Domov / Hlavná strana / História (stránka 7)

História

Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 5

Lenin so svojimi kumpánmi dorazil na „Fínsku stanicu“ v Leningrade 16. apríla 1917. Nemci si boli dobre vedomí židovských základov, na ktorých stálo toto revolučné hnutie. Sprostredkovateľom medzi nemeckou vládou a boľševikmi bol ďalší Žid – Alexander Helphand (známy pod prevzatým menom Parvus). Prostredníctvom Helphanda boli Leninovi a boľševikom odovzdané …

Čítať viac »

Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 4

Židia neustále vytvárali problémy toho či onoho druhu po celom Rusku. Ako som už písal vyššie, vraždili vysokých ruských úradníkov, vyvolávali robotnícke nepokoje a stavali ich proti zamestnávateľom, organizovali demonštrácie a opakovane sa pokúšali rozdúchať revolúciu. S ohľadom na ich revolučnú aktivitu zahájila vláda politiku represií voči Židom v roku …

Čítať viac »

Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 3

Pretože sa ruskí cári považovali za obhajcov kresťanskej viery a ochrancov ruského ľudu, od stredoveku držali Židov mimo Ruska. Ale po rozdelení Poľska v roku 1772, keď východná časť Poľska bola postúpená Rusku, mnoho východoeurópskych Židov sa stalo súčasťou Ruskej ríše. Ďalší Židia pribudli, keď Katarína Veľká pripojila Ukrajinu a …

Čítať viac »

Kolaborácia a spolužitie: Lettrichovi „demokrati“ a komunisti

Demokratická strana Slovenska pred vojnou na Slovensku neexistovala, na rozdiel od Komunistickej strany Slovenska. Demokratická strana vznikla, keď sa ľavicovo orientovaní agrárnici rozhodli zachrániť svoje majetky a politickú prestíž na úkor slovenského národa. Boli si dobre vedomí skutočnosti, že zastupovali iba zanedbateľné množstvo voličov na Slovensku a teda nemohli byť …

Čítať viac »

Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 2

Boľševici preberajú moc V októbri 1917 zvrhli boľševici Dočasnú vládu a tým zavŕšili židovský coup d’état ruskej vlády. Kerenský chcel postupne implementovať miernu formu socializmu v demokratickom strihu, ale bol príliš mierny a príliš pomalý, aby bol po chuti boľševikom. Lenin a Trockij chceli úplne prebudovať ruskú spoločnosť a vedeli, …

Čítať viac »

Židovský faktor vo vojne, časť 2

Vojna skončila 11. novembra 1918 po tom, ako bolo podpísané prímerie založené na „štrnástich bodoch“ prezidenta Wilsona. V prípade, ak by mierová konferencia v Paríži dodržala slovo a vypracovala mierovú zmluvu na základe štrnástich bodov prezidenta Wilsona, všetko by bolo inak. Ale ako je uvedené v predošlej kapitole, nestalo sa …

Čítať viac »

Židovský faktor vo vojne, časť 1

Dňa 12. decembra 1916, keď vojna trvala už dva a pol roka, Nemecko predložilo Spojencom mierovú ponuku na ukončenie vojny. Ponuka bola založená na báze status quo ante, teda nikto nevyhral, nikto neprehral a nikto nebude platiť reparácie; každý jednoducho prestane bojovať a vráti sa domov. Nemecko sa nikdy nesnažilo …

Čítať viac »

Následky vojny v Nemecku, časť 3

Britániu a Nemecko často nazývali „identickými dvojčatami“ Európy. Boli jednej rasy, s podobnou, dobre organizovanou a vysokou kultúrou, oba národy sa prikláňali k protestantizmu, agresívne išli za svojim cieľom, a oba mali za sebou dlhú históriu konštitučnej monarchie. Británia nemala nič proti Nemecku a ani Nemecko proti Británii. Jediné, čo …

Čítať viac »

Následky vojny v Nemecku, časť 2

Dopad zmluvy na nemeckú ekonomiku Nemecká ekonomika bola v Európe pred vojnou najsilnejšia. Na konci vojny – rovnako ako ekonomika všetkých bojujúcich strán (s výnimkou Spojených štátov) – sa dostala do krachu. Rekonštrukcia zničenej ekonomiky po vojne je náročnou úlohou aj za tých najlepších okolností. Pod ťaživým tlakom Versailleskej zmluvy …

Čítať viac »