Domov / Hlavná strana / História / Banditi v uniformách: Temná strana amerických osloboditeľov vo Francúzsku

Banditi v uniformách: Temná strana amerických osloboditeľov vo Francúzsku

Americkí vojaci, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, boli zvyčajne vykresľovaní ako čestní občianski bojovníci z „najväčšej generácie“. Ale nová kniha odhaľuje temnú stranu mnohých amerických vojakov v oslobodenom Francúzsku – krádeže, znásilnenia a vyhľadávanie prostitútok.

Osloboditelia boli veľmi hluční a holdovali alkoholu. Pretekali sa vo svojich džípoch, bili sa na uliciach a kradli. Ale najhoršou vecou bola ich posadnutosť Francúzkami. Chceli sex – niektorí zadarmo, niektorí za peniaze a niektorí za pomoci násilia.

Po štyroch rokoch nemeckej okupácie vítali Francúzi amerických vojakov, vyloďujúcich sa 6. júna 1944 v Normandii, ako osloboditeľov. Celá krajina bola v delíriu radosti. Ale len pár mesiacoch trvalo, aby si noví páni pokazili svoj obraz v očiach Francúzov.

Koncom leta 1944 sa obrovský počet žien v Normandii sťažoval na znásilnenia americkými vojakmi. Obyvateľstvom sa šíril strach, rovnako ako trpký vtip: „Za Nemcov sa museli skrývať naši muži. Ale keď prišli Američania, museli sme skrývať ženy.“

S vylodením na pláži Omaha zaliala Francúzsko „skutočná tsunami mužskej sexuálnej túžby“, píše Mary Louise Roberts, profesorka histórie na University of Wisconsin vo svojej knihe „Čo robili vojaci: Sex a americkí vojaci počas druhej svetovej vojny vo Francúzsku“. Roberts v sa nej pohoršuje nad idealizovaným obrazom vojnových hrdinov. Hoci vojaci mali zlú reputáciu kvôli znásilňovaniu v mnohých vojnách, americkí vojaci boli z tohto stereotypu do značnej miery vylúčení. Historický výskum venoval tejto temnej stránke oslobodenia Európy, ktorá sa dlho považovala za tabu v USA a Francúzsku, iba veľmi málo pozornosti.

Americká propaganda nepredávala vojakom vojnu ako boj za slobodu, píše Roberts, ale ako „sexuálne dobrodružstvo.“ Francúzsko bolo „obrovským bordelom“, fantazíroval v tom čase časopis Life, „obývaný 40 000 000 hedonistami, ktorí trávia všetok svoj čas jedením, pitím a milovaním.“ Hviezdy a pruhy, oficiálne noviny amerických ozbrojených síl, učili vojakov nemecké frázy ako: „Waffen niederlegen!“ („Zahoď zbrane!“) Ale odporúčané francúzske frázy boli iné: „Máš očarujúce oči“, „Nie som ženatý“ a „Sú tvoji rodičia doma?“

Po svojom víťazstve mali vojaci pocit, že je čas na odmenu. A keď si užívali s Francúzkami, nepotvrdzovali len svoju mužnosť, ale tiež, v metaforickom zmysle, nový status Spojených štátov ako veľmoci, píše Roberts. Oslobodenie Francúzska sa americkej verejnosti predalo ako milostná aféra medzi americkými vojakmi a vďačnými Francúzkami.

Na druhej strane, po svojej porážke Nemcami vnímali mnohí Francúzi neviazané konanie Američanov vo svojej krajine ako ďalšie poníženie. Hoci Francúzi boli oficiálne medzi víťaznými mocnosťami, teraz ich viedli Američania.

„Scény v rozpore so slušnosťou“

Vec sexu hrala ústrednú úlohu vo vzťahu medzi Francúzmi a ich osloboditeľmi. Prostitúcia bola zdrojom ustavičného konfliktu medzi americkými vojenskými dôstojníkmi a miestnymi autoritami.

Niekoľko z najdramatickejších správ prišlo z prístavného mesta Le Havre, ktoré bolo zaplavené vojakmi smerujúcimi domov v lete 1945. V liste plukovníkovi Weedovi sa americký regionálny veliteľ, neskôr major Pierre Voisin, sťažoval, že jeho občania sa nemôžu ísť ani prejsť do parku či navštíviť cintorín bez toho, aby nenatrafili na amerických vojakov súložiacich na verejnosti s prostitútkami.

„Scény v rozpore so slušnosťou“ sa v jeho meste odvíjali vo dne v noci, písal Voisin. Nebolo to „len škandalózne, ale netolerovateľné“, že „oči mladistvých sú vystavené takým verejným výjavom.“ Major naznačil, aby Američania založili mimo mesta bodrel, aby sexuálna aktivita bola diskrétna a aby medicínsky personál mohol bojovať proti sexuálne prenosným chorobám.

Ale Američania nemohli prevádzkovať verejné domy, lebo sa báli, že príbehy o promiskuite vojakov by si našli cestu späť k ich manželkám doma. Okrem toho, píše Roberts, mnohí americkí vojenskí dôstojníci nebrali sťažnosti vážne kvôli svojmu presvedčeniu, že pre Francúzov je normálne mať sex na verejnosti.

Ale občania Le Havre písali protestné listy svojmu starostovi, a to nie len v súvislosti s prostitúciou. Sme „napádaní, okrádaní, zrážaní na ulici a vo svojich domoch,“ napísal jeden občan v októbri 1945. „Toto je režim teroru, ktorý zaviedli banditi v uniformách.“

„Pyšná chôdza dobyvateľov“

Podobné správy pochádzali z celej krajiny, pričom policajné správy zaznamenávali lúpežné prepadnutia, krádeže a znásilnenia. V Bretónsku zničili opití vojaci bary, keď im došiel koňak. V Marseilles boli sexuálne útoky bežným javom. V Rouene sa vojak nasilu dostal do domu za pomoci zbrane a požadoval sex.

Vojenské autority vo všeobecnosti brali sťažnosti ohľadom znásilnení vážne. Avšak vojaci, ktorí boli obvinení, boli takmer výlučne afro-američania, niektorí z nich očividne na základe falošných obvinení, lebo rasizmus bol taktiež hlboko zakorenený vo francúzskej spoločnosti.

Majiteľ kaviarne z Le Havre vyjadril hlboké francúzske rozčarovanie nad správaním Američanov, keď povedal: „Očakávali sme priateľov, ktorí by nás nezahanbili kvôli našej porážke. Namiesto toho sem prišlo neporozumenie, arogancia, neuveriteľne zlé správanie a pyšná chôdza dobyvateľov.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Der Spiegel

O ::prop

2 komentáre

  1. Vanio Pribina

    Keby som mal prafrazovat knihu Frantiska Vnuka: Volga sa vliala do Dunaja, kde opisoval podobne nesvary sovietskych vojakov. Nazval by som to Mississippi sa vliala do Seiny.

  2. Ono to je vždy všetko úplne ináč, než ako to píše “história” víťazov. A tí naivní obyčajne vždy uveria tomu, čo počujú, alebo čítajú a je to pre nich neomylná a hlavne pravdivá informácia. Stretáme sa s tým aj tu, na týchto stránkach Propu, stale a stale.
    Podívajme sa teda na to Francúzsko, ako to popravde bolo s tým francúzskym víťzstvom:

    Nemecká administrácia v okupovanom Franúzsku priniesla poriadok a prosperitu. V prvej faze nemeckej okupácie 17-ho júna 1940, William L. Shirer v jeho “Berlin Diary” (str.412) opísal, ako mnoho francúzskych žien utekali z Paríža zo strachu, čo im môžu urobiť nemecké armády:
    “Zdá sa, že Parížania skutočne verili, že Nemci by znásilňovali ženy a urobia ešte horšie mužom….Tie niektoré, ktoré ostali, sú všetky milo prekvapené, zatiaľ veľmi korektným chovaním nemeckých vojakov.
    Ich chovanie sa nikdy nezmenilo. (Keeling, Ralph Franklin “Gruesome Harvest, The Cost Attempt to Exterminate the People of Germany”str. 61)

    Americká a Britská invázia Francúzska priniesla smrť a deštrukciu mierovému Francúzsku, zabijúc tisíce nebojujúcich francúzskych mužov miest a vidieku a zároveň spôsobiac nesmierne škody Francúzsku, ktoré sa už z veľkej časti zotavilo zo zruinovaného stavu agresívnej vojny vyhlásenej Anglickom a Franúzskom proti priateľskej krajine.
    Bolo to oslobodenie štýlu Roosevelt-Churchill.
    “Observer“ hovorí : „Francúzi Prekvitali pod Vládou Nacistov”. (F.A. Crawford, New York Sun January 4, 1945) (“American Manifest ….” p. 208 – 210)

Pridaj komentár