Domov / Hlavná strana / Ekonomika / Dane sú podvodom elity

Dane sú podvodom elity

Euro coins in old woman's hands.

Poznámka autora: Toto pojednanie som napísal už pred pár rokmi (2011) a preto píšem ešte o korunách a halieroch, avšak na tom nezáleží, každá krajina má svoju menu a čo sa týka lúpeže zdaňovania, všetky sú na tom rovnako.

* * *

Dane sú podvod. Naše otroctvo závisí len na mentálnom bloku! Natlačiť desaťkorunáčku, alebo tisíckorunáčku stojí tých istých pár halierov. Prečo pracujete jeden tyžden za pár halierov? Kde sa vzala tá tisíc korunová hodnota?

Túto záhadu musíte vyriešiť vy sami vo vašich mysliach.

Prečo dávate systému naspäť 60 % vášho života v daniach, keď vláda môže vytlačiť všetky peniaze potrebné na budovanie a údržbu všetkých verejných prác a služieb?

Keď platíte vaše dane, stanú sa tieto verejné práce (objekty) vašim majetkom? Samozrejme že nie. Prečo teda platíte dane? Papierové peniaze nemajú žiadnu skutočnú (intrinsic) hodnotu. Sú len MIEROU HODNOTY. 80 % peňazí je len kliknutie na počítači (donedávna záznam na papieri).

Jediný spôsob, ako dať skutočnú hodnotu papierovým peniazom, alebo počítačovým záznamom je PRÁCU za PRÁCU! (za predpokladu že osoba má pracovať jeden týžden za cca 5000 korún).

Štátny pracovník pracuje jeden týždeň (nie pre privátne vlastníctvo) a takto pridelí skutočnú hodnotu prácou bezcennému kúsku papiera, alebo záznamu v počítači, dostane zaplatené priamo štátom.

On (ona) môže teraz použiť tieto ‘kliky na počítači’ na nákup súkromného majetku.

Prebehla skutočná výmena skutočných hodnôt!

Trestný zákon (v Kanade), Oddiel 380 (1) – Podvod – a malo by to byť zakotvené v trestnom zákonníku každej krajiny, hovorí:

„Každý kdo podvodom, falošne, alebo iným podvodným spôsobom, či už to je alebo nie je účelový klam v rámci tohoto Aktu, okradne verejnosť, alebo ktorúkoľvek osobu, či už úspešne, alebo nie o akýkoľvek majetok, peniaze alebo iné cennosti, je vinný z kriminálneho činu a podlieha uväzneniu na určitú dobu.“

Terajší daňový systém a terajší peňažný systém je teda PODVOD, KRÁDEŽ, VYDIERANIE A LÚPEŽ. Prestaňte platiť dane a pýtajte si späť vaše peniaze.

Alebo necháte vašu vládu naďalej si požičiavať peniaze od bánk za účelom platenia verejných prác a služieb, ALEBO to budete vy, kto poverí vládu natlačiť a vydať presnú sumu peňazí potrebnú na zaplatenie verejných prác a služieb.

Aky je rozdiel?

– v prvom prípade vás vláda musí zdaniť k smrti, aby mohla zaplatiť dlhy a úroky
– v druhom prípade nebudete musieť platiť žiadne dane

V prvom prípade ste otroci
V druhom prípade ste nadriadení

* * *

KOMUNIZMUS, najväčšia ilúzia všetkých čias.

Čím viac človek o tom číta, tým viac si uvedomuje, že ľudia sa stále mýlia v presnej definícii komunizmu. Väčšina ľudí, hlavne tí mladí, skutočne veria, že komunizmus je záležitosťou minulosti, niečo čo už patrí tej ‘poslednej’ generácii, ako kapitola histórie, ktorá už nemá vplyv na ich životy.

Častokrát, zo zvedavosti, je zaujimavé opýtať sa dospelých ľudí, narodených počas alebo po Druhej svetovej vojne, či vôbec niekedy čítali desať bodov Komunistického Manifestu napísaného K. Marxom. Je prekvapením, ak stretnete jedinú osobu, ktorá ho čítala. Je taktiež prekvapujúce, že mnoho ľudí, štastných, že sa dostali von spoza Železnej opony, si ani neboli vedomí z čoho utekajú, a cítili sa veľmi štastní, že opustili totalitný systém aby našli nový život v slobodnom svete (vrátane mňa).

Iba poniektorí z nich, obdarení zmyslom pre pozorovanie, však rýchlo vypozorovali, že desať bodov Komunistického Manifestu je taktiež hlboko zakorenené v takzvanom slobodnom svete, do ktorého utiekli.

Základný rozdiel medzi týmito dvomi systémami leží vo vlastníctve majetku. V komunistických krajinách štát vlastnil všetok majetok, zatiaľ čo v ‘slobodnom svete’ štát zdaní všetky majetky až pokiaľ je nemožné ich udržiavať a budú štátom skonfiškované. Konečný výsledok je ten istý, ale tí, ktorí vymysleli obidva tieto systémy (Komunizmus a Kapitalizmus) videli, že sa dá viac peňazí zarobiť v daňovom systéme, videli že ľudia budú produkovať a platiť dane v snahe udržať si svoj majetok a platiť dane, zatiaľ čo v totalitnom systéme sa jednoducho úplne vzdajú produkovania čohokoľvek.

Obidva systémy vytvoria ELITU, čo je malá minorita, ktorá bude vlastniť väčšinu majetkov.

Obidva systémy kvitli z praktizovania úžerníctva; tieto praktiky budú vždy produkovať ELITU, ktorá bude po čase vlastniť všetko bohatstvo krajiny. To sa už stalo v histórii mnohokrát.

Treba si v prvom rade uvedomiť, že Komunizmus nie je vôbec mŕtvy, ale rozkvitá a šíri sa po celom svete. Komunizmus je politická “mašinka” na reprodukciu a regeneráciu ELITY.

Elita je úspešná v zavádzaní komunistického aparátu preto, lebo väčšina ľudí nerozumie a ani nerozozná úžerníctvo v jeho mnohých a rozličných formách a efektoch na každú spoločnost. Spoločenstvá formujú civilizácie a história dokumentuje, že civilizácie kolapsujú každých 400 -700 rokov, čo závisí na stupni a rozsahu úžerníctva. Taktiež je dokázateľné, že väčšina vojen a revolucií sú zapríčinené z ekonomických a finančných dôvodov, nikdy z dôvodov ideologických, alebo náboženských.

Taktiež je históriou dokázané, že ľudia neorganizujú ani nefinancujú vojny a revolúcie; je to vždy ELITA, ktorá to robí, ľudia sú len schopní protestovať, demonštrovať, alebo klásť odpor v malých skupinách, ale nikdy nie sú schopní organizovať celonárodnú revolúciu, nie to ešte vojnu, alebo mezinárodnú Svetovú vojnu, ktorá vyžaduje nesmierne veľké medzinárodné financie.

Taktiež je historicky dokumentované, že obidve ideológie Komunizmu a Kapitalizmu boli dizajnované a financované ‘ELITOU PEŇAZĺ’, malou skupinou ľudí, ktorí kontrolujú mechanizmy Úveru a Meny, ELITA ktorá je nad zákonom a vládnymi opatreniami. V skutočnosti oni vlastnia Štátnu pokladnicu všetkých krajín a teda kontrolujú všetky vládne odvetvia.

I keď história peňazí je 3 800 rokov stará, aby sme ju pochopili, treba nám ísť späť len do roku 1694, keď prvá Centrálna Národná Banka prestala byť vlastnená anglickým kráľom a bola prevedená v nasledujúcom storočí do súkromného vlastníctva Rotschildovskej dynastie. Môžeme s istotou prehlásiť, že tento dátum bol začiatkom Komunizmu a Kapitalizmu ako ich dnes poznáme.

Nemusíme blúdiť v historických udalostiach, naša snaha je zistiť ako Komunizmus, alebo Kapitalizmus splodil ‘kastovnú’ spoločnosť a zabránil jednotlivcom prejsť z jednej ‘kasty’ do druhej. Konečný cieľ, ktorý chcú obidva systémy dosiahnuť, nie je rozdelenie bohatstva medzi ľudí, ale koncentrácia bohatstva v rukách pár ľudí; dnes je to omnoho viac viditeľné ako kedykoľvek predtým, keď sa pozrieme na ‘transnárodné’ monopoly.

Toto je dosiahnuté krok za krokom vytváraním ilúzií v našich mysliach.

Prvá ilúzia: ŠTÁT

Máme my skutočne právo na VLASTNĺCTVO majetku? Začnime teda otázkou: kto vlastní štát? Neberte túto otázku ľahko, kto vlastní suroviny a zem štátu? Legálna odpoveď na túto otázku je tak dôležitá, že všetci občania by sme mali hneď prestať pracovať a vyryť do kameňa: “KTO JE ŠTÁT” alebo „ČO JE ŠTÁT?“

1. Je ŠTÁT tá vec, pod ktorou rozumieme jednu osobu?
2. Je ŠTÁT tá vec, pod ktorou rozumieme všetkých občanov v ňom narodených?

Keď sme ŠTÁT my, občania, mali by sme dostávať dividendy za každé kilo surovín vyprodukovaných v krajine.

Druhá ilúzia: DANE

Zdaňovanie je s nami už po tisíce rokov a stalo sa skoro genetickým návykom v ľudských bytostiach, človek sa musí diviť, či je to časť našej DNA, pretože sa veľmi zriedka nájdu individuá, ktoré ich spochybňujú a ešte zriedkavejší sú tí, ktorí jasne vidia za daňami všetkých druhov fantastický podvod a v skutočnosti boli aj veľmi zriedkaví králi a štátnici, ktorí pozdvihli kráľovstvá a národy z otroctva.

Uvažujúc psychologicky, niet osoby, ktorá sa cíti šťastnou a ktorá s radosťou platí 40 %, alebo 50 % svojho zárobku a nedostane za to nič, bez akéhokoľvek návratného. Mnoho ľudí zabúda, že keď platia 40-50 % zo svojho života jednoducho preto, že musia pracovať za účelom zarobiť mzdy a prevažná väčšina ľudí je podvedome, z hÍbky duše proti, keď sú z ich platov zrážané dane, alebo keď príde čas na “Dajte Cisárovi, čo je Cisárovo” v priznaní daní na konci roku.

Tento podvedomý odpor núti ľudí premýšľať o miliónoch spôsoboch, aby platili menej daní, niektoré spôsoby legálne, ako všeliaké “daňové úľavy”, prístupné však len určitým jednotlivcom, väčšina iných spôsobov sú priame vyhýbanie daniam, alebo podvádzaním tých, ktorí si nemôžu dovoliť “daňových poradcov” zo stále rastúceho množstva tzv. “daňových konzultantov”.

Stretli ste niekedy niekoho, kdo chce a rád platí viac daní? A ak áno, povedal by ste, že je mentálne zdravý?

Viac ľudí by možno povedali, že by nemali námietky platiť dane, KEBY vláda bola čestnejšia, alebo KEBY zdaňovanie bolo férovejšie, alebo KEBY dane boli rovnomernejšie určované a tisíce iných KEBY. Alebo by vymysleli tisíce iných spôsobov rozšíriť daňovú základňu na bohatých, na korporácie, na cirkve, zredukovať toto, zredukovať tamto, rovnaká daň pre všetkých. Nikdy však nepomyslia na to, že každý medený halier daní zrodí armády byrokratov, lebo teraz naraz potrebujeme daňových odhadcov, daňových revízorov, daňových učtovníkov, daňových právnikov, daňové centrá, daňové súdy, daňových sudcov, daňových úradníkov, daňových agentov… Ale ani desať tisíc týchto byrokratov by nikdy nevedelo overiť transakcie veľkých bánk, alebo veľkých transnacionálnych korporácií, ktoré presúvajú milióny dolárov po celom svete každý deň a taká malá krajina ako Švajčiarsko, zastaví týchto revízorov od výkonu akejkoľvek kontroly a vnútorného vyšetrovania bankových kont uložených v ich bankách.

Zdaňovanie vytvorilo obrovskú masu ľudí, ktorí nič neprodukujú a vytvorili obrovskú hmlu nezrozumiteľných zákonov – úžerníckych zákonov, ktorým chýba akýkoľvek rozumový zmysel, dokonca aj právnici sú zmätení a musia žiadať o obežníky vysvetľujúce tieto zákony a sudcovia majú voľné ruky vynášať úplne ľubovolné rozhodnutia.

Daňoví ‘poradcovia’ sa vynárajú za každým rohom a zarábajú peniaze vyplňovaním našich daňových priznaní, musíme sa im so všetkým priznať, a ich účet nám predložený je len ďalšou formou zdaňovania.

Tretia ilúzia: VÝMENA

ELITA porušila zákon o výmene zavedením daní všemožných druhov.

Predtým než boli vynájdené peniaze, používali sme tzv. “výmenný obchod” (barter), vymieňali sme tovar a služby bez peňazí, dokonca aj dnes vymeníme veci a prácu bez toho, že by sme si vôbec uvedomili, že vymieňame veci a služby bez použitia peňazí a nevedomky, podvedome, skutočne prevádzame úplne legálnu a etickú transakciu.

Dnes niektoré malé komunity, ktoré porozumeli podvodu zdaňovania idú zpäť k výmennému spôsobu, ale tento spôsob výmeny je prakticky obmedzený a nemôže stimulovať širokú národnú ekonómiu a preto zavedenie peňazí ako prostriedok ‘výmeny’ bol logický ako aj praktický.

Ale aj pri použití peňazí vidíme, že legálna transakcia musí prebehnúť, inými slovami, ja vymením moju prácu za peniaze a tieto peniaze sú teraz moje. Tie peniaze vlastním ja. Ak ste majiteľ auta a chcete ho predať a ja ho chcem kúpiť, sú splnené podmienky pre “legálnu transakciu”, vymeníme si majetok, vy položíte vaše meno na moje peniaze, ja položím moje meno na vaše auto, uzatvoríme dohodu a čo sa stalo je to, že sme si “vymenili vlastníctvo majetkov”.

Z nejakého záhadného dôvodu takáto legálna transakcia sa nestane, keď platíme dane; nie je tu žiadna “výmena vlastníctva”, ani žiadna výmena služieb. Naopak, denne nám je niekoľkokrát prízvukované, že musíme platiť dane na zaplatenie ‘Verejných prác a služieb’, čo je taktiež demonštrované skutočnosťou, že keď nemôžeme uniesť bremeno zvyšovania daní, sme hneď od týchto odrezaní, alebo sme nútení ich “privatizovať “, čo znamená predať ich privátnemu sektoru ako privátne vlastníctvo! Toto je presne to, čo sa deje v posledných rokoch, že vraj za účelom udržať dane dolu, sa musia sprivatizovať potrebné ‘Verejné práce a služby’, ale odivuhodné je, že dane nikdy nejdú dolu; ako je teda možné, že Verejné práce sa znížili, ale dane sa zvyšili?

Dáva to nejaký zmysel?

Táto skutočnosť sama o sebe by mala byť dôkazom, že niečo je drasticky zlé a ľudia v každej krajine by mali volať po ‘verejnom vyšetrovaní’ tejto záležitosti, ale nikto sa nehýbe, lebo nikto nevie, čo sa má opýtať. Keď sa na to teda pozrieme z iného hľadiska, vidíme že Verejné práce sú privatizované, čo znamená, že spoločnosť je sformovaná do dvoch sektorov, Verejný priemysel a Súkromný priemysel.

Štvrtá ilúzia: PRIEMYSEL

Najlepšia definícia Bohatstva, akú poznáme, bola vyslovená géniom, ktorý rozoznal čo ELITA robí:

“Bohatstvo je vec, ktorá bola inteligentne transformovaná zo surového, neužitočného stavu do stavu užitočného. Bez bohatstva ľudstvo nemôže prežiť ”. Opýtajte sa vášho lekára, ako dlho a ako dobre môže fungovať váš mozog bez vody a potravy, alebo ako dlho vydrží vaše telo pri -15ºC teplote bez šatstva, alebo prístrešia, len pre uspokojenie a za účelom porozumenia, čo je hmota ktorá bola inteligentne premenená na Bohatstvo. Tento proces transformácie sa menuje Priemysel.

ELITA zničila zákon “SLOBODNÉHO PODNIKANIA” zavedením priemyselných monopolov pomocou daňového systému. Aby sme rozumeli, ako sa toto stalo, musíme sa pozrieť do priemysleného systému.

Do Verejného sektoru zaraďujeme všetkých tých ľudí, ktorí produkujú Verejné práce a služby.
Do Privátneho sektou zaraďujeme všetkých tých ľudí, ktorí produkujú Súkromné práce a služby.

Táto rozdielnosť priemyslu je logická a vychádza z potreby, preto je potrebné oddeliť tieto dva sektory, nakoľko jedni produkujú veci, ktoré nepatria nikomu, tí druhí produkujú veci, ktoré si môžeme vziať domov, teda patria jednotlivcom. Pri výmennom obchode, tieto dve skupiny by mali byť schopné vymieňať tovary a služby bez použitia peňazí, ale skôr než sa dostaneme do tohoto ‘inverzného efektu’ spôsobeného zdaňovaním a peňažnými systémami, argumentujme trochu viac o týchto rozdieloch medzi verejným a súkromným priemyslom. Sú totiž priemyslové odvetvia, ktoré nemôžu byť vlastnené súkromne, pretože sú monopolistické svojim charakterom. Sama príroda nám hovorí, že nemôžeme sprivatizovať určitý priemysel, jedine že by sme išli z Republikánskej spoločnosti do spoločnosti Imperiálnej, čo znamená, že buď tieto priemyslové odvetvia vlastní Verejnosť, alebo “Panovník”.

Keď tieto priemyslové odvetvia vlastní Verejnosť, to je to isté, ako povedať, že ich nevlastní nikto, ale ak ich vlastní “Panovnik”, to je to isté, ako povedať, že “Panovník” taktiež vlastní Verejnosť. Dnes smerujeme do imperialistickej spoločnosti privatizovaním ‘Verejných prác a služieb’ a nezdá sa, že to bude pekná cesta, lebo to sa už stalo v histórii predtym.

Pozrime sa teda na niektoré príklady monopolistického priemyslu a majme na zreteli, že sme rozdelili celý priemysel do dvoch kategórií, Verejnú a Súkromnú. Teraz sa musíme pozrieť, prečo niektoré priemyslové odvetvia nemôžu byť sprivatizované kvôli monopolistickému charakteru samotného priemyslu.

MONOPOL, nátlak, donútenie.

Príroda nám dala rôzne druhy surových neužitočných hmôt, a taktiež nám dala mozog v nádeji, že ich zužitkujeme a tiež nám dala na výber, ako ich využiť a môžeme si byť istí, že je teraz veľmi znepokojená našim výberom. Taktiež nám dala niekoľko zmyslov: dva z nich sa volajú Pozorovanie a Porovnanie, ale ELITA nám ich berie.

Medzi rokom 1737 a 1854 päť geniálnych mužov, všetci árijci, ale rozdielnych národností, objavili a rozvinuli elektrinu a jej výrobu. Je tomu 151 rokov, a dnes sa musíme opýtať: “Objavili elektrinu sami pre seba, alebo pre nás ostatných”? A kdo dnes vlastní to, čo oni objavili pred 151 rokmi?

Na výrobu elektrického prúdu potrebujeme rieky a údolia aby sme mohli vybudovať priehrady a zaplaviť veľké územia, alebo potrebujeme obrovské budovy pre generátory, v obidvoch prípadoch potrebujeme veľké trakty pozemkov aby sme mohli poslať elektrický prúd z elektrární do miest cez vedenia vysokého napätia, potom potrebujeme transformátorové stanice a potrebujeme nad, alebo pod zemou rozvodové káble do rozličnych častí miest a do domov a ostatných budov. Ako teda vidíme, náklady musia byť ohromné, tak isto množstvo potrebných materiálov. Keď by sme chceli sprivatizovať takýto priemysel, znamenalo by to, že vy a ja a všetci ostaní by sme mali mať možnosť súťažiť jeden proti druhému o najlepší produkt, najlepšie služby, najlepšie ceny; ale koľko riek a údolí máme, aby sme mohli vystavať priehrady a zaplaviť obrovské územia, aby sme vy aj ja a každý iný mohli vybudovať generátorové stanice? Koľko územia máme k dispozícii, aby sme mohli stavať vedenia vysokého napätia? Koľko transformačných staníc nám môže mestský distrikt povoliť stavať? Koľko stÍpov, alebo podzemných káblov môžeme nainštalovať, alebo koľko elektrických panelov môžeme nainštalovať do domov a iných budov, aby ste si mohli vybrať najlepšieho dodávateľa, najlepší produkt, najlepšie služby a najvýhodnejšie ceny?

Ako teda vidíme, príroda nám hovorí, že niektoré priemyslové odvetvia nemôžu byť privatizované.

Takouto istou logickou diskusiou môžeme argumentovať o mnohých iných priemysloch ako napr. úpravne vody, kanalizácie, železnice, letištia, prístavy, školy, nemocnice, univerzity, verejný dopravný systém… a mnoho iných, ktoré ešte musia byť uvážene a skúmané. “Panovníci” už mnohé sprivatizovali a hodlajú ich sprivatizovať všetky, pomaly ale isto, jeden za druhým. Tieto priemysly sú vysoký kapitál a vysoká koncentrácia materiálov. Množstvo kapitálu potrebného napríklad na vybudovanie telefónnej siete bolo zaplatené občanmi, čo bolo v prvom rade nesprávne, ale teraz, keď tento priemysel mohutným kapitálom bol sprivatizovaný, kto by bol schopný s ním súťažiť?

Každý národ, v každej krajine, bude priamo postihnutý, keď sa “Panovníci” rozhodnú zdvihnúť ceny. Ktorý verejný úrad ich zastaví, ktorý verejný úrad môže odolať panovníkovým podplácaniam, alebo tlaku?

Len niektorí vidia túto dilemu a omnoho menej ich vidí riešenie. Rozdelením:

1) kto je ŠTÁT a kdo vlastní surovinové bohatstvá štátu,
2) ktorý priemysel by mal byť sprivatizovaný, a ktorý nesmie byť sprivatizovaný,

začali by sme rozumieť prečo a ako sa stala ELITA nesmierne bohatou, nie preto, že oni sú ti jediní schopní spracovať suroviny, ktorákoľvek opica s mozgom to vie, ale pretože sa zmocnili surovín a priemyslu iných ľudí bez ich súhlasu a bez akejkoľvek náhrady.

Národ platil dane na vybudovanie týchto priemyslov, nikdy nepožadoval vlastníctvo týchto priemyslov požadovaním účastin (akcií), alebo bondov a teraz “Panovníci” ich dostali do svojho vlastníctva skoro zadarmo.

Vidíte už ako?

Piata ilúzia: PENIAZE

ELITA prebrala produkciu peňazi a úverov, kontrolujúc každé individuálne podnikanie v krajine.

Peniaze rastú na stromoch tak isto, ako špagety. Môžeme to smelo povedať a dať sa do štúdia histórie peňazí a pôžičiek (úverov). Musíme spomenúť niekoľko faktov:

1. Najdôležitejšia a najvyššia funkcia vlády je kontrola a regulácia Meny (obeživa) a Úverov. Keď vláda stratí túto funkciu, nemusíte viac voliť, pretože váš hlas nie je hodný ani papiera, na ktorom je uvedený.

2. Vlády všetkých krajín na tejto planéte už dávno stratili túto funkciu.

3. Vytváranie Peňazí a Úverov je privátne vlastníctvo.

4. Peniaze, ktoré cirkulujú, sú “Peniaze – Dlhy” (Debt Money), čo jednoducho znamená, že niekdo si ich musel požičať a eventuálne tieto musia ísť naspäť tomu, kto ich požičal a my ostaneme ‘odratí (z kože) na háku’.

Po zmocnení sa kontroly vytvárania peňazí a úverov, bolo už ľahké pre ELITU zmocniť sa kontroly všetkého ostatného zvrátením prírodných zákonov do ZÁKONOV ÚŽERNÍCTVA, a preto je teraz všade legálny systém v každej krajine tak prehnitý a zvrátený. Čo nás dnes nútia dodržovať ako ‘zákony’, sú zákony, ktoré sú proti našim vlastným záujmom a existencii, ktoré sú pre zisky a výhody len niektorých. Tieto boli dizajnované ELITOU, aby urobili ELITU tým čím je, Privilegovanou skupinou.

Aký je rozdiel medzi prírodnými zákonami a zákonami úžerníctva? Prírodné zákony sú založené na Etických a Morálnych kódoch, ktoré nám pomáhajú žiť v harmónii, zákony Úžery nás však stavajú jeden proti druhému. To je jednoducho ten rozdiel.

Jedným z prírodných zákonov je zákon o VÝMENE. Keď vymieňame (kúpa a predaj) tovary, alebo služby, berieme zreteľ na hodnotu, a hlavne na porovnávajúcu hodnotu, preto máme vyjadrenia ako “férová dohoda”, “dobrý obchod”, “zlý obchod”, “zlá dohoda”.

Pripomeňme si teda znovu, peniaze sú len pomaľované papieriky, ktorých natlačenie stojí pár halierov, či je to 10 alebo 1000 korún.

PREČO PRACUJETE TÝŽDEŇ ZA PÁR HALIEROV? VIDĺTE UŽ TÚ ILÚZIU?

Ak nie, tak sme v tažkostiach!

Nezabúdajme, že priemerná daň je 30 % (?) a okrem toho kadejaké ‘pridružené’ dane, daň z predaja, daň z dedičstva, daň z prepychu (ak ešte existuje), atď., sú ďalších 10 %, dávame teda nazpät bankám, cez daňový úrad, tisíce SKUTOČNÝCH PEŇAZÍ za pár halierový papierik, pretože vaše dane, ktoré dávate naspäť, teraz získali HODNOTU prácou, ktorú ste vyprodukovali.

Nezabúdajte však ani na to, že keď idete použiť akékoľvek Verejné práce, alebo služby za ktoré platíte dane, zase musíte platiť poplatky. A tak, dávate naspäť omnoho viac ako 50 %.

Jediný spôsob, ako môžeme VYBALANCOVAŤ VÝMENU medzi Verejným sektorom a Súkromným sektorom je prisúdiť SKUTOČNÚ HODNOTU tomu bezcennému papieriku, PRÁCU ZA PRÁCU. To sa môže stať len vtedy, keď Národná banka (samozrejme na pokyn vlády) vydá peniaze na zaplatenie Verejnému sektoru za PRÁCU odovzdanú v dodávkach a údržbe všetkých Verejných prác a služieb, ktoré nepatria nikomu, a tak dajúc SKUTOČNÚ HODNOTU papierovým peniazom.

Verejní pracovníci môžu teraz použiť HODNOTNÉ PENIAZE na zakúpenie Súkromného tovaru vyprodukovaného Súkromným sektorom ináč nazývaným SÚKROMNÝ MAJETOK. Najdôležitejší efekt bude taký, že peniaze vydané do obehu týmto spôsobom sa stanú peniaze POZITĺVNE, oproti PENIAZOM-DLHOM, ktoré sa všeobcne nazývajú peniaze NEGATÍVNE a väčšina z nich obnoví správnu cenovú hodnotu tovarov. V súčasnom stave ani nevieme skutočné hodnoty tovarov, ktoré kupujeme, vzhľadom na skutočnosť, že musíme pridať všetky dane a úrokové sadzby ku predajnej cene, a toto je skutočná inflácia, nie kontrolované tlačenie peňazí na zaplatenie hodnotnej práce.

Toho času, v tomto “systéme peňazí na dlžobu“, teda NEGATÍVNYCH peňazí, privátny sektor je dvojnásobne zaťažený; raz musí pracovať, aby získal peniaze na zaplatenie daní Verejnému sektoru, a musí znovu pracovať, keď Verejný sektor kúpi privátne výrobky, a koniec koncov, koho peniazmi platí dane Verejný sektor? A prečo platia dane, keď sú Vládnúcim orgánom? Človek sa musí diviť úrovni hlúposti, ku ktorej sa blížime hltaním televízie, a ostatných médií; je teda pochýb o tom, prečo sa bohatí stávajú bohatší a chudobní chudobnejšími?

Skôr než môžeme čokoľvek vyprodukovať, musíme splniť jednu podmienku, musíme zaistiť, že môžeme skonzumovať to, čo vyprodukujeme. Je to KONZUMÁCIA, ktorá stimuluje PRODUKCIU, a nie naopak. Preto nezamestnanosť je priamym následkom nedostatku konzumácie, ktorá úplne závisí na PENIAZOCH, ktoré sú v obehu k dispozícii.

V tridsiatych rokoch minulého storočia za tzv. “svetovej krízy” obchody boli plné tovaru, ale nebolo peňazí na ich nákup a nebolo práce zarobiť peniaze.

A naraz, v roku 1939 bolo (obzvlašť v Amerike a Anglii) plno peňazí na financovanie Druhej svetovej vojny, miliardy na výrobu prostriedkov na ničenie privátnych majetkov, ale nebolo peňazí na výrobu prostriedkov potrebných na budovanie, muži museli ísť “dobrovoľne” do boja za “slobodu”, pretože boli bez práce a nič nevedeli o tom, že zotročujú nielen sami seba, ale aj budúce generácie, ako povedal generál George C. Patton, citované pred americkým senátom, senatorom zo severnej Dakoty, Wiliamom Langerom 18 Apríla 1946:

“Bojovali sme vojnu v roku 1776 za Nezávislosť. Bojovali sme Občiansku vojnu za oslobodenie otrokov. Bojovali sme vojnu v 1918 (Prvú svetovú), aby sme urobili svet bezpečnejším pre Demokraciu. Bojovali sme túto vojnu (Druhú svetovú), aby sme stratili všetko čo sme získali v tých predchádzajúcich troch”.

Vedia naši “Panovníci” čo robia? Samozrejme že áno. Oni vedia presne hÍbku našej hlúposti a nepretržite nám hovoria, o čo hlúpejší sa ešte musíme stať a darí sa im to!

Myslíte si, že oni si robia starosti ohľadne “štátnych”, teda vlastne vašich DLHOV?

NIE, VÔBEC NIE, POZRITE SA, AKÍ SÚ ŠŤASTNÍ!

Autor: Sitra Ahra; www.protiprudu.org

O ::prop

2 komentáre

  1. Ad: musíme sa im so všetkým priznať, a ich účet predložený nám je len ďalšou formou zdaňovania. = toto bude asi premena (metamorfóza) byzantského proskinesis do finančnej podoby. Inak používate termín Elita. Pod elitou sa dá rozumieť panovník aj oligarchia. Panovníci ako súčasť šlachty rešpektovali určité princípy a pravidlá, napr. ich nepremnožovanie bolo zabezpečené tak, že súrodenci budúceho panovníka boli posielaní do kláštorov. Pre dnešnú oligarchiu takéto pravidlá neplatia, to sa len premmnožuje ako huby po daždi a s tým aj jej nároky.

  2. aj relativizmus je v podstate ilúzia, preto sa vyčiarkol z idei nacionálneho socializmu, národ nesmie byť spochybnený, jeho dejiny atd… ilúzia je krehká a v tom je jej sila

Pridaj komentár