Domov / Hlavná strana / Analýza / Atlantická os a vytváranie vojny na Ukrajine

Atlantická os a vytváranie vojny na Ukrajine

sorry-no-gas-todayChristof Lehmann (NEO): Vojna na Ukrajine sa dala predvídať, keď veľký projekt Moslimského bratstva v Sýrii počas leta 2012 zlyhal. Neodvratnou sa stala v decembri 2012, keď sa Európska únia a Rusko nedohodli na Treťom energetickom balíku EÚ. Geopolitická dynamika, ktorá poháňa vojnu na Ukrajine, bola známa začiatkom 80-tych rokov.

Sto rokov po tom, ako výstrely v Sarajeve rozpútali prvú svetovú vojnu, sa Európa opäť rúti do katastrofy. Pred sto rokmi by prítomnosť pravých štátnikov zabránila vojne. Dnes sa mnoho vybraných popredných postáv západných demokracií oblieka do uniforiem pilotov, pričom sotva majú kvalifikáciu potrebnú pre prácu letušky.

Zaobchádzanie s tragédiou okolo havárie letu Malajzijských aerolínii MH17 podnietilo malajzijského premiéra Nadžiba Razaka ku ostrej kritike ľudí stojacich za geopolitickým šachom, ktorý viedol ku smrti 298 ľudí na palube Boeingu 777-200. Premiér Nadžib Razak preukázal pravé štátnictvo a povedal:

„Ako vodca som nikdy nezažil takú srdcervúcu udalosť ako tú, ktorú som zažil včera. Manželky stratili svojich manželov, otcovia stratili svoje deti. Predstavte si ich pocity z takej veľkej straty. … Toto sa stane keď prebieha konflikt, akýkoľvek konflikt, ktorý sa nedá vyriešiť prostredníctvom rokovaní, s mierom. Nakoniec, kto sa stane obeťou?“

Vojna na Ukrajine začala v Líbyi a Sýrii

V roku 2007 viedol objav najväčších známych plynových rezerv na svete, zdieľaných Katarom a Iránom, k veľkému projektu Moslimského bratstva, ktorý bol predaný pod obchodnou značkou „Arabská jar“.

Projekt spoločných iránskych, irackých a sýrskych potrubí mal slúžiť na transport iránskeho plynu z plynových polí PARS v Perzskom zálive cez sýrske východné stredozemné pobrežie ďalej do kontinentálnej Európy. Bol to tento vývoj, ktorý slúžil ako pôrodná asistentka pri zrode veľkého projektu Moslimského bratstva.

Dokončenie iránsko-iracko-sýrskeho potrubia by spôsobilo skupinu udalostí, ktoré by boli pre USA, Veľkú Britániu, Izrael a Katar neprijateľné. Niekoľko kontinentálnych európskych krajín, vrátane Nemecka, Talianska, Rakúska a Českej republiky to videli pre seba omnoho priaznivejšie. Spolu s ruským plynom, ktorý EÚ dostala cez Ukrajinu a potrubie North Stream by EÚ bola schopná pokryť asi 50% svojich požiadaviek na zemný plyn prostredníctvom iránskych a ruských zdrojov.

Bolo by naivné predpokladať, že Izrael nebol vážne znepokojený kvôli šanci, že by sa Irán stal jedným z primárnych zdrojov zemného plynu Európskej únie. Obavy o energetickú bezpečnosť ovplyvňujú zahraničné vzťahy a zahraničnú politiku. Vzťahy EÚ a Izraela a vplyv, ktorý by Teherán dosiahol vzhľadom k pozícii EÚ voči Palestíne a Strednému Východu, nie sú v tomto pravidle výnimkou.

USA a Veľká Británia sa nezaujímali o dokončenie projektu Nabucco. Katar, hlavné ťažisko vo veci medzinárodného Moslimského bratstva, sa usiloval o svoju šancu stať sa regionálnou mocnosťou, ktorá bude uznaná a poslal šek na 10 miliárd US dolárov tureckému ministrovi zahraničia Ahmedovi Davotogluovi. Tie peniaze boli údajne vyčlenené, aby sa minuli na prípravu sýrskeho Moslimského bratstva pre veľký projekt.

Ďalší rozmer, ktorí prehliadli mnohí, ak nie všetci analytici, bol, že USA a Veľká Británia by nikdy nedovolili, aby rusko-európskym kontinentálnym vzťahom dominovala vzájomná závislosť, ktorá by vo svojom srdci mala asi 50% energetickej bezpečnosti Európy. Aby som túto myšlienku vysvetlil, dovoľte mi uviesť odkaz na rozhovor, ktorý mal autor s popredným admirálom NATO zo severoeurópskej krajiny počas dňa plavby na jachte začiatkom 80-tych rokov. Pri preberaní európskych bezpečnostných záležitostí, mimo dosah zvedavých uší a mikrofónov povedal (parafrázované):

„Americkí kolegovia v Pentagóne mi jednohlasne povedali, že USA a Veľká Británia by nikdy nedovolili, aby sa európsko-sovietske vzťahy vyvinuli na taký stupeň, že by spochybnili americko-britské politické, ekonomické alebo vojenské prvenstvo a hegemóniu na európskom kontinente. Takému vývoju sa zabráni všetkými nevyhnutnými prostriedkami, pokiaľ to bude nevyhnutné vyprovokovaním vojny v strednej Európe“.

Môžeme bezpečne predpokladať, že zánik ZSSR s pomocou USA a Veľkej Británie významne nezmenilo principiálne predpoklady tejto doktríny a tá stále platí i dnes.

Do roku 2009 už išla implementácia projektu veľkého Moslimského bratstva na plné obrátky. Bývalý francúzsky minister zahraničia Roland Dumas počas vystúpenia na francúzskom TV kanále LPC v júli 2013 pripomenul:

„Niečo vám poviem. Bol som v Anglicku dva roky pred prepuknutím násilia v Sýrii ohľadom inej veci. Stretol som sa s vrcholnými britskými úradníkmi, ktorí sa mi priznali, že niečo pripravujú v Sýrii. … Toto bolo v Británii, nie v Amerike. Británia organizovala inváziu rebelov do Sýrie. Dokonca sa ma opýtali, hoci som už nebol ministrom zahraničných vecí, či by som sa nechcel zúčastniť. Prirodzene, odmietol som, povedal som že som Francúz, toto ma nezaujíma. …“

„Toto nedáva zmysel. … Sú tu určité strany, ktoré túžia po zničení arabských štátov, tak ako sa to stalo v predtým v Líbyi, konkrétne vzhľadom ku zvláštnym vzťahom Sýrie s Ruskom. …(zdôraznenie pridané) … Že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, potom Izrael zaútočí a zničí vlády, ktoré sa stavajú proti Izraelu.“

Všimnite si Dumasovu zmienku o Líbyi. Všimnite si, že vyhlásenie prišlo po tom, ako NATO zneužilo Rezolúciu 1973 (2011) Bezpečnostnej Rady OSN o Líbyi na implementovanie veľkého projektu Moslimského bratstva v tejto krajine.

Neskorší stály americký predstaviteľ NATO Ivo H. Daalder a neskorší najvyšší spojenecký veliteľ NATO v Európe a veliteľ amerického veliteľstva v Európe James G. Stavridis zverejnili v marcovom/aprílovom vydaní magazínu Foreign Affairs z roku 2012 článok, v ktorom nazývali „intervenciu“ NATO v Líbyi „chvíľou pre poučenie a modelom pre budúce intervencie.“

Vyhlásenie sa zopakovalo na 25. summite NATO v Chicagu v tom roku. Ako Ivo H. Daalder tiež vysvetlil na Forestal Lecture v tom roku, bola potrebná nová vojna, zvláštna vojna. Tradičná konvenčná vojna sa stala nemožnou. Navyše, Líbya bola centrom pre náklad zbraní a nábor a výcvik žoldnierov pre Sýriu, Mali a ďalšie.

Kvôli porážke v Sýrii bola vojna na Ukrajine neodvratná

V júni a júli 2012 asi 20 000 žoldnierov NATO, ktorých naverbovali a vycvičili v Líbyi a potom umiestnili do jordánskeho pohraničného mesta Al-Mafrak, zahájili dve masívne kampane zacielené na zabratie sýrskeho mesta Aleppo. Obidve kampane zlyhali a „Líbyjská brigáda“ bola doslova vyhubená sýrskou arabskou armádou.

Po tejto rozhodujúcej porážke začala Saudská Arábia masívnu kampaň na nábor džihádistických bojovníkov cez sieť diabolskej sestry Moslimského bratstva Al-Kájdy.

Medzinárodná krízová skupina reagovala zverejnením svojej správy „Pokusný džihád“. Washington sa musel pokúsiť o svoj „politický“ dištanc od „extrémistov“. Plán B, plán chemických zbraní bol zaistený, no bolo zjavné, že vojna proti Sýrii sa už nedá vyhrať. Toto, a nič viac, bolo dôvodom, prečo britský parlament odmietol v auguste 2013 bombardovanie Sýrie.

Od tohto bodu sa vojna na Ukrajine dala predvídať a načasovanie vývojov na Ukrajine počas rokov 2012 a 2013 silne naznačuje, že plány na zvrhnutie Janukovyčovej vlády a dlhodobú destabilizáciu Ukrajiny boli zahájené po júli 2012.
Koncom roka 2012 bola posledná príležitosť na zvrátenie situácie na Ukrajine, počas rokovaní o Treťom energetickom balíku EÚ. Vzťahy medzi Ruskom a EÚ zdôraznila primárne Britániou sponzorovaná iniciatíva v EÚ, ktorá sa zameriavala na Rusko. „EÚ“ alebo USA/Veľká Británia nemohli akceptovať, že veľkí poskytovatelia energie ako Rusko alebo Gazprom majú väčšinové vlastníctvo plynu a prepravného systému.

21. decembra 2012 sa zúčastnili lídri 27 členských štátov EÚ a Rusko v Bruseli spoločného summitu, no nepodarilo sa im tento problém vyriešiť. Od tohto bodu bola vojna na Ukrajine neodvratná, čo znamená, že od tohto bodu boli mocné lobby v USA a Veľkej Británii odhodlané začať na Ukrajine vojnu 4. generácie. 22. decembra 2012 nsnbc publikoval článok „Míting Rusko – EÚ v Bruseli: Riziko Stredovýchodnej a európskej vojny vzrástlo“. Článok z roku 2012 uvádza:

„Nečakané utorkové stiahnutie Ukrajiny vnímajú energetický insideri, s ktorými autor konzultoval, ako ďalší pokus podporený Ukrajinou, USA a Veľkou Britániou, na vynútenie expanzie NATO a vrazenie klinu medzi zvýšenú integráciu ruskej ekonomiky a ekonomík krajín EÚ. Ako bude nižšie zjavné, súvisí to s agresívnym pokusom zachrániť hodnotu petrodolára“.

Do 9. februára 2013 sa vzťahy medzi Ruskom a členmi jadra NATO zhoršili kvôli Sýrii a nedostatku zblíženia v energetických záležitostiach tak veľmi, že ruský vyslanec pri NATO Alexander Gručko povedal:

„Niekto tu v Bruseli vyslovil najhlbšiu myšlienku keď povedal, že keď držíte kladivo, nemali by ste si myslieť, že každý vznikajúci problém je kladivo. Myslíme si, že svet má dostatok príležitostí, aby sa zapojil do energetickej spolupráce a zaistil energetickú bezpečnosť bez použitia vojensko-politických organizácií ako nástroja.“

Prednesenie slov ruského vyslanca pri NATO v tom čase pochopili len nemnohí.
21. februára 2014 obsadili ukrajinský parlament maskovaní ozbrojenci. Prezident bol zo svojho úradu odstránený hlasovaním, ktoré sa konalo v prítomnosti ozbrojencov. Jedno z prvých oficiálnych vyhlásení nových ľudí pri moci bolo, že ruský jazyk nebude viac akceptovaný ako druhý oficiálny jazyk v prevažne rusky hovoriacich východných regiónoch Ukrajiny.

Vyhlásenie bolo viazané a nepodarilo sa mu vyvolať reakciu, ktorá by rozdelila Ukrajinu. 22. februára 2014 sa asi 3500 guvernérov z južných a východných regiónov Ukrajiny zišlo v Charkove a odmietli zákonnosť pučistického parlamentu a akéhokoľvek zákona, aký prijme.

Je tragédia okolo letu Malajzijských aerolínií MH17 ďalšou Sarajevskou chvíľou a použije sa na sabotovanie pokusov o mierové integrovanie ruskej a európskych ekonomík? Michael Emmerson, spolupracovník vedúceho výskumného pracovníka v Centre pre štúdium európskej politiky naznačuje, „Po MH17 musí EÚ konať proti Putinovi a zastaviť import ruského plynu“.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: nsnbc

O ::prop

8 komentárov

  1. Atlantická os v biblickom proroctve:

  2. Absolútne čitaeľný článok. Jednoznačne Putin robí mierumiovnú politiku! Držme sa Rusaka, je to naša Domovina!

  3. Uvadzané indície majú niečo v sebe, ale myslím, že netvorili hlavné dôvody k rozpútaniu nepokojov na Ukrajine a novej studenej vojny. Chcel by som tu uviesť pádnejšie dôvody.
    NSA, CIA, Britské tajne služby už dlhšie museli vedieť o zámere a projektoch Ruska a Číny postaviť v Nikaragui prieplav – ako konkurenciu Panamskému prieplavu. Znamená to aj oslabenie vplyvu USA v Latinskej Amerike! To je predsa oveľa pádnejší dôvod na rozpútanie novej studenej vojny!
    Plány vytvorenie ekonomicko – vojenskej osi Rusko, Čína a ich plynovodu sa už riešili dávnejšie a nevznikli až počas Ukrajinskej krízy.
    Tajne služby Západu museli zaregistrovať plány Ruska, Číny a BRICS na vytvorenie vlastnej rozvojovej banky. To znamená ukončenie monopolu MMF a Svetovej banky, kontrolovanej američanmi a západom. Znamená to aj oslabenie $ a koniec nanucovanie podmienok rozvojovým štátom. To je tiež silný dôvod na rozpútanie novej studenej vojny.
    Ďalej je tu nebezpečenstvo Číny, ktorej ekonomika neustále rástla, skupuje veľké množstvo zlata, lebo chce vytvoriť svoju vlastnú menu. Ich ekonomika sa skôr či neskôr dostane do hlbokého konfliktu s Japonskom a Južnou Kóreou a podobne.
    Krajiny BRICS majú asi 3 miliárdovy ľudský trh, lacnú pracovnú silu, priestor, energie, nerasty najmä Rusko, vojensku silu a vesmírne mocnosti ako Rusko Čína India. Teda šance nielen dobehnúť Západ ale aj ho predstihnuť.
    Rusko vyhralo súboje o energie o plyn v Turkmensku, vyhralo súboje o ťažbe ropy v Iraku. V Sýrii amíci a briti tiež veľmi nepochodili. Irán a Venezuela sa s nimi o rope ešte dlho baviť nebudú. Ďalej sa rozpútali nečakane špiónážne aféry
    NSA a Britov ako by na zavolanie.
    Oslabovanie aj amerických Intenetových gigantov.

    Krajiny BRICS teda potrebovali ešte dokončiť prieplav v Nikaragui (odhad do 5 rov a čas na založenie vlastnej rozvojovej banky, čas na založenie svetovej meny.
    Aké vychodiska teda mali USA a Briti? Áno znovu oprášiť studenú vojnu.
    Plyn a ropa z Ruska ich až tak netrápi. Preto sankcie na Ruským štátom kontrolované banky a energetiku. Rusi budú mať ťažkosti financovať novozaloženú rozvojovú banku a prieplav v Nikaragui tiahnuť ešte zbrojenie a vesmírne aktivity. Načo im bude toľko ovládnutého monopolu na plyn a ropu kto im ju bude kupovať? A prečo by sa mali financovať aj takto projekty BRICS?
    Západni jastrabi to ale nemôžu povedať otvorené, lebo to nie je ospravedlnenie za občiansku vojnu na Ukrajine a studenu vojnu.
    Ukrajina je vhodná zámienka na embarga a stupňovanie novej studenej vojny. Priprava vlastného obyvateľstva na zmierenie sa s novou studenou vojnou. Tým nechcem ospravedlňovať ani Rusov, alebo Čínu. Ich terajšie akcie a projekty trvalo oslabovať USA , $ a spojencov boli už dávno rozbehnuté a neboli to priateľské gesta. (aj Japonci aj dnes tvrdia, že začali 2 svetovú vojnu kvôli energiám)
    Úžitok z toho má určite aj zbrojárska loby (zisky), je výhodna pre mnohé tajné služby a armády, lebo počas krízy boli zanedbávani (posilnia sa ich právomoci a prísun financovania, už bude dôvod) Studená vojna sa hodí aj na presun niektorých položiek dlhu do položiek vedenia studenej vojny. Kto už to v tom chaose rôznych propagandy spočíta.

Pridaj komentár