Domov / Hlavná strana / Komentáre / Ďalší nevydarený experiment

Ďalší nevydarený experiment

retro-traktoristkyChue Phamová sa v článku, uverejnenom dňa 15. marca t. r. v nemeckom časopise Der Spiegel, venuje okrem iného aj novému bestselleru nemeckej autorky Evy Hermanovej „Evin princíp – V ústrety novému ženstvu“, kde autorka v úprimnej výpovedi priznáva, že v emancipácii nenašla nič pozitívne a až keď sa rozhodla pre manželstvo a materstvo, našla skutočné naplnenie.

Hermanová píše: „Ženy samé seba preťažili – príliš ľahko sme sa nechali zlákať príležitosťami ku kariére.“ V knihe odporúča ženám vzdať sa chladnej sféry práce, uprednostniť „farebný svet detí“ a objaviť tak „svoj osud utvárať atmosféru domova“. Nie je prekvapujúce, že mnohí jej túto iniciatívu nijako nevedia odpustiť…

Kritici sa na ňu vrhajú, že posiela ženy späť do 50-tych rokov a je tu aj veľa žien, ktoré by kariéru za výchovu vlastných detí nevymenili. Napriek tomu, že tieto dostávajú oveľa viac priestoru v médiách, Hermanová zistila, že vôbec nie je sama. Čoraz viac žien si zdesene uvedomilo, že sa silou-mocou snažia vpratať do roly, aká im prirodzene neprináleží. Napríklad Christa Mullerová, manželka bývalého ľavicového ministra financií Oskara Lafontainea ešte pred piatimi rokmi robila prednášky a tvrdila, že ona by nikdy nemohla byť len ozdobou svojho manžela. Potom svoj názor radikálne zmenila. Dnes venuje všetku politickú energiu tomu, aby sa rola domácej panej postavila do roviny s profesionálnou kariérou. Píše knihu pod názvom „Pozor, domáca pani! – Kariéra s výhľadmi“ a snaží sa dosiahnuť, aby štát ženám v domácnosti s deťmi platil za odvedenú prácu.

A teraz dokonca už aj na politickej úrovni sa v Nemecku rola ženy dostáva do popredia. Ursula von der Layen (CDU) rozvírila vo vlastnej strane a v širšej verejnosti diskusiu, ktorú možno zhrnúť do jednej vety: „Škodí psychologicky malým deťom, keď musia ísť do jaslí a do škôlky namiesto, aby mohli byť doma?“ Leyenová si to síce nemyslí (ako všetci prisluhovači nového svetového poriadku, v ktorom je príroda obrátená naruby), ale väčšina matiek sa na vlastnej skúsenosti presvedčila, že to skutočne platí. Mnohé ženy sa celý zvyšok života cítia vinné, že sebecky uprednostnili kariéru, osobné uplatnenie v spoločnosti, pred výchovou svojich vlastných detí.

Katolícky biskup Walter Mixa pred dvoma týždňami Leyenovú kritizoval za to, že povzbudzuje matky, aby nechali štát vychovávať svoje deti. „Tí, čo povzbudzujú matky dať deti krátko po narodení do opatery štátu, ich degradujú na stroje, produkujúce deti.“ Ale mnohí politici zaujímajú opačné stanoviská. Aj Angela Merkelová, prvá ženská kancelárka, sa nazdáva, že „rovnosť sa nedostaví dovtedy, kým muži nezmenia svoje správanie.“ A myslí tým aktívnejší prístup mužov k výchove detí a k fungovaniu domácnosti.

„Rovnosť“ – ako nesprávne chápu ľudia tento pojem! A to vo všetkých oblastiach života. A viniť z toho možno intelektuálov 20. storočia, ktorí mnohé pokrokové idey úplne obrátili naruby.

V rodinách často panuje atmosféra, ktorá deti už malička psychologicky ničí a deformuje. Ale ten problém nevyriešia neosobné jasle a škôlky, kde už veľmi malé deti musia čeliť stresom, s akými sa nevedia vyrovnávať ani mnohí dospelí! A nevyriešia ho ani Steinerove alebo Waldorfské školy, kde by sa učitelia venovali deťom ako unikátnym osobnostiam a snažili by sa o ich vývoj na základe detailného poznania ich duševnej štruktúry. To je síce vynikajúca idea, pokiaľ ide o charakter školstva, ale pre zdravý vývoj osobnosti to ani zďaleka nestačí. Osobnú lásku matky a otca, ich príklad v správaní, ich zainteresovanosť, pokiaľ ide o vývoj a úspech detí v živote, nemožno nahradiť neosobnou výchovou cudzích učiteľov a učiteliek! Školy by si mali zobrať príklad zo Steinerových ideí, ale o rozbíjanie rodiny sa môže snažiť len taký, ktorému ide o oslabenie ľudstva, aby nad ním potom mohol nekotrolovane panovať.

A práve to teraz všade naokolo vidíme. A kam nás novodobé experimenty doviedli? V akom stave sa dnes ľudstvo nachádza? Keby boli správne, svet by teraz vyzeral inak.

V pamäti ľudstva žije spomienka na časy, kedy rodiny žili nenáhlivým spôsobom života uprostred komunity, ktorá výchovu všetkých detí pokladala za svoju morálnu povinnosť. Žiadne násilné odtŕhanie detí od svojich milujúcich rodičov! Žiadne zotročovanie žien v práci, ktorú sa mužom robiť nechce! Tu ide o harmonickú, prirodzene fungujúcu spoločnosť, ktorá si rovnako cení a rešpektuje rolu muža, i ženy!

Ženy sú nenahraditeľné vo svojej prirodzenej roli: ako trpezlivé vychovávateľky vlastných detí, ako múdre poradkyne svojich manželov, ako veľké umelkyne pri utváraní atmosféry pokoja, súladu a dobrej vôle, v ktorej žije rodina – a potom následne aj celá spoločnosť.

Experimenty, ktoré v poslednom storočí slovanským spoločnostiam vnucovali cudzí, treba jasne prehlásiť za scestné a raz navždy sa od nich odvrátiť! Dobré a správne môže byť len to, čo nie je proti-prirodzené!

Mária Sepešiová
komentár k článku v Der Spiegel
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=6190

Z propáckeho archívu, 2007

O ::prop

Pridaj komentár