Domov / Hlavná strana / Rozhovor / Dmytro Jaroš: Ukrajinská vláda má väčší strach z Pravého sektora ako zo separatistov

Dmytro Jaroš: Ukrajinská vláda má väčší strach z Pravého sektora ako zo separatistov

jarosRozhovor s vodcom Pravého sektora sa uskutočnil 26. marca, keď bolo organizácii nariadené opustiť oblasť protiteroristických operácií (ATO zónu) a keď bol menovaný nový šéf správy v Dnepropetrovsku. Nacionalistický vodca, ktorý podstupoval lekárske ošetrenie v nemocnici Dnipropetrivsk, hovoril o svojom vzťahu s ukrajinskými orgánmi, budúcnosti dobrovoľníckych práporov, vojnovej taktike Pravého sektora a iných aktuálnych problémoch.

O príkaze prezidenta Porošenka na opustenie ATO zóny

V skutočnosti už oni (vládne orgány) od včerajška ustúpili v tejto otázke. Pravý sektor nie je vykázaný zo zóny ATO. Bolo nám ponúknuté pripojiť sa k ozbrojeným silám alebo k Národnej garde. Ak tomu dobre rozumiem, Generálny štáb ešte stále zvažuje celú záležitosť. To nie je môj spôsob ďalšieho postupu. Som pripravený prísť a diskutovať o tom. Alebo aj o inom, ak by ma chceli ako „pro bono“ poradcu v oblasti dobrovoľníckych hnutí alebo výchove k vlastenectvu. Dobrovoľnícky zbor môže ponúknuť mnoho myšlienok.

Pripravoval som návrh zákonov o sociálnom zabezpečení pre dobrovoľníkov, ale – ako som pochopil – prezident Porošenko dal stop týmto iniciatívam. Podľa môjho názoru Porošenko stále nechápe, v akej krajine žije. Nechápe realitu. Ja neurýchľujem udalosti, kým oni sa z nejakého dôvodu trasú vo svojich kreslách. Naši politici, ktorí sa stali štátnymi úradníkmi vďaka súhre okolností, vďaka vôli ľudu, skrze krv, ktorá bola preliata na Majdane, sa teraz stali príliš závislými na zahraničných názoroch. Sú závislí na názoroch Putina, Merkelovej, Hollandeho… Bol im daný určitý postoj, vzor, ktorý teraz sledujú a to aj na úkor národných záujmov. Na úkor toho, čo je pre nás najposvätnejšie – krvi preliatej na Majdane a počas vojny. Tento postoj nesie vinu za väčšinu problémov. Uvedomil som si to počas obliehania Doneckého letiska. Dlho ma prosili, aby som stiahol Pravý sektor, keď bolo dojednané klamlivé „prímerie“ a úroveň bojov sa znížila. Na konci novembra som stiahol dobrovoľníkov z letiska. Kým tam boli, moji chlapci často zabránili útekom vojakov a doslova im neumožnili vzdať sa pod hrozbou zbrane. Dvakrát sme dostali rozkaz k odchodu. Akonáhle sme odišli, starý terminál sa vzdal. Ukazuje sa, že nový terminál bude taktiež čoskoro obsadený alebo sa vzdá.

V skutočnosti sme im (príslušným orgánom) ponúkli celý rad nápadov na zlepšenie obrany. Predovšetkým sme navrhli pohyblivé palposty mimo územia letiska, vyhodiť do vzduchu pristávacie ranveje, vykopať 600 metrový zákop ku rozhlasovej veži pod našou kontrolou. Boli sme prví, ktorí vstúpili na letisko a neskôr priviedli skúsených vojakov. Obsadili sme dedinu Vodiane spolu s vyvýšeninou dominujúcou letisku. To znamená, že sme mali v pláne udržať všetky oblasti letiska. S primeranými rozkazmi by sme nemali žiaden problém udržať celé letisko. Dokonca sme navrhli postaviť ešte jeden terminál! Vypočuli nás a jediné čo sa nám dostalo, boli zvláštne pohľady.

Navrhli sme priniesť prepravné kontajnery, zakopať ich hlboko do zeme a naplniť ich zeminou. Tak by sa cez ne nemohli dostať ani nepriateľské tanky. Toto mohlo byť urobené za jediný deň! Neschválili ani jediný náš návrh. A teraz sú zasa nespokojní s našou jednotkou nasadenou v Šyrokyne! Už som počul o rozkazoch stiahnuť naše jednotky z Pisky a Šyrokyne. Ako viete, naše jednotky sú rozptýlené po celom fronte. Nie každý je s tým spokojný, vrátane velenia armády.

Vzťahy s vojakmi

Keď príde nepriateľská paľba, je pravidlom, že naši chlapci ju opätujú. Spravidla máme dobré vzťahy s jednotkami, ktoré bojujú v našej blízkosti. Naše kontrolné body sú blízko pri sebe. Stráže sa často vzájomne navštevujú. Ako v Afganistane, keď poľní velitelia dojednali vzájomné dohody o normálnom spolužití. Všetko išlo dobre až do chvíle, keď džíp so skupinou opitých príslušníkov Národnej gardy narazil na kontrolný bod separatistov. Všetci boli zabití. Potom naše jednotky naštartovali vyťahovacie APC, aby ich dostali von. Nepriateľ ich na oplátku počastoval paľbou z ťažkých zbraní. Vždy to začína takto.

Tvorba zákonov, plány a vzťahy s ukrajinskými orgánmi

Predložil som rad návrhov zákonov, ktorých cieľom je rozdelenie ozbrojených síl do troch kategórií: branci, profesionálni vojaci a dobrovoľníci. UDZ (Ukrajinský dobrovoľnícky zbor ‚Pravý sektor‘) sa stane dobrovoľníckou rezervou s vlastnou oblasťou pôsobnosti. Jeden z mojich návrhov zákonov bol zaregistrovaný v parlamente. Samozrejme, pre tento účel bude musieť byť zmenených viac zákonov.

Bude to začiatok primeraného vzťahu medzi ozbrojenými silami a dobrovoľníkmi. V skutočnosti sme nikdy neboli pod ich velením. Od začiatku vojny sme mali normálne vzťahy s úradmi. Napríklad sme sa dohodli so šéfom kancelárie prezidenta Pašynskym, že budeme operovať v rámci spravodajskej služby. Potom nám Ministerstvo obrany povedalo: „Počkajte, my sme mysleli niečo iné pod pojmom domobrana. Musíme to zmeniť.“ Vedel som, že byrokrati na Ministerstve obrany budú hľadať všetky možné dôvody, aby nás nenechali bojovať. Tak som musel odmietnuť túto ponuku. Neskôr sme dostali ešte niekoľko takýchto návrhov, ako sa pripojiť k tej alebo onej brigáde. Naši dobrovoľníci sa mohli kedykoľvek sami rozhodnúť, či sa chcú pripojiť k jednotkám Aidar, Azov, alebo k ozbrojeným silám. Ale, ako vidíte, mnoho vojakov neverí ukrajinskému vojenskému veleniu. Po Ilovajsku a Debaľceve nemáme žiaden dôvod im veriť!

Keď hovorím s našimi chlapcami, pýtajú sa ma: „Prečo sme od seba oddelení?“ Ak by kontrolovali situáciu (úrady), ak by mali ozbrojené sily profesionálnu štruktúru, Ukrajina by nepotrebovala žiadne dobrovoľnícke oddiely. Ale v mnohých jednotkách vidím, že ich velitelia nepracujú s podriadenými. Velitelia nevysvetľujú vojakom politickú situáciu. Nie sú schopní inšpirovať ich k boju. Model sovietskej armády nefunguje. My (dobrovoľnícke jednotky) cvičíme podľa štandardov NATO (tým je myslený vojenský výcvik). Neprítomnosť byrokracie nám poskytuje maximálnu mobilitu. Nie sme dokonalí, ale omnoho účinnejší, ako pravidelná armáda. Už dávno by sme prečíslili ozbrojené sily, ak by sme mali dostatok zbraní (smiech). Poznám mnoho veliteľov a vojakov, ktorí by sa k nám okamžite pripojili, ak by sa nám podarilo zaobstarať im zbrane.

Je ešte jedna vec, ktorú nedokážu úrady pochopiť: Nesúťažím s nimi o moc! Ja ich proste nepotrebujem! Ak by som túžil po moci, už dávno by som začal v tomto smere konať. Všetko čo chcem, je víťazstvo v tejto vojne, aby som mohol strážiť vnúčatá, nič viac.

Čo sa týka mojich návrhov zákonov, boli zaradené do hlasovania pri poslednom zasadnutí parlamentu vo štvrtok (26. marca), ale hlasovanie neprebehlo. Nie je jasné, či vôbec nejaké bude, po všetkých tých vyhláseniach o „cynických Banderitos“ a o „tých, ktorí radi strieľajú“ (odkaz na Porošenkov škandalózny prejav k ľuďom po vraždení agentov SBU pri meste Volnovacha). Viem, že Porošenko sa nás bojí. Nemôže sa nám postaviť. Po tragédii v Ilovajsku a prvých dohodách povedal som mu to všetko priamo do očí. Spomínam si, ako sa objavili správy o podpise mierovej dohody v Minsku, pričom ešte stále zúrili boje. Zavolal som asistentovi Porošenka a požiadal som ho, aby oznámil prezidentovi, že je to totálna hlúposť a zrada národných záujmov! Povedal som mu, že ako sme zvrhli Janukovyča, rovnako môžeme zvrhnúť aj jeho. Veľmi sa urazil…

Samozrejme chápem potrebu politického manévrovania, kupovania času, posilňovania ozbrojených síl. Septembrové prímerie už ale bolo trocha veľa. A potom tu bol kotol v Debaľceve. V jednu chvíľu strážila mesto Horlivka (priliehajúce k Debaľcevskému predmostiu) iba hŕstka separatistov, mohli sme sa tam ľahko zachytiť. Debaľcevskému kotlu bolo možné predísť! Napriek tomu sme nedostali žiaden príkaz k obsadeniu Horlivky. Stratili sme šancu, nechali sme ich prevziať iniciatívu. Ukrajinské orgány odmietli naše požiadavky na zbrane. Majú väčší strach z Pravého sektora než zo separatistov!

Zahraniční inštruktori

Všetky druhy (vojenských) skúseností môžu byť užitočné. Najali sme inštruktorov zo všade. Naša armáda nebojovala, zatiaľ čo oni áno – v Iraku, Afganistane, atď. Keď si inštruktori všimnú záujem našich chlapcov, radi sa podelia o svoje znalosti. To je veľmi užitočné. Išli pozrieť aj do kasárni, aby videli, ako sa tam majú veci. Po návrate konštatovali – nemajú správny výcvik, vojaci nemajú záujem. Hodina teórie, to je všetko. S dobrovoľníkmi to je iné, majú množstvo otázok. Samozrejme aj inštruktori sú s tým spokojní. V jednom z našich práporov máme štyroch gruzínskych inštruktorov, ktorí predtým podstúpili riadny výcvik. Kladú veľký dôraz na zásobovacie línie a najmodernejšiu komunikáciu. Sú v šoku, keď vidia v boji vydávať rozkazy textovými správami cez mobil (smiech).

Parlamentná činnosť

Aby som povedal pravdu, nechcem byť poslancom. Keď naši chlapci prišli s tým nápadom, súhlasil som iba neochotne. To nie je moja parketa.

Čo sa stane s dobrovoľníckymi prápormi?

Získanie statusu legálnosti bude určite prínosom pre dobrovoľnícke hnutie. UDZ nemôžu len tak opustiť frontovú líniu a podriadiť sa veleniu armády. To by sa rovnalo rozpusteniu. Je pravda, že niektorí z mojich vojenských veliteľov nemajú vyššie vojenské vzdelanie a niektorí nemajú žiadne. Okamžite by stratili svoje postavenie. A to aj napriek tomu, že sú v boji omnoho zdatnejší, než dôstojníci s niekoľkými diplomami. Radi by sme zaviedli nový systém hodnotenia, hierarchie a možností na vzdelávanie. To by sa malo odraziť v ukrajinských právnych predpisoch. Keď vojna skončí, títo velitelia by mali pokračovať v získavaní vyššieho vojenského vzdelania. Podľa našej Charty UDZ sa vytvárajú a fungujú výlučne v čase vojny. Potom, ako získame späť Krym a obnovíme územnú celistvosť Ukrajiny, budú UDZ rozpustené. My sme disciplinovanejší ako regulárna armáda. Verím, že velitelia by mali byť v prvej línii. Poznáte nejakého ukrajinského generála, ktorý by viedol svojich mužov zo zákopov?

Naši bojovníci sú dobre vybavení, pokiaľ ide o prilby, nepriestrelné vesty a podobne. Podporujú nás dobrovoľnícke organizácie. Pokiaľ sa staneme závislými na štátnych výberových konaniach, bude to koniec celého modelu. Nikdy sme nemali za cieľ získať ťažkú výzbroj, sme ľahká pechota. Možno by sme potrebovali viac mínometov. Samozrejme neodmietneme ani tanky, ale to nie je náš cieľ. Ponúkame úplne iné spôsoby boja. Napríklad vykonanie vzdušného prieskumu nepriateľa, naloženie pechoty do opancierovaných vozidiel, stret s cieľom a opustenie zóny – to všetko do troch minút. Opustenie zóny pred tým, ako nepriateľ spustí delostreleckú paľbu.

O „prímerí“

Bojuje sa v mnohých oblastiach. Ako dlho to bude trvať je na rozhodnutí Putina. Kým zhromaždia sily na útok, budú vykonávať klamné nájazdy, aby zakryli skutočné miesto útoku. Už disponujú tromi alebo štyrmi pechotnými údernými skupinami, vrátane Doneckej. Môžu zaútočiť na Kosťjatynivku alebo Slavjansk. Druhým možným cieľom je Mariupol. Tretím je Stanytsia Luhansk a Schastia, kde je možnosť dostať nás do obkľúčenia. Nakoniec môžu zaútočiť v smere Volnovacha. Budú čakať, kým nevyschnú polia, potom zahája ofenzívu. Nevidíme ich šachovnicu, môžu prísť aj letecké útoky.

Vzťahy s Ihorom Kolomojským

Stretol som ho dvakrát. Medzi nami nie je žiaden osobný vzťah. Mám dobré vzťahy s Genadijom Korbanom, Slavom Olijnykom a Borisom Filatovom. Ale na druhú stranu, stretol som sa s nimi až po revolúcii. Bola to vojna, ktorá nás spriatelila. Súdim ľudí podľa ich skutkov. Zistil som, že chlapci pracujú pre záujmy svojej krajiny, nie aby si naplnili vrecká. A to je hlavný bod.

Počul som zlé veci o „Privat“ (holdingová spoločnosť Kolomojského) a nepopieram ich. Genadij Korban včera napísal na facebook, že za súčasných podmienok sa na Ukrajine jednoducho nedá podnikať v súlade s legislatívou. Smutné, ale pravdivé. Ak tu chcete niečo dosiahnuť, musíte porušovať pravidlá. Som veľmi vďačný za všetko, čo pre nás urobili, aj keď sme ich o to nikdy nežiadali. Bez ich pomoci, ako sú prilby, nepriestrelné vesty a vozidlá by bolo všetko ťažšie. Ako obyvateľ tejto oblasti (Jaroš pochádza z regiónu Dnipropetrivsk) som im veľmi vďačný. V Charkove alebo Odese nikto nedosiahol to, čo urobili tu. A to aj napriek odporu vplyvného klanu Vilkul. Nemôžeme si dovoliť stratiť tento región. To absolútne nepripadá do úvahy.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: FB – Free Donbas

O ::prop

14 komentárov

  1. ak si admin myslí, že dať priestor k vyjadreniu ideológie vojnovému zločincovi, a to aj sprostredkovane je demokratické, potom je demokratické aj právo beztrestne vraždiť, ktoré si vytvorila táto tlupa magorov tvoriaca zanedbateľnú časť populácie Uk.

    • Christian Freeman

      úprimne, keď čítam takéto komentáre, ako tuná od BB, tak sa domnievam, že tá nútená eutanázia má čosi do seba…

      • A čo ti bráni ju podstúpiť? ( Tú eutanáziu ) Mimochodom Christian Freeman mi v tvojom podaní znie ako šlusdefekt, pričom ten defekt má skutočne duševný charakter.

        • Christian Freeman

          vypovedna hodnota tvojho prispevku nula bodov. a ake emocie ci analogie ti moj nick vyvolava, za to ja nemozem. A ver mi, ze ak chces hladat dusevne defekty, tak tuna ich najdes pozehnane, ale na mojej adrese ich budes hladat zbytocne. Ale myslim, ze moje prispevky – a hlavne tie kriticke, ked sa natahujem predovsetkym s jednym tuna diskuterom, to potvrdzuju.
          Ale inak, hana – trafena hus zagagala (kedze reagujes na prispevok, ktory nebol vobec urceny tebe a ani sa ta netykal, vyplyva mi z toho, ze budes zrejme na rovnakej urovni ako dany diskuter).

          • „ak chces hladat dusevne defekty, tak tuna ich nájdeš požehnane, „Ale myslim, ze moje prispevky – a hlavne tie kriticke, ked sa naťahujem“, toľko tvoje citáty …..No, možno by si sa nemal toľko naťahovať, aby „tu“ tých duševných defektov bolo menej.

  2. „Velitelia nevysvetľujú vojakom politickú situáciu. Nie sú schopní inšpirovať ich k boju. Model sovietskej armády nefunguje“
    Nie že by to bolo dôležité, ale to sovietska armáda „vysvetlovala vojakom politickú situáciu“ 🙂

    Jaroš začína vidieť, ako ho ojebali. No, vidieť, teraz to nevidí iba slepý.
    To ho ovšem neospravedlňuje – on a jeho ľudia sa dopustili zločinov, nakoniec budú zabití ako psi a ich zločiny sa hodia na všetkých bielych.
    Toto svinstvo je jediné, čo dosiahol. Bol to hlupák.
    Ale možno on osobne prežije a bude lízať riť medzinárodného žida. Pozorne ho ďalej sledujte, aby sa ľudia poučili.

  3. „DISIDENTSTVO“ – PORNO KLUB PRE EUNUCHOV?

    Na začiatku poviem, že tento príspevok píšem bez toho, aby som článok čítal. Chcem, aby to bolo jasné. Nečítal som ho preto, že, priznam sa, ja som nikdy nevedel, a doteraz neviem, čo je to ten Pravý sektor na Ukrajine. Niežeby to bolo pre mňa nemožné v priebehu piatich minút si taku vec zistiť, ale je to z nejakého dôvodu ani nechcem vedieť. Je to u mňa proste nejaký mentálny blok.
    Podobne, ako napríklad pozeranie filmov. Keby existoval nejaký osobný koeficient definovaný ako číslo vzniknuté delenim počtu filmov, ktoré človek videl, jeho vekom, som si takmer istý, že môj koeficient by bol najnižší na severnej pologuli. A to ešte ani zďaleka nemám tisíc rokov.
    Približne po piatich minútach pozerania filmu, ktory som si predsavzal konečne vidieť, lebo všetci o ňom hovoria, odporúčajú ho, skonštatujem, že je to len ďalšia zidovská ohlupovačka, a už sa ďalej na to nemôžem pozerať. Pritom nehovorím, že tomu ešte nedám v budúcnosti šancu. Ak niekto pozná film, kde nie je zobrazená kopulácia, alebo predohra k nej, kde nevystupujú hystericky plačúce alebo vrieskajúce ženy, pištolníci, vybuchujúce autá a lietadlá, alebo černosi, jednoducho nežidovský film, dám si poradiť.
    To však bol len úvod, teraz k tej pornografii pre eunuchov.

    Predpokladám, že Slováci ešte asi dalších tristo rokov budú zakladať rôzne alternatívne disidentské médiá a hlavnými témami naďalej zostanú impotentné debaty o holokauste, chemtrails, o vystupeni Slovenska z NATO, alebo o pravom sektore na Ukrajine. To, že to odvádza ich pozornosť od skutočných problémov ich života a ich budúcnosti, to ich ani nenapadne.
    Práve z tohto dôvodu mňa ešte nikto nevidel ani nepočul o takých veciach diskutovať. To rád prenechám na vytŕčavého himalájsko-tatranskeho guru, Rostasa.

    Teraz by sa odomňa žiadalo povedať, aké témy by asi taký jeden poriadny disidentský klub mal nielen impotentne prediskutovavat, ale aj aktívne pomáhať presadiť.
    Tu je jedna, v mojich očiach najpraktickejsia aj najakútnejsia:

    Slováci majú jeden skutočne nefunkcný štát, ktorý ich život v porovnaní so životom v iných krajinách skutočne robí jednou veľkou mizériou. A disidenti hľadajú príčinu všade inde, len nie tam, kde skutočne je.
    Kolkokrat sa len v poslednom roku každému z nás stalo, že počul o prípade, keď nejakú hoštaplerovinu, nejaký podvod alebo zlodejinu musel prejednavať až tzv. Ústavný súd? Všimli ste si niekedy, že väčšinou rozhodnutie takého súdu znamená konštatovanie neviny hoštaplera, zlodeja a podvodníka?
    Treba povedať, že je tomu tak preto, že ústava je písaná hoštaplermi a pre hostaplerov, zlodejov a podvodníkov.
    Vedel by niekto z Vas menovať jediného cloveka, ktory bol pri písaní ústavy SR? Mal niekto z Vas jedinú príležitosť vyjadrit sa k ústave, k jej obsahu? Pýtal sa Vas niekto niekedy na Váš názor?
    Spomínam si na jedného, ktorý vraj bol odborníkom na ústavu. Volal sa Ernest Valko, a ten sa raz vyjadril, že nemôžete žiadať od hostaplerov a podvodníkov, aby preukázali pôvod ich majetku, lebo taka vec by bola porušením ich ústavnych práv.
    Vyvstáva potom len otázka, aké slobodomurarske hovädo takú ústavu napísalo, a v koho zaujme.
    Ten istý Valko sa tiež neokúňal verejne prehlásiť, že vinný je len ten, kto si nemôže dovoliť drahého advokáta. Vedeli ste o tom, že Valko bol „prominentným“ advokatom, a že všetci zlodeji a podvodníci sa pretekali, kto na verejnosti ukáže väčší žiaľ nad jeho smrťou?
    Nebol Vám nikdy podozrivý ten cirkus okolo jeho smrti a jeho pohrebu?
    Čo je to ten „prominentný právnik“?
    Počuli ste niekedy o prominentnom vodoinštalaterovi alebo prominentnom konstrukterovi aut?

    Chcel som vlastne len povedať, že najpálčivejsou otázkou dňa na Slovensku je radikálna zmena ústavy SR. O tom by malo byť disidentstvo, všetko ostatné príde potom, alebo je nedôležité.

  4. Je to jevrej.

  5. Už len nadpis článku hovorí za všetko. S tzv. separatistami sa dá normálne vyjednávať, sú to obyčajní ľudia, ktorých okolnosti donútili vziať do rúk zbrane a brániť si holé životy a rodiny pred vyvraždením. Zatiaľ čo tzv.Pravý sektor je zberba zložená zo sfanatizovaných sadistických násilníkov prahnúcich po krvi. S fanatikmi sa nedá dohodnúť, tým sa treba vyhýbať alebo ich zneškodniť. Ale západné vlády mlčia, lebo cieľom genocídy sú Rusi.

  6. akú bude mať trvácnosť pán Jaroš?

  7. Dal som si námahu a hľadal som význam a pôvod mena Jaroš v Ruskom a Ukrajinskom jazyku. Vychádza mi jedno pôvodom nie je Ukrajinec, ale Voliňsky Čech. Takže zasa bude niekto rozhodovať o obyvateľov tohto územia ktorí v ňom nemá pôvod, ale pochádza z prisťahovalcov.

    • Christian Freeman

      nic v zlom, mily STOPA, ale asi Ti uniklo, ze v podstate vsetci sme tu nejakym sposobom pristahovalci alebo privandrovalci…teda ak mi nechces nahovorit tie slovansko-arijsko-vedisticke bajky o Slovanoch obyvajucich nase konciny 8 tisic rokov 😀
      To, ze je Jaros, ja neviem, volynsky Cech, znamena co konkretne? Ja som povodom tiez krizovatka par europskych narodnosti, a stale som Slovak a ide mi o hajenie zaujmov Slovenska.
      A ako u nas…Fico ci Meciar nie su Slovaci? Taky velky narodniar Markus, Slota, Cernak (nemyslim toho mafiana 🙂 )…nie su Slovaci? A ako im islo o blaho naroda, to je asi kazdemu evidentne. Takze ak by sa na Slovensku nasiel, ja neviem, luzicky Srb, ktory by skutocne hajil zaujmy statu, v ktorom zije, a jeho obyvatelov, tak mi bude vzdy milsi ako tito hejslovaci.

      • Milý Christian ja som len konštatoval nič viac. Tiež nie som Slovak. Tiež hájim Slovákov na rôznych fórach viac ako mnohý Slováci ktorí sa hanbia za to že sú Slováci.

Pridaj komentár