Domov / Hlavná strana / História / Deň, keď generál Grant vyhnal Židov

Deň, keď generál Grant vyhnal Židov

ulysses_grantNedávno uplynulo 150 rokov od jednej z najpodivnejších udalostí v amerických dejinách. Udalosti, ktorá nebola verejne oslavovaná. Generál Grant totiž 17. decembra 1862 vyhnal zo svojho vojenského okruhu Židov.

Jonathan D. Sarna, ktorý vyučuje históriu na Brandeis University, napísal o tejto udalosti knihu, ktorá nedostane žiaden priestor na stredných či vysokých školách, ani v učebniciach americkej histórie: Keď generál Grant vyhnal Židov (2012).

Niekoľko týždňov predtým ako Lincoln vydal Proklamáciu o emancipácii (ktorou sa zrušilo otroctvo na území Spojených štátov), generál Grant už začal mať dosť Židov, ktorí neustále porušovali vládne nariadenia o regulácii cien bavlny. Napísal C. P. Wolcottovi, námestníkovi Ministra vojny list datovaný 17. decembra 1862 v nasledovnom znení:

Už dlho verím, že napriek všetkej ostražitosti, ktorú vyvíjajú posádkové veliteľstvá, dochádza k porušovaniu predpisov ministerstva financií a to predovšetkým Židmi a inými bezzásadovými obchodníkmi.

Aby som situáciu upokojil, poveril som veliaceho dôstojníka v Kolumbuse [Kentucky], aby zamietol všetky povolenia Židom k ceste na Juh a vyhostil ich z oblasti [Tennessee]. Napriek všetkým vykonaným opatreniam neustále prichádzajú aj so svojimi cestovnými vrecami. Židia sa zdajú byť privilegovanou triedou, ktorá môže cestovať kamkoľvek. Pristanú pri akomkoľvek móle, alebo jednoducho pristanú pri brehu a nájdu si cestu po súši. Ak nemajú povolenie nakupovať bavlnu, tvária sa ako zástupcovia niekoho, kto príde na vojenské stanovište s povolením Ministerstva financií na nákup bavlny a platiť bude poukážkami Ministerstva financií, ktoré budú Židia nakupovať v dohodnutej výške platiac zlatom.

Je tu ale jeden spôsob, ako vyriešiť tento problém. Vláda by mala skúpiť všetku bavlnu za fixné ceny a poslať ju do Káhiry, St Louis alebo niekam inam, kde by sa dala predať. Potom všetci obchodníci, ktorí sú prekliatím armády, môžu byť vyhnaní.

Tým chcem povedať – čo môžete čakať od ľudí, ktorí sa rozhodli, že papierové peniaze vydávané Kongresom – tzv. „greenbacks“ (pozn. prop: viac o „greenbacks“ si môžete prečítať na našom webe v článku Boj proti úžere 2) neboli také dobré ako zlato. Len to, že tieto bankovky boli obchodované so zľavou na cene zlata, nebolo dôkazom, že neboli práve také dobré ako zlato. Nie, pane. Bola to vina „bezzásadových obchodníkov“, ktorí sa nejakým spôsobom – nikto si nie je celkom istý akým – vzájomne dohodla a tým zapríčinila pokles ceny papierovej meny.

Títo ľudia odmietli nechať vládu nakupovať bavlnu za pevné ceny. Vyhnali ceny nahor a potom bavlnu skúpili pod rukami armády. Viete si predstaviť niekoho, kto urobí takú vec?

Takže Grant sa rozhodol potlačiť tento „obchod“ už v zárodku.

Všeobecný rozkaz číslo 11, 17. decembra 1862

1. Židia, ako skupina, porušujúca každú obchodnú reguláciu nariadenú Ministerstvom financií a taktiež miestne nariadenia, sú týmto vyhostení z celej oblasti.

2. Do 24 hodín od prijatia tohto rozkazu miestnymi veliteľmi, títo sa uistia, že uvedená skupina ľudí je pripravená na odchod a opustí oblasť a každý, kto sa pokúsi o návrat, bude zatknutý a uväznený až do doby, kým nenastane možnosť odoslať ho ako väzňa, iba ak by mal povolenie z veliteľstva.

3. Týmto osobám nebudú vydávané žiadne povolenia na návštevu veliteľstva, ktorých cieľom budú osobné žiadosti o obchodné povolenie.

Článok na Wikipedii o pozadí tohto rozkazu ide do značných detailov.

9. novembra 1862 poslal Grant rozkaz generálmajorovi Stephenovi A. Hurlbutovi: „Nateraz odmietnite všetky povolenia k príchodu južne od mesta Jackson. Obzvášť Izraeliti by mali byť ponechaní mimo územia.“ Nasledujúci deň inštruoval generála Josepha Dana Webster: „Vydajte rozkaz všetkým sprievodcom na [železničnej] trati, že Židia nemajú povolené cestovať železnicou odkiaľkoľvek smerom na juh. Môžu ísť na sever a v tom ich treba podporovať; sú taká netolerovateľná pliaga, že celá oblasť musí byť od nich vyčistená.“ Grant v dopise generálovi Williamovi Tecumseh Shermanovi píše, že jeho opatrenia boli zapríčinené „dôsledkom totálnej bezohľadnosti Židov a ich neplneniu príkazov.“

Grant sa pokúsil prísnymi obmedzeniami zabrániť nezákonnému obchodovaniu. 8. decembra 1862 vydal všeobecný rozkaz číslo 2 nariaďujúci, že „špekulanti s bavlnou, Židia a ďalší tuláci bez poctivého zamestnania mimo obchodu s biedou svojej krajiny … opustia krajinu do dvadsiatich štyroch hodín, inak budú poslaní do služby v zákopoch.“

Grant nebol sám vo svojom znechutení Židmi „ako triedou“, ktorý hľadal spôsoby ako uspokojiť dopyt na voľnom trhu s bavlnou. Jeho kolega, William Tecumseh Sherman, pobadal tie isté praktiky. V liste z Úniou okupovaného Memphisu 30. júla 1862 napísal:

„Našiel som tu toľko Židov a špekulantov v obchode s bavlnou, separatistov odmietajúcich čokoľvek okrem zlata, že som cítil povinnosť to zastaviť. Zlato ale môže mať jedno použitie – nákup zbraní a munície… Samozrejme som rešpektoval všetky miestne povolenia alebo povolenia vydané Ministerstvom financií, ale v týchto nových prípadoch som ich platnosť zastavil.“

Zlato malo veľa spôsobov použitia. Ako na sever, tak aj na juh línie Mason – Dixon. Obe domáce meny boli predávané so zľavou voči zlatu. Obyvatelia oboch strán poznali, že zlato bola zdravá mena a papierová mena nie.

Grantove rozkazy boli presadené.

Rozkaz mal okamžitý účinok. Armádni dôstojníci rozkázali židovským obchodníkom a ich rodinám v Holly Springs, Oxforde, Paducah a Kentucky opustiť územie. Grant nemal v úmysle takýto výsledok, jeho veliteľstvo nevyjadrilo žiadne námietky proti prítomnosti židovských zásobovačov na rozdiel od obchodníkov s bavlnou. Ale formulácia rozkazu hovorila o všetkých Židoch bez ohľadu na povolanie, a to aj bolo zodpovedajúcim spôsobom vykonané.

V Spojených štátoch žilo asi 150 tisíc Židov.

Skupina Židov poslala ihneď telegram Lincolnovi. Ďalší Židia urobili podobne. V decembri vyslala Kentucká skupina delegáciu do Washingtonu. S Lincolnom sa stretli 3. januára. Lincoln následne požiadal generála Hallecka, aby Grant zrušil rozkaz. Grant to splnil a rozkaz odvolal 17. januára.

Židia, ako „špecialisti“ na obchod, videli príležitosť k zisku v diskontovaní nekrytých peňazí. Na sofistikovaných trhoch sa tomuto hovorí arbitráž. To znamená, že sa nakupuje lacno a predáva draho. Židia kupovali a predávali za zdravú menu, ktorú získavali výmenou za papierové peniaze. Z tohto dôvodu vojenské orgány opovrhovali takýmto podnikaním.

Južanskí politici mali podobné názory. Problém bol rovnaký: bavlna. Juh, v najhlúpejšom rozhodnutí v dejinách Konfederácie, uvalil embargo na vývoz bavlny. Tento rozkaz vyšiel 17. novembra 1861. Južanskí politici si mysleli, že donútia Veľkú Britániu uznať Konfederáciu, ak Juh prestane vyvážať bavlnu. Vedeli, že toto opatrenie by mohlo priviesť k bankrotu firmy vyrábajúce tovar z bavlny. Ale britskí výrobcovia v očakávaní vojny tvorili zásoby bavlny. Potom začali dovážať bavlnu z Indie, Egypta a Brazílie. Taktika embarga zlyhala. Embargo zaniklo v lete roku 1862.

V „Odviate vetrom“ je scéna, keď Rhett Butler vráti Scarlett zlatý svadobný prsteň. Rhett pašoval cez blokádu. Ale to, čo fanúšikovia nikdy nevedeli bolo to, že Rhett a jeho priatelia museli sprvu prekonávať dve blokády keď prevážali bavlnu: Unionistickú blokádu na mori a Konfederačnú na súši.

Židia boli zapojení do tohto obchodu a boli za to nenávidení hlúpymi politikmi, ktorí hlasovali za tento zákon.

Čo sa v skutočnosti dialo na Severe v roku 1862? Bola to určitá forma „behu za bavlnou“.

Vďaka bavlne vzniklo počas vojny niekoľko federálnych predpisov. Sever potreboval bavlnu pre svoje textilné továrne a zároveň chcel Juh zbaviť jeho finančnej sily. Preto boli federálne povolenia k nákupu bavlny vydávané za podmienky nákupu v Konfederačných štátoch. Vyskytovalo sa hojne korupcie, obzvlášť v údolí Mississippi. Zabavená konfederačná bavlna sa nedala rozoznať od bavlny legitímne pestovanej plantážnikmi lojálnymi Únii. Bavlna sa dala kúpiť od 12 do 20 centov za libru, transport do New Yorku stál 4 centy a predávala sa až za 1,89 dolára za libru. Jeden pozorovateľ poznamenal, že vznikla „epidémia náhleho zbohatnutia v bavlne“, čo vlastne znamenalo, že „Každý [Unionistický] plukovník, kapitán alebo ubytovateľ je v spojení s nejakým priekupníkom bavlny.

Federálna vláda sa snažila lacno nakúpiť na Juhu a predať draho na Severe. Bola to krádež, čistá a jednoduchá. Vojenskí dôstojníci boli v obchode finančne zainteresovaní. A občania Severu sa chceli tiež zúčastniť lukratívneho obchodu. Čo zahŕňalo najmä Židov, ktorých si Grant a Sherman vybrali ako najviac viditeľných zástupcov nekalého obchodu.

krátené

preklad ::prop
Zdroj teapartyeconomist.com

O ::prop

Pridaj komentár