Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Boj pokračuje – kultúrna revolúcia: konečné víťazstvo

Boj pokračuje – kultúrna revolúcia: konečné víťazstvo

homosexualsDnes sa otvorene presadzuje, že pre deti je podstatnejšie osvojiť si v škole správne postoje, než osvojenie si faktov a vedomostí. Školy môžeme pokladať za drahé zlyhanie, z ktorého sa deti nič nenaučia – okrem poučenia v politickej korektnosti, multikultúre a životnom prostredí. Čo je úspechom Frankfurtskej školy. Našťastie (?) v tomto čoraz častejšie zlyháva aj Frankfurtská škola – je totiž ťažko učiť biele deti o krásach multikultúry a korektného vyjadrovania sa, keď sú v triede utláčanou menšinou.

Môžu školiť naše deti v presvedčení, že rozdiely pohlavia existujú iba v mysli, že všetky civilizácie, kultúry, náboženstvá a národy sú si rovné. Svet ich však naučí, že sa im klamalo. Aj keď náš súčasný relativizmus trvá na tom, že všetky kultúry a všetci ľudia sú si rovní. Vláda, za ktorej majú všetky národy a všetci ľudia rovnaký hlas, je nezmysel. Obzvlášť v globálnom meradle. Autobus riadi šofér, nie pasažieri. To nie je výzva k arogancii, ale k (staro)novému mravnému presvedčeniu a sebavedomiu zo strany pravdy.

Význam školy pri formovaní myslí mládeže však dávno prekonala televízia a filmy. Zábavný priemysel – obzvlášť Hollywoodsky – úplne pohltila ideológia kultúrneho marxizmu a hlása ho nie iba slovom, ale aj podobenstvami. Silné ženy bijú slabých mužov, deti sú múdrejšie než ich rodičia, skorumpovanému kňazovi prekazí plány životný stroskotanec, horná černošská trieda čelí násiliu z rúk nižšej bielej triedy, homosexuáli vedú normálny život. Všetko sú to však iba rozprávky, opak reality.

Ako boľševická revolúcia, tak aj kultúrna revolúcia potrebuje svoj „proletariát“. Podľa Frankfurtskej školy je ideálnym kandidátom na túto rolu radikálna mládež, feministky, „utláčané“ menšiny, homosexuáli, asociáli, rôzni odrodilci – vlastne všetky skupiny, ktoré stoja na pokraji diania.

V minulosti rozvracali spoločnosti slová a knihy. Kultúrni revolucionári však usúdili, že drogy a sex sú lepšie zbrane. A nový „proletariát“ je ideálny na šírenie týchto zbraní.

Nová ideológia presiahla Marxa. Stará marxistická vízia o robotníkoch, ktorí povstali, aby zvrhli kapitalistov, sa stala zastaralou. Stúpenci kultúrnej revolúcie chcú skoncovať so skorumpovanou západnou civilizáciou obsadením jej kultúrnych inštitúcií a ich premenou na agentúry nového vzdelávania a revolúcie.

Zásadnou vecou pre kultúrnych marxistov je zrušenie rodiny, ktorou pohŕdajú ako diktatúrou a inkubátorom sexizmu a sociálnej nespravodlivosti. Toto nepriateľstvo marxistov voči tradičnej rodine nie je nič nové. Už Marx napísal, že patriarchálni muži považujú manželky a deti v prvom rade za majetok (Nemecká ideológia). Engels zasa spopularizoval presvedčenie feministiek, že všetka diskriminácia žien pochádza z patriarchálnej rodiny (Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu).

Na dosiahnutie primárneho cieľa – zlikvidovanie klasickej rodiny – sú povolené všetky dostupné zbrane. Konzervatívci a tradicionalisti sú nazývaní rasistami, fašistami, slepými fanatikmi, extrémistami, homofóbmi a nacistami, pretože pre revolúciu takí sme. Útoky na rodinu, naše dejiny a hrdinov neskončia, pretože pre kultúrnu revolúciu je to spôsob, ako očistiť krajinu od nenávideného dedičstva. Je sebaklamom myslieť si, že môže byť dojednaný mier. Táto revolúcia rýchlo poruší každé vyjednané prímerie, lebo jej ide o absolútnu moc a o zničenie starých hodnôt.

Nazývať beztrestne protivníkov nacistami, fašistami, nacionalistami a rasistami môže byť prospešné. Umiestňuje protivníka mimo spoločnosť slušných ľudí, predom znevažuje to, čo hovorí a núti ho brániť skôr svoj charakter než svoje postoje. A plynie z toho psychologický prospech. Veď keď sa postavíme nacistom a rasistom, je to istotne omnoho hrdinskejšie, než sa postaviť nejakému Dobrovodskému. Čím viac démonizujeme nepriateľa, tým viac heroizujeme seba.

Teraz sa na chvíľu zastavme a rozhliadnime sa okolo seba. Pokiaľ budeme pozerať pozorne, uvidíme neomarxistickú kultúrnu revolúciu v plnom rozmachu. A čo je najhoršie – konečné víťazstvo má na dosah bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali.

Boj pokračuje – kultúrna revolúcia

Autor: Andrij Stryj, www.protiprudu.org

O Andrij Stryj

andrij.stryj@protiprudu.org

6 komentárov

  1. Kdesi som čítal, asi na stránkach nadhlad.com , že keď začneme hovoriť rečou protivníka, začneme sa dívať na svet jeho očami. Na jednej strane sa autorovi článku teda nepáčilo, že jeho a vôbec kohokoľvek s opačným názorom škatuľkujú demokrati budujúci multi-kulti, ako nacistov a pritom sám škatuľkuje opačných svetonázorových zástancov ako marxistov. Pokiaľ som pri tejto Vašej ideologickej nálepkovacej prestrelke, ešte dobrý zrak či nebodaj súdnost, pozrime sa NATO mojími očami. Pokiaľ možno stručne: Zrejme multi-kulti demokrati považujú svojích spoluobčanov za blbcov a možno aj oprávnene, keď nám nariaďujú správať sa tolerantne k ich očmudeným primitívnym dolezencom z Ázie a Afriky do našeho štátu a pritom mi nedovolili žiť v pokoji a mieri v jednom štáte s tak jazykovo a kultúrne blízkym národom ako sú Češi. Kedysi som im tú multi-kulti demagôgiu žral , až kým neprišlo vytriezvenie ohľadne vojny v Juhoslávii, hlavne o juhoSrbskú provinciu KIM.

    • Z istého pohľadu máte pravdu – nálepkovanie nie je správne. Teraz vám prezradím, kde ste spravil chybu. Je nálepkovaním, keď označíme Fica za sociálneho demokrata? Je nálepkovaním, keď označíme Sulíka za liberála? Z toho vyplýva – je nálepkovaním, keď označíme osoby ako Waisenbacher, Mihály, Chmelár a ďalší ako ľavičiarov? Nie. Oni sa k svojej orientácii hlásia a sú na to hrdí! Aj keď to verejne nevykrikujú na každom kroku. Úplne niečo iné je, keď označíme človeka nálepkou, ktorá k nemu vôbec, ale vôbec nepatrí a odvádza pozornosť od jeho pôvodných úmyslov a ideálov. Je Dobrovodský neonacista? Nie je a ani sa k tomu nehlási.

      Inak, pokiaľ som dobre čítal, nikde v článku nie je nikto menovaný (okrem Dobrovodského). A oznam o tom, že existuje skupina neomarxistov, ktorá používa svojské metódy na dosiahnutie svojich cieľov, nie je žiadne nálepkovanie, ale zrejmý fakt.

      • Teraz hľadáte chyby a blchy v mojom texte, aby ste ma nachytali. Nuž kritika je potrebná, bez nej niet pohybu vpred. Dosť som sa ale prekvapil kde som ja, alebo kde v posudzovanom texte sa konkretne uvádza Fico. Poukázal som na fakt, že sa nálepkovaním a dezinformáciami navodzuje u davu ľudí podmieneným Pavlovovým reflexom potrebná nálada, aby bol ľahko ovládateľným. Aký účel máVaša potreba riešiť konkrétnu osobu vyňatú z nejakej nálepkovanej skupiny oponentov ste nezdôvodnili. Žeby toto bolo práve cieľom Vášho článku? Tak to sa potom ospravedlňujem.

        • Vyzerá to tak, že sa asi skutočne ale vôbec nerozumieme…

          1. Nemyslím si, že je hľadaním bĺch vyvrátenie vášho mylného názoru. Hneď v prvých vetách vkladáte autorovi do úst, že niekoho nálepkuje. Koho nálepkuje? Priznám sa, že druhú polovicu som nepochopil ani po niekoľkonásobnom prečítaní – mám na mysli váš pôvodný, prvý komentár.
          2. Všetky mená boli uvedené ako PRÍKLADY nálepkovania, nikto netvrdí, že vy ste spomínali Fica… Alebo som mal uviesť ako príklad Jana z Hornej Dolnej?

          • Tak to ja zase mám sčitanú túto stránku, myslím že dosť dobre, ako aj ľudí čo do nej prispievajú. Dosť ma zarazilo, že ste nepochopili druhú časť toho pôvodného môjho príspevku. Keby jeho prvú časť, alebo ten neskorší, priznám sa, tam som nestíhal premýšľať pri tom bleskovom ťukaní do klávesnice. Plne s Vami súhlasím, že sa táto téma v tomto článku predložila verejnosti. Zbežne som si prelistoval materiály o neomarxistoch. Dosť rozporuplné a útržkovité… Dokonca ani proletariát neuvádzajú, tak ako je tomu tu. Odvolávajú sa na autorov opačného názorového brehu. Kto uviedol nemarxizmus ako označenie? Asi tí proti ktorím sa ozvali komúnisti, aby nezavádzali verejnosť označovaním minulého režimu ako „komúnizmus“. Či? RKC napríklad vychádza z Biblie. Starý Zákon pochádza zo židovstva. Sú to však Kresťania. Nie „neožidia“. Ostatné odtrhnuté sekty taktiež. Dokonca nechcú nič mať spoločné ani s RKC. To boli hneď prvé otázky a stanoviská ktoré mi skrsli pri čítaní.

  2. Praotcovia skorej sexualizácie detí (titulky)

Leave a Reply