Domov / Hlavná strana / História / August 1968 – česká trauma

August 1968 – česká trauma

20. august 1968. Noc. Ticho pred búrkou. Ručička na hodinách sa lenivo prevalila cez dvadsiatu minútu dvadsiatej tretej hodiny. Hranice malej – a z geopolitického pohľadu bezvýznamnej – krajiny v strednej Európe začínajú prekračovať armády Varšavskej zmluvy. Behom jednej noci obsadia územie celého štátu, jeho kľúčovú infraštruktúru aj administratívu. Znamená to koniec reformného hnutia v Československu. Pražská jar stroskotala uprostred horúceho leta. Za jedinú noc prišla krajina de facto o svoju štátnu suverenitu. Za jedinú noc sa vytratila všetka nádej a všetky ilúzie. Prišlo vytriezvenie. Bolestivé a nemilosrdné vytriezvenie po sobotňajšom fláme.

21. august 1968 ostáva naďalej hlbokou krivdou v očiach väčšiny Čechov a Čechoslovákov dneška. Národnou tragédiou. Mienkotvorné média nás každoročne počas výročia poinformujú o „operácii Dunaj“ a jej dopadoch na náš ekonomický a spoločenský rozvoj v nasledujúcich dvoch desaťročiach Sovietskej okupácie. 21. august je pre Čechov a rovnako aj pre Slovákov skutočným pietnym dňom – kúskom spoločnej histórie, ktorú si navzájom pripomíname. Tento významný zlom v dejinách Československa je integrálnou súčasťou dnešnej Českej a Slovenskej republiky, ich histórie, odkazu a dedičstva.

Ako to vo svojej dobe, v čase príchodu vojsk Varšavskej zmluvy, vnímali obyčajní predstavitelia slovenského národa, je na druhej strane otázka, ktorá býva v dnešnej historiografii spravidla nedocenená. Nevenuje sa jej (s malými výnimkami) nikto z „odbornej“ verejnosti a nedostáva priestor ani v žiadnych iných spoločenských vedách, kultúre či masmédiách.

Je proste tabu.

Slováci mali už od založenia Československa na koexistenciu s Čechmi v spoločnom štáte pomerne vyhranený názor. Časť bola za, ale drvivá väčšina obyvateľstva ideál tzv. „Čechoslovakizmu“ nezdieľala. Nie je to žiadne tajomstvo. Najúprimnejšie sa to ukázalo 14. marca 1939, respektíve vo voľbách do snemu o niekoľko mesiacov predtým. Vzhľadom na kultúrnu odlišnosť medzi obomi etnikami Slováci požadovali autonómiu, ktorá im bola dlhé roky odopieraná. Po skončení vojny sa eufória z vlastnej Slovenskej republiky stratila v prívale skepticizmu a Československo sa obnovilo (aj keď len naoko) v spravodlivejšej podobe. Do istej miery sa uznala existencia slovenského národa, pretože podľa Beneša: „Existence českého a slovenského národa nevylučuje existenci československého národa, který znamená vyšší kulturní, duchovní – a za příznivých okolností i politickou a hospodářskou jednotku.“ V realite sa toho od prvej republiky veľa nezmenilo. Slováci stále predstavovali pre Čechov mladšieho, hlúpejšieho a primitívnejšieho brata, čím sa v určitých ohľadoch podobali na občanov druhej kategórie.

Gottwaldova revolúcia z februára 1948 mala na národnostnú otázku a jej vyriešenie len minimálny dopad. Celý štát sa zapojil do socialistického bloku a to aj bez slovenského súhlasu. Pre Slovákov bol komunizmus cudzia ideológia, ktorú veľká časť z nich odmietla prijať. Nemali však na výber. Nebol to ich štát; boli demokratickou menšinou. Košický vládny program bol minulosťou a v roku 1960 bol zrušený aj Zbor povereníkov. Komunisti pokračovali s centralizáciou moci v Prahe na úkor samosprávy na území Slovenska.

Zmena prišla až spoločne s Alexandrom Dubčekom a Gustávom Husákom. Obaja boli zástancami federalizácie a rovnoprávnosti Česka so Slovenskom. V januári 1968 sa stal Dubček prvým tajomníkom ÚV KSČ a spustil vlnu reforiem, ktoré sa označujú ako „Pražská jar“. Medzi slovenskými požiadavkami bola aj federalizácia štátu, na ktorej sa začalo urýchlene pracovať. Tento proces nezastavila ani noc z 20. na 21. augusta a Slováci sa dočkali „vytúženej“ Slovenskej socialistickej republiky 1. januára 1969. Napriek všetkému úsiliu to bolo iba papierové usporiadanie a už čoskoro na to, v roku 1970, bola reálna moc SSR značne orezaná.

V súčasnosti sú slovenskí vládni činitelia, historici, ale aj obyčajní obyvatelia presvedčení, že 21. august predstavuje pre Slovenský národ katastrofu, rovnako intenzívnu ako pre susedných Čechov.

Ja si tu dovolím tento názor spochybniť.

Svojbytnosť Slovákov v rámci Československa bola pálčivým problémom minulosti, ktorý z nepochopiteľných príčin pretrval aj do dnešných dní. Počas prvej republiky (1918-1938) boli Slováci považovaní za národ Československý, čo sa zmenilo až s nástupom vojny. Vývoj po roku 1945 sa napriek sľubom Beneša v duchu rovnoprávnosti neniesol. Antonín Novotný bol orientovaný vyslovene proti Slovenskému národu a jeho existencii.

Ale rok 1968 priniesol skutočnú zmenu.

Teraz nemám na mysli samotný akt vytvorenia federácie, ide tu o zmenu, ktorá – z pohľadu Slovenského národa – bola neporovnateľne väčšia. Československo prišlo o svoju štátnu suverenitu, o svoju nezávislosť a moc sa preniesla z rúk českých komunistov do rúk sovietskych okupantov. Česi stratili svoju nadradenosť, svoje jedinečné postavenie; stali sa práve tak okupovanými, ako sme boli pod ich vedením dovtedy my. 21. august 1968 bol záležitosťou Čechov a komunistov v ZSSR. Nenechajte sa zmýliť skutočnosťou, že vo vedení KSČ bol Alexander Dubček a v turbulentných udalostiach nasledujúcich rokov prebral opraty Gustáv Husák. Drvivá väčšina politikov boli Česi.

21. august 1968 – to je česká trauma, jedna z najväčších, akú táto krajina kedy zažila. Neprivlastňujme si cudzie nešťastie. Máme predsa dosť toho svojho.

Ešte aj dnes, dve desaťročia po skončení okupácie naväzujúcej priamo na túto augustovú noc, sa nedokážeme pozerať na minulosť nezaujato a bez vášnivých emócií živených oficiálnym výkladom dejín. Musím poznamenať, že podobná irónia je skoro na zaplakanie – práve tak ako počas Sovietskej totality, aj v súčasnosti sme nútení vnímať veci len jedným spôsobom a vidieť svet čiernobielo; z extrému do extrému. Jedna vláda a jej ideológia tvrdí svoje a tá druhá ju v tom dokonalo kopíruje, pričom obidve svorne vyhlasujú, že sú to práve oni, kto má pravdu.

A na záujmy Slovenska nemyslí nikto.

Autor: RS, www.protiprudu.org

O ::prop

17 komentárov

  1. No pán autor RS, zaslúžite si potlesk, nezostáva mi nič iné ako s Vami súhlasiť. Jedna strana tej istej mince je česká nadradenosť, ktorá tu zostala dodnes a tou druhou je maďarská piata kolóna, ktorá nebola Benešom v príhodnom čase vyriešená tak dôsledne ako tá sudetská a preto tu máme nelojálnu iredentistickú skupinu obyvateľstva juhu Slovenska, ktorá Slovensko za svoju vlasť nikdy neprijala. A navyše tu máme značnú cigánsku skupinu obyvateľstva sociálne neprispôsobivú, politicky neangažovanú a sociálne ekonomicky závislú.

  2. August 68, nebola ziadna trauma. Ani česka ani slovenska. Najprv treba zadefinovat co bol rok 68. Cestne a bez klamstva. 68 rok bol pokus o prevrat. 68 rok bol pokusom o rok 89. Tych istych sil. Len z inym vysledkom. Par snilkov ako bol aj Dubcek, ktory bol specialne vybraty ako cestny ale hlupy clovek na ovladnutie mas, verilo smiesnym a prazdnym heslam. Babka vsak zacala zit vlastnym zivotom. Uverila v prazdne hesla a svoje poslanie. To bola tragedia Dubceka a reformistov.
    Skutocny hybatelia usla na zapad. Mlynarovia, Tigridi, Goldstuckerovci, Kalinovci.
    Bola to iluzia o socializme s ludskou tvarou. O com ludia snivali a co bola realita su dve rozdielne veci. Husak bol logicky dosledok a najlepsi mozny vysledok. Vdaka Bohu za neho. Slovaci nemaju za cim plakat. Naopak, po 68 nastal najvacsi rozmach Slovenska. Bez ideologie, bez sebaklamu treba povedat, bolo to tak. Skoda, ze rok 89 dopadol tak ako dopadol. Dejiny sa zopakovali, kruto , surovo, bez milosti a Slovaci sa ocitli vo vlastnom state. State, ktory nema vlastnu menu, vlastne hranice, vlastnu armadu, kde Slovakom nic nepatri, kde o nicom podstatnom nerozhoduju. Ako vravi lacny vtip, sme nezavisly, lebo nic od nas nezavisi☺ kde je raketovou rychlostou likvidovana skutocna kultura a veda. Kde sa propaguje ubohost a upadok.

    • “Za jedinú noc prišla krajina de facto o svoju štátnu suverenitu”.
      …toto je vtip? Starší pamätníci vieme, že tá krajina stratila “suverenitu” vo februári 1948!
      Bez súhlasu Moskvy sa nepohol ani lístok na strome.

      • ??? ☺ved ja to netvrdim, ani nahodou. A ked uz sme pri tom 48. Oproti vstupu do EU a Nato, to bol pioniersky tabor. Cert nam bol dlzen, tuto „demokraturu“.
        Cela cast o roku 68 je jeden blabol, jedna loz. Pokracovanie sebeklamu zo 68 roku.
        Na strane druhej kladie otazky, ktore sa zriedka objavuju. O tom ako to hodnotia Slovaci.

    • Svarga RE: suhlasim stebou !

  3. Povedzme to narovinu 68 rok, bol pokus casti komunistov , zvacsa zidovskeho povodu ziskat moc do svojich ruk. Dubcek bol iba ich biely kon. Nic viac a nic menej.
    Ked Zidia zakladali KSČ, isto nie preto aby im vladli Česi, ale aby oni boli hegemon. Stalin im zobral moc z ruk v antisionistickych procesoch. Ved skoro vsetci obeseny az na Clementisa boli Zidia. Samozrejme , ze sa poucili a isli na prevrat inak. Vystcili pred seba ťuťka a prostacika Dubceka.
    Presne to vykrikoval Dubcekovi Breznev. Doslova mu dal zoznam ludi, ktorych ma upratat. Zvacsa to boli Zidia a Breznev samotny o nich prave tak vravel! Breznev presne vedel o co ide aj odkial vietor fuka. Dubcek, odmietol, ze musi zasadnut vybor a bla bla bla. Brezneva skoro porazilo☺, videl ze ma pred sebou politckeho naivku a skutocneho trotla. Jediny kto nepodpisal moskovske protokoly bol halicsky zid, lekar Kriegel. Tomu bolo vsetko jasne, kludne sa vyspal a siel domov. Skratka im to nevyslo v 68. Zato v 89 to mali lepsie pripravene. Ale to pozname.
    Husak z to ho pre Slovensko a Slovakov co sa dalo.

    • Souhlasím s vámi. Dodnes nechápu, proč někteří vnímají rok 68 jako tragédii, když opravdu tragické byly jen roky 48 a 89. Jen si nejsem úplně jistý tím, že 68. byla židovská konspirace.

      Co se týče JUDr. Gustava Husáka, tak tam bych zmínil, že byl dlouhou dobu terčem různých vtipů, třeba jsme si z něj dělali legraci, že neumí česky ani slovensky, protože mluvil tak nějak československy. Dnes si uvědomuji malichernost tohoto vtipkování.

      Husák toho udělal pro slováky opravdu hodně. O velkých investicích plynoucích za jeho vlády na Slovensko se obecně vědělo. Ale už méně se ví, že toho hodně udělal i pro česko a potažmo celé Československo. Nikdo si dnes neuvědomuje, jak významnou osobností byl. A zasluhoval by si samostatný komplexní článek.

      Především to byl vysoce inteligentní a vdělaný člověk. Na venek hrál tak trochu neškodného troubu, to ale bylo jen takové maskování. Zažil tu bídu a chudobu, které zde byla před nástupem socializmu a věděl, že je potřeba současný systém udržet navzdory reformním komunistům i sovětskému politbyru. A tuhle roli chytré horákyně hrál velice úspěně.

      Předně byl na své místo dosazený Moskvou, protože tam předpokládali, že se bude chtít mstít československým komunistům za to, že ho na 10 let zavřeli do vězení v Ilavě a tím pádem bude poslušnou loutkou Moskvy. On ale prokázal mimořádný charakter, protože se nikomu nemstil, na oko hrál poslušnou moskevskou loutku, ale ve skrytu nenápadně prosazoval věci prospěšné pro celé československo. Sověti z toho byli docela bezradní, protože jim poslušně všechno odkýval a odsouhlasil, ale za jejich zády dělal vlastní politiku prospěšnou našim národům. Opravdu vyjímečný člověk. Škoda že o něm nevíme víc. Zasloužil by si vlastní knihu. Jenže to je dnes velice „politicky nekorektní“.

  4. Jak vidim, Slovaci byli a jsou nevdecny narod i kdyz je mam svym zpusobem rada, protoze jsem vyrustala v Ceskoslovensku. Cechy i Slovaky jsem povazovala za jeden narod a nevadilo mi, ze kazdy mluvil svou reci. Milovala jsem Vysoke i Nizke Tatry a Demenovske jeskyne. Babicky, ktere prodavaly ovci syry na namestich ruznych mest. To vsechno je pryc.Pokud vim, Cesi dali na Slovensko velke investice a vybudovali tam prumysl. Pamatuji, ze pokud nebylo v Cechach neco k dostani, jelo se pro to na Slovensko, kde se sehnalo. Ted jste samostatni bez Cechu a je mi po vas smutno. Kvuli zabomysim sporum a k radosti Zapadu se Ceskoslovensko rozpadlo. Ochromilo to jak Cechy, tak i Slovensko. Vim, ze jsou u vas tezke casy a podle EU standartu patrite k chudym zemim. Nebylo vam preci jen lip v Cesko-Slovensku?

    • Všetko má svoje výhody a nevýhody, aj rozpad Československa. Keď už nič iné, aspoň dnes majú Česi a Slováci dobré vzťahy a môžu spolu vychádzať. Vyhli sme sa práve tým žabomyším vojnám, nikto nemôže na nikoho ukazovať prstom a hovoriť, že jeden má viac, že jeden druhému niečo dovolí alebo nedovolí …a ten nevďačný národ ste si fakt mohli odpustiť!

    • A kam by ste radila podle EU „standartu“ Čechy a Moravu?

  5. Myslím si,že rozdelenie Československa bol ako rozvod manželstva ktoré prestalo fungovať….nemáme si čo vyčítať,rozišli sme sa kultivovane a ostali sme si dobrými priateľmi …..Vážim si všetkých slušných Čechov a mám k nim okrem Slovákov vždy najbližšie…..

  6. Rado, a čo Moraváci, máš snáď medzeru v učení dejepisu?

  7. Přesto, že jsme rozděleni, mnoho Slováků emigrovalo do Čech. Někteří mají vysoké ambice v politice jako A.Babiš, ministr financí, nebo Krnáčová, primátorka Prahy.

  8. Rok 1968 stejně jako rok 1989 koncipovali Židé! Viz:

    Miroslav Dolejší; ANALÝZA 17. LISTOPADU 1989
    http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/literatura/Analyza_17_listopadu_1989.pdf

    MÝTUS O ODSTRANĚNÍ KOMUNISMU „SOLIDARITOU“
    http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/literatura/Mytus_o_odstraneni_komunismu_solidaritou.pdf

Pridaj komentár