne potrestaný.

    • Aman Againsttime

      Dobrotka, ak by sa mal na prope zvoliť prispievateľ s najzbytočnejšími komentármi, tak u mňa si jasný víťaz. Týpci ako svarga, Kazok, Filip a pod. aspoň vedia vyčariť človeku úsmev na tvári a občas napísať i niečo rozumné, ale ty si iba nudný, zbytočný a iritujúci (čo horšie už môže byť?). Načo sem vlastne lezieš? Popravde, ocenil by som inteligentného kritika.

      • On lozí na Prop, lebo on je typická protisystémová opozícia – ale, bohužaľ, kresťanská.
        Ľudia ako on sú tá vraj najschopnejšia a najsilnejšia protisionistická sila.
        No… silný by aj boli, ale ako voli s krúžkom v nose – stačí zaň zatiahnuť a nasledujú pána sionu. A ak sa im ho pokúsíš odobrať a tak ich oslobodiť, tak kvičia od bolesti a snažia sa ťa doslovne zabiť, že čo im berieš ich najväčšiu lásku.

        • Aman Againsttime

          Keď už sme pri tej kresťanskej opozícii – mne tu vlastne i chýba nejaký inteligentný, tolerantný a nevnucujúci sa kresťan, s ktorým by sa dalo dobre pokecať, ktorý by vedel ponúknuť odlišnú perspektívu bez toho, aby to skončilo hádkou a urážkami. Christian Freeman mal z tých kresťanov, ktorí tu prispievali k tomuto popisu asi najbližšie (ja som s ním nikdy nemal problém, hoci Sitra Ahra so mnou súhlasiť nebude 🙂 ).

  5. Kresťanstvo má veľmi ďaleko k samotnému bohu. Slovo boh som musel použiť, aby kresťania vedeli o čom je zhruba reč. Zbaviť sa náboženskej hypnózy dovoľuje poznať boha. Ale oni to nepochopia, lebo stále rozprávajú o ich rodine a hodnotách ktoré vôbec nepriniesla cirkev ale slobodná vôľa ľudu. Kresťania sú ako feťaci, svoju závislosť si nepriznajú, sú zaslepený, úsudok majú skreslený, slobodný názor nemajú a nadovšetko sú lenivý aby si zistili aké zverstvá páchali Vatikán na našich predkoch. Zobral im totálne všetko až na drevenú lavicu kde chodili obtrieť svoje zasraté rite keď počúvali slovo božie. Cirkev je rakovina duše a bojím sa že jej sila sa opäť vráti čo potom ľudia s myšlienkami ako ja budú strašne trestaný a posúvaný mimo spoločnosť. Je mi ich ľúto a zároveň celej planéty lebo toto nie je cesta v pred ale cesta v prd!

    • Aman, zasmioal som sa, vidím že mňa mate stale v pamäti.
      Ale pre mňa je Freeman asi tak dôležitý, ako vlaňajší sneh. On mi totiž nikdy nedal žiadnu evidenciu o tom, že čo som napísal, nebolo pravdou. Nikdy mi nič nevyvrátil jeho pravdou.
      On ma stale chcel presvedčiť, že on je ten jediý, ktorý vie ‘bibliu’ čítať správne, prípadne jej správne rozumieť. Vzbudzuje v človeku dojem, že na správne čítanie ‘biblie’ (nesprávny názov toho paškvilu) a jej porozumenie, potrebujete, ako na “vedeckú” záležitosť, prinajmenšm vedeckú kvalifikáciu, vysoké IQ, alebo dokonca doktorát – preto si tí šialenci aj vyymysleli ‘doktorát teolôgie’.
      Kresťania si nikdy nepriznajú , že oni neveria v ich “boha” preto, lebo sú presvedčení o jeho existencii, ale preto, lebo sa boja potrestania za to, že neverili!!!

Pridaj komentár