Domov / Hlavná strana / Rozhovor / Cenzurované interview Brzezinského z roku 1998: Ruská pasca

Cenzurované interview Brzezinského z roku 1998: Ruská pasca

carter-brzezinsky-afganistanAgenda starej Studenej vojny: “Islamisti” ako potrava pre kanóny.

Pred šestnástimi rokmi bolo uverejnené interview so Zbigniewom Brzezinskim vo francúzskom týždenníku Le Nouvel Observateur v januárovm vydaní 15-21 z roku 1998 o vyzbrojení mudžahedínov počas Studenej vojny (Operation Cyclone).

Anglické vydanie žurnálu neobdržalo toto interview s vtedajším bezpečnostným poradcom prezidenta USA Jimmyho Cartera, pretože padlo za obeť cenzúre. William Blum preložil chýbajúci článok z francúzštiny do angličtiny. Tento preklad bol bezprostredne na to, ešte 15. januára 1998 zverejnený na Counterpunch:

Odkaz na tento rozhovor je ešte stále aktuálny, pretože terajšia situácia v Iraku, Sýrii, ešte stále v Afganistane a iných štátoch – aj európskych – podlieha tomu istému vzorcu a cieľom CIA a iných tajných služieb – vyzbrojovať “umiernených bojovníkov” v záujme USA.

Oficiálne je to popisované ako oslabovanie (až ku pádu existujúcich vlád) a eliminácia “extrémistických bojových strán” (či ide o riadený “Taliban”, alebo “I.S.I.S.”) pri zapojení medzinárodných spojencov v záujme stabilizácie svetovej situácie.

Brzezinski hovoril v 1998 o “Ruskej pasci“, pojem, ktorý vo vzťahu na Ukrajinu a provokácie voči Kremľu je znovu aktuálny.

Plné znenie Brzezinského interview pre Le Nouvel Observateur:

O (Le Nouvel Observateur):Bývalý riaditeľ CIA, Robert Gates, spomenul vo svojich memoároch (Pozn: “From the Shadows: The Ultimate Insider’s Story of Five Presidents and How They Won the Cold War”, 1996), že americké tajné služby začali mudžahedínov v Afganistane podporovať šesť mesiacov pred sovietskou intervenciou. V tom čase ste boli národným bezpečnostným poradcom prezidenta Cartera. Vy ste teda hrali istú úlohu v tejto afére. Je to správne?

Brzezinski: Áno. Podľa oficiálnej verzie tohto príbehu začala pomoc CIA pre mudžahedínov v roku 1980, to značí potom, ako tam 24. decembra 1979 sovietska armáda napochodovala. Ale realita, tajne zamlčaná až dodnes, bola celkom iná: v skutočnosti to bolo 3. júla 1979, keď prezident Carter podpísal prvú direktívu pre tajnú pomoc pre protivníkov pro-sovietskeho režimu v Kábule. A toho istého dňa som napísal poznámku pre prezidenta, v ktorej som mu vysvetlil, že podľa môjho názoru, vyvolá táto pomoc sovietsku vojenskú intervenciu.

O: Napriek tomuto riziku ste schvaľovali túto utajovanú akciu. Ale možno ste si sám priali tento sovietsky vstup do vojny a pokúšali ho vyprovokovať?

Brzezinski: Nie je to celkom tak. My sme netlačili Rusov aby zasiahli, ale my sme zvýšili pravdepodobnosť, že to urobia.

O: Keď Sovieti odôvodňovali svoju intervenciu tvrdením, že majú v úmysle bojovať v Afganistane proti tajnému vmiešavaniu sa Spojených štátov v Afganistane, ľudia tomu neverili. Ale existoval základ pre túto pravdu. Neľutujete dodnes nič?

Brzezinski: Ľutovať, čo? Táto tajná operácia bola výborným nápadom. Mala ten účinok, že Rusi vbehli do afgánskej pasce a vy chcete, aby som to ľutoval? Ten deň, kedy Sovieti oficiálne prekročili hranicu, napísal som prezidentovi Carterovi: Získali sme teraz možnosť dať ZSSR ich Vietnam. A skutočne, skoro desať rokov musela Moskva viesť vojnu, neúnosnú pre vládu, konflikt, ktorý nakoniec viedol k demoralizácii a následne k rozpadu sovietského impéria.

O: A neľutujete tiež, že ste podporovali Islamistov, zásobovali ich zbraňami a poradenstvom ako budúcich teroristov?

Brzezinski: Čo je v histórii sveta dôležitejšie? Taliban, alebo rozpad sovietskeho impéria? Niektorí navzájom rozoštvaní Moslimovia, alebo oslobodenie Strednej Európy a koniec Studenej vojny?

O: Niektorí (rozoštvaní) Moslimovia? Ale bolo povedané a stále opakované: že islamistický fundamentalizmus je dnes ohrozenie pre svet.

Brzezinski: Hlúposť! To značí, že Západ má globálnu politiku vo vzťahu k Islamu. To je hlúposť. Neexistuje žiadny globálny Islam. Pozrite si Islam racionálnym spôsobom bez demagógie a emócií. Jo to vedúce náboženstvo vo svete s 1,5 miliardou prívržencov. Ale čo je to spoločné medzi saudsko-arabským fundamentalizmom, moderátnym Marokom, militarizmom v Pakistane, egyptským pro-západným, alebo stredoázijským sekularizmom? Nie viacej ako to, čo spája kresťanské krajiny.

Naša vďaka pre Information Clearing House. 12. októbra 2014 bol tam odkaz na Brzezinskeho interview z roku 1998.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Radio Utopie

O ::prop

Pridaj komentár