Domov / Hlavná strana / História / Demokracia

Demokracia

tedor_richard-hitlers_revolutionKeď Európa stratila dôveru vo feudálno-monarchistický systém, ktorý po stáročia panoval v Európe, liberalizmus ponúkol politickú alternatívu. Vďaka jeho odkazu si ľudia boli vedomí svojich individuálnych ľudských práv bez ohľadu na pôvod, a práva na zastúpenie vo vláde. Pre mnoho ľudí sa stal koncept demokracie synonymom slobody. Hitler v roku 1933 získal moc v Nemecku ústavným spôsobom napriek tomu, že viedol kampaň proti demokracii. Národní socialisti chápali osobnú slobodu odlišným spôsobom, ktorý bol podľa nich realistickejší pre nemecké pomery.

Národno socialistickí propagandisti verejne uznávali prínos liberalizmu. Dr. Theo Rehm napísal v týždenníku úderných jednotiek strany Die SA o rozhodujúcej úlohe liberalizmu pri vstupe Nemecka do modernej doby tieto slová: „Vďaka víťazstvu liberálneho myslenia zažila stredná trieda a ďalšie sociálne vrstvy duchovné a ekonomické obrodenie. Mnoho cenných prvkov by inak zostalo ladom a neobjavených. Získali sme z nich prospech a uviedli ich do života. Taktiež by sa nemalo zabúdať, že po vojnách za slobodu (proti Napoleonovi), tí najlepší zástupcovia liberalizmu stáli v čele boja za zjednotenie Nemecka proti záujmom egocentrických kniežacích dynastií.“[6]

Rehm napriek tomu odsúdil základný predpoklad liberalizmu: „Absolútna sloboda liberalizmu v konečnom dôsledku ohrozuje výhody spoločného života ľudí v štáte. Pokus klásť na prvé miesto jednotlivca pred národ je chybou… Ak chce prežiť jedinec, musí najprv žiť národ; to vyžaduje, že nikto si nemôže robiť čo chce, ale musí sa prispôsobiť spoločným záujmom ľudí, a teda akceptovať obmedzenia a prinášať obete.“[7]

Hitler obhajoval organickú formu štátu. Rovnako, ako biologický organizmus, aj vláda organizuje spoločnosť tak, že každá časť vykonáva jednotlivé funkcie pre spoločné dobro. Žiadna jednotlivá vrstva sa nevyvyšuje na úkor iných. Organizmus prosperuje ako celok. Týmto spôsobom tak koná každý jednotlivec alebo trieda. Spoločnosť pracuje v harmónii, zdraví a pevne zjednotená pred vonkajšími vplyvmi alebo vyrušeniami. Ako je definované v periodiku Germanisches Leitheft (Nemecké smernice): „Každý jednotlivý prvok v Reichu zachováva svoj nezávislý charakter, napriek tomu sa však podriaďuje svojej úlohe v spoločnosti.“[8] Hitler to vyjadril vo svojom prejave v novembri 1930: „Správne je to, čo slúži celému spoločenstvu a nie iba jednotlivcovi… Najdôležitejší je celok, ten je zásadný. Len vďaka nemu dosiahne jednotlivec svoje miesto v živote a keď sa jeho postoj nezlučuje so zákonmi celku, potom ľudský rozum velí, že záujem celku musí mať prednosť pred záujmami jednotlivca.[9]

Ak chcete zorganizovať ľudí do združenia, funkčná spoločnosť vyžaduje, aby sa jeho členovia vzdali určitých osobných ambícií pre blaho iných. Vzájomné ústupky znamenajú ochotu spolupracovať. Spoločné ciele spoločnosti, ako obrana, obchod, prosperita, kamarátstvo a zaistenie potravy dosiahnu ľudia kompromismi pre dobro všetkých. Hitler veril, že národ ktorý to odmietne, neprežije. V prejave z apríla 1937 prehlásil: „Tento štát vstúpil do bytia a všetky štáty prichádzajú do bytia skrz prekonanie čisto osobných záujmov a individuálneho sebectva. Demokracia nedbalo kormidluje smerom ku jedincovi v centre všetkého. V dlhodobom horizonte je nemožné vyhnúť sa kríze a budú vznikať konflikty.“[10]

V Die SA Rehm varoval, že bez kontroly budú slobodné osobné ambície viesť ku zneužívaniu: „Ako liberalizmus kedysi poslúžil pri presadzovaní hodnôt, ako je osobná iniciatíva a vodcovské kvality, tak liberálne ideály slobody a individuality zdegenerovali do konceptu vyloženej svojvôle v osobnom živote, ba čo viac, aj v ekonomickom a obchodnom živote.“[11]

V článku z mája 1937 v ideologickom mesačníku Der Schulungsbrief (Vzdelávacie eseje) sa diskutovalo o naivnej viere liberalizmu v „prirodzenú dobrotu slobodnej osobnosti“. Autor – Eberhard Kaütter, vysvetlil logiku, ako sa to aplikuje na obchodný život v demokracii: „Liberalizmus predpokladá, že jedinec jednoducho opustí ekonomické princípy v prospech individuálnej aktivity v obchode, pokiaľ nerušene sleduje svoje záujmy… Liberálne sociálne princípy sú založené na predpoklade, že oslobodenie jednotlivca v súlade so slobodnou hrou povedie k nezávisle formovaným a spravodlivým ekonomickým podmienkam a sociálnemu poriadku.“[12]

Nemecký Inštitút pre Pracovnú vedu dospel vo svojej ročenke 1940 – 41 k záveru, že liberálne hospodárske politiky vedú k „zničeniu akejkoľvek usporiadanej spoločnosti“, pretože osoby v obchode „sa zbavujú všetkej politickej a sociálnej zodpovednosti“.[13] Germanisches Leitheft videl vo voľnom trhu bezuzdnú snahu o osobný zisk, ktorá je v rozpore s duchom organizovanej spoločnosti: „Už nie je viac posvätnou morálna väzba jednotlivca ku spoločnosti a nie je žiadna väzba človeka ku človeku vďaka cti alebo osobnej dôvere. Neexistuje žiadna vzájomná súvislosť alebo vzťahy medzi nimi mimo čisto materiálnych, sebeckých záujmov; čo v podstate znamená mimo zisku peňazí“.[14]

Novinár Giselher Wirsing uviedol Spojené štáty americké – vzor kapitalistického slobodného podnikania – ako príklad toho, ako liberálna ekonomická politika postupne vytvára sociálnu nerovnováhu s hlbokými rozpormi medzi biedou a bohatstvom: „Aj v samotnej Amerike už amerikanizmus viac nešíri prosperitu a nezlepšuje životnú úroveň širokých más, ale iba udržiava životný štýl privilegovanej vyššej triedy.“[15] Nemecká štúdia Was will Roosevelt? (Čo Roosevelt chce?) o ére depresie v Spojených štátoch poznamenáva nasledovné: „V USA nájdete oslnivé prejavy bohatstva a extravagancie, luxus zbohatlíkov vedľa nepredstaviteľnej chudoby a sociálnej skazenosti. … V najbohatšej krajine sveta, vychvaľovanom raji demokracie, desiatky tisíc amerických rodín musí živoriť v najskromnejších podmienkach. Milióny detí a ďalších občanov je podvyživených.“[16]

1.3.1

Mesačník Der Schulungsbrief bol hlavným ideologickým médiom, ktoré malo dosah na milióny čitateľov. Heslo na obálke: „Právo na prácu – povinnosť pracovať“

Hitler svojím vlastným prejavom na túto tému v júli 1930 opätovne potvrdil, že spoločnosť stojí a padá s jedným: „Náš národ nemôže ďalej existovať ako národ, pokiaľ nie je každá jeho časť zdravá. Neviem si predstaviť budúcnosť nášho ľudu, keď na jednej strane vidím korzovať dobre živených ľudí, zatiaľ čo na druhej strane sa potácajú vyziabnutí robotníci.“[17] Jeho predstava organicky riadeného štátu a dôraz liberálnej demokracie na individuálnu slobodu si samozrejme vyžadujú rôzny pohľad na úlohu vlády. Vo vydaní Der Schulungsbrief z júna 1937 je ponúknutá táto úvaha: „Pretože liberalizmus verí v posvätnosť neobmedzenej moci jednotlivca, popiera tým právo štátu vládnuť a jeho povinnosť viesť spoločnosť. Pre liberalizmus štát nie je nič viac, ako stelesnenie každého neprimeraného užitia moci. Preto sa snaží obmedziť autoritu štátu vo všetkých smeroch.“[18] Die SA zhrnulo, že „v súlade s liberálnym ponímaním nemá štát inú úlohu, iba slúžiť ako nočný strážnik, ktorý chráni život a majetok jednotlivca.„[19]

Čo sa týka parlamentného systému zastupiteľskej vlády, v tej istej publikácii bola odsúdená nasledovne: „Požiadavka ľudu podieľať sa na vláde bola ospravedlniteľná a pochopiteľná v novej dobe, keď politika prestala byť záležitosťou čisto panovníckych dynastií. Škodlivý vplyv a slabosť parlamentnej formy vlády však čoskoro vyšla najavo. … Účasť ľudu vo vláde však existuje iba na papieri. V skutočnosti sú do parlamentu pravidelne volení kariérni politici cez rôzne strany, ktoré založili. Z tejto činnosti vytvorili novodobú okupáciu. Nezameriavajú sa na blaho ľudu a štátu, ale na svoje osobné záujmy, alebo záujmy finančných kruhov, ktoré stoja za nimi.„[20]

Podľa Hitlera nedostatok štátnej kontroly v demokracii umožňuje triede bohatých manipulovať ekonomikou, tlačou a volenými zástupcami pre svoj vlastný prospech. Neustále sa zväčšuje rozdiel medzi chudobnými a bohatými, postupne sťahujúc robotnícku triedu ku dnu. Oslovujúc pracovníkov Berlínskych zbrojoviek vyhlásil v decembri 1940, že hlas verejnosti v demokratických systémoch je ilúziou: „V týchto krajinách vládnu peniaze. To v skutočnosti znamená niekoľko stoviek osôb vlastniacich obrovské bohatstvo. V dôsledku zamerania sa štátu na jednotlivca je táto skupina viac alebo menej nezávislá a slobodná. … Slobodné podnikanie táto skupina chápe nielen ako slobodu hromadiť kapitál, ale hlavne ako slobodu ho ľubovoľne používať; to znamená bez štátneho alebo národného dohľadu.

„Niekto si môže predstaviť, že v týchto krajinách slobody a bohatstva panuje neslýchaný verejný blahobyt. … Je to naopak, v týchto krajinách sú triedne rozdiely také veľké, že si ich ani nedokážeme predstaviť: nepredstaviteľná bieda na jednej strane, a rovnako nepredstaviteľné bohatstvo na strane druhej. Jedná sa o krajiny, ktoré vlastnia bohatstvo zeme a ich robotníci žijú v úbohých brlohoch. … V týchto krajinách takzvanej demokracie nie sú ľudia nikdy na prvom mieste. Najdôležitejšia je existencia niekoľko málo osôb, ktoré ťahajú za nitky v demokracii – niekoľko stoviek veľkých kapitalistov. Široké masy ich nezaujímajú ani najmenej. Jedinou výnimkou sú voľby.„[21]

V Die SA rozoberali aj ďalší problém demokracie, obzvlášť protivný Hitlerovi: „V demokracii neexistuje prakticky žiadna zodpovednosť. V daný moment rozhoduje anonymná väčšina. Vládni ministri jej podliehajú, ale nie je možnosť učiniť väčšinu zodpovednou. Následkom toho sú otvorené dvere dokorán pre politickú nezodpovednosť a neopatrnosť, korupciu a zlé hospodárenie s financiami. História demokracie je väčšinou históriou škandálov.„[22] Podľa Was will Roosevelt? „Korupcia sa rozšírila natoľko, že … žiaden americký občan sa nevzrušuje pri prípadoch nehanebnej korupcie vo verejnej správe, pretože korupcia je považovaná za fenomén vlastný vláde.“[23] Hitler raz spomínal, ako počas svojej mladosti naštívil rakúsky parlament a odhalil „zrejmý nedostatok zodpovednosti v jednej osobe.“[24] Germanisches Leitheft poznamenáva: „Absencia zodpovednosti je najvýraznejšou známkou nedostatku morálky.“[25]

Demokracia zlyhala, pretože bola produktom liberalizmu. Podľa nemeckej armádnej brožúry Wofür kämpfen wir? (Za čo bojujeme?) viedlo sústredenie sa na jednotlivca k „sebaláske a odmietaniu spoločenstva, spretrhaniu zdravého, usporiadaného a prirodzeného života.“ „Neprimeraná hodnota kladená na hmotné statky z ekonomického hľadiska vytvárala spoločenské triedy a podlamovala spoločnosť. Rešpektovaní neboli bezúhonní, ale bohatí. … Cieľom práce už nebolo zvyšovanie hodnoty spoločenstva, ale iba sledovanie svojich čiste osobných záujmov. Obchod sa vyvíjal nezávisle od ľudí a štátu a jeho podstatou a jediným cieľom bolo hromadenie bohatstva.“[26] Časopis NS Briefe to zhrnul: „Slobodu nemôžeme zamieňať za svojvôľu, nedostatok zdržanlivosti a egoistickú bezohľadnosť.“[27]

Hitler považoval nedostatok dôrazu liberalizmu na spoločenskú zodpovednosť za prekážku pre národnú jednotu. Stotožňoval sa so slovami štátnika Niccola Machiavelliho: „Nie blaho jednotlivca, ale blaho všetkých je to, čo nás robí mocnými.“[28] Hitler prevzal do rúk opraty vlády v ovzduší liberálnej politiky. Aby prekonal ideál liberalizmu – ktorý pre mnohých znamenal zosobnenie slobody – predstavil alternatívnu štátnu formu. To vytvorilo príležitosti pre vlastný rozvoj, ale aj viedlo Nemcov k poslušnosti. Hitler konečne dosiahol rovnováhu medzi slobodou jednotlivca a štátnou mocou, ako o tom dlho premýšľali nemeckí intelektuáli minulého storočia.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

Referencie:
[6] Rehm, Theo, “Politisches Wörterbuch,” Die SA. #9, Marec 29, 1940, s. 11
[7] Ibid.
[8] “Die deutsche und die westliche Freiheit,” Germanisches Leitheft 8/9 1942, s. 388
[9] Zitelmann, Rainer, Hitler Selbstverständnis eines Revolutionär, s. 387
[10] Ibid, s. 389
[11] Rehm, Theo, “Politisches Wörterbuch,” Die SA.#9, 1940, s. 11
[12] Kaütter, Eberhard, “Das Sozialproblem,” Der Schulungsbrief 5/37, s. 180-181
[13] Klüver, Max, Vom Klassenkampf zur Volksgemeinschaft, s. 12
[14] “Der Geist des Westens,” Germanisches Leitheft 8/9, 1942, s. 335
[15] Wirsing, Giselher, Der masslose Kontinent, s. 435
[16] Schadewaldt, Hans, Was will Roosevelt? s.37
[17] Klüver, Max, Vom Klassenkampf zur Volksgemeinschaft, s. 25
[18] Ganzer, Karl, “Der Geist des 19. Jahrhunderts,” Der Schulungsbrief 6/37, s. 225
[19] Rehm, Theo, “Politisches Wörterbuch,” Die SA. #9, s. 11
[20] Rehm, Theo, “Politisches Wörterbuch,” Die SA. #6, Marec 8, 1940, s. 5-6
[21] Bouhler, Philipp, Der grossdeutsche Freiheitskampf Band II, s. 158-159
[22] Rehm, Theo, “Politisches Wörterbuch,” Die SA. #6, 1940, s. 6
[23] Schadewaldt, Hans, Was will Roosevelt, s. 38
[24] Zitelmann, Rainer, Hitler Selbstverständnis eines Revolutionär, s. 381
[25] “Why—Warum?“, Germanisches Leitheft 8/9, 1942, s. 393
[26] Wofür kämpfen wir? s. 19-20
[27] Fell, Robert, “Briefe über Menschenführung,” NS Briefe, Máj 1939, s. 155

O ::prop

15 komentárov

  1. Megazločinec a podvodník W.S.Churchil sa nás snažil oklamať, že demokracia síce nie je najlepší vynález, ale nič lepšie zatiaľ na svete neexistuje.
    Tento nebezpečný človek sa nám snažil do hláv zasiať myšlienku, že demokracia je to najlepšie čo máme, a máme ju brániť do roztrhania tela neuvedomujúc si, že je to iba obyčajný podvod.
    Škoda že väčšina ľudí stále tomu verí.

  2. maršal Žukov

    Demokracia je manipulovanie tupými a neinformovanými masami. Nič viac. Vymysleli ju úhlavní nepriatelia árijcov – židia a ako všetci vidíme, aj úspešne nainštalovali skoro po celom svete. Francúzsku revolúciu zorganizovali len aby získali privilégiá, ktoré im panovníci rozumne nechceli poskytnúť. Židovský liberalizmus a boj za individuálne práva znamená boj za práva najväčších hajzlov a psychopatov, ktorí nemajú zábrany na ceste za svojím individuálnym blahom kradnúť a vraždiť

  3. O DEMOKRACII, LIBERALIZME, KRESŤANSTVE…

    Môže kačica vyznávať liberalizmus?
    Môže vol zmýšlať demokraticky?
    Môže koza byť kresťanka?

    Asi by sme sa dohodli, že moje otazky sú celkom legitimne, a že k tomu, aby sa niekomu dali prisúdiť vyššie spomenuté kategórie, musí jeho vedomie, bytie aj inteligencia dosiahnuť určitú rovinu.
    Nenešťastie však, náš politický systém je založený na predpoklade, že ak niekto chodí po dvoch nohách, pije pivo a nosí klobúk, má nárok na svoj názor, dostane hlasovacie právo, dokonca môže kandidovať na funkciu, v ktorej sa rozhoduje o osude nás všetkých.

    Za to, kde sa celý dnešný svet nachádza , ale hlavne za to, kam smeruje vdačime práve skutočnosti, že z akýchsi pochybných dôvodov, ktorými chceme zadosťučiniť politickej korektnosti, práve tomu, že nemáme odvahu povedať: Pane, váš názor na veci verejné nikoho nezaujíma, najskôr sa vy sám dajte do poriadku, vyčistite si topánky, oholte sa, umyte si zuby, postarajte sa o svojich päť detí a požiadajte až potom o voličský preukaz.

    Inými slovami, ked ja budem na Slovensku prezidentom, volebné právo budú mať len ľudia, ktorí k tomu majú aj predpoklady. Tak, ako tomu bolo aj v antickom Grécku, na ktoré sa tak radi odvolávajú rôzni hochštapleri, ktorí nám dnes vládnu, tvrdiac, že to čo tu máme, že systém, ktorí si oni vytvorili pre svoju potrebu je to, čo chceme aj my.

    Len preto, aby si čitateľ vytvoril aspoň hmlistú predstavu o tom, ako to za mojej vlády bude, načrtnem niekoľko záväzných kritérií pre získanie voličského preukazu:
    – vek najmenej tridsať rokov,
    – certifikát o výške IQ najmenej 110,
    – zamestnanie a riadne platenie daní aspoň desať rokov v súkromnom sektore (som presvedčený, že vsakovakí občianski aktivisti, pseudoumelci, športovci, poberači sociálnych davok, politológovia platení pochybnými cudzokrajnymi hochštaplermi, alebo showbiznisoví cirkusanti nemôžu mať názor, ktorý by bolo potrebne brať do úvahy),
    – mravná bezúhonnosť,nikdy netrestaní,
    – žijúci v trvalým manzelskom zväzku aspoň päť rokov.

    Začal som konštatovaním, že kačica nemôže byť liberálka, hoci nie som si istý, či trendy nenasvedčujú tomu, že aj taka vec by sa v budúcnosti mohla zmeniť, ak to hochštapleri budú potrebovať. Hovorím tak preto, lebo aj dnešný stav, v ktorom volebné právo môže mať každý blbec, tu máme len v záujme toho, aby sa tí zločinci, ktorí nemôžu presvedčiť mysliacu väčšinu, mohli odvolávať na podporu väčšinovej chamrade, ktorá by primeraným spôsobom zmanipulovaná zvolila do parlamentu aj krokodýla alebo Františka Šebeja.

    P.S. Práve dnes som šiel autom v údolí medzi dvoma obcami. Na čistine pri odbočke na lesnú cestu bolo o krásne rozkvitnutú rakytu poukladaných asi dvadsať kompletných drevených okien aj so sklami aj s ôsmimi ojazdenými pneumatikami. Nejaký demokrat (liberál, komunista, aktivista, kresťan, jedným slovom volič) si doma pred Veľkou nocou dal vymeniť staré drevené okná za plastové a kedže na naklaďaku mal ešte voľné miesto, vzal aj osem pneumatík, ktoré sa mu povaľovali na dvore, a drbol to do lesa.
    Ja viem, že niektorí nechápu, ako tie okná súvisia s politikou, a preto len poznamenávam, že takéto menejcenne hovädá by pri prichytení za mojej vlády nedostali dvadsaťeurovú pokutu, ale dvadsať rokov nutenych prác. A stratu občianskych práv navždy.

    Keby ešte stále niekto nechápal, čo som vlastne chcel povedať, poznamenám, že naozajstná demokracia môže byt len tam, kde chamraď vie, čo je to poriadok.

  4. ,,Mladenci,, navrhnite teda prosim idealny system a popiste strucne jeho funkciu. Ja navrhujem ,, Monarchiu,, avsak , nie s tymto odpadom , co dnes vedie svet tajne. Poznam aj noveho ,,Krala ,,v buducej monarchii ktora po sude pride . Hadajte , ako sa vola ?

    • Meno síce nepoznám, ale podľa tých podlízavých, oddaných a sladkých rečí, ktorými to uvádzaš, usudzujem, že musíš mať na mysli nejakého ďalšieho…



      Žida.

    • Načo chceš vymýšľať niečo, čo už je vymyslené. Máš to popísané aj v tomto článku čo a prečo áno alebo nie. Ale ak sa ti chce robiť zasa na panskom – no, tvoja voľba.

      • Ked to panske bude o skutocnom Panovi a o pravde , preco nie ?..Ale na hajzlov co si hovoria eliti sveta , robit urcite nebudem, ani klanat sa im…

      • Tomu chlapcovi asi pomalšie myslí, rád vymýšľa niečo nové, oveľa lepšie je použiť osvedčené.

  5. A, nie je práve dnes výročie takého „zaslúbenia“?

  6. Freudov synovec Edward Bernays pomáhal manipulovať masy pre Illuminátov. V jeho knihe “Propaganda” píše:
    “Vedomá a inteligentná manipulácia organizovaných návykov a názorov más je dôležitý element v demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí manipulujú tento neviditeľný mechanizmus spoločnosti, predstavujú neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou mocou krajiny”.

Pridaj komentár