Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Čo naozaj chce Francúzsko v Mali

Čo naozaj chce Francúzsko v Mali

Mali fightingFrancúzska vojenská misia v Mali skrýva enormné riziká, islamisti hrozia odvetnými údermi v Európe. Napriek tomu vysiela prezident Hollande ďalších vojakov do tohto, na suroviny bohatého štátu, zmietajúceho sa v kríze. Aké záujmy sleduje Paríž? Kto bojuje proti komu? Najdôležitejšie fakty v prehľade.

16. január 2013 / Berlin/Hamburg – Boje na severe Mali sa stávajú prudšie, francúzske ozbrojené sily naposledy letecky zaútočili novými útokmi na islamistických rebelov. Budujú sa základne pozemných jednotiek, v súčasnosti sú francúzski vojaci na ceste na sever Mali. Ešte je úplne nejasné, ako dlho bude nasadenie trvať. Mali v súčasnosti pôsobí ako úplne rozvrátená krajina, bez akéhokoľvek poriadku. Prehľad najdôležitejších faktov:

Ako došlo ku konfliktu v Mali?

Mali platilo dlhé roky za výstavnú demokraciu v Afrike, ale od puču v marci 2012 bola krajina unášaná stále ďalej do chaosu: vojaci vtedy zvrhli prezidenta Amadou Toumani Tourého – a odôvodňovali svoj puč tým, že Touré len bezmocne prizeral povstaniu Tuarégov na severe krajiny. Začiatkom apríla 2012 vyhlásili Tuarégovia po rade vojenských úspechov dobité územie za nezávislé. Tuarégovia, ktorí odmietajú akýkoľvek štátny poriadok, narazili s týmto plánom na odpor bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska, ako aj u susedných štátov Mali. Svoju prechodne silnú pozíciu Tuarégovia medzitým stratili, dávno majú na severe Mali hlavné slovo islamistickí rebeli. Naposledy sa Tuarégovia dokonca ponúkli ako spojenci Francúzska v boji proti islamistom.

Prečo Francúzsko tak rýchlo zasiahlo do konfliktu?

Francúzska sólová cesta v Mali má dlhú históriu. Už mesiace nástojila Paríž bezvýsledne na medzinárodnom javisku na multinacionálnej intervencii v Mali, avšak doteraz nevedela vláda Françoisa Hollanda tento cieľ dosiahnuť – odhliadnuc od rétorickej podpory EÚ a USA. Ako bývalá koloniálna mocnosť sa Paríž bojí nielen o bezpečnosť pre cca 7.000 v Mali žijúcich Francúzov. Aj v samotnom Francúzsku žije veľká malijská menšina. Ak by teraz padol sever Mali kompletne do rúk islamistom a oblasť by sa vyvinula na nový tréningový tábor Al-Kaidy, muselo by sa Francúzsko obávať aj vo vlastnej krajine atentátov a nových teroristických buniek. Vláda v Paríži už zvýšila v poslednom čase bezpečnostné opatrenia vo vlastnej krajine. Vzhľadom na teroristické hrozby musíme prijať všetky „potrebné opatrenia“, vyhlásil Hollande. Bola zodpovedajúco posilnená ochrana a dozor vládnych budov, aj verejná doprava je silnejšie kontrolovaná.

Akú úlohu hrá nerastné bohatstvo?

Paríž však mimo to sleduje aj hospodárske záujmy. Okolo severného Mali leží mnoho uránových baní využívaných Francúzskom, ktoré krajina súrne potrebuje pre svoje atómové elektrárne. Štátny francúzsky atómový koncern Areva ťaží urán u malijskeho suseda Nigeru, ktorý sa stal medzičasom najväčším producentom uránu na kontinente. Aj v samotnom Mali sa našiel urán. Atomárna nezávislosť je vo Francúzsku viac či menej otázka štátneho záujmu a stojí teda na samom vrchu agendy každej vlády. Tomu zodpovedajúc sa v uplynulých dňoch veľmi rýchlo zjavilo u kritikov francúzskej intervencie podozrenie, že Parížu nejde o samotný boj proti teroristom. Vojenská angažovanosť Francúzska slúži „aj k zabezpečeniu jeho vlastnej energetickej bezpečnosti s lacným uránom od malijského suseda Nigeru“, vyhlásila Spoločnosť pre ohrozené národy.

Kto sú rebeli?

Samozvaní rebeli absolvovali v uplynulých mesiacoch doslovne víťazný pochod, šikovne využili mocenské vákuum v západoafrickom štáte. Najprv podnietili tuarégske milície spolu s niektorými islamistickými skupinami revolúciu. Pritom im pomohli zbrane zo skladov zvrhnutého líbyjského vodcu Muammara al-Gaddafiho, slabá malijská armáda bola behom niekoľkých dní vyhnaná z troch severomaliských centier Timbuktu, Gao a Kidal.
Aliancia medzi Tuaregmi a islamistami skupiny Ansar al-Din („Obráncovia viery“) ako aj s teroristickou sieťou al-Kaida úzko prepojenej skupiny Mujao („Hnutie pre jednotu a džihád v západnej Afrike“) nevydržala dlho. So svojimi bojovými skúsenosťami prevzali islamisti krátko po revolúcii na severe Mali velenie, vyhnali svojich bývalých spojencov Tuarégov z miest a etablovali fundamentalistický Boží štát podľa vzoru afgánskeho Talibanu. Namiesto sudcov teraz vyhlasujú duchovní pred stannými súdmi rozsudky smrti voči údajným Bohorúhačom, amputujú zlodejom ruky a prenasledujú ženy, ktoré sa chcú brániť proti násilným vydajom.

V súčasnosti prekvitá v krajine trh so zbraňami, v žiadnom inom regióne sveta sa nedajú tak lacno získať moderné rakety zem-vzduch, alebo útočné pušky ako na severe Mali. Spravodajské služby udávajú naposledy počty islamistických bojovníkov okolo 2.000, avšak Boží štát priťahuje už mesiace regrútov džihádu z celého sveta. Po intervencii Francúzov sa stanú cesty teror-turistov do krízovej zóny ešte atraktívnejšie. Bojovníci nie sú síce ešte v stave schopnom k vojenským veľkooperáciam, avšak proti ich pick-up-ovej mobilnej malo-armáde je vojna viac ako ťažká.

Ako je to s hospodárstvom v Mali?

Mali platí za jednu z najchudobnejších krajín sveta, pre pestovanie napr. ryže, alebo zeleniny je pôda príliš suchá, väčšina obyvateľstva nemá prístup k čistej pitnej vode. Mali disponuje množstvom nerastného bohatstva, väčšina z neho nie je ešte sprístupnená. Tak sa má v krajine mimo uránu nachádzať medzi iným ropa, zemný plyn, zlato, diamanty a meď. Medzinárodné koncerny sú v Mali už dlhšie aktívne, aby našli tieto žiadané suroviny.

Prečo je armáda Mali taká slabá?

Armáda Mali, tu sú si západné vlády a tajné služby jednotné, je v dezolátnom stave. Roky bol výcvik a vybavenie ozbrojených síl zanedbávané. Zatiaľ, čo sa generáli zaoberali mocenským pokrom v hlavnom meste Bamaku, vojaci masívne dezertovali kvôli minimálnym platom, v prepočte u nižších služobných hodností 5 dolárov na mesiac. Na príklade Mali sa ukázalo, že vojenská pomoc zo zahraničia, vrátane výcviku dôstojníkov v USA, alebo Európe priniesli málo. V prípade Mali to bol predovšetkým v USA vyškolený plukovník Sanogo, ktorý v marci 2012 využil politické vákuum pre vojenský puč a sám seba krátkodobo korunoval za prezidenta.

Ako vyzerajú vojenské plány?

Minulý piatok odštartovalo Francúzsko prekvapivo vojenské sólo do svojej bývalej kolónie a získalo medzitým logistickú podporu z viacerých krajín, medzi inými z Veľkej Británie a USA. Vláda v Paríži sa snaží o skorý koniec nasadenia – avšak či sa to podarí o tom možno pochybovať. Francúzske ministerstvo obrany plánuje, podľa viacerých správ, vyslanie až 2.500 vojakov, prezident François Hollande hovoril predtým o 750 vojakoch. Naviac preložilo Francúzsko okolo 30 tankov z Pobrežia slonoviny do Mali. Je to indícia pre to, že samotné útoky bojovými lietadlami nestačia , aby zahnali späť dobre vyzbrojených rebelov.

Ešte je Francúzsko na fronte osamotené, plánované je ale Bezpečnostnou radou OSN povolené nasadenie 3.300 vojakov západoafrického spoločenstva štátov Ecowas. EU chce nasadenie podporiť jednou vojensko-výcvikovou jednotkou. Experti však rátajú s tým, že táto operácia v krízovej oblasti nemôže začať skôr ako na jeseň, prípadne dokonca ešte neskôr.

Akú úlohu hrá Nemecko?

Minister zahraničia Guido Westerwelle (FDP) viackrát zdôraznil, že Nemecko do Mali nevyšle žiadne bojové jednotky. Avšak s Francúzskom sa bude rokovať, „aká podpora politická, logistická, medicínska a humanitárna bude zmysluplná“. V Berlíne medzitým vyhlásili Westerwelle a minister obrany Thomas de Maiziére, že dva stroje Transall Bundeswehru by mali vojakov Ecowas transportovať do Mali.

Preklad: Juraj Borský, ::prop
Autori: Matthias Gebauer, Björn Hengst
Zdroj: DER SPIEGEL

O ::prop

Leave a Reply