Domov / Hlavná strana / Komentáre / Čo je „biela genocída“ – komplexné vysvetlenie

Čo je „biela genocída“ – komplexné vysvetlenie

„Biela genocída“ je pojem, ktorý v poslednom čase získal väčšiu pozornosť v médiách a v internetových komunitách, no nie každý chápe jeho význam. Nedávno sme napísali článok, ktorý sa dotýka tejto témy, no tento článok si kladie za cieľ vysvetliť tento pojem podrobnejšie, aby sme poskytli lepšie pochopenie fenoménu bielej genocídy.

Ale kým budeme pokračovať, aby sme definovali bielu genocídu, pozrime sa na skutočnú definíciu genocídy a ako ku nej došlo.

Pojem „genocída“, ktorý dnes mnohí považujú za samozrejmosť, pred rokom 1944 v skutočnosti neexistoval, až kým ho nevymyslel muž menom Raphael Lemkin. Účelom bolo definovať násilné zločiny spáchané proti rôznym skupinám ľudí v našich spoločnostiach so zámerom spôsobiť zranenie tej konkrétnej skupine ľudí, keďže sa zvyšovala potreba sformulovať a definovať ľudské práva po udalostiach druhej svetovej vojny, a stal sa imperatívom na zaistenie práv jednotlivcov a takisto skupín.

Slovo „genocída“ sa odvtedy ustálilo dosť efektívne a dnes si väčšina ľudí myslí, že pozná definíciu „genocídy“. Opýtajte sa človeka, čo to znamená, a on vám s najväčšou pravdepodobnosťou povie, že je to jednoducho skutok zabitia skupiny ľudí za účelom ich zničenia prostriedkami násilného krviprelievania. Avšak, ten pojem je omnoho komplexnejší než takýto výklad, čo bude jasné, keď si skutočne prečítate definíciu, ako je uvedená v medzinárodnom Dohovore OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

Čo hovorí konvencia OSN o genocíde?

Ako sa tvrdí v článku číslo dva v konvencii o genocíde:

Článok II: V súčasnom dohovore genocída znamená akýkoľvek z nasledovných skutkov spáchaných s úmyslom zničenia, celého alebo čiastočného, národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny, ako je:

(a) Zabitie členov takej skupiny;

(b) Spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia členom takej skupiny;

(c) Zámerné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočne fyzické zničenie;

(d) Uvalenie opatrení smerujúcich k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí;

(e) Násilné prevádzanie detí z jednej skupiny do inej.

Keď si prečítate skutočný článok, bude vám jasné, že existuje niekoľko definícií v rámci pojmu „genocída“. Podľa Raphaela Lemkina, ktorý je zodpovedný za právnu definíciu slova používaného dnes, nezáleží na tom, ako sa pokúšate eliminovať národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ľudí, alebo jednotlivcov patriacich do takých skupín, stále sa to považuje za genocídu:

Genocída nevyhnutne neznamená okamžité zničenie národa… Jej zámerom je dať najavo koordinovaný plán rôznych akcií zameraných na zničenie podstatných základov života národných skupín, s cieľom vyhladenia skupín samotných. Cieľmi takého plánu by bola dezintegrácia politických a sociálnych inštitúcií, kultúry, jazyka, národného cítenia, náboženstva a ekonomickej existencie národných skupín, a zničenie osobnej bezpečnosti, slobody, zdravia, dôstojnosti a i životov jednotlivcov patriacich do takých skupín.

A predsa je väčšina ľudí oboznámená len so zabíjaním členov skupiny. Toto je najbežnejšia definícia a je pravdepodobne tou jedinou, s ktorou je väčšina ľudí oboznámená. Ale pozrime sa tiež na iné body v kontexte so súčasnou globálnou politikou.

Ak sa pozrieme na západné krajiny, skutočne môžeme vidieť stopy bodu (b), (d), nehovoriac o (c). Pokiaľ ide o bod (b) v západných bielych krajinách, fenomén kultúrneho marxizmu našim ľuďom bez pochyby spôsobil mentálnu ujmu. Po generácie boli naši ľudia učení, že sme ako bieli ľudia kolektívne vinní, a že sme takým či onakým spôsobom zodpovední za väčšinu problémov sveta. Sme povzbudzovaní k tomu, aby sme sa hanbili za seba a za svoju minulosť a pôvod. My, bieli, sme tí jediní, ktorým sa hovorí, že by sme mali byť potrestaní za historické skutky otroctva alebo dobývania, ako keby sme boli výlučne zodpovední za minulé činy našich predkov, alebo ako keby sme boli výlučne jedinými ľuďmi na Zemi, ktorí v minulosti spáchali také skutky. Systémy presvedčenia, ako je tento, vymyli našim ľuďom mozog, aby boli ľahostajní voči svojmu vyhynutiu, a dnes mnohí z našich ľudí trpia protibelošskou mentalitou.

Pokiaľ ide o bod (d), môžeme tvrdiť, že i tento bod je dnes relevantný, keď berieme do úvahy normu slobodného potratu. Dnes nie je pre západné ženy nezvyčajné využiť potrat ako formu kontroly pôrodnosti. Bez ohľadu na váš názor na túto vec, jej výsledky (rovnako ako ostatné faktory) vedú k veľmi nízkym mieram pôrodnosti medzi belochmi. Namiesto toho, aby sme mali viacej detí, očakávame, že imigranti nahradia našu klesajúcu populáciu a našu zmenšujúcu sa pracovnú silu.

V každom prípade, je to bod (c) Zámerné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, ktorý je hlavným aspektom „bielej genocídy“.

Ak si všimneme čo sa deje v západnom svete, budeme svedkami, že skutočne existuje politika nepretržitej masívnej imigrácie z Tretieho sveta do všetkých bielych krajín a len bielych krajín. Táto politika otvorených hraníc, ktorá povedie ku bielej menšine v našich vlastných krajinách, v kombinácii s nútenou asimiláciou a právnym nútením bielych oblastí stať sa „diverznejšími“ (čo znamená menej bielych ľudí a zmiešané obyvateľstvo vo všetkých a len bielych krajinách), je to, čo spĺňa definíciu (bielej) genocídy tak, ako je definovaná v Článku II časti (c) Dohovorov OSN o genocíde, pretože táto zámerná politika uvádza našich ľudí do takých životných podmienok, ktoré spôsobia ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.

Dobre, rozumiem, ale naozaj sa táto politika presadzuje?

Áno. Kládol som si tú istú otázku pred mnohými rokmi, ale keď som sa začal pozerať na mapu sveta s touto novou perspektívou, bolo mi jasné, že toto nie je náhoda. Vidíte, že táto politika sa presadzuje v každej západnej krajiny s prevažne bielym obyvateľstvom. Nazývajú to „diverzita“ a „multikulturalizmus“, ale v skutočnosti sú to len pekne znejúce slová, ktoré hovoria „otvorte hranice“ a „menej bielych ľudí“, keď sa nad tým zamyslíte.

V Číne nevidíme politiku otvorených hraníc.

Nepočujeme, že by niekto požadoval od Saudskej Arábie, aby prijala ľubovoľný počet utečencov, a nepočujeme, že by niekto nazýval Japoncov nacistami za to, že nechcú multikulturalizmus.

Keby Peru alebo Alžírsko zatvorili zajtra svoje hranice, nikto by ich nenazval „rasistami“, ale všetci vieme čo by sa stalo, keby sa tak rozhodlo Nemecko alebo Spojené kráľovstvo. Nemáme dovolené hlasovať o tejto politike, napriek rastúcim obavám v radoch európskeho obyvateľstva. V bielych krajinách musí byť politika otvorených hraníc. Ktokoľvek, kto odporuje tejto politike, je nazvaný „rasista“ alebo „nacista, ktorý chce zabiť šesť miliónov Židov“. Toto všetko je súčasťou protibelošského psychického rozpoloženia.

Presadzuje sa táto politika aj niekde inde, kde sa to považuje za genocídu?

Človek sa len musí pozrieť na Východ, aby uvidel, že veľmi podobná politika prebieha v okupovanej krajine Tibet. Situácia v Tibete je taká, že majú nútenú politiku otvorených hraníc a sú podrobení masovej čínskej imigrácii. Etnickí Tibeťania sú v skutočnosti už menšinou vo svojej vlastnej krajine. Ich kultúra podstupuje hlboké zmeny a obyvateľstvo je nútené asimilovať sa s cudzími migrantmi. Tibeťania nemali v tejto veci na výber, nemajú dovolené hlasovať za, alebo proti tejto politike, ktorá prebieha.

Znie vám to povedome?

Následky tejto politiky povedú k ešte menšej populácii Tibeťanov a ak sa nič nezmení, nakoniec riskujú vyhynutie, ak budú Číňania pokračovať s touto politikou. Inými slovami – genocídou.

Sám Dalajláma sa samozrejme vyjadril proti tejto politike niekoľko krát, ale bezvýsledne. Dokonca spochybňoval podobnú politiku prebiehajúcu v Európe, varujúc pred následkami masívnej imigrácie z Tretieho sveta a fenoménom utečencov.

Tibet je samozrejme len jedným súčasným príkladom skutkov genocídy, sú mnohé historické príklad takýchto skutkov, ktoré tu nebudeme podrobne rozoberať.

Ale otázka, ktorú by sme si po prečítaní tohto všetkého mali všetci položiť je: ak to, čo sa deje v Tibete sa uznáva ako genocída podľa medzinárodného práva a podľa definície, potom prečo ju niektorí ľudia popierajú, keď sa tá istá politika presadzuje v prevažne bielych krajinách?

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: thisiseuropa.net

O ::prop

2 komentáre

  1. V Cine nedavno vybudovali na severe pri mongolskych hraniciach super modern mesto pre
    100 000 obyvatelov, zije v nom vsak len asi 1000 obyvatelov, zvysok bytov a obchodov je prazdnych. Cize by tu polahky mohli usadit utecencov z Blizkeho vychodu. Preco nikto na nich netlaci tak ako na zapadne staty? Na TV ukazali Miss japonska ktora ma Indicku matku, preto je trosku tmavsia ako ostatne Japonky, napriek tomu ju neuznavaju za Japonku. Ludska populacia mala najzdravsie ukazovatele v roku 1960 odvtedy biela populacia doslova stala na bode nula, kym krajiny 3 sveta sa zdvojnasobovali kazdych 20 rokov. Vid taky Pakistan

    • Pán Kazok, zaujímavý návrh, ale neuskutočniteľný. Keby sa veci odvíjali, ako si to my dvaja a asi aj mnoho iných predstavujeme, svet by vypadal ináč.
      Nemyslím, že by tí migranti, ktorí zaplavujú Európu a ostatný svet, mali záujem ísť do Číny a že by Čína mala záujem im vyplácať také sociálne dávky, ako Nemecko a iné európske krajiny.
      Ale hlavne, nemyslím si, že by sa tam hnali židovské banky, aby si tam otvorili svoje pobočky, lebo určite viete aj vy, že na tejto planéte existuje skupina ľudí, ktorí nikdy nemali záujem tvrdo a statočne pracovať, ale radšej parazitovať na tých, ktorí tvrdo a statočne pracujú.
      V jednom vašom minulom príspevku ste spomínal o ponuke Austrálie, dať tejto skupine územie pre ich ‘vytúžený homeland’.
      Ponuka bola odmietnutá, ako boli odmietnuté všetky iné ponuky predtým –
      Uganda (i keď Dr.T.Hertzl, pôvodca myšlienky sionzmu súhlasil, sionisti-ruskí chazari, odmietli), Madagaskar, Birobidžan (v Rusku), nič nevyhovovalo.
      Oni chceli “svoju” vraj historicky im patriacu zem, ktorá im nikdy historicky nepatrila, lebo keď tam Abrahám prišiel (zo Sumerského Uru), tá zem, Canaan, bola obývaná s pomerne vyspelou civiliziou a hlavným mestom Horetz, ktoré obyvateľstvo postupne, do posledného, vyvraždili.
      Nie, oni chcel Mŕtve more a priľahlé oblasti z dôvodov, ktoré objasním.

      Vzhľadom na dobre známu nenásytnú vášeň židov a ich ‘talent’ dostať niečo za nič, je zrejmé že, alebo boli úprimní vo svojich požiadavkách, tvrdiac že boli zaktivizovaní len hlbokou láskou a duchovným putom ku ich “rodnej zemi”, alebo mali vynikajúcu a tajnú príčinu, to tak veľmi chcieť.

      Čo sa týka toho prvého dôvodu, uvažujme takto. “Vandrovali”a usadili sa v každej krajine, ktorá ich mohla “stráviť” po viac ako dvadsať storočí, beztoho, aby čo len raz ukázali svoje odhodlanie spoločne vyriešiť túto túžbu a ešte omnoho menej, vrátiť sa do Palestíny.
      Prečo teda, tento náhly príval lásky, ktorý bol žid ochotný obetovať všetko, pre svoj ideál?
      Nebolo by správnejšie si myslieť, že to akosi pripomína príbeh o ušlej žene, ktorá znova našla svoj dlho stratený materský inštinkt a zmysel pre manželské povinnosti a vrátila sa domov, akonáhle sa dozvedela, že jej manžel zdedil veľké bohatstvo?

      Čo sa týka toho druhého a omnoho prevdepodobnejšieho dôvodu židovskéj náhlej túžbe po zemi, ktorú zanedbali pred toľkými storočiami, uvážme povahu a rozsah nerozvinutého bohatstva Palestíny, pravdepodobne väčšieho, ako
      v ktorekoľvek krajine na svete, tej istej veľkosti.
      Lord Moyne, ako High Commissioner (Štátny sekretár pre kolónie) sa otvorene vyjadril proti monopolu tohoto nesmierneho nevyvinutého bohatstva každého národa, alebo rasy a bol zavraždený (atentát), židovskou teroristickou skupinou Lehi. Praezident “Sionistickej Federácie” namyslene, drzo poznamenal:
      “Kľúč od dverí Palestíny nie je vo vačku Vysokého Komisára, ale vo vačku židov z New Yorku” – a to cez Palestínsku “Corporation New York”!
      Zákaldom boja v Palestíne je preto zrejme boj o monopol tamojšieho bohatstva a bohatstva v areáli Mŕtveho mora a odpoveď nám dáva chladná realita.

      Nasleduje výťah z publikácie
      “Pro¬duction of Minerals from Waters of The Dead Sea Area, 1915” (Produkcia minerálov z vôd areálu Mŕtveho mora, 1915):

      Potassium Chloride……..2,000 miliónov ton
      Magnesium Bromide………980 “ “
      Sodium Chloride………..11,000 “ “
      Magnesium Chloride…..22,000 “ “
      Calcium Chloride………..6,000 “ “
      Potash ……………..nevyčerpateľné
      Carnallite……………………viac ako Potash
      Ropa………odhad nie je známy, ale prítomnosť dokázaná spoločnosťou Standard Oil
      Zlato………v hodnote približne £5,000 miliónov (odhad francúzskych vedcov)

      Tieto fakty sa v Parlamente nestratili, ako nám prezrádzajú nasledujúce výňatky z prejavu, ktorý predniesol v Parlamente Major Legge-Bourkee v júli 1948:
      “Už v roku1864 bola Turkom naznačená možnosť (Palestína bola vtedy pod tureckou kontrolou), že z Mŕtveho mora móže byť produkovaná potash.
      Tento datum je dôležitý preto, lebo predchádza o tridsať-tri rokov prvý Sionistický Kongres v roku 1897.
      Odvtedy rôzni Sionisti komentovali budúce ekonomické prospekty a na zasadaní 20-ho mája 1929, pán Ettinger, zo Sionistickej Federácie zo Sydney, Australia, referujúc na Novomeysky-ho koncesiu, ktorá sa odtedy stala Palestine Potash Company, povedal nasledovné,
      “Keby sme boli stratili túto koncesiu, naša celá budúcnosť v Palestíne mohla byť v nebezpečIí. Všetky tieto záležitosti sú ekonomickej povahy, ale je to táto sféra, kde naša politická práca je najdôležitejšia.
      Rok predtým židovský šéf I.C.I. (Imperial Chemical Industries) , Sir Alfred Moritz Mond, ktorý sa neskoršie stal prvý lord Melchett, na konferencii Sionistov a ne-Sionistov v Biltmore Hoteli, New York, 28-ho októbra, 1928 povzbudzujúc ne-Sionistov, aby sa zapojili do Sionistického hnutia, povedal:
      “Dovoľte, aby som vám povedal, že si nemôžete dovoliť čakať. Zatiaľ, čo my diskutujeme, iní ľudia jednajú. Máme zprávy, pokiaľ sa týka možností v Palestíne, Gentili získavajú zem a začínajú preberať vlastníctvo všetkých najlepších vecí v krajine…..Ak sa nespojíme a neurobíme niečo v budúcich piatich rokoch, príležitosť môže byť nepatrná a idealy, ktoré sme si predurčili v Palestíne sa možno nikdy nebudú realizovať.
      Nepochybujem o ekonomiskom vývoji v Palestíne. Ten je zaistený.
      Problém je – kdo to urobí”?

Pridaj komentár