Domov / Hlavná strana / Komentáre / Boľševické reminiscencie

Boľševické reminiscencie

vzdorJe to už viac než 25 rokov, ako padol Berlínsky múr. Bol to začiatok veľkých mocensko – politických zmien skrz-naskrz Európou a obzvlášť tzv. „východnou“ Európou. Aj do našich luhov a hájov vstúpila kradmým krokom demokracia, ruka v ruke so slobodným trhom a nespútaným kapitalizmom vo svojej najsurovejšej podobe. Nepripravený národ odrazu musel hľadieť do tváre nezamestnanosti, chudobe, sociálnemu vydieraniu, exekútorom, mafiánom a ďalším výdobytkom „západnej“ civilizácie. Demokracia nás zachvátila ako mor – zvonku blýskavé pozlátko ukájajúce najnižšie pudy národa, zvnútra rakovina rozožierajúca všetky morálne hodnoty.

Niet teda divu, že národ s akousi nostalgiou spomína na časy, keď mal každý prácu (ba dokonca každý musel pracovať), výplata načas bola samozrejmosťou (aj keď mizerná), lacné odborárske dovolenky boli dostupné takmer každému (podľa toho, kto ako kolaboroval so systémom), školy navštevovali tí najlepší (obzvlášť lukratívne odbory vysokých škôl navštevovali tí, ktorí mali najlepšie známosti), vedúce pozície zastávali výhradne odborníci (najmä odborníci v obore marxizmu-leninizmu), jasle a škôlky boli pre každého (aj keď často na sídlisku na druhom konci mesta, kde už populačná vlna trocha opadla). Na tieto doby nespomínajú nostalgicky len pamätníci tých čias, ale aj mladí ľudia počúvajú často s otvorenými ústami rozprávky o tom, ako dobre sa žilo. Mnohí si ale neuvedomujú, že všetko to bolo niečo za niečo.

Morálny rozpad spoločnosti totiž neprišiel s demokraciou. Spoločnosť hnila zvnútra už dávno pred rokom 1989. Rodinkárstvo, úplatky, dobré styky, udavačstvo, povrchné záujmy, prospechárstvo, kolaborácia so systémom – to malo na Slovensku v čase príchodu „demokracie“ už hlboké korene. Demokracia tieto korene len hojne zaliala a dala priechod týmto vlastnostiam v ich najhoršej podobe. Národ sa zbláznil vidinou zlatého teľaťa.

bolsevizmusDnes sa objavuje mnoho „spasiteľov“, ktorí majú zázračný liek na tieto neduhy. Každý z nich ten liek nazýva inak, v konečnom dôsledku sa však takmer všetky nebezpečne podobajú akémusi socializmu s „ľudskou tvárou“. A čo je najhoršie – podobajú sa socializmu marxistickému. Zakladajú sa na triednej nenávisti, na eliminácii celých skupín obyvateľstva. Mnohí si to ani neuvedomujú, ale ťahajú nás tam, kam aj tak smeruje celá západná civilizácia.

Stačí sa pozorne pozrieť okolo seba: Obama s Clintonovou – marxistickí ľavičiari, žiaci extrémistu Alinského. Manuel Barroso – maoista a dlhoročný predseda komunistickej strany Portugalska. Angela Merkelová – komunistka a odporkyňa zjednotenia Nemecka. Hollande – tajomník francúzskej socialistickej strany, navrhnutý na prezidenta Stranou ľavicových radikálov. Catherine Ashtonová – „barónka“ nominovaná britskou stranou práce (socialisti). O našich krajoch snáď netreba ani hovoriť – Róbert Fico, nádejný kandidát komunistickej strany, či Zeman, bývalý komunista a presvedčený socialista. Bývalých komunistov (alias prevracačov kabátov) vo vládach Česka či Slovenska nájdeme viac než dosť – ešte aj dnes, 25 rokov po tzv. prevrate! A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej. Čo myslíte – kam nás ťahá tento klub marxisticko-socialistických oportunistov? Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem že tam, kde sme boli pred niekoľkými desaťročiami. S dvoma výnimkami: 1. Žiadne „sociálne istoty“ pre pracujúcich, 2. slovo proletariát bude nahradené slovom imigrant. Proste neoboľševizmus.

Pre národ je tým najhorším riešením návrat ku (neo)boľševizmu. Národ nepotrebuje ďalšiu revolúciu, ale kontrarevolúciu. Nemôže s ňou ale ísť iba niekoľko desaťročí dozadu, ako by to radi videli mnohí „ľudom zvolení“ politici. Musíme s ňou ísť do doby, keď morálne hodnoty národa boli pevné a neochvejné. Keď slovo malo väčšiu hodnotu, ako desať orazítkovaných papierov. Keď nebolo na prvom mieste zlaté teľa, ale rodina. Keď ľudia držali pospolu a nepočúvali sladké, ale jedovaté slová cudzincov. Skúste to. Vypnite televízory. Prestaňte čítať noviny. Jednajte čestne. Rozprávajte sa so susedmi. Venujte sa rodine. Spájajte sa a pomáhajte si. Nie je to veľa. Je to beh na dlhú trať. Čo je ale hlavné – je to vo vašich silách.

Autor: Andrij Stryj, www.protiprudu.org

O Andrij Stryj

andrij.stryj@protiprudu.org

15 komentárov

  1. Aj keď princíp je myslený klasicky, teda dobre, ale záver je žiaľ prázdny.
    Utopické ilúzie.
    Niet sa kam vrátiť, žiadna ideálna doba nebola.
    A jed masmédií sa neprekoná nečítaním a nesledovaním, a už vôbec nie výzvami k tomu.

  2. Nemyslim, ze je to prazdny zaver. Autor nehovori o nejakej zlatej utopii. Mysli na dobu pred prichodom izmov. Pravda je taka ze bolsevik rozvratil stary svet. Neviem preco je to prekvapenie.
    ROZVRATIME SVETA STARY ZAKLAD!!
    To bol ich ciel. To dosiahli. Ked ich odvial cas. Ukazali sa stare rozvaliny.
    Poukazuje ze zapadny svet je takisto neobolsevicky. Ved mali jedneho otca a jednu mater.
    Logicky a spravne vyzyva na navrat. Aj postup je spravny. Myslim si to iste co on. 1. Vyhodit telku……

    • Telku? Mám lepšiu radu:

      Zažmúrme oči a neuvidíme zlo.
      To bude fajn.

      • Nehapes. Tu nejde o zakrytie si oci. Tu ide o prerusenie vplyvu. Co mna ako obohati pozeranie čandalov a prostitutiek z ulice ako sa ondia v nejakej reality show. Sledovat „co riesia“, „chapat tomu“. Jednoducho kto so psami liha, s blchami vstava. Stiahne ta to dole a ked nestiahne musis s tym bojovat. A naco?
        Ved to je ich ciel, zamestnat nas somarinami a odviest od podstaty. Ja tento cas chcem prezit s tym koho mam rad a nie s abstraktnymi ludmi. Chimera

      • Tvoje výzvy „odpojiť sa“ poslúchne málokto. To už bolo skúšane ix krát a nefunguje to. Tí, čo sú závislí, ktorí nemajú žiadnu protiváhu a nemajú ani silu a schopnosti nejakú protiváhu získať či pochopiť, zostanú reálne závislí aj keby si ich zavrel do chaty v horách.
        Ak nemajú televíziu, tak majú facebook, internet média, prípadne kolektív v práci, kolektív priatelov, kolektív spoluveriacich … od vplyvu otrokárskeho systému sa málokto dokáže naozaj odrezať. Riešenie je vedieť vplyvu odolávať, byť imúnny voči jedu – nie sa skúšať izolovať.

        Je to skoro ako prísť do nemocnice a zvestovať tam ležiacim, že sa majú odpojiť od svojej choroby. Je to ilúzia, na to je pre nich neskoro a nie je to v ich silách, oni potrebujú liečenie, potrebujú metódu, ako zväčšiť vlastnú silu, zdravie.

        • Je nieco ako dusevna hygiena. Rovnako ako ked si pri telesnej hygiene nemocime ruky v srackach, aj pri dusevnej hygiene by sme si nemali znecistovat rozum srackami intelektualnymi.

          • Ja som to nevedel tak vtipne a vystizne sformulovat

          • Súhlasím, Picolo, to je jeho motív, psychohygiena, ale opakujem, že
            prakticky je to výzva v nemcnici, aby sa chorí vyliečili tým, že nebudú chodiť na záchod, lebo je špinavý.
            Za prvé im už samá hygiena nepomôže, keďže už sú chorí,
            a je to len malá časť infekcie, ktorej sa vyhnú – a pritom na inom mieste sa stále hrabú v špine.
            Súhlasím, že to môže byť prospešné pre deti – ale aj tam som dnes skeptický, keď sú stále na webe viac ako na TV.

        • Vies co aj som bol rovnaky, lenze potom sa stal v mojom zivote zlom. A to ma vyburcovalo. Ako ked mas zlozvyk a zrazu si uvedomis takto dalej sa neda. A vtedy som si povedal ziaden nafasabuk, ziaden telkac, ziadne socanske siete, ziadne noviny. Kaslem Vam na hlavu. A bolo jednoduche ako prvocislo.

          • Veď hej, Svarga, veď presne tak to je. Uvedom si – u teba bolo prvotné to pochopenie – a POTOM si vyhodil televízor. Najprv si ty dospel duševne a zbavil si sa závislosti – vyhodenie krámu bol len násedok.
            Keby ťa ľudia aj poslúchli a nezapínali TV, napodobňovali by len ten následok, len tú formu – ale nedosiahli by tú podstatu, korá bola u teba prvotná. Len by opakovali ten formálny rituál – ale bez podstaty.
            A tak by tvoje dobré mienené drobné učenie prudko upadlo do bezduchého rituálu, ktorý by nič nepriniesol. Ako všetky učenia by zdegradovalo.
            Chcel by si im preniesť to, čo si pochopil ty, to satori – ale napodobňovaním formy by im to neprinieslo.

  3. Dovolím si doplniť autora v prvom odstavci.Vymenúva prednosti socializmu aj s príslušným svojim okomentovaním.Za socializmu som bol antikomunista, ale už som vytriezvel.A teraz k tomu
    doplneniu autora.Po 48.roku sa začali vo veľkom stavať fabriky, školy, sídliska a dokončili sa stavby
    z čias Slovenského štátu: Oravská priahrada, važské kaskády, Trať mládeže a iné.A teraz pozor:
    BEZ ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU!!! Otázka : kde na to vzali peniaze.Odpoveď: tam, kde boli-v bamkách.A kto mal v bankách peniaze?A kto nám teraz za úžernícky úrok peniaze požičiava.
    Fedor

    • Problémom tohto národa je že sa spoliehame na EU. Ľudia nie sú ochotný robiť nič zadarmo. Nečudujem sa im. Veď moji rodičia a starí rodičia makali zadarmo na rôznych stavbách aj na obci. Dnes: Kulturak si kúpil na obci súkromník ktorí nepreložil na ňom ani klások no bol v správnej strane a kúpil ho za 1 korunu. Dnes keď chceme v tomto kulturaku robiť svadbu tak sa človek nedoplatí. Poznámka mnohý sa tešia že všetko zachoval tak ako to kedysi postavili. To bol sarkazmus.

      • Zijeme v kolonii, ocakavat ze otroci budu s nadsenim stavat otrokarom blahobyt, je arogancia. To by museli byt padli na hlavu. SM nechali najprv nech bolsevik okradne ludi a ked bolo vsetko statne a na jednej velkej kope, zobral to bolsevikovi ako dospely malemu decku hracku na pieskovisku.

    • To som rad, ze nevidite veci tak bigotne. Naozaj po materialnej stranke boli pre Slovakov najvacism obdobim dve totality 1.SR a ČSSR. TO JE HOLA A CISTA PRAVDA. Ale to co prislo tato slobodomurarska demokracia je pre nas pohroma. Prechod od socializmu k kapitalizmu mal byt pomaly a statne monopoly mali ostat statne. Dovod preco padol socik je jednoduchy, vymklo sa to SM z ruk, tak si kupili par zradcov na cele s Gorbim. Nakoniec bolsevik z roku 1989 a z roku 1948 boli dve rozdielne tvary. Stacilo to nechat a sam by sa transformoval.

  4. Vazeni

    Odporucam vam pozriet si film na DVD Under the Tuscan Sun[Pod Toskanskym Slnkom].
    Ukazuje hoci len ciastocne mizeriu polskych gastarbaitrov v Talainsku. Vcetne profesora literatury. Pravdaze, kto by dnes v modernom a prozapadnom Polsku potreboval profesora polskej literatury?
    Ze ano! Nech sa mladez topi v dorgach a v rock’n’rolle!

Pridaj komentár