Domov / Hlavná strana / Komentáre / Cesta k pohrome je vydláždená dobrými úmyslami

Cesta k pohrome je vydláždená dobrými úmyslami

cigani_protest_zhromazdenie„Zničením stredo-európskej kultúry – či už vojnou alebo amerikanizáciou – sa znemožní vzostup budúcej slovansko-nemeckej epochy, pretože bez plodného vplyvu goetheovskej a ruskej kultúry nemožno dostatočne vyspieť nato, aby bolo možné zhostiť sa novej úlohy, typickej pre nasledujúcu kultúrnu epochu. Keď Nemcov pripravia o budúcnosť, vezmú ju tým aj Slovanom a civilizácii ako celku.“
Gennadij Bondarev (ruský antropozof, žijúci vo Švajčiarsku)

Ľudia to na zemi nikdy nemali ľahké. Svet mal vždy ďaleko k dokonalosti a v každej dobe bolo ťažké vyberať si v živote správnu cestu. A dnes už natoľko upadol, že je to takmer nemožné. Dnes už aj tí lepšie informovaní často zbytočne pletú ľudí.

Elity nám dnes prostredníctvom svojich hlásnych trúb hovoria,že toto je prechodné obdobie zmätku a skazenosti, ktoré sa muselo dostaviť, aby sme mohli konfrontovať svoje necnosti. Vraj iba vtedy, keď si jednotlivec uvedomí svoje charakterové chybya nedostatky, môže vyvinúť vedomú snahu zbaviť sa ich.

Proti tomu nemožno namietať, ale aby to takto mohlo fungovať, to by tu musela byť k dispozícii široká škála informácií rôzneho druhu, aby si človek mohol slobodne vyberať. Lenže to, čoho sme dnes svedkami, nemožno charakterizovať inak, než ako jednostrannú propagáciu zla. To je akoby sa médiá a tzv. intelektuálna smotánka spoločnosti spolčili v odhodlaní voviesť ľudstvo rovno do priepasti. Ich motívom je často honba za ziskom, ale v tých kruhoch možno jasne rozoznať skupinu takých, čo by chceli svet formovať len v prospech svojho skupinového záujmu a v tom úsilí sa nezastavia pred ničím. A potom sú tu tí druhí…

Tí majú len tie najlepšie úmysly a vôbec im nejde o zisk, ani o osobný či skupinový prospech – naopak; takí chcú skutočne nezištne meniť svet k lepšiemu – presviedčaním, poučovaním, organizovaním ľudí. A je im na zaplakanie, keď sa im to nedarí. Ale príčinu toho neúspechu by nemali hľadať len v druhých, pretože často sú na vine oni sami.

Keď chcete, aby vám ľudia uverili, musíte sa snažiť hovoriť pravdu. A aby to jednotlivec mohol robiť; aby mohol byť svetu skutočne prospešný, musí veľmi dobre poznať ľudskú povahu a spoločnosť ako celok. Práve na nedostatočnom poznaní naše dobré úmysly často hanebne stroskotajú. Neúmyselnými nepravdami podráždime ľudí a tí potom neveria ani tomu v článku, čo je múdre s správne.

Vezmite si, napríklad, (inak veľmi dobrý) článok „Čo nám o nás prezradí riešenie takzvanej rómskej otázky?“, ktorý bol uverejnený aj na tejto stránke. Autor má v mnohom pravdu, ale zároveň v dôvodení používa nepravdivé argumenty a tým ho zbytočne znehodnocuje.

O tom niet pochýb, že Západniari (a bieli ľudia vôbec) sú dnes príliš materiálne orientovaní a pritom svoju duševnú úbohost pred ostatnými prefíkane skrývajú – zvlášť keď ide o politikov a verejných činiteľov. Ale charakterizovať „rómov“ úslovím „Čo na srdci, to na jazyku“, to svedčí o hrubej neznalosti pomerov a ľudí.

Ak je úslovie „Čo na srdci, to na jazyku“ pre niekoho typické, tak sú to práve Slovania, nie cigáni! My, Slovania, máme všelijaké chyby, ale pokrytci sme nikdy neboli a väčšinou nie sme ani teraz, hoci negatívne príklady sa veľmi rýchlo šíria. To platí hlavne pre Britov a Západniarov vôbec, nie pre nás. Práve Briti považujú otvorené hovorenie pravdy do očí za „neslušné“. Pre tých platí úslovie „Na jazyku med, v srdci jed“!

Veď prečo sa nám západní autori stále posmievajú, že sme „nediplomatickí“, príliš priami a prostorekí – t.j. úprimní?! To sa na Západe „nenosí“. Lenže práve tie sklony k pokrytectvu, k potuteľnému, vypočítavému správaniu dnes západnej spoločnosti vykrúcajú krk. Svet ich dvojtvárnosť medzitým odhalil a sa im už nikoho nedarí oklamať. Dnes im už aj ten najposlednejší obyvateľ rozvojového sveta jasne vidí do karát!

A to isté platí aj o „rómoch“. Veď nie náhodou na Slovensku zľudovel výraz „cigániť“ v zmysle „klamať“. Róm povie pravdu len vtedy, keď sa pomýli alebo keď je preňho z nejakých dôvodov výhodná. A to, prosím, bez urážky! Pravda je pravda. Len tá môže ľudí oslobodiť. Menšiny si nemôžu rešpekt iných vynútiť tým, že donútia vládu prijať zákon, ktorým sa to verejnosti prikáže. Ten si môžu len poctivo vyslúžiť – predovšetkým tým, že verejne priznajú svoje nedostatky, svoje charakterové slabosti a chyby a vyvinú úsilie zmeniť sa.

Toto etnikum sa veru nemôže sťažovať na to, že by sa ich spoločnosť nepokúšala „začleniť“. Desiatky rokov sa im poskytovala pomoc, o akej sa obyčajnému Slovákovi ani nesnívalo! Zadarmo sa im prideľovali byty v čase, keď sa k nim iní občania nemohli dostať – a oni si v nich z parkiet zakladali ohníky. A to nielen preto, lebo tak boli naučení žiť, ako sa často vraví. Pravdou je, že väčšina z nich v sebe doteraz prechováva nevôľu voči akejkoľvek vrchnosti a voči usporiadanému spôsobu života, akým žijú iní.

Toto pôvodom drávidské obyvateľstvo utekalo z Indie do sveta v niekoľkých vlnách preto, lebo susedia ich považovali za nepolepšiteľných a všade vzbudzovali nevôľu. Tamerlán sa dokonca zastrájal, že ich všetkých vyvraždí.

V tomto má autor článku absolútnu pravdu: kým sa ľudia nezmenia vnútorne, žiadna zmena v životných štandardoch a v správaní ľudí sa nemôže dostaviť. Ale čo sa týka chýb, ktoré vyčíta nám – zrejme sa inšpiroval v nejakej zahraničnej literatúre, preto nám automaticky pripisuje chyby pre nás netypické. Človek musí mať na pamäti,komu svoj príhovor adresuje a aké argumenty pritom používa.

Veď práve Západniarov má na mysli ruský antropozof Gennadij Bondarev, keď píše: „Ak plutokratický princíp nebude zlikvidovaný, ten nielenže zničí kultúru, ale spôsobí globálnu katastrofu, podobnú tej, aká postihla Atlantídu… Duchovný a etický svet človeka je úzko prepojený elementárnymi prírodnými duchmi. Keď zničíme tento svet, zničíme tým fyzickú základňu pozemskej existencie ľudských bytostí.“ Práve túto skazu a tento druh ľudí má na mysli aj autor článku, keď píše, že nafúknutý balónik môže veľmi ľahko prasknúť.

Ak si Slovania majú v budúcnosti zhostiť úlohy, ktorú im zadal neviditeľný svet, musia spoznať svoje prednosti a nedokonalosti a potom sa vyzdvihnúť vysoko nad ne, aby toho boli schopní. Ale k tomu istotne nedôjde vtedy, keď ich budeme nútiť zbaviť sa charakterových chýb, aké nemajú a kajať sa za činy, akých sa nikdy nedopúšťali – a keď ich k tomu budú vyzývať takí, čo majú na svedomí oveľa horšie veci.

Káhlil Gibrán v knihe „Dlaň na pobreží, plná piesku“ píše, že pokrok nespočíva v zdokonaľovaní toho, čo už je, lež v smerovaní k tomu, čo ešte len bude. To je jedna z múdrostí, akých sa našej verejnosti dostalo v posledných dvoch storočiach neúrekom. Ale na širšiu populáciu očividne veľký úcinok nemali, inak by sme sa ich držali a nebolo by ich treba opakovať znova a znova.

Dúfajme teda, že napokon predsa len zaberú…

Autor: Mária Sepešiová
komentár k článku „Čo nám o nás prezradí riešenie tzv. rómskej otázky?“
Z propáckeho archívu 2007

O ::prop

7 komentárov

  1. PRESNE. Preto sa ani nečudujte zaplateným mimovládkam keď na nás útočia a hovoria o takých chybách ktoré v skutočnosti nemáme. (prečo asi? prišlo to zo západu na krídlach dolárikov pre mimovládky).

    A nezabudnime na premenovanie z cigáňov na rómov. Toto je čisté psychologické inžinierstvo. A volá sa to „honem firmu premažeme“. Tým sa stratia stáročné skúsenosti a zmenou tonality a slov funguje pre neuvedomených ľudí devastujúco. Prosím všimnite si, že začali verejne hovoriť nie poľno-hospodár ale farmár. To slovo farmár je úplne cudzie pre slovenčinu a rozbíja myslenie.
    ps. takýto podvodov na nás za posledných 1000rokou urobili viac. Najsilnejší je napríklad kňaz=farár. Podľa všetkého kňaz=knieža=volený vedúci dŕžavy

    V cigánštine znamená romáles =ľudia (opravte ak sa mýlim)

    My vieme prečo nedôverujeme cigáňom. Prostá stáročná skúsenosť.

    ps. a súhlasím komplet s celím článkom

    • Až na to že sa dá ukončiť príponou -ár (tak isto ako farár), že. Takže sa nám zdá že je prijateľné to slovo. Ale všimnite si napríklad aké slovo sa začína na FA. Fašista a fašizmus a údajne aj faš-ničiteľ(atómová bomba). Aj taký feminizmus.

      Tak prečo by sme mali používať pre človeka ktorý obhospodarúva polia meno farmár? Žeby preto aby sme sa odcudzili pestovaniu plodín a ostatného jedla?
      Hovorím čistá manipulácia v negatívnom slova zmysle.

  2. no nájsť paralelu medzi výrazom „farmár“ a „odscudzeniu pestovania plodín…“ v prvých dvoch písmenách výrazu …to už asi bude diagnóza…alebo iba FAlat 😀 😀

    • Herman J. Gál

      Pochopil ste vôbec význam tých pár riadkov čo Dušan napísal?

      • Priznám sa bez mučenia, že ani ja veľmi nie… Kam by sme zaradili fa-zuľu? 🙂

      • Ja som to pochopil. Dušan si vymyslel lingvistický vzorec slov začínajúcich foneticko-pravopisnou šablónou, lenže v jeho snahe „vysvetlenia univerzálnej príčiny“ to prestrelil a po snahe aplikovať novú formulku na všetko čo pozná z toho v skutočnosti vychádza pekný nezmysel. Článok je o niečom inom.

Pridaj komentár