Domov / Hlavná strana / Analýza / Demokracia ako všeliek

Demokracia ako všeliek

Democracy-is-comeingExistuje “politická panacea” (liek na všetko), ktorá vyžaduje našu pozornosť. Je to ideológia Demokracie v dnešnej dobe tak ospevovanej. Je dôlezité odhaliť túto fantáziu, za ktorú USA a Anglicko údajne bojujú.

Opýtajme sa najprv čo je Demokracia?

Slovníková definícia znie “forma vlády, v ktorej najvyššia moc je daná ľudu kolektívne a je ním uplatňovaná prostredníctvom zástupcov nimi zvolených”.

Iná definícia znie “forma vlády, v ktorej všetky triedy, včetne tej najnižšej (!) majú vo vláde slovo buď priamo alebo ich zvolenými zástupcami”

“Penguin Political Dictionary” to definuje ako “vláda ľudu”, buď priamo (populárnymi primárnymi zhromaždeniami, alebo plebiscitami na legislatívu), alebo nepriamo (reprezentatívnymi inštitúciami). Podľa tejto knihy “vláda môže alebo jednať a byť zodpovedná parlamentu … alebo ľudu” (ako údajne v Británii prípadne v USA). “Demokracia predpokladá slobodný výber v regulárnych intervaloch medzi dvoma alebo viacerými stranami; Štát s jednou stranou nemôže byť demokraciou” a je zdôraznené, že “voľná kandidatúra a diskusia sú dôležitým predpokladom slobodného výberu. Zvrchovanosť ľudu má byť vyjadrená vôľou väčšiny”.

Definícia “Encyclopaedie Britannica” znie “forma vlády v ktorej ľudia vládnu sami sebe priamo … alebo prostredníctvom nimi zvolených zástupcov“

Definícia z amerického prameňa znie “demokratická forma vlády … sa pridržuje presvedčenia, že jednotlivec kontroluje vládu aktívnou účasťou v procesoch politickej demokratickej vlády, ale podriadi sa vôli väčšiny, slobodne vyjadrenej… Musíme priznať, ze Kristov život bol založený na princípoch, ktoré sú potrebné vo vývoji demokratického štátu… Muži a ženy demokracie budú musieť … ukázať že majú čo ponúknuť v demokratickej forme vlády, čo neponúka žiadna iná filozofia, ani ziadna iná forma vlády. Bude to vzrušujúci nový svet, keď bude vytvorený na týchto princípoch.”

Pozrime sa teraz opatrne na definície, ktoré sú ‘všeobecne používané’ a ‘uznávané’.

Všetci súhlasíme, že demokracia je forma vlády. Prvá definícia tvrdí, že v tejto forme najvyššia moc je daná ľudu kolektívne a je ním uplatňovaná, alebo zástupcami ním zvolenými. Ďalej je popísaná ako “ľudia vládnu sami sebe priamo, alebo cez svojich zástupcov.”

Čo znamenajú tieto abstrakcie? Keď ich reálne uvážime, znamenajú málo, alebo nič. Sú to, v ich celom rozsahu, “mýtické” koncepty. Čo znamená “vrcholná moc” ? Moc nemá zmysel, nemá existenciu, okrem sily uplatnenej na niečo alebo na niekoho, aby sa získal ‘efekt’. “Vrcholná moc” v prvom rade znamená zenit, absolútnosť moci. Pýtame sa teda, čo je podstata tejto moci demokracie – kým a na koho je uplatňovaná a aký efekt sa od nej očakáva?

[quote align=“center“ color=“#999999″]Keď predpokladáme, že na túto záhadu máme uspokojivú odpoveď, ako teda táto moc môže byť “vložená do ľudu kolektívne” alebo “ním uplatňovaná”?[/quote]

Zase tu máme do činenia s rýdzou abstrakciou – mýtom a ilúziou. Ako môže byť táto mýtická sila vložená do rúk 50 miliónom, alebo 1 miliarde ľudí? Definícia, že “ľudia si vládnu sami” je teda absurdná.

Idea vládnutia predpokladá “nadriadených” a “podriadených” – vládnucich a ovládaných. Ľuďom môže vládnuť ministerský predseda, alebo dokonca ‘komitét’ (ak je malý), alebo kráľ, alebo diktátor, alebo bankári; ale idea, že ľudia vládnu sami sebe je taká absurdita, ako že človek sa môže zdvihnúť za šnúrky svojich topánok. Takýto koncept demokracie je tiež “Mýtus”.

Definícia ktorá predpokladá že “všetky triedy majú vo vláde hlas priamo, alebo cez svojich volených zástupcov” je rovnako falošná. Čo napríklad je myslené tým, že “všetky triedy, dokonca aj tie najnižšie”? Uplatňujú azda ‘triedy’ svoje hlasy niekde? Kdekoľvek? Ako ľudstvo vlastne kolektívne prejavuje svoju mienku/vôľu? V ktorom pripade?

[quote align=“center“ color=“#999999″]Tvrdí sa nám, že “muži a ženy demokracie budú musieť ukázať, že majú čo ponúknuť v demokratickej forme vlády, čo neponúka žiadna iná filozofia, žiadna iná forma vlády”.[/quote]

Toto je nevedecký idealizmus v najhoršej forme. Toto prehlásenie predpokladá, že všetky vlády sú výsledkom racionality a vládnu v rámci racionálnej filozofie alebo formy, keď v skutočnosti to nie je pravda: a to by bol nepochybne, v obidvoch prípadoch ‘nový svet’, a k tomu vzrušujúci, ak by sa vôbec niekedy taký volte face uskutočnil. Úprimne povedané, bola to táto snaha dosiahnuť túto nemožnosť, ktorá pomohla doviesť tento svet do terajšieho žalostného stavu.

A tak, dokonca demokracia, táto magická ‘panacea’ (liek na všetko) anglicky hovoriacich ľudí, je výmysel ‘šedej hmoty’, a ako taký je tak impotentný pre vytvorenie správneho sociálneho poriadku, ako ktorákoľvek iná abstrakcia.

Samotné slovo “Demokracia” sa skutočne stalo ‘verbálnym nezmyslom’. Takýto systém je veľmi vzdialený od prijatej abstraktnej koncepcie demokracie, ktorý ustanovuje nebezpečnú ideológiu, pretože to má byť druh systému za udržanie ktorého bojuje Organizácia Spojených Národov a snaží sa ho vnútiť ujarmeným národom.

V skutočnosti nemá viac reálnosti ako jej partneri ľavého alebo pravého krídla. Vo svete fantázie je to ledva ideológia “stredu” a akýkoľvek pokus uskutočniť ju v praxi bude slúžiť len na spútanie ľudstva ešte pevnejšie reťazami dlžôb.

[quote align=“center“ color=“#999999″]Majority (väčšiny) nemajú práva a obyčajne nemajú pravdu. Sú abstrakciou ktorej nemožno prisúdiť kvality vedomej ľudskej bytosti. Pokus zriadiť systém medziľudských vzťahov na “právach” väčšiny nie je demokraciou.[/quote]

Je zrejmé, že ‘majorita’ je len špecializované a podvodné slovo pre “Vodcovstvo”. Žiadna ‘majorita’ nemôže jestvovať bez Vodcu. Keď jednotlivec odovzdá moc vodcovi, vzdáva sa jej, aby v prvom rade bola použitá proti nemu. Čo sa týka efektívnosti “Vodcovstva”, terajší stav sveta je výsledkom “Vodcovstva”. Nemôže to byť obidvoma spôsobmi – tento vynález je alebo neefektívny, alebo výsledky sú katastrofálne.

Kongresman John H. Rouselot (republikán za Kaliforniu) sa vyjadril v takom smysle, že najlepším príkladom demokracie, aký mu napadá, je lynčovací mob, pretože tam je len jeden človek proti! Toto poukazuje na to, že vláda majority nemá vrodené vzťahy k morálke, spravodlivosti, alebo “fair play” a nie je to nikde viac viditeľné ako v spôsobe akým je demokracia praktizovaná v Organizácii Spojených Národov. V skutočnosti Organizácia Spojených Národov je najmenej reprezentatívnou, voči svojim povinnostiam najmenej oddanou politickou realitou v histórii sveta. Niet divu, že jedným z prvých činov Hitlera bolo, že vystúpil z „Ligy národov“ (predchodca OSN) tvrdiac, že to je absolútne zbytočná organizácia. (Ignorovanie OSN G. W. Bushom v pripade Iraku je toho jasným dôkazom).

Keď krajina predstiera ‘fasádu’ demokracie, znamená to, že finančná kontrola ešte nie je úplná. V takomto prípade je nutné vytvoriť ilúziu že ľudia si vládnu sami sebe. V skutočnosti však moc vydávať zákony spočíva v rukách ďaleko vzdialených od volebných urien.

[quote align=“center“ color=“#999999″]V “demokraciách” je skutočné použitie nátlaku minimálne, pretože postačuje “mýtus” vytvorený falošnou výchovou a náboženstvom. Toto sa absolútne požaduje od štátneho náboženstva a štátom kontrolovaného výchovného systému.[/quote]

Takýmto spôsobom sa rodí “servilný štát”. Má len dve ‘triedy’ – vládnucich a ovládaných. Ta prvá sa skladá zo všemocných ‘komitétov’, chránených vojenskou mocou, ktorej slúži nesmierna byrokracia. Táto byrokracia sa stáva novou elitou – inými slovami novou aristokraciou – odmenenou špeciálnymi privilégiami a mocou, pod ktorou masa obyvateľstva je odsúdená do trvalého posluhovania. (Viď nadšený potlesk tejto “triedy” pri každom prejave, ich “idolov”, nech je akokoľvek hlúpy a nedávajúci žiadny zmysel).

[quote align=“center“ color=“#999999″]Demos bol vždy démonický, nevie si vládnuť, je lenivý, hlúpy, lebo nevidí čo mu osoží a škodí, falošný a ak sa mu neprehradí cesta, smeruje len dole kopcom, ako blato. Potrebuje teda malý dvor a dlhý bič![/quote]

Nemecký arián Eckhart povedal prvý diel definície Demokracie:
„čiň dobré len pre vec dobra“

druhý diel definície Demokracie a slobody:
„sloboda je to, ked každý činí to, čo musí“ (čo mu je diktované spravodlivým zákonom)

Ale to sú teórie, filozofické prúdy, protiprírodné teórie, prax hovorí: zožer, alebo sa daj zožrať!

Premiéri – Diktátori: Ministerskí predsedovia a Prezidenti tzv. demokratických krajín, vládnu podľa “Rozkazu Koncilu” a rozhodujú o politike svojich vlád v súlade s “radami” (rozkazmi), ktoré dostávajú od “Illuminátov” prostredníctvom ich “odborníkov”, „špecialistov” a “poradcov”, ktorými sú doslova obklopení. Tí nepožadujú žiadny plebiscit.

V skutočnosti Demokracia sama o sebe, uplatňovná v tom zmysle, že každý dospelý (akokoľvek hlúpy) má právo voliť, je značne chybná, pretože sa nevyhnutne stane tyraniou majority. Ako vieme spred 200 rokov, od A. F. Tylera, demokracia vedie ku skorumpovaniu finančného systému každého národa, pretože voliči (hlavne tí hlúpi a do seba zainteresovaní) skôr alebo neskôr zistia, že môžu voliť – pre seba – štedré odmeny z verejnej pokladnice, zvolením ktoréhokoľvek politika, ktorý im tieto odmeny sľúbi. Za účelom splniť tieto sľuby (aspoň do určitej miery – aby bol znovu zvolený), taký politik musí pilne pracovať v nahromadení bohatstva vládnucej triedy všemožnými spôsobmi, ktoré spôsoby – hlavne v prípade Západu – sú najmä ekonomické vydieranie krajín tretieho sveta a ekonomických zdrojov celej planéty (hlavne pre výrobu smrtiacich zbraní – USA – potom dodávaných do iných krajín a taktiež krajín toho tretieho sveta, samozrejme za účelom finančných ziskov).

Dnes sa už každý politik udržuje v úrade kradnutím (spolu so svojimi kolegami-politikmi) od zvyšku sveta, aby financoval pohodlný (a dekadentný) životný štýl svojho voliča strednej vrstvy, či demokrata, alebo kohokoľvek iného. Americká “Vojna proti terorizmu” je ťaženie nie proti terorizmu, ale za získanie totálnej kontroly nad ekonomickými zdrojmi tejto planéty, za účelom udržiavať toto globálne lúpenie.

Bez pokračovania kapitalistického vydierania bohatých zdrojov tejto planéty, sa tento tzv. ‘demokratický’ sociálny a finančný system zrúti. Ale ak vytrvá, stojíme zoči-voči globálnej tyranii a pravdepodobnej globálnej smrti…

Pretože všetky ministerstvá vo vláde sú vlastne len nejaké “komitéty”, je jednoduché vidieť, ako sa úradníci týchto ministerstiev vyhýbajú zodpovednosti. Z hľadiska privátnej osoby, nič nie je lepšie vykalkulované vzbudiť hlbokú nespokojnosť, ako byť informovaný nejakým mestským úradníkom (ktorý je, ako sa predpokladá, jeho služobníkom a je bezpochyby kŕmený, odetý, ubytovaný a sú mu dané iné pohodlnosti na účet občana), že prípad je taký a taký, to alebo tamto musí byť urobené a že také je rozhodnutie ministerstva. Obyčajný občan vie veľmi dobre, že to je v skutočnosti rozhodnutie nejakého anonymného jednotlivca a že ministerstvo, súc ‘mýtickým’ konceptom, má veľmi málo spoločné s realitou a teda do určitej miery je fiktívne.

Vyhýbanie sa zodpovednosti prostredníctvom riadenia komitétmi je teda spojené s anonymitou, ktorá je večnou ochranou vládneho služobníčka. Táto anonymita je zakorenená vo všetkých úradoch a je využívaná najvyššími funkcionármi štátu. Osobné rozhodnutia takýchto mužov ovlivňujú osudy miliónov, avšak nie sú nimi prijímané ako od jednotlivca, ale ako od ministra a nepochybne za predpokladu, že je to Štát, ktorý to nariaďuje.

Keďže celý vládny biznis v tzv. Demokraciách je prevádzaný ‘komitétami’ (výbormi) s nevyhnutnou anonymitou, je samozrejme viditeľné, ako vyložene hlúpe chyby a omyly sú páchané s úplnou imunitou od následkov takýchto činov. Tento stav je v rozpore so základnou ľudskou prirodzenosťou, v ktorej osobná zodpovednosť je nielen záležitosťou svedomia, ale je prijímaná ako normálne ľudské vzťahy.

Autor: SITRA AHRA, www.protiprudu.org
Čítajte tiež:
Demokracia ako diagnóza

Bibliography:
Human Ecology , The Science of Social Adjustment (T. Robertson, Reprinted 1975)
The Modern Idolatry (Jeffrey Mark, Chatto & Windus, 1934)
This Age of Plenty (C. M. Hattersley, Pittman, 1934)
Wealth, Want and War (C. M. Hattersley, Pittman. 1937)
The Art of Central Banking (R. G. Hawtrey, Longmans, 1932)
Wealth, Virtual Wealth, and Debt (Soddy, Allen & Unwin, 1926)
The Financiers and the Nation (Thomas Johnston, Methuen, 1935)
The Bankers Republic (Chastenet, Palmer, 1926)

O ::prop

Pridaj komentár