Domov / Hlavná strana / Nezaradené / Čakanie na Führera

Čakanie na Führera

Temné mraky sa sťahujú nad Európou. Štvrtá Ríša (zďaleka nie tisícročná) sa otriasa v základoch. Jediné, čo ju môže zachrániť je vojna pod velením Führera s oceľovou päsťou… Nie, to nie je úvod fantastického románu. Bohužiaľ, to je krutá realita.

V roku 1989 sme sa radovali, že sme sa zbavili útlaku červeného socializmu. Miesto neho ale nastúpil omnoho krutejší “dúhový” socializmus. V skutočnosti pádom Berlínskeho múra neprehral socializmus. Prehral občan Európy. Vtedy to ale ešte nikto netušil… A pritom je to také jednoduché. Na to, aby mohol nejaký systém prosperovať, potrebuje práve tak ako obchodník na trhu silnú konkurenciu. Len vtedy bolo možné udržať akú takú sociálnu úroveň, slobodu jednotlivca a spravodlivosť, ak bola pred očami hrozba zmeny zriadenia. Keď táto hrozba zanikla, zanikla aj potreba udržania sociálneho zmieru. Čo ale nezaniklo, to boli tie najhoršie myšlienky červeného socializmu. Práve tie myšlienky, ktoré ohrozovali slobodu jednotlivca. Slobodu slova, slobodu súkromia, slobodu rozhodovania.

To nie je žiadne preháňanie. Môžete vyjadrovať svoje názory. Ale. Niektoré sú systematicky podporované (útoky na heterosexuálnu rodinu, útoky na národ a pod.), niektoré sú tolerované (napr. názory na politikov) a niektoré sú trestané (skúste povedať niečo oficiálne neschválené o šoa). Sloboda súkromia neexistuje. Všade ste sledovaní kamerami (údajne pre vašu bezpečnosť), sú sledované všetky platby kartou, ba dokonca so sebo nosíme osobné sledovacie a odpočúvacie zariadenie (a to dobrovoľne!) vo forme mobilných telefónov. Sloboda rozhodovania? Tá neexistuje. Alebo sa môžete rozhodnúť, že nebudete napríklad platiť dane či odvody? Skúste. Postavte si drevenicu niekde v lese, osejte si políčko, pestujte pár sliepočiek a kozičku. A neplaťte štátu nič. Hneď budete mať na krku výpalníkov, pardón, advokátov, súdy, exekútorov, policajtov. Orwell by sa dnes cítil ako v najhoršom dejà vu.

Súčasný systém je komunizmus šmrcnutý nacizmom a nenásytnosťou partokracie. Toto už nie je ani etatizmus. Pretože všetky rozhodovania štátu a v podstate všetku moc prevzala na seba Európska únia. Štát je len vykonávateľom pokynov z Bruselu. Už nemôžeme pestovať ani toľko cukru koľko potrebujeme bez povolenia EÚ! Čím sa to líši od od Tretej Ríše? Dovolím si tvrdiť, že tam boli na čelnom mieste aspoň záujmy národa. Dnes sú na čelnom mieste záujmy… Koho vlastne? Ich mená môžeme iba hádať, ale nebudeme ďaleko od pravdy, ak si zoberieme zoznamy najbohatších ľudí. Tento socializmus doviedli tam, kam sa ani nacisti (napriek tomu, čo sa nám snažia usilovne nahovoriť, nacizmus je ĽAVICOVÝM politickým smerom) s komunistami neodvážili zájsť.

Ak si zoberieme znaky súčasného zriadenia, máme socializmus nového razenia ako vyšitý. Autoritárstvo, podriadenie jedinca spoločnosti, potláčanie slobody, pošliapavanie práv, kolektivizmus, dokonca rasizmus. Áno, dokonca ani rasizmus nie je ľavici cudzí. Treba si uvedomiť, že rasizmus, to nie je len otvorená nenávisť voči nému etniku alebo rase. Akákoľvek obhajoba politiky, ktorá je namierená voči inej etnickej skupine pozitívne, je úplne rovnakým prejavom rasizmu. Tzv. “pozitívna diskriminácia” dnes tak obhajovaná a propagovaná je vo svojej podstate politikou rasistickou. Navyše jej obete sa spravodlivosti nedočkajú. Paradoxne, pokiaľ sa totiž budú domáhať rovnakých práv, budú za rasistov označené práve obete.

Ľudia už ale cítia, že niečo nie je v poriadku. Ten pocit pripomína vlnený sveter, ktorý vás hryzie a škriabe. Budete sa ošívať, cítiť nepohodlne. Až toho odrazu budete mať dosť a ten sveter zo seba strhnete a vyhodíte do odpadkov. A toto je niečo, čo sa nesmie stať. Preto bude potrebné odviesť pozornosť za každú cenu niekam inam.

Najlepším a tisícročiami odskúšaným spôsobom je vojna. Na to ale treba dve veci (okrem klasického “peniaze, peníze, peňeži”). Silného Führera – kto ním bude? Obama, ktorý bez rozpakov podpisuje zoznamy ľudí na likvidáciu aj bez súdu? Či “železná” kancelárka počúvajúca pokyny z Bildberg Group? Alebo holandský žid, ktorý nahradil žida maďarského? Uvidíme. Druhá vec je zámienka pre rozpútanie vojny. A hrozím sa chvíle, keď začujem obdobu vety “Tak nám zabili Ferdinanda, paní Milerová…”.

autor: Erich Vinclav
zdroj: Svornosť

O oliolijanko

5 komentárov

  1. hovori mi z duse…a nie len mne 🙂

  2. Rovnica má dve strany. Článok môže vyvolať dojmy. Ale…
    Ľavica, pravica – to sú pojmy. Terminus technicus.
    Tomu že kapitalizmus potrebuje vojnu na ďalšie fungovanie – tomu rozumiem.
    Tomu, že v súčastnosti vládne kapitalizmus a tým pádom kapitalisti, samozrejme,
    – aj to som si všimol.
    .
    Ale kam smeruje článok pomocou neurčitého žonglovania s tými pojmami nerozumiem…
    Ľavicová pravica, alebo pravicová ľavica?
    Ľavicový nacizmus…? Takže čo tak pravicové globalizačné privatizérske dobro?
    .
    Vládnu korporácie. Aké sú, ľavicové, pravicové? Aké sú vo vnútri, aké sú navonok – mediálne?
    Všetky vlády a plitici sú ich dobrovoľní poskokovia? Čo by mal robiť politik, ktorému sa
    korporácie nepáčia? Mal by byť tvrďas a rýchlo skončiť? Mali by sa pre jeho názory rozpútať nepokoje a po ich skončení by ho „ľud“ (alebo Obamovo komando) popravil? Mal by vyznávať teóriu, že jemné vždy vyhrá nad hrubým? Čo s tým?
    Vystúpme z EÚ. Izolujme sa. Môžeme ignorovať embargá západu voči „diktátskému režimu“?. Čo by sme boli schopní sami vyprodukovať? Obilniny, hydinu. Čo ďalej? Za akú dobu a akým smerom by sa rozvinula priemyselná výroba pre domácu spotrebu? Za čo by sa rozvinula? Kto by rozvíjal?
    Ak by sem niekto prišiel zo zahraničia, porušil by embargo a bol by potrestaný… Náš vývoz by bol blokovaný. Čo s nezamestnanými ľuďmi, kým by sa tu priemysel rozbehol? Kam by padla naša mena? Koľko by vydržali ľudia pod vplyvom cudzej antipropagandy? Kto a ako by zamedzil činnosti platených demonštrantov-provokatérov a sabotérov voči „novej politike“? Bola by životná úroveň lepšia, ako teraz? Kto by mohol garantovať úspech, aby to neboli len sľuby pre ťažko skúšané obyvateľstvo?

    • Dobre hovoríš, ale vidíš to veľmi čierno. Vyšehrádska 4. Ja to vidím na prehĺbenie spolupráce. A v správnom čase na vystúpenie z NATO a EU.

      A tiež si myslím že budú poplatný ľudia štrajkovať a cigáňov vyzbroja.

      A myslíš teraz tí istý poplatný ľudia (profesionálne nadácie) a poplatní politici nerobia to isté čo si napísal? Len to rozvracanie ide pomalšie. Takže teraz sa im treba postaviť a nie potom keď už ani národ nebudeme.

  3. Ja som to pochopil tak, že nám tu vládne korporátna totalita. Nedá sa to nazvať nacizmom, pretože tam boli primárne záujmy národa a rasy, ale na druhu stranu mnohe myslienky boli z nacizmu prevzate, ako kontrola myslenia. Nedá sa to nazvať ani komunizmom, keď ale opat bolo mnoho veci prevzatych. Dnes celkom zretelne vladne Europou lavicove myslenie noveho typu, totalitnejsi ako kedykolvek predtym, ziadna demokracia. Cely text nie je o Slovensku (alebo nielen o nom). Je to o hrach mocnych, nie o rieseniach. Ale prvym krokom je upozornit na problem. 90 percent ludi ani netusi, ze tu takyto problem je. A to je podstata clanku.

  4. Dobrý a výstižný článok. Nepozorovane sme sa dostali tam, kde sme nechceli byť. Ako žaba vo vode, ktorej sa postupne zvyšuje teplota. Nevyskočí, zvyká si a nakoniec sa uvarí bez toho, že by kládla nejaký odpor. Voda v našom hrnci je blízko bodu varu. Buď vystúpime, alebo sa uvaríme spolu s ostatnou zdegenerovanou populáciou Európy. Médiá, ktoré vlastní pár ľudí otupujú našu pozornosť cez svoje reality show, zábavný priemysel, bulvár a celebrity.

Pridaj komentár