Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Arménsko medzi mlynskými kameňmi – Putinom a Ashtonovou

Arménsko medzi mlynskými kameňmi – Putinom a Ashtonovou

araratArménsky štát platí ako prvý za nový konflikt medzi Východom a Západom: Brusel vmanévroval kaukazskú republiku do pozície, kedy musela voliť medzi EÚ a svojou bezpečnosťou prostredníctvom Ruska.

V návrhu je teraz medzera. Tri týždne pred vrcholovým stretnutím vo Vilniuse nevie EÚ, čo si má s Arménskom počať. „Ja im nerozumiem“, hovorí veľkopodnikateľ Arsen Gasarjan o ľuďoch v Komisii EÚ. „Celá Európa potrebuje ruský trh. Ja tiež. Aký má zmysel Rusko napádať? Nemožno hovoriť o zosilnenej integrácii a používať slová ako zo Studenej vojny.“

Arsen Gasarjan je nahnevaný na Brusel, a Brusel je nahnevaný kvôli Arméncom a diplomatickému debaklu. Štyri roky rokovala Komisia a Catherine Ashton, poverená zahraničnou politikou EÚ, s touto malou kaukazskou republikou o asociačnej dohode a o pristúpení k zóne voľného obchodu. V lete už bolo všetko viac menej dohodnuté. Potom prišiel Vladimír Putin. Ruský prezident pozval Arménsko do novej Colnej únie bývalých ex-štátov Sovietskeho zväzu. Arménsky prezident povedal „áno“. Nemal žiadnu inú voľbu. Brusel to mal vedieť.

Fatálny bod

„My sme vždy hovorili našim partnerom z EÚ, že záujmom Arménska je rozvíjať vzťahy s EÚ, avšak nikdy na úkor svojho strategického partnerstva s Ruskom“, povedal Samuel Farmanjan, ktorý vedie arménsku delegáciu v spoločnej komisii Európskeho parlamentu. „Ak prídeme k bodu, na ktorom musíme prijať voľbu, nemá Arménsko žiadnu inú opciu, ako zvoliť svoju bezpečnosť.“

Ruská Colná únia je nezlučiteľná s pristúpením k Zóne voľného obchodu EÚ, takto varovala už Ashtonová počas rokovaní. Pre Brusel je Arménsko len malý trh troch miliónov ľudí, zakliesnený medzi Tureckom a Azerbajdžanom, dvaja nepriateľskí susedia, ktorí držia uzavreté hranice. Politická škoda sa však javí teraz enormná. Jedná sa o Brusel proti Moskve, o veľkorysé idei voči tvrdej mocenskej politike. EU malo „Východné partnerstvo“, 1000 stránok dlhá asociačná dohoda, dostať Arménsko, Gruzínsko, Moldavsko, alebo Ukrajinu bližšie k Únii. Rusko má však plyn a vojakov.

V Gyumri, druhom najväčšom arménskom meste, leží 102.základňa ruskej armády, najväčší kontingent v južnom Kaukaze. Pre Arménov sú ruskí vojaci psychologickým nárazníkom voči susedovi Turecku a istý druh poistky pre prípad, že Azerbajdžan začne vojnu; Moskva – tak dúfajú – zrejme pri konflikte o enklávu Horný Karabach zasiahne. Urobí teda to, čo by neurobili Európania! Kaukazská vojna 2008 bola pre Arménov poučením. Keď Rusko vpochodovalo do Gruzínska, EÚ sa najskôr prizerala a potom spísala mierový plán, ktorého sa Moskva doteraz nedrží.

„Ak by Arménsko v uplynulých rokoch dostalo aspoň nejakú bezpečnostnú garanciu od EÚ, alebo USA, bola by situácia teraz možno iná“, hovorí jedna Arménka, ktorá pochádza z diaspory na Západe a teraz pracuje v Jerevane. „Buďme úprimní: EÚ sa o otázku Karabachu nezaujímalo“, hovorí Naira Sohrabjan, predsedníčka Výboru pre európsku integráciu v arménskom Parlamente.

Sohrabjan, vedúca politička podnikateľsky orientovanej bývalej vládnej strany Bohaté Arménsko, je frustrovaná. „Ja mám ten dojem, že niektorí v Bruseli nesprávne kalkulovali.“ Arménsko nemalo byť tlačené do pozície, v ktorej sa musí rozhodovať medzi Európou a Ruskom.

Farmanjan, politik vládnucej Republikánskej strany na vzostupe, vidí iné zanedbanie zo strany EÚ. Táto mala vyvinúť tlak na Ankaru, aby Normalizačná dohoda s Arménskom z 2009 bola ratifikovaná a aj realizovaná: „Ak by Turecko otvorilo svoje hranice, zmenila by sa celá geopolitika a integračný proces v regióne.“ Pred 20 rokmi, počas vojny v Karabachu, uzavrelo Turecko zo solidarity s Azerbajdžanom svoje hranice do Arménska.

Nálada v Jerevane je po tieto dni tlmená. „Bolí ma, že naša kooperácia s EÚ je oslabená“, hovorí Naira Sohrabjan: „Naše miesto je v európskej rodine.“ Putinova Colná únia, ku ktorej mimo Ruska patrí Bielorusko a Kazachstan, znamená pre mnohých politikov a zástupcov MVO v Jerevane stagnáciu, žiadny model pre ďalšiu demokratizáciu Arménska.

Iní tvrdia opak. „Naše produkty budú lacnejšie“, verí Hermina Nagdaljan, viceprezidentka arménskeho Parlamentu. Polovica arménskeho hospodárstva však závisí od Ruska. Obraz je diferencovanejší: cez jednu tretinu exportov ide do EÚ, pätina do Ruska.

Arsen Gasarjan, šéf najväčšej prepravnej firmy v Arménsku a prezident Priemyselného zväzu, kritizuje frontové postavenie EÚ voči Colnej únii. „Prečo sa stavajú múry medzi oboma zónami? Hospodársky to nemá žiadny zmysel. Politicky možno pre niektorých ľudí v Bruseli.“ Čo platí pre Arménsko, je práve tak správne pre omnoho väčšiu Ukrajinu, hovorí Gasarjan: Závislosť na ruskom trhu je skutočnosťou. „Ak Ukrajina samotná bude patriť do Zóny voľného obchodu EÚ, možno si ľahko vyrátať, že behom jedného roku sa polovica jej hospodárstva zrúti. V Komisii EÚ tam potom za to nikto neprevezme zodpovednosť.“

Boj o Ukrajinu

„Boj o Ukrajinu“, tak sa hovorí v Jerevane, to je vlastne téma nového konfliktu Východ-Západ. Arménsko len ako prvé za to zaplatilo. Ako to teraz má ísť ďalej? „Dvere k EÚ sú zatvorené, ale nie zamknuté“, myslí si Samuel Farmanjan. On vidí ešte priestor pre zúženú dohodu medzi EÚ a Arménskom pri vrcholovom stretnutí vo Vilniuse koncom mesiaca. Podobnú vágnu nádej ponúka aj bruselská Komisia.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Der Standard

O ::prop

Leave a Reply