Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Dualizmus a časové cykly

Dualizmus a časové cykly

ragnarokMorálna dogma, ktorá infikuje európsku civilizáciu od jej počiatku, je židovský dualizmus, prevzatý od zoroastrizmu a prinesený kresťanstvom. Dualizmus tvrdí, že v duchovnej a pozemskej sfére (a dokonca vo vnútri každého jedinca) prebieha bitka medzi dvomi protikladmi: „dobrom a zlom“. Nielenže tento dualizmus rozvrátil našu kultúru, ale učinil z jedinca rozpoltenú osobnosť: toto je následok potláčania toho, čo sa podľa morálnych a náboženských dogiem považuje v ľudskej prirodzenosti za „zlo“.

Časové cykly

Predtým, než došlo k prijatiu dualizmu, pohanské spoločnosti neprisudzovali prírodným silám takéto absolútne morálne vlastnosti. V prírode existovali tvorivé a deštruktívne sily, ktoré boli často symbolizované ako bohovia. Ale dokonca i deštruktívne aspekty majú tvorivé ciele a boli súčasťou transcendentnej kozmickej jednoty.

Do akého morálneho kontextu môžeme napr. umiestniť indo-árijské božstvá Šivu a Kálí? Pre rozdvojenú európsku myseľ by boli kvôli svojej prvotnej ničivosti považované za „zlé“. Ale pre hinduistov, ktorí si udržali starú árijskú múdrosť, sa nachádzajú „mimo dobro a zlo“. Zahŕňajú ako tvorivé, tak ničivé aspekty prírody vo svojich rôznych formách a funkciách. Dokonca ničivé funkcie sú nevyhnutnou súčasťou kozmického cyklického procesu stvorenia – zničenia – obnovy. Šiva vo svojom kozmickom tanci ničenia uvoľňuje cestu pre ďalšie kolo nekonečných cyklov histórie.

Ragnarök

Germáni a Nordici, rovnako ako ich indoeurópske príbuzenstvo, mali tiež svoju cyklickú kozmológiu. Deštrukcia, ktorú so sebou prinesie ragnarök, je predohrou k novej zemi, novému ľudstvu, novému nebu a dokonca novému pantheónu bohov. Samotní bohovia sa nemôžu vyhnúť svojej skaze, pretože bez zničenia za ragnaröku by došlo k stagnácii a úpadku.

Temné sily Lokiho, Fenriho, Surta, Garma a Jörmunganda sú katalyzátormi zmien, čiže cyklus stále pokračuje: stvorenie – zničenie – obnovenie. Toto je neúprosný proces, ktorý možno pozorovať v histórii a prírode.

Peržania pred zoroastrizmom poznali túto koncepciu súhry medzi silami svetla a temnoty, na ktorú sa nazeralo ako na dva aspekty Zurvána – Pána času. Svetlo Ahura Mazdy a tmy Ahrimana boli obe emanáciou Zurvána. Zoroastrizmus rozdelil oboch do dvoch morálnych protikladov, oddelených od Pána času. Odtiaľ judaizmus a nakoniec i kresťanstvo získali svoj dualizmus, ktorý zasiahol Európu.

Niektoré gnostické sekty odmietli dualizmus a obnovili starú múdrosť v božstvu Abraxas, ktoré v sebe zjednotilo obe polarity. Psychológ Carl Jung sa obrátil k pojmu Abraxas pri svojich úvahách o vzájomnom vzťahu medzi polaritami v prírode.

Individuácia

Jung oživil starú múdrosť modernými vedeckými metódami a termínmi, čerpal však z predkresťanských a nekresťanských kultúr a stredovekej alchýmie. Snažil sa zjednotiť polarity vo vnútri človeka, aby vytvoril úplnú osobu (proces nazývaný ako individuácia), ktorá nie je izolovaná od svojho potlačovaného tzv. „zlého“ tieňového ja. Táto individuácia jungovskej psychológie sa tiež podobá okultistickému hľadaniu adeptstva.

Jung sa zaoberal tým, ako navrátiť neurotickú kresťanskú civilizáciu k celistvosti z čias pohanstva. Chápal potrebu umožniť potlačovanému barbarovi, ktorý sa skrýva v modernom človeku, aby sa opäť vynoril a našiel moderné vyjadrenie. Odtiaľ pochádzajú jeho úvahy o národno socialistickom Nemecku ako vyjadrení potlačovaného tieňového ja Germánov, symbolizovaného Wotanom.

Pokresťančení pohania

Židokresťanský morálny dualizmus je dnes tak hlboko usadený v európskej duši, že dokonca pohania, ktorí si myslia, že nemajú žiadnu spojitosť s kresťanstvom, sú rozdvojení rovnako ako následovníci Krista.

Títo „neopohania“ (sic) urobili z kmeňových bohov vojny internacionalistov a pacifistov! Kde nemožno vojnové atribúty opomenúť, tam boli zmenené „na cestu mierového bojovníka“ (jednoducho drísty!). Týr, Tór a Ódin boli vykastrovaní. Neopohania jednoducho urobili zo starých bohov odraz svojich vlastných rozdvojených polo-osobností. Potlačili temné aspekty ako „zlo“. Títo neopohania sú horší než zbytoční, sú ďalším aspektom dualizmu, ktorý doháňa európske národy k sebevražde.

Dokonca mnoho (ak nie väčšina?) kovaných „odinistov“ vyznáva kozmológiu, ktorá je v podstate kresťanská. Rozdvojili Ásov a obrov v zápasiace morálne sily „dobra proti zlu“ – Ódin (alebo Balder) je ich Ježišom. Loki je ich satanom. Ragnarök je ich armagedonom. Hodnota celej indoeurópskej cyklickej kozmológie bola zneplatnená.

Pohanské dedičstvo bolo rozdvojené… pokresťančené!

Avšak existujú ešte pohania, ktorí uznávajú starú múdrosť. Nazerajú na vesmír ako na súhru polarít, nie ako na vojnové pole morálnych dualít. Toto je základ evolúcie. Bez týchto katalyzátorov ľudstvo poklesne späť do mlhavej masy, z ktorej sa vyvinulo. Práve k takémuto stavu degenerácie nás vedú úpadkové náboženstvá a morálka. Nech naša cesta mieri ku hviezdam!

autor: Kerry Bolton
zdroj: http://www.counter-currents.com/2011/12/dualism-and-the-cycles-of-time/
preklad: Aman, protiprudu.org

O Roland Edvardsen

8 komentárov

  1. Christian Freeman

    no toto je ale znoska dristov…

    • Opak je pravdou. Toto je skvelý článok a hlavne pravdivý. V predkresťanských časoch bohovia neboli „dobrý“ a „zlý“. Obetiny sa práve preto prinášali bohom aby si ich naklonoli napríklad v časoch vojny alebo sucha. Bohovia vedeli ľuďom pomôcť ale aj uškodiť.
      http://thuleanperspective.com/2013/10/11/heill-auk-saell/
      Úplne perfektne vystihnuté. „There is no “good” or “evil” in Paganism, like there is no “good” or “evil” in nature.“

  2. Nechcem teda pôsobiť, že sa musím ku všetkému vyjadrovať a hodnotiť, a naozaj len preto, aby som nevyzeral nejako zaujatý, musím napísať:
    Je to presne tak.

    Neviem síce, koľkých ľudí to zaujíma, žiaľ možno nie mnohých, ale svetonázor je podstata – ináč sú všetci v starých pasciach.
    Aj tu si myslím, že tento amerika štýl nie je pre našincov ideálny, ale v podstate je to azda zrozumiteľne podané.
    „cestu mierového bojovníka“ (jednoducho drísty!).
    To je najlepšia časť, to je správny tón 🙂

    Ono by sa to zaobišlo aj bez spomínania tých Ahrimanov a Zurvalov, ale nevadí. Zato posledný odstavec je výborný ( nech sa nik nehnevá, ale takéto jasné a priame vyjadrenia sú efektívnejšie a pochopiteľnejšie, než napríklad čokoľvek z Nietzscheho)

    • Aman Againsttime

      Dík za príspevok Norman. Viem, že ti tento „amerika štýl“ až tak veľmi nesedí, ale dokým si nevychováme nejakých fakt dobrých slovenských autorov i na takéto témy (samozrejme, že sa nejakí nájdu, ale nie je ich dosť), tak jednoducho budeme „odkázaní“ na preklady ( a ako som ti už raz písal moje preklady treba brať nielen ako podklad pre podnetné diskusie, ale aj ako inšpiráciu – možno i pre potencionálnych slovenských autorov).
      Myslím, že táto téme má v sebe potenciál zaujať a čo je najpodstatnejšie núti človeka k premýšľaniu v širších súvislostiach.
      A kľudne komentuj a hodnoť. Ja som za tvoje príspevky vďačný dokonca i vtedy keď sú kritické a nesúhlasím s nimi. Dialóg a výmena názorov sú vždy lepšie ako ignorácia.

      • To vieš, že s témou absolútne súhlasím, pretože ten konflikt, čo prebiehal, prebieha a bude prebiehať, je v prvom rade „svetonázorový konfilkt“, alebo ak niekto chce inak, „duchovný konflikt“.
        Ja viem, že je veľa iracionálnych „duchárov“, ktorí veci pletú a vedú do slepých uličiek, ale toto sú plne racionálne veci a ako vidím aj tu, mnohí im rozumejú takým sôsobom, ako ja.
        Tak, ako technológia zbrani sa vyvíjala, tak už tisíce rokov sa vyvíjali mýty slúžiace na domestifikáciu, ergo zotročenie populácií. Hlavne vo forme. tzv. náboženstiev, ale nielen tie.
        Dôležite je pripomenúť, že na rozdiel od predstavy bývalých v podstate naivných „ateistov“, svet je komplexný a má v sebe „duchovnú“ stránku, „mystickú“ a pre nás (zatiaľ) neznámu. Nemožno sa jej zbaviť, to nie je možné, ale práve naopak ju treba budovať zdravú a autentickú a spravodlivú, napríklad aj inšpiráciou či poznaním z nordických či iných pôvodných mýtov. Napriek tomu, že je to „mystika“, možno ju spoznávať objektívne ako fyziku.
        A toto je podľa mňa to poznanie, ktoré sa prejavilo aj v germánskej renesancii 20. storočia, ktoré jej dodalo tú silu a tie prekvapíve a príťažlivé úspechy, ktoré dosiahla.

  3. Brilantný článok. Poukazuje na určitú relatívnosť dobra a zla, i keď ponerologický aspekt kresťanstva by som celkom nezavrhoval. Podstatná myšlienka je tá, že starobylý „pohanský“ náhľad na svet má oveľa bližšie k pravej spiritualite ako zdeformovaná a vykuchaná vierouka dnešného kresťanstva vzdialeného pôvodnému zmyslu. Nehovoriac o tom, že dnešné kresťanstvo popiera a falšuje svoj skutočný pôvod, cirkevné inštitúcie vydierajú svojich veriacich s tým, že ak neuveria, „neuzrú kráľovstvo nebeské“… Neuveria čomu? Infantilným a iracionálnym báchorkám, z väčšej časti vyfabulovaných v rannom stredoveku, či židovským prameňom z časti prevzatým ešte z Babylonu a Egypta (Achnaton)?

  4. Výborný článok, , otázka je čo s tým ?

  5. Preberanie ideológie v sebe vždy nesie riziko, že výsledok bude len trápnou karikatúrou pôvodnej ideológie. Veľa myšlienok sa skreslí a zmrzačí alebo úplne stratí pri prekladaní z jazyka do jazyka, zvlášť ak jazyky nie sú ani najmenej príbuzné.

    Príklad: Kedysi žil v Mezopotámii istý pán Jonáš. Niekto ho zajal a uniesol do mesta Ninive, ktoré dostalo svoje meno podľa ryby a rybích trhov – v starom semitskom /asi akkadskom/ jazyku sa vraj ryba povie NUN alebo tak nejako. A čo sa stalo? Niekto túto príhodu prekladal do iného jazyka, ale preložil ju tak, že pána Jonáša zhltla veľryba!

    Takže aj keď Židia a kresťania preberali ako plagiátori myšlienky zo zoroastrizmu a mitraizmu, určite ich riadne prekrútili, sprznili, až sa stratil pôvodný zmysel. Netreba zabúdať ani na to, že každé väčšie a zvlášť mesianistické náboženstvo je vo svojej podstate spolitizované a slúži na udržanie moci.

Pridaj komentár