História

Pri nástupe Hitlera k moci bolo Nemecko v beznádejnom bankrote a v hlbokých dlhoch. Versailleská zmluva uložila na plecia nemeckého národa drvivé reparácie a požadovala, aby Nemecko zaplatilo Spojencom všetky vojnové náklady. Boli to nereálne podmienky, pretože požadované reparácie predstavovali trojnásobok hodnoty všetkého majetku v Nemecku a zaplatiť to bolo …

Norimberské zákony – 1935 Hitler postupne pokračoval vo svojom programe na zníženie vplyvu a moci Židov v Nemecku a na ich vylúčení ako rasy. Norimberské zákony, ktoré zmenili právne postavenie Židov v Nemecku, sa dostali do platnosti 15. septembra 1935, zakrátko potom, ako ich Hitler predložil nemeckému národu na výročnom …

Príbeh o emigrácii Židov z Nemecka je v súčasnej historiografii úplne deformovaný a skreslený. Emigrácia Židov z Nemecka je obvykle znázornená ako nejaký tajný podnik, pri ktorom Židia, ktorí chceli odísť, museli utekať uprostred noci, plaziť sa cez hranice, prekračovať horské hrebene a zanechávať za sebou všetok svoj majetok. Ďalšie …

Nedávno sa ma niekto v Českej republike opýtal, čo považujem za desať najvýznamnejších okamihov v bielej histórii. To si vyžadovalo poriadne zamyslenie, pretože jestvuje, samozrejme, toľko významných okamihov. Ale po intenzívnom premýšľaní som určil základné vodítka na určenie najvýznamnejších okamihov. Ich zoznam je nižšie.

Untermyer hovoril o „diabolskom mučení a krutostiach“ a „hrôzach horších ako smrť“, ktorým boli Židia v Nemecku dennodenne vystavení.

Nemecká vláda protestovala proti vyhláseniu Untermyera, ale v Amerike a Británii narazila na hluché uši načúvajúce radšej tomu najhoršiemu o Nemecku. To vďaka neúprosnej protinemeckej propagandistickej kampani, ktorá sa neustále prelínala židovskou tlačou od roku 1921.

“Národ nežije podľa fiktívnej hodnoty peňazí, ale podľa reálnej produkcie, ktorá dá peniazom hodnotu. Táto produkcia je skutočným pokrytím obeživa a nie banky, alebo trezor plný zlata”. (Mr. Churchill, ktorý ako Chancellor of the Exchequer, znova uviedol v Británii zlatý štandard v roku 1925, mal ale v roku 1931 podobné …

Po takomto bombastickom vyhlásení vojny muselo byť jasné všetkým Židom – najmä tým, ktorí žili v Nemecku – že takúto provokáciu bude nasledovať odveta. Vyhlásenie vojny neprinieslo nič pre nemeckých Židov, s výnimkou intenzívnejšej nenávisti nemeckého národa voči Židom a utvrdenie v pocite, že nemeckí Židia sú „vnútorným nepriateľom.“

Môžem sa opýtať drahého čitateľa, či spoznáva niektoré z nasledujúcich mien? Fritz Klein, Heinz Thilo, Bruno Kitt, Erwin von Helmersen, Werner Rohde, Hellmuth Vetter, Horst Schumann, Carl Clauberg, Hans Wilhelm König, Franz Lucas, Alfred Trzebinski, Oskar Dienstbach, Siegfried Schwela, Franz von Bodmann, Kurt Uhlenbroock, Eduard Wirths, Hans Münch, Johann Paul …

Všetky udalosti v nacistickom Nemecku boli v židovskej tlači zámerne skresľované. Drobné udalosti boli hystericky preháňané a nafukované úplne neúmerne k ich skutočnému významu. Akýkoľvek pokus o akciu – a to aj miernu – voči Židom okamžite nasledoval hysterický krik predpovedajúci masové vyhladzovanie. Akákoľvek obscénna a nezmyselná klebeta o nacistoch …